Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/653/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113211197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113211197.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom vo
Švajčiarsku, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému G. K., L.. XX.X.XXXX,
L. J. E. T., D. Č.. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. G. K. - X. M. D. T.-M., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so

sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42343828, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova č. 6, v konaní o zaplatenie 1 056,87 eura s prísl., o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 35C/44/2014-86 zo dňa 9.4.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o trovách konania vedľajšieho účastníka a o trovách štátu.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 16,69 eura
a tieto zaplatiť advokátke JUDr. Monike Marjanovič do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 139,25 eura, žalobcu tiež zaviazal nahradiť trovy štátu
vo výške 8 eur na účet Okresného súdu Košice I a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 56,30 eura

prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

Vodôvodnenísúdprvéhostupňauviedol,žeprávnypredchodcažalobcu(spoločnosťProfidebtSlovakia,
s.r.o.) sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 056,87 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 056,87 eura od 5.10.2012 do zaplatenia, titulom nevrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX. Žalobca žiadal tiež náhradu trov

právneho zastúpenia a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Podaním doručeným súdu dňa 1.4.2014
oznámiloZdruženia-Pomocaochranaspotrebiteľa"POS",ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastník
na strane žalovaného. Napriek nesúhlasu žalobcu, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23.1.2015,
právoplatným dňa 14.3.2015 pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vo
svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.2.2015 vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
Podaním doručeným súdu dňa 10.3.2015 žalobca vzal svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť a žiadal

konaniezastaviťavrátiťmukrátenýsúdnypoplatokzanávrhnazačatiekonania.Nazákladeuvedeného,
súd prvého stupňa v súlade s § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že vzhľadom
k tomu, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného a k zastaveniu konania došlo zavinením

žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, je žalobca povinný uhradiť účelne vynaložené trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa osud žalovaného. Vedľajší účastník si uplatnil trovyprávneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo
výške 139,25 eura, a to za 2 úkony právnej služby po 61,41 eura (t.j. prevzatie a príprava zastúpenia
a vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.2.2015) plus 1 x režijný paušál v sume 8,04 eura a 1 x režijný paušál

v sume 8,39 eura. A keďže vedľajšieho účastníka zastupovala advokátka, žalobca je povinný zaplatiť
trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

S poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa zaviazal žalobcu na náhradu
nákladoch spočívajúcich vo vyhotovení fotokópie návrhu s prílohami v počte 16 strán, ktoré súd vyhotovil

po márnej výzve žalobcu na predloženie návrhu s prílohami v jednom vyhotovení zo dňa 20.6.2014 /č.l.
65/ v súlade s položky 21 sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku sa výpis z registra trestov. Trovy štátu teda celkovo predstavujú sumu 8 eur a nakoľko žalobca
nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd mu uložil ich náhradu.

O vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodol súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 3, 4, 6, 11 zákona

č. 71/1992 Zb. a žalobcovi ho vrátil v sume 56,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného trovy konania vo výške 95,30 eura a o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške
8 eur podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajší účastník
na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania a žalobca nie je povinný nahradiť štátu
trovy konania. V odvolaní konštatoval, že od 1.5.2014 je účinné ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa podľa ktorého súd medzi iným ex offo prihliada na premlčanie práva v spotrebiteľských
zmluvách. Podanie námietky premlčania žalobného nároku vedľajším účastníkom v predmetnom konaní

bolo teda nadbytočné a neúčelné. Žalobca tým, že vzal svoj návrh na začatie konania späť, využil
len svoje dispozičné právo podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Späťvzatie žalobného návrhu žalobcom teda
nebolo v príčinnej súvislosti s vedľajším účastníkom vznesenou námietkou premlčania nároku. Ďalej
uviedol, že vzhľadom na vysoký štandard ochrany spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi Slovenskej
republiky je zbytočné a neúčelné, aby bol spotrebiteľ v konaní chránený aj vedľajším účastníkom s

vlastným právnym zastúpením. Je preto toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho
zastúpenianepatrí,atoajztohodôvodu,žezdruženie,ktorémázacieľchrániťapomáhaťspotrebiteľom
by malo byť dostatočne personálne a finančne vybavené, aby mohlo svedomito vykonávať svoju
činnosť. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného súdu
Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Krajského súdu v Košiciach, Krajského

súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Nitre ako aj na dôvodovú správu
k vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. Proti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu namietal,
že nevidí dôvod aby na vlastné náklady zasielal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý dobrovoľne vstúpil do
prebiehajúceho konania na podporu protistrany žalobný návrh s prílohami.

K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 23.10.2015 vyjadril vedľajší účastník, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a žiadal o priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v sume 69,80 eura na účet jeho právnej zástupkyne.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výrokoch o trovách

konania vedľajšieho účastníka a o náhrade trov štátu, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212
ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Uznesenie vo výrokoch o zastavení konania a o vrátení kráteného súdneho poplatku nebolo odvolaním

napadnuté, teda nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebolo v odvolacom konaní
preskúmavané.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka a vo vzťahu k trovám štátu, ktorý následne aj správne

právne posúdil, ak žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia ako aj na náhradu trov štátu.V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (ako je tomu aj v tejto prejednávanej veci) má
oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť,

aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Keďžeustanovenie§93ods.4O.s.p.výslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinností ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu

účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí
náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska.

Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým, že zobral podaný návrh na začatie

konania v priebehu konania späť, procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Neobstojí ani námietka žalobcu spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník v konaní
(§ 93 ods. 4 O.s.p.), teda aj právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom na základe plnomocenstva (§

28 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že až po vstupe vedľajšieho účastníka do
konania zobral žalobca podaný návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto jeho
napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorým je toho názoru, že nie je povinný platiť súdny poplatok za
rovnopis žaloby s prílohami, odvolací súd uvádza:

Zo súdneho spisu je zrejme, že žalobca bol dňa 20.6.2014 súdom prvého stupňa vyzvaný na predloženie

rovnopisu žaloby s prílohami za účelom ich doručenia vedľajšiemu účastníkovi. Na predmetnú výzvu
žalobca reagoval svojím nesúhlasom so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do
konania, a preto uvedené rovnopisy súdu prvého stupňa nepredložil s poukazom na ust. § 42 ods. 3
O.s.p. Z uvedeného dôvodu rovnopisy žaloby a príloh vyhotovil súd.

K námietke žalobcu k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd len odkazuje na písomný
súhlas opatrovníka žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania /č.l. 76/ a
na právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 23.1.2015 /č.l. 77/, ktorým bol vstup vedľajšieho
účastníka do konania pripustený

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Postavenie vedľajšieho účastníka teda charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako

účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je však odlišné v tom, že i keď koná vo vlastnom
mene, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.Z uvedeného vyplýva, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania, má vedľajší účastník právo aj na
doručenie žaloby s prílohami. Na danej situácii nemení nič ani tá skutočnosť, že do konania vstúpil až
v priebehu konania a nie na začiatku konania.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Z čoho vyplýva, že účastník konania je povinný predložiť súdu podanie v takom počte rovnopisov, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Cieľom tohto ustanovenia
je zaručiť ostatným účastníkom, ktorým bude podanie zaslané, možnosť riadne sa oboznámiť s jeho
obsahom a reagovať naň. V prípade, ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov podaní a tiež

potrebný počet príloh podaní, súd vyhotoví kópie na trovy tohto účastníka.

Súd prvého stupňa preto správne zaviazal žalobcu podľa pol. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov na
zaplatenie poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania (žaloby) a jeho príloh, na predloženie ktorých bol

účastník márne vyzvaný, a to v sume 8 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie aj v tomto napadnutom výroku o trovách štátu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých
právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade vedľajší účastník,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a to
za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty v odvolacom konaní 139,25 eur zníženú na jednu polovicu

podľa § 13a ods. 2b cit. vyhlášky, teda na 8,30 eur, plus 1 x rež. paušál v sume 8,39 eura (za rok 2015),
t.j. 16,69 eura.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.