Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/778/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109215669
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4109215669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: J. R., narodený XX.XX.XXXX, B.
XXX, XXX XX Z., zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti
žalovaným: 1. D. R., narodená XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Z., a 2. B. T., narodená XX.XX.XXXX,
B. XXX, XXX XX Z., 3. E. Y., narodený XX.XX.XXXX, L. XXXX/XXX, Y. 3, Z. republika, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.
júna 2014 č. k. 7C/131/2009-250, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 17. júna 2014 č.k. 7C/131/2009-250
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobcov a žalovaným v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa
03.07.2009 voči žalovaným v 1/ a 2/ domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra

na LV č. XXX pre katastrálne územie B. ako pozemok - parc. č. 768/1 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 410 m2 a stavba - dom súpisné číslo 121 na parc. č. 768/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej v 1. rade. V žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v roku
2004 počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 1/, pričom na nadobudnutie boli použité spoločné
finančné prostriedky manželov, spoločné úspory v sume 80.000,- Sk a prostriedky získané úverom v
sume 100.000,- Sk, kde boli spoludlžníkmi. Napriek tomu nebola spísaná kúpna, ale darovacia zmluva,
v ktorej obdarovanou je len žalovaná 1/. Zmluvné strany predstierali darovanie a tak zakrývali iný právny

úkon,kúpunehnuteľností.Právekúpanehnuteľnostízodpovedávôliúčastníkovpretoplatí,žedošlokich
kúpe, ani k ich darovaniu. Preto darovaciu zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú podľa
§ 39 občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, respektíve obchádzanie zákona, ktoré spočíva
v tom, že napriek skutočností že nehnuteľnosti boli nadobúdané spoločne a odplatne zo spoločných
prostriedkov počas trvania manželstva, žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy a nebol ani následne
zapísaný do katastra nehnuteľností ako spoluvlastník, hoci účastníkom zmluvy byť mal a nehnuteľnosti
mali byť zapísané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo žalobcu a žalovanej 1/

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/77/2008 zo dňa
28.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2008. Ešte počas trvania manželstva žalovaná
1/ previedla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou na žalovanú 2/. Ak je absolútne neplatnou
zmluva, ktorou nadobudla nehnuteľnosti žalovaná 1/ je neplatnou aj následne uzavretá darovaciazmluva, podľa základnej zásady civilného práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac
práv ako sám má. V súčasnej dobe je v katastri nehnuteľností uvedený zápis vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam v rozpore s právom a na základe absolútne neplatných právnych úkonov,

preto sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tým je zároveň
daný aj naliehavý právny záujem na stane žalobcu na tomto určení. Zároveň žiadal priznať oslobodenie
od súdnych poplatkov.

Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2012 doplneným podaním doručeným súdu dňa 06.12.2012

žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu - jeho rozšírenie o sekundárne výroky určujúce
neplatnosť darovacích zmlúv tak, že rozhodne o pôvodnom petite a pre prípad, že by pôvodnému
určovacieho výroku nebolo možné vyhovieť, rozhodne sekundárnymi výrokmi tak, že súd určuje že
darovacia zmluva uzavretá dňa 21.07.2004, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený
pod V 4504/04, je neplatná a ďalej že súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá dňa 06.02.2008, na
základektorejbolvkladvlastníckehoprávapovolenýpodV892/08,jeneplatná.Uvedenýnávrhpodávaz

opatrnosti pre prípad, že by nebolo možné vyhovieť primárnemu určovaciemu výroku. Ďalej navrhol aby
súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného - E. Y., narodený XX.XX.XXXX,
L. XXXX/XXX, Y. 3, Z. republika.

Uznesením zo dňa 18.07.2012 č.k. 7C/131/2009-195 pripustil vstup E. Y., narodeného XX.XX.XXXX, L.

XXXX/XXX, Y. 3, Z. republika, ako účastníka na strane žalovaného a uznesením zo dňa 11.04.2013 č.k.
7C/131/2009-206 rozhodol, že zmenu petitu návrhu v zmysle podania zo dňa 29.05.2012 nepripúšťa.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že darovacou zmluvou uzavretou
dňa 21.07.2004 medzi žalovaným v 3. rade zastúpeným J. Y. na základe plnej moci, ako darcom, a

žalovanou v 1. rade, ako obdarovanou, darca v celosti daroval a do výlučného vlastníctva obdarovanej
prenechal nehnuteľnosti v katastrálnom území B. evidované na LV č. XXX ako parc. č. 768/1 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 410 m2 spolu s domom s.č. 121, a obdarovaná tento dar prijala a do
výlučného vlastníctva prebrala.

Darovacou zmluvou uzavretou dňa 06.02.2008 medzi žalovanou v 1. rade ako darujúcou, a žalovanou
v 2. rade ako obdarovanou, darujúca darovala v celosti nehnuteľnosti parc. č. 768/1 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 410 m2 a rodinný dom s.č. 121 na parc. č. 768/1 v obci B., katastrálne územie B.
vedené u Správy katastra v Nitre na LV č. XXX, obdarovanej, ktorá tento dar s vďakou prijala.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2008 č. k. 12C 77/2008-16 bolo manželstvo žalovanej
v 1. rade a žalobcu, uzavreté dňa 08.04.1982, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
06.06.2008.

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra na

LV č. XXX pre katastrálne územie B. ako pozemok - parc. č. 768/1 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 410 m2 a stavba - dom súpisné číslo 121 na parc. č. 768/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej v 1. rade.

Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 80 písm. c/ OSP a uviedol, že v prvom rade skúmal či sú

splnené všetky podmienky k tomu, aby mohol určovaciemu návrhu vyhovieť, a to či na tomto určení
existuje naliehavý právny záujem a či je preukázané, že na nadobudnutie sporných nehnuteľností boli
vynaložené prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem nemá. Po rozvode manželstva dochádza k zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodnutie súdu uvedenú skutočnosť nemôže zmeniť.
Otázku toho, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda čo tvorí masu
BSM, rieši súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to ako otázku
predbežnú. Je nesporné, že v predmetnej veci sa otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nerieši a neprebieha ani iné konanie vo veci vyporiadania BSM. Preto na rozhodnutí, ktorým

súdurčí,čivecpatríalebonepatrídomasybezpodielovéhospoluvlastníctvaniejedanýnaliehavýprávny
záujem.Ďalej vec posúdil podľa § 143, § 40a, § 145 ods. OZ, uviedol, že napriek záveru o neexistencii
naliehavého právneho záujmu, zaoberal tiež otázkou, či na nadobudnutie sporných nehnuteľností boli
vynaložené prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Nakoľko žalobca tvrdil, že sporné nehnuteľnosti nadobudol spolu so žalovanou v 1. rade do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal sa dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu voči
druhémuúčastníkoviprávnehovzťahu(darovacejzmluvyzodňa21.07.2004)vočižalovanémuv3.rade.
Nakoľko žalobca sa v trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 21.07.2007, relatívnej neplatnosti tohto

právneho úkonu nedovolal, na tento právny úkon sa hľadí ako na platný.

Tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany predstierali darovanie, pričom zakrývali iný právny úkon (kúpu),
na ktorú použili prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo v konaní
preukázané. Výpovede žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ v tomto smere boli protichodné (protirečivé).
Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi tvrdil, že nehnuteľnosti chcel predať, ale tiež, že sa ich chcel zbaviť

a žiadne peniaze nechcel. Dal plnú moc švagrinej (J. Y.), pričom si ju prečítal a podpísal. Žiadne peniaze
za predaj nedostal. Jeho výpoveď je ale v rozpore s obsahom splnomocnenia zo dňa 21.07.2004, podľa
ktorého udeľuje splnomocnenie na darovanie. Skutočnosť, že pravosť podpisu na tomto splnomocnení
bola overená až 26.07.2004 ešte neznamená, že uvedené splnomocnenie nepodpísal alebo, že nebolo
použité k predmetnému právnemu úkonu (darovacia zmluva uzavretá dňa 21.07.2004). A skutočnosť,

že rovnaký deň vyhotovenia 26.07.2004 má aj splnomocnenie na predaj domu, len potvrdzuje, že
rozhodnutie, ako s nehnuteľnosťami bude naložené ponechal na svojej splnomocnenej zástupkyni (J.
Y.).

Konštatoval, že výpovede svedkov si vzájomne odporujú až do takej miery, že ich nebolo možné

vyhodnotiť ani jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. Konkrétne svedkyňa Z. T., ktorá tvrdila, že
bola na Mestskom úrade vo Vrábľoch a videla, že žalovaná v 1 rade vypláca nejaké peniaze pani
Y., ale nevedela uviesť, koľko to bolo, pričom ale tvrdila, že tam bola prítomná aj R. J., ktorá však
uvedenú výpoveď nielen nepotvrdila, ale dokonca vyvrátila tvrdením, že pri žiadnom právnom úkone ani
pri odovzdávaní peňazí nebola. Ďalej svedok Y. T., ktorý tvrdil, že on našiel dom, vedel, že sa predáva

aj cenu vedel a tiež tvrdil, že žalobca a žalovaná v 1. rade peniaze mali požičané od J. P., ktorý však
uvedenú výpoveď nepotvrdil, naopak tvrdil, že žalobcovi, žalovanej v 1. rade ani žalovanej v 2. rade
žiadnu sumu nepožičiaval. Pokiaľ svedkovia T. L., J. V., J. V., J. B., J. B. aj tvrdili, že majú od žalobcu
alebo od žalovanej v 1. rade informáciu o tom, že dom kúpili, to ešte neznamená, že to bola pravda,
nakoľko malo ísť o sprostredkovanú informáciu, a pohnútky, ktoré žalobcu a žalovanú v 1. rade viedli k

tomu, že takúto informáciu šírili, sa súdu nepodarilo zistiť.

Úvahy žalobcu, že darovaciu zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú podľa § 39
Občianskeho zákonníka, lebo obchádza zákon tým, že napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti boli
nadobúdané spoločne a odplatne zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva žalobcu a

žalovanej v 1. rade, žalobca nebol účastníkom zmluvy a nebol ani následne zapísaný do katastra ako ich
spoluvlastník, hoci účastníkom mal byť podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, podľa názoru
súdu nemajú oporu v právnom poriadku.

Nakoľko podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že sporné

nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade, a aj v prípade, že
by naliehavý právny záujem daný bol, v konaní nebolo preukázané, že na nadobudnutie sporných
nehnuteľností boli vynaložené prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd
prvého stupňa žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, žalovaní v 1., 2. a 3. rade mali vo veci plný úspech,
ale nepriznal im náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnili.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd určí,
že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Nitra, Katastrálny odbor, na LV č. XXX pre katastrálne

územie B. ako pozemok - parc. č. 768/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 410 m2 a stavba - dom
súpisné číslo 121 na parc. č. 768/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade.
Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bolo preukázané, že prevod
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v1. rade odplatný, bolo za nehnuteľnosti zaplatené prevádzateľovi, resp. jeho zástupkyni pri uzatvorení
zmluvy, pričom zaplatené peniaze boli finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade. Darovanie nehnuteľností bolo len predstierané. Ďalej

uviedol, že výpovede svedkov si síce odporujú, ale vyhodnotiť ich je možné a potrebné. Tvrdenie
žalovanej v 1. rade, že sa so žalovaným v 3. rade poznali, bolo vyvrátené výpoveďou samotného
žalovanéhov3.rade,ktorýuviedol,žesanikdynestretli.Spísaniedarovacejzmluvymedziúplnecudzími
ľuďmi je nepravdepodobné a zarážajúce. Žalovaný v 3. rade chcel nehnuteľnosti predať, inzerovaný
bol predaj. Poukázal na to, že pri jednaniach s J. Y. bol prítomný, ich predmetom bola predovšetkým

výška kúpnej ceny. Vyplatenie peňazí za predmetné nehnuteľnosti potvrdila aj žalovaná v 2. rade
na pojednávaní dňa 07.04.2009 v konaní o vypratanie nehnuteľností sp. zn. 15C/216/2008 a kúpu
potvrdila aj svedkyňa Z. T., ktorá bola osobne prítomná pri odovzdávaní kúpnej ceny. Svedok Y. T. tiež
potvrdil, že nehnuteľnosti boli ponúkané na predaj a pri ohliadke, kde bol prítomný, bola dohadovaná
kúpna cena. Kúpu potvrdila svedkyňa T. L. a J. V.. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že darovanie
bolo predstierané, zrejme s motívom vyhnúť sa plateniu dane z odplatného prevodu nehnuteľností.

Darovanie ako simulový právny úkon je teda neplatné a ide o neplatnosť absolútnu a nie relatívnu
ako to uviedol súd prvého stupňa. Neplatné je v dôsledku neplatnosti prvého darovania aj darovanie
následné v prospech žalovanej v 2. rade. Skutočnej vôli účastníkov, resp. tomu čo sa udialo, zodpovedá
nadobudnutie predmetných nehnuteľností do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade. Na požadovanom
určení má naliehavý právny záujem, pretože iba ním možno dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva v

katastri nehnuteľností. Vytkol súdu prvého stupňa, že nepripustením zmeny návrhu uznesením zo dňa
11.04.2013 č.k. 7C/131/2009-206 bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže navrhovaná zmena
bola dostatočne formulovaná, prípustná, pričom výsledky konania mohli byť podkladom aj pre konanie
o zmenenom návrhu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že
darcasavyjadril,žedobrovoľnedarovalnehnuteľnosťžalovanejv1.rade,beznátlakualebopostranných
úmyslov a táto dar prijala. Každý občan si môže nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia.
Predvolaní svedkovia nemajú nič spoločné s predmetom darovania, vyjadrili sa tak ako im žalobca
navrhol.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú

novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť

naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia

stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre

jeho usporiadanie).
Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak
je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom
nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku sa môže na konkrétny
určovací petit (to, čoho a žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo bráva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, a či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Žalobca sa domáhal určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a
žalovanej v 1. rade. Manželmi boli do 06.06.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 28.05.2008 č. k. 12C 77/2008-16, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Dňom

06.06.2008 zaniklo v zmysle § 148 ods. 1 OZ i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a
žalovanej v 1. rade.

Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný

do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1. rade mali lehotu troch rokov od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na vyporiadanie BSM dohodou alebo podanie návrhu na
súd. Po uplynutí tejto lehoty môžu byť nehnuteľnosti už len v podielovom spoluvlastníctve rozvedených
manželov. Vzhľadom k tomu súd už nemôže určiť, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Žalobca sa mohol domáhať iba určenia, že je podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, pričom by si v takom konaní súd riešil ako predbežnú otázku, či
nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva.Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalšie
vykonanie dokazovania a právne posudzovanie veci súdom prvého stupňa je potom nadbytočné a

odvolací súd sa ním nezaoberal.

Pokiaľideožalobcomvytýkanýpostupsúduprvéhostupňa,ženepripustiluznesenímzodňa28.05.2008
č. k. 12C 77/2008-16 zmenu petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal alternatívne určenia, že darovacia
zmluva uzavretá dňa 21.07.2004 medzi žalovaným v 3. rade zastúpeným J. na základe plnej moci ako

darcom a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, a darovacia zmluva uzavretá dňa 06.02.2008 medzi
žalovanou v 1. rade ako darujúcou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, sú neplatné, odvolací súd
upozorňujenato,žeprotiuvedenémuuzneseniuniejeprípustnéodvolanievzmysle§202ods.3písm.f/
OSP, nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2013, a preto predmetom konania nebolo určenie neplatnosti
uvedených darovacích zmlúv. Odvolací súd však podotýka, že na takom určení by žalobca ani nemal
naliehavý právny záujem, pretože nebol účastníkom darovacích zmlúv, určením ich neplatnosti by sa

jeho právne postavenie nezmenilo, pretože určením neplatnosti v poradí druhej darovacej zmluvy by sa
navrátilo vlastnícke právo žalovanej v 1. rade a v prípade určenia neplatnosti aj prvej darovacej zmluvy
by sa navrátilo vlastnícke právo žalovanému v 3. rade.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom
konaní úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože ich náhradu nepožadovali a ani im žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.