Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2011

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/112/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209202454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2011:3209202454.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľov

1/ U. U. C. D., bytom H. XXXXX K., K. A.. L. XXX, N., štátna občianka USA a Rakúskej republiky
navrhovateľa 2/ U. P. - R., bytom R. XX, W., K., štátny občan Rakúskej republiky navrhovateľ 1/ a 2/
zastúpení JUDr. Katarínou Pössovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, proti odporcovi
Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO
36038351, zastúpený JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova
18, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že Z. P. - R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom

nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Zlatníky,
vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C" s parc. č. 4137 - lesné
pozemky o výmere 57223 m2.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu navrhovateľa 1/a 2/
trovy konania vo výške 2.598,86 € a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2009 domáhali určenia, že Z.
P. - R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXX v kat. úz. B. ako pozemok s parcelným číslom 4137 lesný pozemok o výmere 57223
m2, zároveň si uplatnili náhradu trov konania. V návrhu uviedli, že sú zákonní dedičia a teda právni
nástupcovia po ich otcovi Z. P.-R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XX,
Y., každý v 1/2 , čím je daná ich aktívna legitimácia na podanie žaloby. Pasívna legitimácia odporcu
vychádza zo skutočnosti, že je zapísaný od roku 1984 ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu na liste vlastníctva. Uviedli, že ich otec za života na základe darovacej zmluvy od svojej matky
dňa 1.7.1919 nadobudol nehnuteľnosť vedenú ako parcela č. 4137 les o výmere 57223 m2 v kat. úz. B.,

zapísanú v PKV č. X v kat. úz. B.. Vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do pozemkovej knihy
dňa 3.7.1919. Ich právny predchodca za života s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal, nepreviedol
ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, o čom
svedčí aj zápis v pozemnoknižnej vložke. Citovaná nehnuteľnosť nebola ani po roku 1945 postihnutá
konfiškáciou, o čom svedčí absencia zápisu konfiškácie v pozemkovej knihe. Ostatné nehnuteľnosti,
ktoré vlastnícky patrili matke ich otca C. P.-R. boli postihnuté Benešovými dekrétmi a boli skonfiškované.
O tieto nehnuteľnosti navrhovatelia nikdy neprejavili záujem. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu,

ich otec nerušene vlastnil až do svojej smrti, pretože štát túto nehnuteľnosť nielenže nikdy nekonfiškoval
a nevyvlastnil. V snahe vyvrátiť prípadné pochybnosti o tom, či bol majetok ich otca skonfiškovaný podľa
nariadenia č. 104/1945 Zb. sa navrhovatelia obrátili na príslušné archívy so žiadosťami o vyhľadanie
konfiškačného rozhodnutia. Predkladajú negatívne potvrdenia z archívov. Z uvedeného vyplýva, ženeexistuje právny úkon alebo verejná listina, ktorá by bola právny titulom straty vlastníctva ich právneho
predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti a preto majú jednoznačne zato, že ich právny predchodca
bol ku dňu smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa odporca bránil tvrdením, že

konfiškácia nebola v pozemkovej knihe vyznačená, u ich právneho predchodcu boli splnené podmienky
pre konfiškáciu, uvádzajú, že takáto obrana je právne irelevantná, nakoľko na konfiškačné konanie
sa vzťahoval zákon č. 8/1928 Zb. (Správny poriadok), vydaniu rozhodnutia predchádzalo správne
konanie a proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie. Pokiaľ by sa odporcu podarilo preukázať,
že u otca navrhovateľov boli splnené podmienky na konfiškáciu, čo navrhovatelia popierajú, nemožno

bez preukázania konfiškačného rozhodnutia dospieť k záveru, že k prechodu vlastníctva na štát došlo.
Ich právny názor opierajú aj o publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 110/2000 (ZSP
4/2001), podľa odôvodnenia ktorého ku konfiškácii dochádzalo zo zákona, ale na prechod vlastníctva na
štát bol viazaný na deklaratórne rozhodnutie správneho orgánu o splnení alebo nesplnení podmienok
na konfiškáciu a podliehalo inštančnému preskúmavaniu.

Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Bánovce nad Bebravou vyplýva, že k dnešnému
dňu je pozemok ich právneho predchodcu vedený ako parcela registra "C" č. 4137 lesný pozemok o
výmere 57223 m2 zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. B. a ako vlastník je evidovaný odporca.

Po zistení skutočností, že ako titul nadobudnutia vlastníctva je na LV uvedená hospodárska zmluva,

podali návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 psím. A) katastrálneho zákona a
žiadali výmaz štátu z listov vlastníctva. V rámci konania si správa katastra zadovážila z archívu prídelovú
listinu, o ktorej navrhovatelia nevedeli, z ktorého dôvodu bol ich návrh zamietnutý a boli odkázaní na
podanie žaloby o určenie vlastníctva, pretože vlastníctvo je sporné a to otázke vlastníctva má právomoc
rozhodnúť len súd.

Z prídelovej listiny vyplýva, že nehnuteľnosť parcela číslo 4137, ktorá je predmetom tohto sporu je
v tejto listine obsiahnutá. Od samého začiatku navrhovatelia túto listinu spochybňovali a
trvajú na tom, že jej nepredchádzalo platné konfiškačné rozhodnutie, a teda štát rozhodoval o prídele
pozemku, ktorý predtým nenadobudol do vlastníctva, čím bola porušená zásada, že nikto nemôže na
iného previesť viac práv ako sám má. Táto zásada platí aj pre štát. Odporca zakladá svoje vlastnícke

právo na prídelovej listine vydanej ONV Topoľčany dňa 3.10.1961. Navrhovatelia napádajú domnelý titul
nadobudnutia vlastníctva odporcu a tvrdia, že prídelová listina sa nikdy nestala titulom na nadobudnutie
vlastníctva a preto ich otec nikdy nestratil vlastníctvo k nehnuteľnosti. Prídelovej listine vytýkajú tieto
právne pochybenia, pre ktoré nemá žiadnu právnu silu: 1. Prídelovú listinu mohol vydať štát iba na tie
nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve. Je nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť pred vydaním

prídelovejlistinyštátnezískal,pretoženehnuteľnosťnikdynebolaskonfiškovanáaništátomznárodnená.
Napodporuichtvrdeniapoukazujúajnafakt,ževpozemkovejknihenebolanikdyvyznačenákonfiškácia
na nehnuteľnosť a nie je v nej urobený ani iný záznam, ktorým by prešlo vlastníctvo na štát. Prídelová
listina nie je právny akt, na základe ktorej dochádza k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi,
ale je iba titulom na pridelenie majetku, pričom štát mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v

čase prídelu vlastnil. Listinou odnímajúcou vlastníctvo môže byť len konfiškačné rozhodnutie. Ani za
socializmu nebolo možné, aby niekto stratil vlastníctvo inak ako zákonným spôsobom. Podľa vtedy
platných predpisov bolo možné stratiť vlastníctvo iba konfiškáciou, prípadne neskôr znárodnením alebo
vyvlastnením. V danom prípade štát bez toho, aby sa stal predtým vlastníkom, vydal prídelovú listinu na
majetok,ktorýnevlastnil.PorušilDohovoroľudskýchprávachaslobodách,najmäprávovlastniťmajetok.

Je povinnosťou súdu, aby veľmi dôkladne prídelovú listinu ako písomný dôkaz skúmal a zisťoval, či
boli v čase jej vydania splnené podmienky na jej vydanie, t.j. či štát bol vlastníkom nehnuteľností. Sám
odporca v katastrálnom konaní nikdy nepoprel, že neexistuje doklad o tom, že by štát získal vlastníctvo
konfiškáciou alebo znárodnením, ale odvodzuje svoje vlastnícke právo výlučne o prídelovú listinu. 2.
Okrem toho navrhovatelia vytýkajú prídelovej listine aj jej nulitu, nakoľko bola vydaná orgánom, ktorý

nebol na jej vydanie oprávnený, a to z týchto dôvodov:
V čase prídelu v roku 1961 patrilo rozhodovanie o prídeloch lesnej pôdy do 50 ha jednoznačne a
výlučne iba Krajským národným výborom a nad 50 ha Ministerstvu pôdohospodárstva tak, ako toto
oprávnenie vyplýva z prílohy D, položka 12 vládne nar. č. 122/1951 Zb., ktoré bolo účinné v čase
vydanie predložených prídelových listín. V zmysle citovaného nariadenia do pôsobnosti ONV v čase

vydania prídelovej listiny patrilo len obstaranie knihovného poriadku na pridelenej pôde, udeľovanie
súhlasu k scudzeniu, daniu do árendy alebo inému zmluvnému zaťaženiu pridelenej pôdy a vykonávanie
vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov, teda z taxatívneho
výpočtu oprávnení ONV rozhodovať o prídele lesnej pôdy. Pokiaľ tak štát urobil, prekročil svojeprávomoci. Z uvedeného vyplýva, že prídelovú listinu nemožno považovať za verejnú listinu a pre
vytýkaný nedostatok je súd povinný prihliadať (judikát NS SR 4 Cdo 123/2003). Podľa § 134 O.s.p.
sa za verejnú listinu považuje iba listina vydávaná štátnym orgánom v medziach jeho právomoci. V

danom prípade ONV prekročil zákonom zverené právomoci, z ktorého dôvodu na prídelovú listinu z
3.10.1961 nemožno hľadieť ako na verejnú listinu. Zápis do LV bol vykonaný až v roku 1984 a titulom na
zápis nebola prídelová listina, ale hospodárska zmluva. Keby bola prídelová listina vyhotovená, bol by
ju štát predložil. Uviedli, že v ich prípade aplikácia reštitučných zákonov neprichádza do úvahy z dôvodu
nesplnenia základnej podmienky na uplatnenie nároku, ktorým bolo štátne občianstvo a trvalý pobyt.

Nakoľko boli presvedčení, že ich otec vlastníctvo nestratil, podali návrh na prejednanie dedičstva,
konanie sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 29D 256/2005,
návrh bol zamietnutý a zamietnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom, ktorý v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že jediný spôsob ako získať vlastníctvo späť je súdne konanie o určenie vlastníctva.
Dôvodom zamietnutia bolo, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase rozhodovania svedčalo v
prospech inej osoby a pre dedičský súd bolo rozhodujúci stav v čase vyhlásenia uznesenia. Do dedičstva

neboli tieto aktíva zahrnuté, boli súdom odkázaní domáhať sa určenia vlastníctva v civilnom konaní.

Pokiaľ by sa odporca v konaní bránil podaním námietky vydržania nehnuteľnosti, poukázali na tú
skutočnosť, že nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka, ktorými
sú nerušené užívania po dobu viac ako 10 rokov a dobromyseľná držba. Je nesporné, že štát pri

vydaní prídelovej listiny pochybil, keď ju vydal bez toho, aby jej predchádzalo konfiškačné rozhodnutie.
Nemôže si teda dobromyseľnú držbu odvodzovať od tejto prídelovej listiny, pri vydaní ktorej postupoval
protiprávne. Na preukázanie správnosti nášho právneho názoru poukazujeme aj na publikovaný právny
názor NS ČR sp. zn. 22 Cdo 469/2004, podľa ktorého ak štátny orgán pochybil a postupom v rozpore
s právnymi predpismi (protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nemožno uvažovať o

zásade, že v pochybnostiach sa má zato, že držba je dobromyseľná. Nepopreli, že odporca môže
preukázať, že nehnuteľnosť viac ako 10 rokov nepretržite užíva, avšak je vylúčené, že preukáže
dobromyseľnú držbu, t.j. že bol dobromyseľný a že sa od samého začiatku domnieval, že nehnuteľnosť
mu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne vzhľadom ku všetkým skutočnostiam
a odporca musel vedieť, že v čase vydania prídelovej listiny nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Táto

informácia v čase vydania prídelovej listiny vyplývala aj zo zápisu v pozemkovej knihe (PKV č. X), kde
bol evidovaný náš právny predchodca ako vlastník.

Podľa publikovanej súdnej judikatúry, ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník
spornej nehnuteľnosti, navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo

lentakésúdnerozhodnutiemôžebyťpredpokladomnavykonaniezmenyzápisuvkatastrinehnuteľností.
(NS SR 1 Cdo 56/2003). V danom prípade existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľmi a odporcom v otázke vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, ktorí je ohrozením nášho
právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.

K návrhu pripojili úmrtný list Z. P.-R.. rodné listy navrhovateľov, potvrdenie o okruhu dedičov po Z.
P.-R., LV č. XXX, k.ú. B., úmrtný list P. P.-R. (manželka poručiteľa), PKV č. X, identifikácia parciel zo
dňa 8.8.2009, kópia katastrálnej mapy, Prídelová listina z 3.10.1961, potvrdenia z archívov: Slovenský
národný archív, Oblastný archív Topoľčany, Štátní archív Praha, Oblastný archív Nitra, Oblastný archív
Bojnice, Oblastný archív Bratislava.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že z dokladov predložených navrhovateľmi - a to hlavne z
pozemnoknižnej vložky č. X pre kat. územie B. jednoznačne vyplýva, že v prípade právneho predchodcu
navrhovateľov išlo o osobu, ktorá mala vo vlastníctve pôdu o celkovej výmere väčšej ako 250 ha. S
ohľadom na uvedené sa na túto osobu vzťahoval zákon č. 215/1919 Zb. zo dňa 16.4.1919 o zabraní

veľkého majetku pozemkového (tzv. záborový zákon), na základe ktorého začala tzv. 1. pozemková
reforma. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola zabraná v zmysle vyššie uvedeného
zákona, čo jednoznačne vyplýva zo zápisu pod č. 5 v časti "B" pozemnoknižnej vložky, ktorý zápis bol
vykonaný dňa 27.2.1924, kde sa uvádza nasledovné: " K návrhu štátneho pozemkového úradu v Prahe
zo dňa 15.2.1924 č.j.: 7356/24 poznamenáva sa, že pozemky na strane A uvedené zaberajú sa štátu

podľa zákona zo dňa 16. apríla 1919 č. 215 Zb. z." Dňa 31.8.1924 bol vykonaný zápis pod č. 6 časti
"B" pozemnoknižnej vložky, z ktorého vyplýva, že štátny pozemkový úrad v Prahe zamýšľa prevziať
nehnuteľnosti uvedené v časti A pozemnoknižnej vložky.Dňa 25.7.1936 bol vykonaný zápis pod č. 8 v časti "B" pozemnoknižnej vložky, z ktorého vyplýva,
že podľa rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe sa vymazuje poznámka záboru a
zamýšľaného prevzatia nehnuteľnosti - parcela č. 4137 podľa ust. § 20 zákona č. 81/1920 Zb.

Uvedené zákonné ustanovenie totiž umožňovalo prepustiť pôvodnému vlastníkovi zábor z dôvodu
ochrany krás prírody, rázu krajiny a ochrany prírodnej, historickej a umeleckej pamiatky, prípadne
ak išlo o tie nehnuteľnosti, ktoré mali byť následne určené ako parky, prírodné parky. Podmienkou
prepustenia však bola skutočnosť, že sa pôvodný vlastník podrobil podmienkam určeným Štátnym
pozemkovým úradom a príslušnými zainteresovanými ministerstvami. Prvá pozemková reforma, ktorá

začala zákonom č. 215/1919 Zb. však pola predmetom revízie, ktorá prebehla podľa zákona č. 142/1947
Zb. o revízií prevej pozemkovej reformy zo dňa 11.7.1947 s účinnosťou od 12.8.1947. (viď ust. § 1
ods. 1 zákona). Okrem iného sa revízii podrobil aj majetok, ktorý bol ponechaný pôvodným vlastníkom
z dôvodu uvedeného v ust. § 20 zákona č. 81/1920 Zb. Vlastník bol povinný vykonať súpis tohto
majetku a ohlásiť ho za účelom vykonania revízie. Podmienky a náležitosti súpisu upravovalo Vládne
nariadenie č. 194/1947 Zb. Majetok, ktorý sa po vykonaní revízie stane znovu zabratým sa mohol

prideliť zákonom určeným osobám, pričom lesný majetok sa pridelil štátu, lesným družstvám, vo
výnimočných prípadoch jednotlivcom. Tak tomu bolo aj v prípade právneho predchodcu navrhovateľov,
keď jeho majetok, ktorý mu bol v rámci prvej reformy prinavrátený mu bol opakovane zabratý v rámci
revízie prvej pozemkovej reformy vykonanej zákonom č. 142/1947 Zb. Po opakovanom zobratí bol
pozemok predmetom prídelového konania. Prídelové konanie a podmienky prideľovania boli upravené

Vládnym nariadením č. 1/1948 z 1.2.1948, pričom v zmysle § 9 citovaného nariadenia prídelové
konania vykonávalo na Slovensku Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Na základe
Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. (príloha č. D položka č. 12) prešlo oprávnenie rozhodovať o prídele
poľnohospodárskej pôdy zo všetkých pozemkových reforiem na Okresné národné výbory. Tak tomu
bolo aj v prípade právneho predchodcu navrhovateľov keď rozhodnutím Okresného národného výboru

v Topoľčanoch zo dňa 3.10.1961 bola nehnuteľnosť pridelená Čsl. Štátu - v správe Štátnych lesov v
Pezinku, Lesný závod v Topoľčanoch. Uvedená prídelová bola vydaná v zmysle ust. § 11 zákona č.
90/1947 Zb. o prevedení knihového pořádku stran konfiskovaného nepřátelského majetku a o úprave
niektorýchprávnychpoměruvztahujúcichsanapřidelenýmajetok.Uvedenévyplývazobsahuprídelovej
listiny,atozáhlavielistiny(kdesauvádzaoslobodenieodkolkov)apätalistinynazvanáakoupozornenie.

Uvedený zákon platil pre prideľovanie majetku skonfiškovaného podľa zákona č. 104/1945 Zb. ako aj pre
prideľovanie majetku zabratého podľa zákona č. 142/1947 Zb. (viď ust. § 18 zákona č. 142/1947 Zb.).
Z uvedeného dôvodu sa asi nedopatrením stalo, že na prídelovej listine je uvedené prídelové konanie
podľa zákona č. 104/1945 Zb. a nie podľa zákona č. 142/1947 Zb. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že prídelová listina je vkladovou listinou a jej vydaniu predchádzalo zabratie majetku v rámci revízie

prvej pozemkovej reformy. Návrh navrhol v celom rozsahu zamietnúť a uplatnil si právo na náhradu trov
konania.

Vosvojomvyjadrenízodňa08.11.2010všakodporcaužuviedol,žeznepriamychdôkazovpredložených
odporcom jednoznačne vyplýva, že všetok majetok právneho predchodcu navrhovateľov Z. P.-R.

vrátane nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania, bol
skonfiškovaný, pričom z dokladov a dokumentov predložených odporcom - Slovenskou republikou
vyplýva, že tento majetok bol skonfiškovaný podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej
rady č. 4/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, resp. aj podľa nariadenia

Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
Skutočnosť, že ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v katastrálnom území B.
došlo, jednoznačne vyplýva z predložených dokumentov:
- z hlásenia Okresného výboru v Bánovciach nad Bebravou č. 10.615/45,

- zo zápisnice z 13.6.1946, preukazujúcej prevzatie lesného majetku bývalého majiteľa Z. P.-R. "do držby
a úžitku československého štátu /Ústredného riaditeľstva štátnych lesov/", pričom okrem iných ide o
majetok aj v katastrálnom území B., ktorý "bol rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady
skonfiškovaný podľa nariadenia čís. 104/1945 Sb. n. SNR",
- z výkazu konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany Okresného národného výboru v

Topoľčanoch číslo D3-219/1945 z 24.8.1945,
- z výkazu konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany Okresného národného výboru v
Topoľčanoch číslo D3-340/1945 z 2.1.1946,- z listiny "Hlásenie prevzatia skonfišk. majetkov - obežník" Exponovanej inšpekcie štátnych lesov číslo
8222-II-1946 z 12.11.1946,
- z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 35414/47-I./B (predloženého v

koncepte, pričom čistopis bol vyhotovený a expedovaný 9.6.1947),
- z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 225/47-I.B (predloženého súdu v
koncepte, pričom čistopis bol vyhotovený 22.1.1947).
Skutočnosť, že došlo ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v katastrálnom území
B., jednoznačne vyplýva aj z toho, že 3.10.1961 Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal prídelovú

listinu pre "Čsl. štát - v správe Štátnych lesov v Pezinku, Lesný závod v Topoľčanoch, v celosti",
ktorou do správy štátnych lesov pridelil nehnuteľnosti zapísané v PKV č. X pre katastrálne územie B..
Poukázal, že v závere tejto prídelovej listiny z 3.10.1961: "Táto prídelová listina je vkladnou listinou v
zmysle § 11 zákona č. 90/1947 Zb. Podľa predpisu nového občianskeho zákonníka však už netreba pre
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam ešte zápis v pozemkovej knihe." V prospech odporcu ako
vlastníka podstatnej nehnuteľnosti zároveň dodnes slúži aj na zápis v katastri nehnuteľnosti.

Uviedol, že navrhovatelia sa v tomto súdnom konaní nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva, ak
tvrdia, že "štát sa po roku 1945 zmocnil užívania majetku nášho právneho predchodcu, čo nepopierame,
ale toto zmocnenie sa majetku bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu." Zo žaloby navrhovateľov
vyplýva, že majú za to, že štát sa zmocnil majetku ich právneho predchodcu na základe prídelovej

listiny z 3.10.1961. Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR
sp.zn.31Cdo1222/2001saoprávnenáosoba,ktorejnehnuteľnosťprevzalštátbezprávnehodôvoduza
podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa
všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, ani vlastníckou žalobou, pretože
oprávnená osoba si nárok mala uplatniť podľa reštitučného predpisu. Vyššie uvedené rozhodnutie

vychádza z rovnakého stavu všeobecne záväzných právnych predpisov, aké boli a sú v Slovenskej
republike, pričom z neho vyplýva, že je vydané predovšetkým s prihliadnutím na princíp právneho štátu
a právnej istoty, pretože ak by bolo možné domáhať sa kedykoľvek vydania vecí, ktoré bolo možné v
stanovenej lehote žiadať podľa zákona o pôde (prípadne požadovať určenie vlastníctva k nimi), bola by
hromadne narušená právna istota veľmi veľkého počtu osôb. Pokiaľ v žalobe navrhovatelia uvádzajú,

že nespĺňali podmienky na uplatnenie nároku podľa zákona o pôde, ktorou bolo štátne občianstvo o
pobyt, táto ich obrana neobstojí, pretože ak mali skutočne za to, že ich rozsiahly majetok po ich právnom
predchodcovi bol štátom protiprávne prevzatý, nič im ako bývalým československým štátnym občanom
nebránilo požiadať o štátne občianstvo a prihlásiť sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky, resp. Slovenskej republiky na trvalý pobyt.

Poukazujeme však na tomto mieste na tú skutočnosť, že ako vyplýva z časti I. tohto nášho
vyjadrenia, odporca-Slovenská republika získala majetok právneho predchodcu navrhovateľov nad
všetky pochybnosti v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi.
Ak by aj súd dospel k záveru, že vlastnícke právo odporcu na základe predložených dokumentov nie
je dostatočne preukázané, tvrdí, že odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. Č. 4137 v

katastrálnom území B. vydržaním.
Ako vyplýva z predloženej zápisnice z 13.6.1946, v tento deň prevzal československý štát lesný majetok
Z. P.-R., skonfiškovaný "rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa nariadenia číslo
104/1945 Sb. n. SNR".
Na základe všetkých uvedených dokumentov je zrejmé, že štát bol dobromyseľným držiteľom daných

nehnuteľností, pričom stali tvrdí, že bol aj ich vlastníkom. Dobromyseľnosť držby bola pre štát v
priebehu rokov potvrdená aj vydaním prídelovej listiny z 3.10.1961 a uzatvorením hospodárskej zmluvy
č. P-2243/1984-152. To, že štát vec (pozemok) nerušene držal a užíval od roku 1945 až dodnes,
nespochybňujú ani navrhovatelia.
Podľa práva platného na území Slovenska do 1.1.1951: "Právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu

do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto
nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe."
Podľa ustanovenia § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k
hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec,
je potrebná vydržacia doba desaťročná.Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala
bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím
tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej

lehoty, počítanej odo dňa keď lehota začala bežať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štát, ak by aj nedošlo ku konfiškácii majetku právneho predchodcu
navrhovateľov, pričom odporca tvrdí, že ku konfiškácii bez akýchkoľvek pochybností došlo, štát sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania

vydržaním, a to k 1.1.1961.

V záverečnom stanovisku zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že odporca v konaní nepredložil
originál alebo overenú kópiu konfiškačného rozhodnutia, snaží sa prechod vlastníctva na štát preukázať
nepriamymi dôkazmi, pričom podľa jeho právneho názoru, listiny, ktoré predložil nie sú spôsobilé
preukázať prechod vlastníctva na štát.

- návrh Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na konfiškáciu z 17.8.1945 -
ako vyplýva z označenia tejto listiny, išlo iba o návrh na konfiškáciu, samotný návrh nemohol voči nášmu
právnemu predchodcovi následky v podobe straty vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.
- zápisnica z 21.6.1945 o zaistení majetku - rovnako ani z tohto dokladu nemožno vyvodiť, že
došlo k prechodu vlastníctva na štát. Navrhovatelia nepopierajú, že vtedajšie štátne orgány mali

záujem o získanie majetku právneho predchodcu navrhovateľov, ale ako už uviedli, jediným titulom na
nadobudnutie vlastníctva môže byť právoplatné konfiškačné rozhodnutie, ktoré v tomto konaní odporca
nepredložil.
- hlásenie ONV Bánovce nad Bebravou 21.11.1945 č.k. 10.615/45 o konfiškovaných majetkoch podľa
nariadenia č. 104/1945 Zb. + iné hlásenia predložené odporcom - ani tieto hlásenia nenahrádzajú

právoplatné konfiškačné rozhodnutie a žiadnym spôsobom nepreukazujú že došlo k prechodu
vlastníctva na štát.
- koncept listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy adresovaný Finančnej
prokuratúre v Bratislave - obsahom tohto konceptu je odkaz na údajne vydané konfiškačné
rozhodnutie Predsedníctvom SNR pod č. 7387/45 zo 14.8.1945. Existencia uvádzaného konfiškačného

rozhodnutia sa vykonaným dokazovaním nepotvrdila, keď príslušné archívy na dopyt súdu ohľadne
takto špecifikovaného konfiškačného rozhodnutia sa zhodne vyjadrili, že vo fondoch SNR sa takéto
rozhodnutie nenachádza.
- návrh na konfiškáciu (ktorý dôkaz predložil v konaní odporca) je z 17.8.19745 bol podľa prezenčnej
pečiatky doručený Úradu Predsedníctva SR (orgánu oprávnenému na vydanie konfiškačného

rozhodnutia) až dňa 13.9.1945, teda o mesiac neskôr, ako je údajný dátum vydania tvrdeného
konfiškačného rozhodnutia.
- osobný popis vlastníka Z. P.-R. - tento odporcom predložený doklad dosvedčuje, že otec navrhovateľov
bol maďarskej národnosti, čo nikdy nepopierali. Odporca sa ale právne mýli, pokiaľ sa domnieva, že
na prechod vlastníctva postačovalo, aby sa vlastník prihlásil k maďarskej alebo nemeckej národnosti.

Je pravdou, že ku konfiškácii dochádzalo zo zákona, ale prechod vlastníctva na štát bol viazaný na
deklaratórne rozhodnutie správneho orgánu o splnení alebo nesplnení podmienok na konfiškáciu (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 110/2000). Na podporu tvrdenia, že na konfiškáciu sa
vyžadovalo rozhodnutie správneho orgánu, poukazujeme na ust. § 1 ods. 6, ods. 7 nariadenia SNR č.
104/1945 Zb., podľa ktorého patrilo do právomoci Predsedníctva SNR rozhodnúť, u ktorých osôb sú

splnené podmienky na konfiškáciu, ako aj o tom, či možno pripustiť výnimku z konfiškácie podľa § 1 ods.
3 citovaného nariadenia a že až rozhodnutím Predsedníctva SNR sa považuje majetok za skonfiškovaný
dňom účinnosti nariadenia. S poukazom na tieto skutočnosti je právny názor odporcu že ku konfiškácii
mohlo dôjsť aj bez vydania a doručenia konfiškačného rozhodnutia ničím nepodložený a neudržateľný.
- ostatné doklady predložené odporcom nie sú pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci relevantné a nie

je zrejme akú právnu skutočnosť nimi chce odporca preukázať.
Dôkazy, ktoré prezentuje odporca dosvedčujú, že štát sa po roku 1945 zmocnil užívania majetku
právneho predchodcu, čo navrhovatelia nepopierajú, ale toto zmocnenie sa majetku bolo bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Bolo to iba z pozície sily štátu, ktorý sa začal k majetku nášho otca
chovať ako keby mu tento majetok vlastnícky patril. Zneužitie mocenského postavenia štátu trvá až

dodnes. Štát nemá dodnes žiaden právny základ k tomu, aby sa mohol chovať k majetku nášho
právneho predchodcu ako vlastník. Štát si bol vedomý, že neexistuje žiaden doklad o vlastníctve štátu
a preto v roku 1984 teda 30 rokov po vojne a po účinnosti konfiškačných dekrétov požiadal o zápis
majetku na list vlastníctva, pričom ako titul nadobudnutia vlastníctva uviedol hospodársku zmluvu č. P -2243/1984-152, ktorá nikdy nebola titulom nadobudnutia vlastníctva spoliehajúc sa, že nikdy nenastane
zmena spoločenských a politických pomerov a že sa dedičia pôvodného vlastníka o svoj majetok nikdy
nebudú hlásiť. Keby bol štát v roku 1984 mal k dispozícii konfiškačné rozhodnutie, určite by ho bol štát

predložil a žiadal by o zápis majetku na list vlastníctva. Keďže ho štát k dispozícii nemal, pretože ho
nikdy štát nevydal, bola katastru nehnuteľností predložená na zápis vlastníctva nehnuteľnosti na štát
hospodárska zmluva, ktorá ako sme už uviedli nikdy nebola ani nie je právne spôsobilá na prechod
vlastníctvaadodnesjetentozápisjedinýmprávnymtitulom,odktoréhosištátodvodzujesvojevlastnícke
právo. Pokiaľ odporca predložil návrh Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu

na konfiškáciu z 17.8.1945 - ako vyplýva z označenia tejto listiny, išlo iba o návrh na konfiškáciu, samotný
návrh nemohol voči nášmu právnemu predchodcovi privodiť následky v podobe straty vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti. Ani ďalšie dôkazy, ktoré odporca na predložil nie sú spôsobilé na zmenu v
osobe vlastníctva, teda tieto listinné dôkazy nemajú právnu silu na to, aby sa štát mohol stať vlastníkom
nehnuteľnosti nášho právneho predchodcu. Sú iba dôkazom toho, že štát sa po celú dobu odkedy otec
navrhovateľov bol nútený opustiť Slovensko snažil nájsť právny dôvod ako sa majetku zmocniť, ale

nikdy sa mu to nepodarilo, pretože neexistujú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by štátu stačili k tou, aby
mali za následok vznik vlastníctva.

Súd vykonal dokazovanie listinami: úmrtný list Z. P.-R., rodné listy navrhovateľov, potvrdenie o okruhu
dedičov po Z. P.-R., LV č. XXX, k.ú. B., úmrtný list P. P.-R. (manželka poručiteľa), PKV č. X, identifikácia

parcielzodňa5.8.2009,kópiakatastrálnejmapy,Prídeloválistinaz3.10.1961,zListOkresnéhovýboruv
BánovciachnadBebravou č.10.615/45,Zápisnicanapísanádňa13.6.1946,vyhotovenáPovereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B",, List Povereníctva SNV pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu zo dňa 17.8.1945 s označením návrh na konfiškáciu lesného majetku Z. P. R.
"Kulháň"., List Miestneho národného výboru v Továrnikoch, č. 1.192/45-Zápisnica, ktorá bola napísaná

dňa 21.6.1945 (čl.158), Osobný popis vlastníka s č. 3904 (čl. 161), Výkaz poľnohospodárskych a
lesných priemyselných závodov s uvedením mena vlastníka: Z. P. R. (čl. 163), Popis budov s uvedením
mena vlastníka: Z. P. R. (čl. 164), Listina Okresného úradu v Topoľčanoch zo dňa 2.1.1946 spolu
s listinou označenou ako Výkaz konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany (čl. 169),
Listina označená ako Hlásenie prevzatia skonfiškovaných majetkov - obežník č. 8222-II-1946 zo dňa

12.11.1946 (čl.172), Výkaz konfiškovaných lestných majetkov v okrese Topoľčany zo dňa 24.8.1945
(čl. 176), Odpis úradného záznamu spísaného dňa 8.2.1947(čl. 177), Úradný záznam k.č. 41937/46-
III-B (čl. 178), Listina Povereníctva pôdohospodárstva a pozem. ref. sekcia A- VIII s označením Les.
spol. Zlatníky - prídel lesa č. 6411/VIII/B-3/1948 zo dňa 28.4.1948 spolu s prílohou Mapa v mierke
1:75 000 (čl. 179,180), Listina označená KONCEPT vyhotovená Povereníctvom pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy sekcia B s č. 35414/47-I./B (čl. 181), Listina označená KONCEPT II. vyhotovená
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia B s č. 255/47.-I/B (čl. 182), Listinu-
Odpis-Zápisnica zo dňa 24.6.1946 (čl.184), Listinu adresovanú Povereníctvom poľnohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 12.01.1948, ktorá bola adresovaná Okresnému súdu v Topoľčanoch (čl.
223), Upovedomenia Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu zo dňa 3.1.1946

(č.l. 239), Listiny Označené ako Poľnohospodársky majetok podliehajúci konfiškácii (čl. 240-244),
Oznámenie Ministerstva vnútra SR Bratislava z27.07.2009 (čl.46), z 22.06.2010 (čl.138), z 24.06.2010
(čl. 140), 27.07.2010 (čl. 146), z 12.10.2010 (čl. 204) z 11.11.2010 z č.l. 230, Oznámenie MV SR
Nitra, pobočka Topoľčany z 20.07.2009(čl.48), 05.10.2010 (čl. 203), z 25.11.2010 (č.l. 245). Oznámenie
Krajského súdu v Bratislave z 2.12.2010 (č.l. 251), Oznámenie Ministerstva vnútra SR Bratislava z

20.01.2011 (č.l. 266), Oznámenie Národného archívu v Prahe, z 26.09.2006 (čl. 49), z 23.06.2010 (čl.
142), z 11.01.2011 (č.l. 264).

Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol, že návrh je dôvodný.

Predmetom sporu bolo určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX v katastrálnom území B., vedený Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C"
s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 bol v čase svoje smrti Z. P.-R..

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa
začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle § 79 O.s.p. je označenie
účastníkov konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má vkaždej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho
či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia).
Vprípadekaždéhokonanianasúdevšaktrebavychádzaťnielenzprocesnýchpredpisov(§79,§90príp.

§80O.s.p),aleajzhmotnoprávnychpredpisov,ktoréurčujúktozprocesnespôsobilýchúčastníkovmôže
byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu
vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je
aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej

povinnosti ( je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej
žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

Z Listu vlastníctva č. XXX k.ú. B. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra "C" č. 4137, výmera
57223 m2, lesné pozemky je odporca. Z predloženého Úradného osvedčenia a úmrtného listu (čl.
16 až 21), z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín 29D/256/2005 je zrejmé, že Z. P.-R. zomrel

XX.XX.XXXX vo Viedni a navrhovateľka 1/ (bytom H. XXXXX K., K. A.. L. XXX, N., štátna občianka
USA a Rakúskej republiky) a navrhovateľ 2/ ( bytom R. XX, W., K., štátny občana Rakúskej republiky)
sú zákonnými dedičmi po Z. P.- R.. Na základe týchto skutočností sú účastníci v predmetnom konaní
vecne legitimovaní. Súd sa nestotožnil s obranou odporcu, ktorý tvrdil, že navrhovatelia sa nemôžu v
tomto konaní domáhať určenia vlastníckeho práva, ale že si svoj nárok mali uplatniť podľa reštitučného

predpisu, a to z dôvodu, že navrhovatelia 1/ a 2/ nespĺňali podmienky stanovené zák. č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov,atoštátneobčianstvoSlovenskejrepublikyapodmienkutrvaléhopobytunaúzemíSlovenskej
republiky.

V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej iba O.s.p.) žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny
záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými
právnyminedostatkamiodstrániť,pričomniejedôležitéakotátoneistotavznikla.Posúdenienaliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda
predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia

žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci
žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.
Súd je toho názoru, že navrhovatelia ako do úvahy pripadajúci dedičia po Z. P.-R. v predmetnom
konaní o určenie, že vyššie uvedená nehnuteľnosť bola ku dňu smrti v jeho vlastníctve preukázali
naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože odporca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako

vlastník spornej nehnuteľnosti, a len vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre konanie o
dedičstve, ako aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.
Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej
knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek.
Podľa ust. § 114 zák.č. 141/1950 Zb. (účinného od 01.01.1951) v prípadoch, v ktorých tak zákon

ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej
správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej
knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú údaje

katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v § 7 citovaného
zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.Navrhovatelia 1/ a 2/ svoj nárok, na určenie že Z. P.- R. bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti,
pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B., vedeného Správou katastra
Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C" s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2

odôvodňujú tým, že túto nehnuteľnosť nadobudol Z. P.- R. dňa základe darovacej zmluvy od svojej matky
dňa 1.7.1919 nadobudol nehnuteľnosť vedenú ako parcela č. 4137 les o výmere 57223 m2 v kat. úz. B.,
zapísanú v PKV č. X v kat. úz. B.. Vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do pozemkovej knihy
dňa 3.7.1919. Z. P.- R., teda ich právny predchodca za života s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal,
nepreviedol ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, o

čom svedčí aj zápis v pozemnoknižnej vložke č. X., k.ú. B..

Z Identifikácie parciel zo dňa 05.08.2009 č.j. K1-1513/2009 je zrejmé, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa
navrhovatelia domáhajú určiť vlastnícke právo zodpovedá nehnuteľnosti, evidovanej v pozemnoknižnej
vložke č. X pozemkovej knihy k.ú. B..

Odporca v rámci svojej obrany uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola
zabraná v zmysle zák. č. 215/1919 Zb. zo dňa 16.4.1919 o zabraní veľkého majetku pozemkového
(tzv. záborový zákon). Z rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe č.j. 169.687/32-II/3 zo
dňa 30.04.1935 vyplýva, že sa ponecháva ako vlastníkovi p. Z. P.- R. nehnuteľnosť - parcela č. 4137
podľa ust. § 20 zákona č. 81/1920 Zb, došlo k prepusteniu pôvodnému vlastníkovi zo záboru. Odporca

však uviedol, že sporný pozemok podliehal revízii, ktorá prebehla podľa zákona č. 142/1947 Zb. o
revízií prevej pozemkovej reformy zo dňa 11.7.1947 s účinnosťou od 12.8.1947. Okrem iného sa
revízii podrobil aj majetok, ktorý bol ponechaný pôvodným vlastníkom z dôvodu uvedeného v ust.
§ 20 zákona č. 81/1920 Zb. Po opakovanom zobratí bol pozemok predmetom prídelového konania.
Prídelové konanie a podmienky prideľovania boli upravené Vládnym nariadením č. 1/1948 z 1.2.1948,

pričom v zmysle § 9 citovaného nariadenia prídelové konania vykonávalo na Slovensku Povereníctvo
poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Na základe Vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. (príloha
č. D položka č. 12) prešlo oprávnenie rozhodovať o prídele poľnohospodárskej pôdy zo všetkých
pozemkových reforiem na Okresné národné výbory. Odporca uviedol, že takto to bolo aj v prípade
právneho predchodcu navrhovateľov, keď rozhodnutím Okresného národného výboru v Topoľčanoch

zo dňa 3.10.1961 bola nehnuteľnosť pridelená Čsl. Štátu - v správe Štátnych lesov v Pezinku, Lesný
závod v Topoľčanoch. Prídelová listina je vkladovou listinou a jej vydaniu predchádzalo zabratie
majetku v rámci revízie prvej pozemkovej reformy. Neskôr v priebehu konania odporca tvrdil, že
majetok právneho predchodcu navrhovateľov Z. P.-R. vrátane nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníckeho
práva je predmetom tohto súdneho konania, bol skonfiškovaný, pričom z dokladov a dokumentov

predložených odporcom Slovenskou republikou vyplýva, že tento majetok bol skonfiškovaný podľa
nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa, resp. aj podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. N. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov

a nepriateľov slovenského národa. Že ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v
katastrálnom území B. došlo, jednoznačne vyplýva z predložených dokumentov v konaní a aj z toho,
že 3.10.1961 Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal prídelovú listinu pre "Čsl. štát - v správe
Štátnych lesov v Pezinku, Lesný závod v Topoľčanoch, v celosti", ktorou do správy štátnych lesov pridelil
nehnuteľnosti zapísané v PKV č. X pre katastrálne územie B..

Odporca tvrdenie, že právny predchodca odporcu - čs. štát nadobudol vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízií prevej pozemkovej reformy v konaní nepreukázal.
Odporca nepredložil súdu rozhodnutie v zmysle ust. § 2 tohto zákona, ktoré rozhodnutie by bolo
podkladom pre postup podľa ust. § 8 tohto zákona (prídel). Rovnako odporcom nebolo predložené
rozhodnutie na základe ktorého by pozemok parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 v

k.ú. B. mal právny predchodca odporcu nadobudnúť podľa nar. Slovenskej národnej rady č. 104/1945
Zb. Z judikatúry Najvyššie súdu jednoznačne vyplýva, že konfiškácia nastávala ex lege až po splnení
zákonných podmienok, medzi ktoré patrilo právoplatné správne rozhodnutie príslušného orgánu o tom,
či fyzickú osobu treba považovať za osobu nemeckej či maďarskej národnosti, či fyzická osoba bola
nepriateľom alebo zradcom českého alebo slovenského národa vydaného podľa ust. § 1 nar. Slovenskej

národnej rady č. 104/1945 Zb. Pokiaľ rozhodnutie o tom, či fyzickú osobu treba považovať za osoby
nemeckej či maďarskej národnosti, či fyzická osoba je zradcom a nepriateľom českého a slovenského
národa, nebolo vôbec vydané alebo bolo vydané, ale nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ešte
ani ku konfiškácii; tento úradný (správny) akt totiž vytváral subjektívne predpoklady konfiškácie. Podľajudikatúry Najvyššieho správneho súdu sa aj na konfiškačné konanie vzťahovali ustanovenia správneho
poriadku (vládne nariadenie č. 8/1928 Zb.).
Súd je toho názoru, že ak by bolo rozhodnutie podľa ust. § 2 zákona č. 142/1947 Zb. o revízií prvej

pozemkovej reformy alebo rozhodnutie podľa ust. § 1 nar. Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb.
vydané uvedená skutočnosť, by bola v pozemkovej knihe, v PKV č. X, k.ú. B. zapísaná, tak ako to bolo v
prípade vydania rozhodnutia podľa pozemkovej reformy v zmysle zák. č. 215/1919 Zb. zo dňa 16.4.1919
ozabraníveľkéhomajetkupozemkového(tzv.záborovýzákon),alebovprípadepodľarozhodnutiapodľa
ust. § 20 zák. č. 81/1920 Zb..

Že takéto rozhodnutie nebolo vydané mal súd preukázane aj vykonaným dokazovaním a to dožiadaním
na archívy, pričom každý z dopytovaných archívov vo svojich oznámeniach uviedol, že ani dokumenty
o revízii prvej pozemkovej reformy, rozhodnutia, uznesenia, dokumenty na pozemnoknižnú vložku č.X
na meno Z. (Z., Z.) P.-R. k,ú. B., ani konfiškačné rozhodnutie na meno Z. P.-R. nar. XX.XX.XXXX sa
v archívoch nenachádza. Ani jednou z odporcom predložených listín nebolo rozhodnutie podľa nar.
Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb.

Z odporcom predložených listín a to napr. Zápisnica zo dňa 13.06.1946 (čl. 166) alebo Výkazy
skonfiškovaných lesných majetkov (čl.169-177) možno skonštatovať prevzatie lesného majetku
bývalého majiteľa Z. P.-R., čo navrhovatelia 1/ a 2/ nepopierajú. Aj keď niektoré odporcom predložené
listiny vo svojom znení poukazujú na konfiškačné rozhodnutie (Koncepty listov Povereníctva pre
pôdohospodárstva a pozemkovú reformu (čl. 181, 182), Upovedomenie z 3.1.1946 (čl. 239), odporca

v priebehu konania toto rozhodnutie (správny akt so všetkými jeho účinkami) nepredložil, a je teda
zrejmé, že odporca v tomto konaní svoje dôkazné bremeno v tejto časti (t.j. že vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti nadobudol v zmysle a v súlade s nar. Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. ) neuniesol
a jednoznačne nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom (čsl.
štátom). Listiny predložené odporcom nie sú rozhodnutiami na základe ktorých došlo k nadobudnutiu

vlastníckeho práva odporcu (resp. právneho predchodcu odporcu a tými rozhodnutiami na základe
ktorých na strane právneho predchodcu navrhovateľov 1/a 2/ malo dôjsť k strate vlastníckeho práva) a
ako také sú tieto listiny pre posúdenie nadobudnutia vlastníctva odporcu právne bezvýznamné.

V ďalšom odporca tvrdil, že ak by aj súd nemal na základe predložených listín preukázané, že ku

konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov 1/ a 2/ došlo, odporca svoje vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti - parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2, k.ú. B. nadobudol na
základe rozhodnutia a to Prídelovej listiny zo dňa 03.10.1961 vydanej Okresným národným výborom
v Topoľčanoch.
Toto rozhodnutie však navrhovatelia ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti

jednoznačne spochybnili.

Je nesporné, že prídelové listiny, ako verejné listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve k
prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do
katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.

Podľa konštantnej judikatúry súd v zmysle posudzovania prechodu vlastníckeho práva k prideleným
nehnuteľnostiam, na základe právnych predpisov spred roka 1948, je v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p.
viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, že pre určitú osobu je právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľností, že prídelca získal vlastníctvo

k nehnuteľnostiam v prídele označeným a že prídel bol uskutočnený za cenu uvedenú v rozhodnutí.
Všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť či zákonnosť správnych aktov (rozhodnutí), nejde
totiž o právny úkon, mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty
nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní
prezumpcia ich správnosti. Súd mal povinnosť skúmať, či správny akt, od ktorého odporca odvodzuje

svoje vlastnícke právo Prídelová listina zo dňa 03.10.1961 vydaná Okresným národným výborom v
Topoľčanoch je vôbec správnym aktom (či nie je paaktom), či ide o akt vydaný v medziach právomoci
príslušného orgánu, a tiež či tento správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný.

Z vykonaného dokazovanie z LV č. XXX k.ú. B., PKV č. X a Identifikácie parciel Správy katastra

Bánovce nad Bebravou č.j. K1-1513/2009 zo dňa 05.08.2009, súd zistil, že nehnuteľnosť parc. č. 4137
- lesné pozemky (teda lesnú pôdu), k.ú. B.F. má výmeru 57223 m2. Podľa prílohy A položka 22
vládnehonariadeniač.122/1951Zb.oďalšíchpresunochpôsobnostiaoinýchzjednodušeniachverejnej
správy (toto nariadenie platilo do r. 1990, kedy vstúpil do platnosti zákon č. 369/1990 Zb.) platnéhov čase vydania Prídelovej listiny zo dňa 03.10.1961, o prídeloch lesnej pôdy do 50 ha rozhodoval
Krajský národný výbor. Z uvedeného vyplýva, že Prídelová listina zo dňa 03.10.1961, ktorú vydal
Okresný národný výbor v Topoľčanoch, ktorou sa uskutočňuje prevod vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam (medzi ktorými sa nachádza i parc. č. 4137), bývalého vlastníka Z. P. R. pre Čsl. štát
- v správe Štátnych lesov v Pezinku, Lesný závod v Topoľčanoch, v celosti, nebola vydaná príslušným
orgánom. Ide teda v danom prípade o nulitný akt, na ktorý sa od začiatku hľadí ako na akt neexistujúci
a z ktorého nevznikajú žiadne následky, a teda na základe tohto rozhodnutia (Prídelová listina zo dňa
03.10.1961) nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňou uvedených na odporcu

(právneho predchodcu odporcu, čsl. štát).

Súd je toho názoru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcu resp. právneho nástupcu odporcu
nemohlo dôjsť ani vydržaním.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri splnení zákonom
požadovaných predpokladov: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a nepretržitá držba počas

celej zákonom stanovenej doby. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho
práva priamo zo zákona (ex lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia
platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950,
ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 do 31. marca 1964
a napokon obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1. apríla 1964 so zreteľom na

jeho nové novely, najmä na zákon č.131/1982 účinný od 1.4.1983 a zákon č.509/1991 Zb. účinný od
1. januára 1992.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe (proti štátu a cirkvi sa
vyžadovala ešte dlhšia vydržacia doba, a to 100 a 40 rokov).

Podľa Občianskeho zákonníka č.141/1950 (§ 115-116 ods.1, v spojení s § 145) vlastnícke právo k
hnuteľnej a nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu
zákonom stanovenú, t.j. tri roky hnuteľnú a desať rokov nehnuteľnú vec. Vydržanie bolo vylúčené
u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Za oprávneného držiteľa sa
považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to

po celú vydržaciu dobu, ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol
vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Podľa obyčajového
práva, i podľa ustanovenia § 116 ods.2 Občianskeho zákonníka č.141/1950 Zb., platila zásada, že kto
nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 Občianskeho zákonníka č.141/1950 Zb. sa od 1.1.1951

ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva.
Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951, sa v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka
č.141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda
neuplynula skôr.

Z predloženej listiny (Zápisnica zapísaná dňa 13.06.1946, v 1/ Zlatníky, 2/ Podhradie, 3/ Prašice, 4/
Jacovce o prevzatí lesného majetku býv. majiteľov Z. P.-R., obyv. Kulháň (čl. 166)) bolo v konaní
preukázané, že odporca resp. jeho právny predchodca prevzal "do držby a úžitku lesné nehnuteľnosti ,
ktoré ležia v kat. území Zlatníky, Podhradie, Prašice, Jacovce."

Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci, vykonáva v nej oprávnenia inak patriace do obsahu
vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Treba vždy brať do úvahy či
držiteľ pri bežnej t.j. normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec alebo právo patrí.

Súd je názoru, že právny predchodca odporcu nemohol byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, prechod vlastníctva nebol nikdy zapísaný do pozemno-
knižnej vložky (nebol vlastníkom de facto). Právny predchodca odporcu musel vedieť, že predmetné
nehnuteľnosti užíval neoprávnene, keďže ani k dnešnému dňu nedisponuje rozhodnutím na základe,
ktorého by nadobudol vlastnícke právo (konfiškačné rozhodnutie podľa nar. č. 104/1945 Zb. prípadne

iné rozhodnutie). Aj pri vydaní prídelovej listiny štát, prostredníctvom štátneho orgánu (ktorý nebol ani
oprávnený ju vydať) pochybil, keď ju vydal bez toho, aby jej predchádzalo konfiškačné rozhodnutie.
Nemôže si teda dobromyseľnú držbu odvodzovať od tejto prídelovej listiny, pri vydaní ktorej postupoval
protiprávne. Ak štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (protiprávne) umožnil,aby sa štát stal detentorom veci, nemožno uvažovať o zásade, že v pochybnostiach sa má zato, že
držba je dobromyseľná. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne vzhľadom ku všetkým skutočnostiam
a odporca resp. právny predchodca odporcu musel vedieť, že v čase vydania prídelovej listiny nebol

vlastníkom nehnuteľnosti. Táto informácia v čase vydania prídelovej listiny vyplývala aj zo zápisu v
pozemkovej knihe (PKV č. X), kde bol evidovaný právny predchodca navrhovateľov 1/ a 2/ ako vlastník.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd nestotožnil s tvrdením odporcu, že právny predchodca
odporcu, resp. odporca nadobudli vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, a to z dôvodu,
že odporca resp. právny predchodca nesplnili podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti vydržaním, a to oprávnená držby veci.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeodporcaresp.jehoprávnypredchodcavlastníckeprávok
spornej nehnuteľnosti nikdy nenadobudol a tak mal súd hodnoverne preukázané že právny predchodca
bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti v čase svojej smrti (vlastníctvo nikdy nestratil) a preto súd návrhu
v celom rozsahu vyhovel. V súvislosti s námietkou odporcu, že súdnym rozhodnutím nemožno určiť

vlastnícke právo k určitému dátumu do minulosti ale len ku dňu vyhlásenia rozsudku, súd poukazuje
na závery konštantnej rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti, podľa ktorých žalobou slúžiacou k
vyriešeniu spornej otázky medzi dedičmi a treťou osobou je návrh, či právny predchodca dediča (resp. i
viacerých osôb v takomto postavení), teda poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom určitej veci (napr. i
pozemkovej nehnuteľnosti). Len táto žaloba (a na jej základe vydaný rozsudok) je totiž spôsobilá nastoliť

jasno o tom, či vlastníkom v čase smrti poručiteľa bol on (a vec tak má byť predmetom dedenia po
takejto osobe), alebo ním bola tretia osoba.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odmeny a náhrady advokátov sú upravené vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Čo sa týka výšky priznanej
sumy trov konania, ktorú súd uložil odporcovi zaplatiť, táto suma pozostáva zo sumy 99,50 € za
zaplatený súdny poplatok za návrh a zo sumy 2.499,36 € titulom odmeny a náhrady advokáta za

poskytovanie právnych služieb, pričom odmena a náhrady advokáta za poskytovanie právnych služieb
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pozostávajú zo:
A/ - odmena 237,34 € + 6,95 € paušálna náhrada podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), §
16 ods. 3 vyhlášky za úkon príprava a prevzatie veci;
- odmena 237,34 € + 6,95 € paušálna náhrada podľa § 10ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), § 16

ods. 3 vyhlášky za úkon písomné podanie na súd - návrh;
- odmena 237,34 € + 7,21 € paušálna náhrada podľa § 10 ods. 1 písm. a) , § 14 ods. 1 písm. c), § 16
ods. 3 vyhlášky za úkon účasť na pojednávaní dňa 14.06.2010;
- odmena 237,34 € + 7,21 € paušálna náhrada podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 16
ods. 3 vyhlášky za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.09.2010;

- odmena 237,34 € + 7,21 € paušálna náhrada podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), § 16
ods. 3 vyhlášky za úkon písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 03.11.2010;
- odmena 237,34 € + 7,21 € paušálna náhrada podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 16
ods. 3 vyhlášky za úkon účasť na pojednávaní dňa 09.11.2010;- odmena 237,34 € + 7,41 € paušálna náhrada podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 16
ods. 3 vyhlášky za úkon účasť na pojednávaní dňa 27.01.2011;
t.j. celkom odmena 2.278,46€ (1898,72 x 20% DPH) + 57,36 € režijný paušál

B/ - náhrada za stratu času vo výške 96,82 € (t.j. 3 x za 2 polhodiny po 12,02 € a 1 x 2 polhodiny po
12,35 € náhrada podľa § 17 ods. 1,3 vyhlášky)
C/- cestovné náhrady za použitie motorového vozidla advokátom na pojednávanie dňa 14.06.2010,
20.09.2010, 09.11.2010, 27.01.2011 vo výške 66,72 € t.j. za 4 cesty právneho zástupcu navrhovateľov
1/ a 2/ z miesta jeho sídla (Trenčín) do miesta pojednávania (Bánovce nad Bebravou) a späť v dĺžke 33

km (33 km x 0,183 € základná náhrada za kilometer + 1 x náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri
spotrebe vozidla 6,5 l/100 km a cene jedného litra pohonných hmôt 1,1 €). Pri určení výšku odmeny za
jeden úkon a paušálnej náhrady postupoval súd podľa § 10 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky
655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonov. Pri určení ceny hodnoty sporu súd vychádzal z ust. § 3
ods. 2 VZN č. 1/2009 obce Zlatníky, podľa ktorého bola stanovená (pre účely výpočtu dane z pozemkov)
cenalesnýchpozemkovvovýške0,12€/m2ahodnotasporujevtakomprípade(57223x0,12)6866,76€.

Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.