Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205530
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714205530.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. T.R. XXXX/XX, XXX XX X., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom J. Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so
sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.029,01 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 11.04.2014, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
1.029,01 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.109,01 € od 06.07.2011 do 04.10.2011
a zo sumy 1.029,01 € od 05.10.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1.109,01 € od 08.08.2011
do 04.10.2011 a zo sumy 1.029,01 € od 05.10.2011 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina %

zmenkovej sumy, teda 3,70 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 €
s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 61,50 €.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy
na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra

navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 14.01.2011 na zmenkovú sumu 1.109,01 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 06.07.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
14.01.2011 (dátum vystavenia) na sumu 1.109,01 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu

zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 06.07.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 80,- €, ktoré boli započítanéna zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 20.08.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporcovi kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporcovibolazásielkadoručenádňa26.08.2014,avšakkpodanémunávrhusanevyjadril,aninevyplnil
časť II tlačiva C na odpoveď.

Podaním zo dňa 20.11.2014, súdu doručeným dňa 27.11.2014, oznámil subjekt Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že v súlade s § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší
účastník doručil súdu dňa 26.01.2015 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že navrhovateľ
svoje právo uplatňuje zo zmenky, súd je povinný v každom štádiu konania ex offo skúmať, či sa nejedná
o spotrebiteľské právne vzťahy. Je nepochybné, že medzi zmenkovým veriteľom a odporcom sa jedná o

spotrebiteľskývzťah.PoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúniesp.zn.C-419/2011zodňa
14.03.2013. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné,
pretože použitie zmenky bolo regulované zákonom č. 258/2001 Z.z. Posledná platná úprava v zákone č.
129/2010 Z.z. zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Túto úpravu musí rešpektovať každá
dohoda účastníkov, t.j. aj dohoda o zabezpečení zmenkou a dohoda o vyplnení zmenky, ktorá vzhľadom

k tejto úprave predstavuje od počiatku dohodu, ktorá je v rozpore so zákonom, čo ju robí absolútne
neplatnou. Pokiaľ by súd mal zato, že zmenka je platná, vedľajší účastník poukázal na zmenkový úrok
0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ by súd zmenku posúdil
ako neplatnú a návrh navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania. Navrhol, aby súd návrh zamietol, pričom si uplatnil náhradu trov konania.

Súd nariadil pojednávanie na deň 03.12.2014 s poukazom na ustanovenie článku 5 ods. 1 v spojení s
článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 861/2007, nakoľko súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie v záujme navrhovateľa, aby sa predišlo vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu
a tým odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Toto pojednávanie bolo ešte pred jeho otvorením

odročenézaúčelompripojeniapríslušnéhoexekučnéhospisuzaúčelomzistenia,činiejedanáprekážka
rozhodnutej veci. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 28.01.2015. Na toto pojednávanie sa
nedostavil navrhovateľ, ani právny zástupca navrhovateľa, pričom právny zástupca navrhovateľa mal
doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť právny zástupca
navrhovateľa ospravedlnil podaním zo dňa 27.01.2015, doručené tunajšiemu súdu prostredníctvom e-

mailu v ten istý deň s tým, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie aj v inej právnej veci,
konkrétne vo veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá je zastúpená tiež advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko s.r.o. pred Okresným súdom Nové Zámky, resp. pred Okresným súdom Galanta s tým,
že zároveň uviedol, že nežiada, aby súd pojednávanie odročil z dôvodu jeho neprítomnosti na tomto
pojednávaní. Nedostavil sa odporca, ktorá mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané

riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Nedostavil sa vedľajší účastník na strane
odporcu ani právny zástupca vedľajšieho účastníka, pričom právny zástupca mal doručenie predvolania
na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny zástupca vedľajšieho účastníka ospravedlnil neúčasť
svoju, ako aj neúčasť vedľajšieho účastníka podaním zo dňa 19.01.2015, v ktorom vyjadril súhlas s
pojednávaním bez ich účasti. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a

rozhodol.

Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 27.01.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené
dňa 27.01.2015 prostredníctvom e-mailu, označenom ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a
doplnenie právnej argumentácie navrhovateľa“ okrem iného uviedol, že navrhovateľ hodnotí procesný

postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny s poukazom na tam citované ustanovenia
nariadenia č. 861/2007. Navrhovateľ doplnil svoju právnu argumentáciu aj o svoje stanovisko, keď
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa, pričom poukázal na odôvodnenie tohto
uznesenia, ktoré podrobne citoval. Taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré tiež bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
navrhovateľa a má potvrdzovať závery navrhovateľa, keď tiež podrobne odcitoval odôvodnenie tohto
rozhodnutia.Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označil a predložil navrhovateľ, a to
zmenkou vystavenou vo Zvolene dňa 14.01.2011, na ktorej je uvedené číslo 601101474 a tiež zmenková
suma 1.109,01 €, ako vystaviteľ zmenky je uvedený odporca, vo fotokópii na čl. 10 a oboznámil sa s

obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 17Er/605/2013, pričom zistil tento skutkový
stav:

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo 601101474, zmenka bola vystavená vo
Zvolene dňa 14.01.2011 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B, zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne“, keď
zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 1.109,01 € a dátum začiatku úročenia 06.07.2011. Ako vystaviteľ zmenky je
uvedený I. C., trvalé bydlisko/miesto podnikania živnostníka V. P. Tótha 2027/12, Zvolen, 960 01, a tiež
je uvedené IČO: 44 998 015.

Z pripojeného exekučného spisu 17Er/605/2013 vedeného na tunajšom súde súd zistil, že ako exekučný
titul bol predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11006/11 zo dňa 15.03.2012, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 sumu 1.291,91 € spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.029,01 € od 06.10.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom

vo výške 6 % ročne zo sumy 1.029,01 € od 06.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 325,25 €, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- € splatných vždy
k poslednému dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobca, ktorým je spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil dňa 02.11.2011 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania

zo dňa 21.08.2011, ktorým sa dožadoval, aby rozhodcovský súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 1.029,01 € s príslušenstvom. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 14.01.2011, kde
žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku

dňa 06.07.2011. Žalobca vyplnil dňa 01.08.2011 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení
zmenky na sumu 1.109,01 € s dátumom začiatku úročenia dňa 06.07.2011 a táto bola žalovanému
predložená na zaplatenie dňa 08.08.2011.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17Er/605/2013-14 zo dňa 15.10.2013 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď rozhodoval vo veci

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému Jozef Mihalovič, IČO: 44 998
015, trvale bytom Zvolen, V. P. Tótha 2027/12. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 3CoE/131/2014-43 zo dňa 26.11.2014.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 14.01.2011, č. zmluvy 601101474 súd zistil, že ako dlžník je tu uvedený
jednak Jozef Mihalovič, IČO: 44 998 015, miesto podnikania: V. P. Tótha 2027/12, Zvolen, zapísaný v

živnostenskom registri vo Zvolene, číslo živn. reg.: 670-19022, a jednak I. C., trvale bytom: E.. G.. P.
XXXX/XX, X., prechodne bytom: I.. T. XXXX/XX, X., rodné číslo: 700106/8283, číslo OP: SH 965059.
Ako veriteľ je tu uvedená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598, pričom veriteľ sa zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 450,- € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 438,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 888,- € v 12 mesačných splátkach po 74,-

€ počnúc dňom 22.02.2011. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.
Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu predmetnej zmluvy o úvere
súd zistil, že v bode 13 je uvedené: Dohoda o vyplnení zmeniek: na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j.
keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s

úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných
zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný

sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014, v súvislosti

s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014, veriteľ
zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.
Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), osvedčenie

o živnostenskom oprávnení vydané fyzickej osobe obsahuje: a) osobné údaje podnikateľa, b) obchodné
meno, c) identifikačné číslo, d) predmet alebo predmety podnikania, e) miesto podnikania, f) dobu, na
ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, g) deň
začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti, h) dátum vydania osvedčenia o
živnostenskom oprávnení.

Podľa § 60 ods. 1 veta prvá živnostenského zákona, živnostenský register (ďalej len "register") tvorí
súbor týmto zákonom určených údajov o podnikateľoch.
Podľa§60ods.4vetaprváadruháživnostenskéhozákona,registersačlenínaverejnúčasťaneverejnú
časť. Neverejnú časť registra tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje
potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a iné údaje poskytnuté podľa osobitných zákonov na

účely daňovej registrácie a prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle, rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj
fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle, rodné číslo sa preukazuje niektorým z
týchto dokladov: a) občianskym preukazom, b) cestovným dokladom, c) rodným listom, d) preukazom
- povolením na pobyt pre cudzinca, ak je v ňom vyznačené, e) osvedčením o rodnom čísle (ďalej len

"osvedčenie"), ktorého vzor je v prílohe tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky (ďalej len "občan")
preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky (ďalej len "štátne občianstvo") a
ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikateľom podľa tohto zákona
je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Podľa § 8 Obchodného zákonníka, obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ
vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky, nakoľko pôvodným
majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako slovenská právnická osoba a prípadná
voľba iného právneho poriadku nebola ani žiadnym z účastníkov tvrdená.
Súd v rámci tohto konania a pri rozhodovaní v ňom vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z
jeho činnosti, tak ako mu to umožňuje § 121 O.s.p., na základe čoho mal súd vedomosť, že pôvodný

majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť formou poskytovania úverov vo veľkom rozsahu na území celej SR, keď z údajov zapísaných v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vl. č. 23636/B súd zistil, že ako predmet
činnosti má zapísanú aj činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Taktiež je súdu z jeho činnosti
známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 si svoje nároky uplatňuje aj v rámci

exekučných konaní, a preto si súd v tomto konaní pripojil tiež spis tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/605/2013
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti odporcovi ako povinnému pre vymoženie 1.291,91
€ s príslušenstvom, a preto súd vykonal dokazovanie aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom
exekučnom spise v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., keďže súd mal zato, že vykonanie týchto
dôkazov bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere č. 601101474 uzatvorená dňa 14.01.2011 medzi
odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľom, keď
číslo zmluvy 601101474 bolo uvedené aj priamo na zmenke.

Následne bolo potrebné skúmať povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol
na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 14.01.2011. Súd zameral svoje skúmanie predmetného
zmluvného vzťahu na zistenie, či možno dospieť k záveru, že v predmetnej veci bol, resp. existuje
možnosť, že bol medzi účastníkmi uzatvorený spotrebiteľský zmluvný vzťah a zaoberal sa aj otázkou,

či možno dospieť k záveru, že medzi účastníkmi vznikol nespotrebiteľský zmluvný vzťah. Právny
predchodca navrhovateľa v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s ohľadom na jeho predmet činnosti
na výpise z Obchodného registra, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti tak, ako bolo uvedené vyššie.
Právny predchodca navrhovateľa svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu

bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka.Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a
označenie zmluvných strán. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 14.01.2011, pričom z jej
obsahu zistil, že zmluvná strana „dlžník“ je označená údajmi ako: Meno: I., Priezvisko: C., Trvale bytom:

E.. G.. P. XXXX/XX, X., Prechodne bytom: I.. T.R. XXXX/XX, X., Rodné číslo: 700106/8283, Číslo OP:
SH 964059, Obchodné meno: Jozef Mihalovič, IČO: 44 998 015, Miesto podnikania: V. P. Tótha 2027/12,
Zvolen, Zapísaný v živn. reg. OÚ: Zvolen, Číslo živn. reg.: 670-19022. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník
je v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského
registra, názov Obvodného úradu, v živnostenskom registri ktorého je dlžník zapísaný. S poukazom na

ustanovenia verejného práva, konkrétne ust. § 47 ods. 2 živnostenského zákona, ide o údaje, ktoré
je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského registra.
Avšakpokiaľideoúdajeakočísloobčianskehopreukazuarodnéčíslo,tietoniejemožnézistiťz verejnej
časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť
len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú
ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu - občana SR. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná

listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej
fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje
boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Zo znenia zmluvy je teda zrejmé, že označenie jednej zo
zmluvných strán - dlžníka je v zmluve duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa
vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a jednak údajmi, ktoré

ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú osobu. V
zmysle § 8 Obchodného zákonníka vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod
obchodným menom. V predmetnej veci je však dlžník okrem už hore uvedených údajov označený nielen
obchodným menom, ale aj menom a priezviskom, tieto údaje sú však vlastné iba fyzickým osobám. Na
základe uvedeného je nutné dospieť k záveru, že znenie predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka,
je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by
malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti
ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných podmienkach. Zo znenia zmluvy teda nie je
možné jednoznačne určiť, kto bol účastníkom právneho úkonu, či dlžník fyzická osoba alebo živnostník.

Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť,
či odporca zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m alebo ako fyzická
osobapodsvojimmenom,priezviskomarodnýmčíslom,atedaniejemožnéaniurčiť,čidlžníkovivznikla
povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe. Zo znenia zmluvy
a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na vopred predtlačenom

formulári, ktorý používa právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti
opakovane,návrhzmluvyboltedavytvorenýveriteľomadlžníkknemulenpristúpil.Platítedavšeobecne
platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu
je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v

zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07).

Text zmluvy je preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím
konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich

strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov, procesom
hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred
doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý
nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Na vôľu preto treba hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností, spojených s podpisom

a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na
konanie účastníkov po podpise zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd teda
pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, keď zmluva bola
uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca navrhovateľa v
rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom

adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy
sprevádzali rokovania či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým
konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako
pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómiesubjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne
jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je
zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

V zmluve sa nachádza vopred pripravené dojednanie, v rámci ktorého „Dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“ Práve toto ustanovenie zmluvy v spojení s duplicitným
označením dlžníka v zmluve má preukazovať, že medzi účastníkmi zmluvy vznikol nespotrebiteľský
zmluvný vzťah. Avšak definícia spotrebiteľa v § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je všeobecne

platnou pre celú oblasť súkromného práva, ale ide o vymedzenie spotrebiteľa pre účely zákona o
spotrebiteľských úveroch. Ide teda o vymedzenie spotrebiteľa pre partikulárnu oblasť súkromného práva
- zmluvné vzťahy medzi účastníkmi pri poskytovaní úverov. Osobám, ktoré napĺňajú definíciu statusu
spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. patrí zákonná ochrana obsiahnutá v kogentných
ustanoveniach uvedeného zákona, pričom táto sa zameriava najmä na náležitosti obsahu zmlúv o úvere
a informačné povinnosti veriteľa.

Ak by však aj súd pripustil, že vôľou dlžníka bolo skutočne vziať si úver na účel, ktorý v zmluve
deklaroval, to ešte neznamená, že dlžník nie je spotrebiteľom, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z., účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, na rozdiel od predchádzajúceho
zákona č. 258/2001 Z.z. opustil definíciu spotrebiteľa prostredníctvom skúmania účelu poskytnutých

peňažných prostriedkov. Súčasná definícia spotrebiteľa v zákone č. 129/2010 Z.z. nadväzuje na jeho
definíciu podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie vzhľadom na systematické
zaradenie v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka medzi všeobecnými ustanoveniami možno
považovať za všeobecne platné pre celú oblasť súkromného práva, a teda aj na účely posudzovania
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré rovnako vzhľadom na svoje systematické začlenenie v piatej

hlave prvej časti Občianskeho zákonníka tvoria súčasť všeobecného zmluvného práva. Ustanovenie §
52ods.4Občianskehozákonníka,akoajustanoveniečlánku2písm.b)smernice93/13/EHSnevylučujú,
že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú,
žetotakmôžebyť,vylučujúvšakabyosobapožívajúcastatusspotrebiteľapriuzatváraníaplnenízmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

K uzatvoreniu zmluvy a výkladu zmluvy sa súd vyjadril vyššie. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon
vyžaduje, aby spotrebiteľ nekonal pri plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, súd vychádzal vo svojich úvahách z ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne

v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Po poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi
tento k poskytnutým peňažným prostriedkom nadobudne vlastnícke právo, pričom má z uvedenej
zmluvy povinnosť (záväzok) poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Dlžník nadobúda k
poskytnutým finančným prostriedkom vlastnícke právo, pričom má povinnosť vrátiť vec určenú podľa

druhu (peniaze) a množstva (určené konkrétnou sumou) a zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru - úrok.
Totopredstavujezáväzokdlžníkazozmluvyoúvere.Avšakto,žedlžníkvzmluvevyhlásil,žeúvermubol
poskytnutý na výkon podnikania neznamená, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy
bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných
prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých

peňažných prostriedkov a zaplatení úroku) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá.

S ohľadom na uvedené súd z vykonaného dokazovania listinným dôkazom - zmluvou o úvere
uzatvorenou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 14.01.2011 mal preukázané,

že vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka v zmluve nie je možné určiť ani jednoznačne preukázať,
kto bol účastníkom uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzatváraní zmluvy, či fyzická
osoba alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, pričom túto nejasnosť nie je možné s
jasným logickým záverom odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či dlžník konal
v rámci predmetu svojej činnosti nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej plnení. Vyhlásenie o účele

poskytnutia finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti
pri uzatváraní zmluvy a ani nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom skutočne
použité na účel, ktorý dlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Záväzok, ktorý by mu toto ukladal ako
povinnosť, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy aobsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa § 52

ods. 4 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, a naopak „nespotrebiteľom“ je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie,
ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 súd dospel k názoru, že zmluvu
je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol

preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy o úvere, logicky
nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva
má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter
je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej
úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá
zmluvauzatvorenámedzitýmiistýmiúčastníkmimalapreúčelyposudzovanianeprijateľnýchpodmienok

spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský
charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú
situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 52 až 54 Občianskeho

zákonníka,akoajzákonač.129/2010Z.z.naprávnyvzťahzozmluvyoúverezodňa14.01.2011jedaná.

Ako bolo už uvedené, súd použil pri rozhodovaní o uplatnenom nároku navrhovateľa právo Slovenskej
republiky, pričom súd je toho názoru, že toto právo je potrebné uplatniť v celosti, teda nie je možné
aplikovať len zmenkový zákon, ale vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je potrebné aplikovať

i ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase, keď súd považuje tieto zákonné predpisy za lex
specialis voči zmenkovému zákonu ako lex generalis. Súd má zato, že v tomto konkrétnom prípade je
nutné vychádzať z citovaného ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. Predmetná zmenka je
teda bez akýchkoľvek pochybností neplatná, nakoľko bola vystavená dňa 14.01.2011, t.j. už za účinnosti

§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého už nebolo možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Súd má povinnosť
ex offo skúmať platnosť zmenky, a to nielen z pohľadu zmenkového zákona, ale aj podľa všeobecných
ustanovení§34anasl.Občianskehozákonníka,keďžeajzmenkajeabstraktnýmprávnymúkonom,teda
skúmať,činejdeoabsolútneneplatnýprávnyúkon.Súdmázato,žebolozámeromzákonodarcupoužitie

zmenky, ktorá mala zabezpečovať spotrebiteľský úver, zmenky vystavenej v rámci spotrebiteľských
vzťahov, regulovať a obmedziť nad rámec ustanovení zmenkového zákona.

Z týchto dôvodov sa súd jednoznačne nestotožnil s názorom prezentovaným navrhovateľom
prostredníctvom právneho zástupcu v iných obdobných veciach na pojednávaniach, že zmluvný vzťah

medzi protistranou a remitentom je po indosovaní zmenky irelevantný s tým, že navyše navrhovateľovi
nie je ani obsah údajného zmluvného vzťahu známy, keď z ďalšej svojej rozhodovacej činnosti mal súd
vedomosť, že navrhovateľ oznamoval dlžníkom formou dokladu Oznámenie o postúpení práv, že sa stal
novým veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla z tej-ktorej zmluvy o úvere, keďže došlo k postúpeniu práv na
zaplatenie tam uvedenej sumy na spoločnosť navrhovateľa ako nového veriteľa, a z tohto dokumentu

zároveň ani nevyplývalo, že by si nárok uplatňovali z titulu zmenky, navyše v prípade úhrady dlžnej sumy
mal dlžník uviesť ako variabilný symbol číslo predmetnej úverovej zmluvy (sp. zn. 6C/120/2013 vedené
na tunajšom súde).

S poukazom na zásadu ústavne konformného výkladu zákonov súd dáva do pozornosti nález Ústavného

súdu ČR, sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, v ktorom je okrem iného riešená otázka stretu zákona
zmenkového a šekového so spotrebiteľským prvkom, otázka uplatnenia námietok po indosácii zmenky,
otázka zákazu zneužívacieho výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré úzko súvisia aj so súdenou vecou.

Súd zároveň dáva do pozornosti, že v obdobnej právnej veci bola aj Súdnemu dvoru Európskej únie

položená prejudiciálna otázka Krajským súdom v Prešove, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn.
C-328/14. Z dostupných dokumentov pritom vyplýva, že v konaní sp. zn. C-558/13, ktoré sa viedlo
o identickej prejudiciálnej otázke (a v ktorom bola prejudiciálna otázka vzatá späť z dôvodu, že vo
vnútroštátnom konaní na Krajskom súde v Prešove navrhovateľ zobral späť podané odvolanie), dňa12.02.2014 Európska Komisia doručila Súdnemu dvoru písomné pripomienky, v ktorých navrhla, aby
Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku túto odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice

Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje
právna úprava členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex
offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tiež

prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, ako mu to
umožňuje ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).