Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200741
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomášom Kušnírom, s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej R. Q., nar.
XX.X.XXXX,bytomE.C.XXX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejZdruženienaochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného
advokátomJUDr.IgoromŠafrankom,AdvokátskakanceláriasosídlomvoSvidníku,Sov.hrdinov163/66,
v konaní o zaplatenie 339,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Svidník č. k. 2C/35/2014 - 76 zo dňa 30.07.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
41,94 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 124,56 Eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľom uplatnený nárok je premlčaný.
Námietku premlčania vzniesli žalovaná a vedľajší účastník. Podľa zmluvy splatnosť prvej splátky nastala
dňa 20.12.2005 a poslednej splátky dňa 20.10.2010. Žaloba bola podaná dňa 17.02.2014, teda po
uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby.

O trovách prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s .p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne žiadal
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že
súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o

úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. Tvrdil, že práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 nie je možné posudzovať podľa
ustanovení § 52 až § 54 OZ.K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Prvostupňovýsúdsprávnezistilskutkovýstav,správneznehovyvodilprávnezáveryavoveciajsprávne
rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

zo strany prvostupňového súdu, na ktoré v ostatnom odkazuje.

Na zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku v súvislosti s namietaným nesprávnym
právnym posúdením odvolací súd uvádza.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolateľ obhajuje dôvodnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy s poukazom na úver ako absolútny
obchod.

Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52
až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, by nemali byť žiadne pochybnosti tak, ako správne konštatoval
prvostupňovýsúd.Zmluvaoúverebolauzavretádňa09.11.2005.Ustanovenie§23azákonač.634/1992
Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Žalobcovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a žalovanej
postavenie spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.

Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernicaRady93/13/EHS(čl.8smerniceRady93/123EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvouvoblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,
porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153
ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly
v zmluvách nezaväzovali“.

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú
kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových
zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných
pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na
vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi,

ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre
nepodnikateľov výhodnejšia.

Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre
spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade
dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie
spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície

čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov
súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods.
1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej
Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v
súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne
priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri
zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o

obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

Odvolací súd so zreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie
o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej
podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex
občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009).

Na základe uvedeného napadnutý rozsudok s osvojením si dôvodov ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).

V odvolacom konaní bol neúspešný žalobca a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania. Vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 26,56 Eur, režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20%režijný paušál, spolu vo výške 41,94 Eur, ktoré je povinný nahradiť žalobca na účet JUDr. Igora Šafranka
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.