Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212054
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314212054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: GENERIX,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpeného advokátom:
JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
Slovenia metal s. r. o., so sídlom Lesná 556/A, 900 42 Miloslavov, IČO: 44 304 684, o návrhu žalobcu
na zaplatenie sumy 734,69 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č.k. 26Cb/144/2014-39 zo dňa 03.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/144/2014-39 zo dňa

03.11.2014 p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom sp. zn. 26Cb/144/2014-39 zo dňa 03.11.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu,
Okresný súd Bratislava III zamietol žalobný návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 734,69 EUR
s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov nepriznal.

2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2014, domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 734,69 EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z
omeškania vo výške 9% ročne z istiny od 28.04.2012 do zaplatenia. Svoj návrh žalobca dôvodil tým,
že právny predchodca žalobcu dodal právnemu predchodcovi žalovaného tovar, ktorý tovar vyúčtoval
faktúrou znejúcou na sumu istiny a táto faktúra nebola uhradená v termíne splatnosti. Omeškanie
datoval žalobca od prvého dňa po splatnosti faktúry č. 2028018, ktorá bola splatná dňa 27.04.2012
a uplatňoval si zákonnú sadzbu úroku z omeškania. Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že právny

predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., IČO: 34 142 941
so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, je pôvodným veriteľom, ktorý dodával tovar spoločnosti
PHARMACORP s.r.o., so sídlom Mýtna 9, 811 05 Bratislava, pričom tovarom mal byť zdravotnícky
materiál pre lekáreň. Právny predchodca žalovaného je spoločnosť PHARMACORP s.r.o., ktorá mala
uvedený tovar odoberať. Žalobca poukázal na to, že odberateľ tovaru - právny predchodca žalovaného
mal dodaný tovar právnemu predchodcovi žalobcu, uhrádzať na základe vystavenej faktúry. Žalobca
uviedol, že tovar bol právnym predchodcom žalovaného prevzatý a nebol v termíne splatnosti riadne

uhradený. Žalobca poukázal na zánik spoločnosti PHARMACORP s.r.o. a to spôsobom zlúčenia so
spoločnosťou žalovaného a teda žalovaný, ako právny nástupca vstúpil týmto zlúčením do práv a
povinností svojho právneho predchodcu. Žalobca tiež poukázal na prevod pohľadávky, na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.06.2013, ktorou pôvodný veriteľ ako postupca, previedol nažalobcu ako postupníka pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca poukázal na oznámenie
o postúpení, ktoré zaslal žalobca žalovanému a informoval ho o tejto skutočnosti. Z uvedeného
žalobca dedukoval, že žalobca je veriteľom žalovaného v dôsledku dodania tovaru pôvodným veriteľom

pôvodnému dlžníkovi, ktorý tovar uhradený nebol a tiež v dôsledku právnych skutočností prevodu práv
na strane veriteľa a prechodu práv na strane dlžníka. Okrem istiny a zákonného úroku z omeškania
sa žalobca domáhal náhrady trov konania vo výške 44 EUR, ako uhradený poplatok za súdne konanie
a tiež náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 EUR, ako dva úkony právnej služby po
51,45 EUR plus 2 x režijný paušál po 8,04 EUR. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval listinnými

dôkazmi: faktúra č. 2028018 na sumu 734,69 EUR vystavená dodávateľom: PHOENIX Zdravotnícke
zásobovanie, a.s., fakturačné údaje odberateľa: PHARMACORP s.r.o., IČO: 35 710 144, Mýtna 9,
811 05 Bratislava, IČ DPH: S. a dodacia adresa: Lekáreň na Mýtnej, Mýtna 9, 811 05 Bratislava.
Faktúra bola podpísaná a opečiatkovaná dodávateľom - vystaviteľom faktúry. Žalobca na preukázanie
svojich tvrdení súdu prvej inštancie tiež predložil písomný dôkaz - Oznámenie o postúpení pohľadávok
medzi postupcom PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., postupníkom GENERIX a.s., pričom toto

oznámenie ako sa v listinnom dôkaze uvádza je prílohou č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 26.06.2013. Oznámením, ktoré bolo adresované žalovanému ako právnemu nástupcovi pôvodného
dlžníka, vyzýva postupca aby ohľadne dlžných pohľadávok ktoré v oznámení vymenúva, komunikoval
dlžník už výhradne s postupníkom a tiež aby úhrady smeroval tomuto subjektu, ktorý je oprávneným z
titulu postúpenia. Žalobca tiež súdu predložil doklad - podací lístok odosielateľa PHOENIX Zdravotnícke

zásobovanie, a.s. adresátovi Slovenia Metal s.r.o., ku ktorému uviedol že sa jedná o dôkaz o zaslaní
Oznámenia o postúpení dlžníkovi. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo medzi pôvodným dlžníkom a
žalovaným, žalobca súdu predložil úplný výpis z obchodného registra, z ktorého vyplýva že spoločnosť
Slovenia metal s.r.o. je právnym nástupcom pôvodného dlžníka v dôsledku zlúčenia. Žalovaný sa k
žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 03.11.2014 súd prvej inštancie vyniesol vo veci rozsudok, ktorým návrh žalobcu
zamietol v plnom rozsahu a žalovanému náhradu trov nepriznal.

4. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu za nepreukázaný, pričom toto rozhodnutie a právny

názor argumentoval neunesením dôkazného bremena žalobcom ohľadne samotného vzniku záväzkovo
právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Súd argumentoval tým, že žalobca k svojmu návrhu súdu
dodal len faktúru č. 2028018 na sumu 734,69 EUR, ktorá síce je daňovým a účtovným dokladom, avšak
z hľadiska právneho a procesného, nepreukazuje vznik záväzkovoprávneho vzťahu medzi dodávateľom
a odberateľom. Súd prvej inštancie žalobcovi vytkol, že k faktúre nebol pripojený expedičný list, ktorý by

preukázal skutočné splnenie dodania tvaru, tak ako to uvádza faktúra, teda na miesto dodania lekáreň
Mýtna v dňoch 20.02.2012 a 21.02.2012. Súd poukázal na obvyklú prax pri dodaní tovaru v mieste
odberateľa, ktorou je odsúhlasenie a potvrdenie prijatia tovaru objednávateľom. Tým, že žalobca k
svojmu návrhu nepredložil ani expedičné listy, ani iným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru, mal súd
prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že žalovanému

dodal tovar tvrdený vo faktúre. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vzťah medzi
bremenom tvrdenia a bremenom dôkazným prostredníctvom rozhodnutia NSSR č. 4Cdo285/2008. Tieto
dva procesné inštitúty, ktoré musí sporová strana využiť, aby preukázala svoj nárok, spolu súvisia a bez
dôkazu o tvrdení, že žalobca dodal tovar, ktorý žalovaný neuhradil, nie je možné žalovaný nárok priznať,
len na základe predloženej faktúry. Súd prvej inštancie uviedol v závere rozhodnutia, že faktúra sama

o sebe je len daňovým a účtovným dokladom, ktorá bez jej potvrdenia odberateľom o prijatí tovaru,
alebo bez potvrdených expedičných listov, nepreukazuje vznik záväzkovo právneho vzťahu. Súd prvej
inštancie na základe uvedenej argumentácie nemohol nárok žalobcovi priznať a z daného dôvodu ho
zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie
v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP, teda bolo možné tieto trovy priznať žalovanému, ktorý mal vo

veci plný úspech. Nakoľko žalovaný v konaní nevykonal žiaden procesný úkon, súd mu trovy nepriznal,
nakoľko tomuto účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli.

5. Žalobca podal dňa 12.12.2014 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP a teda,

že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ako druhý odvolací dôvod uviedol žalobca dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. f) OSP a teda že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil faktúru, keď tomuto dokladuneprisúdil váhu preukázania vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa
názoru žalobcu, faktúra bola dostatočným dôkazom o vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy na
strane žalobcu a povinnosti žalovaného na druhej strane, čo podľa názoru žalobcu preukazoval aj fakt,

že o pôvodnom návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v tejto veci, súd prvej inštancie rozhodol
kladne. To znamená že súd prvej inštancie najprv posúdil nárok žalobcu ako preukázaný, keď vydal
platobný rozkaz, avšak následne bol tento platobný rozkaz zrušený, avšak nie z dôvodu nepreukázania
nároku žalobcom, ale len pre procesnú prekážku a to neúspešnosť doručenia druhej sporovej strane.
Žalobca namietal, že napriek absencii zmeny v skutkovom stave pri vydávaní platobného rozkazu a

pri vynášaní rozsudku súdom prvej inštancie, tento súd najprv v návrhu vyhovel, keď platobný rozkaz
vydal a následne návrh žalobcu v rozsudku zamietol. Žalobca tiež vytkol súdu, že judikatúra Najvyššieho
súdu SR, o ktorú okrem iného oprel svoje rozhodnutie súd, nie je aplikovateľná na predmet sporu,
keďže rozoberá len vzťah medzi bremenom tvrdenia a bremenom dôkazným. Žalobca nesúhlasil s
názorom súdu prvej inštancie vo veci nepreukázanosti faktúry o vzniku záväzkovo právneho vzťahu
sporových strán a tiež zdôraznil, že pokiaľ by súd žalobcu vyzval na predloženie iného dokladu, ktorým

by podporil svoje tvrdenia, žalobca by tak učinil. Žalobca uviedol že vychádzal z aplikačnej praxe súdov
a z presvedčenia, že samotná faktúra je dostatočne preukazným prostriedkom pre nárok žalobcu a teda
k návrhu predložil len tento doklad. Žalobca žiadal s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na opätovné konanie. Žalovaný sa
k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 01.07.2016, teda už za účinnosti právnej
úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s

§ 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho
súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom
01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,

rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z
hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový
stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový
stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym

skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo
doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol
zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu
a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v

spojení s § 255 a ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

9. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom

odvolateľa dodáva: Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne keď voči dôkazu
predloženého na preukázanie tvrdeného nároku žalobcom, teda k faktúre, zaujal postoj taký, že tento
doklad nepreukázal platné uzatvorenie záväzkovoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Odvolací
súd dodáva, že faktúra síce znela na žalovanú sumu a v časti údajov uvádza dodávateľa a odberateľa
tovaru, ktorí sú súladní s tvrdeniami žalobcu, avšak tento doklad bol opatrený výhradne podpisom

vystaviteľa. Takýto doklad sám o sebe nemôže mať dôkaznú silu, ktorá by preukázala nárok žalobcu. V
prípade že by bola aspoň potvrdená prijímateľom tovaru, mohol by súd uvažovať o vzniku záväzkového
vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. K názoru žalobcu, ktorý v odvolaní prezentoval tento
doklad ako nepochybný dôkaz o existencii svojho nároku, odvolací súd uvádza, že takýto dokladsám o sebe nepreukazuje ani vznik dohody medzi odberateľom a dodávateľom o nákupe tovaru a už
vôbec nepreukazuje splnenie povinnosti dodávateľa. Pokiaľ sa žalobca stretol v právnej kultúre alebo
v aplikačnej praxi súdov s tým, že len na základe obdobnej faktúry, mu súd nárok priznal, tak ako

sa v odvolaní vyjadril, odvolací súd k tomuto uvádza, že takáto aplikačná prax súdov, pokiaľ existuje,
nie je správna a nie je v súlade so zákonom. Žalobca navyše nekonkretizoval aplikačnú prax súdov,
teda neuviedol konkrétne konania, s ktorými porovnával tento spor. K námietke žalobcu, že súd prvej
inštancie ho nevyzýval na doloženie preukázania dodania tovaru, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie nemal povinnosť sporovú stranu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho

tvrdeniam, a ktoré majú byť na jeho prospech, nakoľko súd by takto konal v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti a v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Predmet sporu, ktorý sa v
tomto konaní prejednáva je ovládaný zásadou kontradiktórnosti a teda súd nemá vyzývať a motivovať
strany aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Táto zásada neplatí
len pre sporové konania podľa CSP, avšak platila aj v čase účinnosti OSP, teda v čase konania na
súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, teda nemal povinnosť vyšetrovať a

zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana
nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo, vyzývať ju na doplnenie
dokazovania a teda pomáhať jednej zo sporových strán. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie
uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana
má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore

úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach ex offo,
respektívevnesporovýchkonaniachpodľaCivilnéhonesporovéhoporiadkuč.161/2015Z.z.Skutočnosť
že súd najprv návrhu žalobcu vyhovel, keď vydal platobný rozkaz spočíva v tom, že platobný rozkaz
ako forma skráteného konania je založená na princípe, ktorý jednak vyžaduje aktivitu opačnej procesnej
strany a najmä spočíva v obmedzenom rozsahu dokazovania. To znamená, že v platobnom rozkaze sa

tvrdenia nedokazujú v takom rozsahu ako v klasickom konaní končiacom sa rozsudkom. Súdu, ktorý
vydávaplatobnýrozkazstačí,akjenárokaspoňdourčitejmieryosvedčenýavydáplatobnýrozkaz,ktorý
sa však zrušuje, ak žalovaný preukáže iniciatívu, využije opravný prostriedok a vyvráti tvrdený nárok
žalobcu. Vydanie platobného rozkazu neznamená, že po nariadení pojednávania bude automaticky
nárokžalobcovipriznaný.Odvolacísúdpoukazujeajnaanalógiuprinariaďovaníneodkladnýchopatrení,

ktorých vydanie je tiež spojené s nutnosťou rýchleho rozhodnutia a preto sa nevykonáva rozsiahle
dokazovanie a stačí tvrdené skutočnosti osvedčiť, čo však neznamená, že v meritórnom konaní sa nárok
žalobcu potvrdí a bez ďalšieho vyhovie jeho návrhu.
10. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP.
Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere,
má nárok na náhradu trov konania, nakoľko však tento účastník nevykonal v konaní žiadne procesné
úkony, nevznikli mu žiadne trovy, pričom trovy si ani neuplatňoval, na základe uvedeného odvolací súd

trovy žalovanému nepriznal.

12. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, tretia
veta z.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie ak to Civilný sporový poriadok č. 160/2015
Z.z. pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie je možné dôvodiť len na
základe dovolacích dôvodov podľa § 431 a nasl. CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).