Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/397/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214640
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114214640.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: Mgr. Art. Peter Gecík, nar. XX.XX.XXXX, bytom Úzka 1470/1, Veľké Zálužie,
fyzická osoba oprávnená na podnikanie pod obchodným menom Mgr. Peter Gecík - G-NET, IČO: 41
267 486, o vymoženie sumy 1.926,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/544/2014-14 zo dňa 19.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/544/2014-14 zo dňa 19.05.2014 z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §
35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4,
5, § 54 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 25.03.2014 bola spísaná pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo výške 1.926,22 eura
s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 04631/13 zo dňa
22.07.2013. Z obsahu spisového materiálu mal súd prvého stupňa za preukázané, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 401000523 zo dňa 20.03.2012, v zmysle
ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s
ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe
uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvné dojednania, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Preskúmaním
zmluvných dojednaní zmluvy o úvere oprávneného a Rozhodcovskej zmluvy zistil, že tieto zmluvy boli
už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný
dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1, 2, 3 OZ). Ďalej je vzhľadom
na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy
s povinným bezprostredne nasledovalo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel
súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu sa na uvedený právny

vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t. j. ide o právne normy spotrebiteľského
práva. V tomto smere konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám
na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v
konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny
predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským
súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Poukázal na to, že rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ - povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zdôraznil, že rozhodcovský
súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Zastal
názor, že takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej
zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojedná, je ako taká v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná
a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel
k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Dodal, že rozhodcovská
doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v
určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom
a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v zmysle § 221 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v danej
veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb.). Právne posúdenie predmetnej veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na
daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval,
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 70/2003). Mal
za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Súd v prejednávanej veci okrem ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový stav
aplikoval aj ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že
citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd preskúmava a posudzuje exekučný titul z
formálnej stránky a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje len
na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský
rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a rozpor s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke
nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože samotné ustanovenie, o
ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd
sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu.

Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a
úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na

také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. Svoj záver oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. V
prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré
im priznáva zákona o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo
na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45
zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa
ust. § 3 a nasl. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samotnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci
súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
stavu.

Záverom s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
dodal, že v zmysle predmetného ustanovenia sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa §
221 ods. 1 písm. f) OSP z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (221 ods. 2 OSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.

Ustanovenie § 157 OSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je
v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom, spísaným vo forme
zápisnice dňa 25.03.2014 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, Bratislava, sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie
sumy 2.026,22 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR
04631/13, vydaný dňa 22.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013 a vykonateľnosť dňa
21.11.2013. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému
súdu dňa 14.05.2014, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že
ju zamietol.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dokazovanie a jeho právny záver o tom, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade rozhodcovskej doložky, vychádza zo skutkových
záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedené má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade mala byť právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý dňa 22.07.2013
vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04631/13, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní,

založená rozhodcovskou doložkou, avšak z odôvodenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným
titulom v danej veci, je zrejmé, že medzi účastníkmi mala byť uzatvorená rozhodcovská zmluva, z
ktorej rozhodcovský súd následne odvodzoval svoju právomoc. Ďalej je nepochybné, že predmetná
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou
spisového materiálu, nakoľko sa nachádza na č. l. 7. Súd prvého stupňa sa predmetnou rozhodcovskou
zmluvou nedostatočne zaoberal, keďže ju nepodrobil náležitému skúmaniu. V tomto smere je nutné, aby
sa súd prvého stupňa pred rozhodnutím o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi prednostne zaoberal
otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Následne je potrebné
zohľadniť, či povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň aj postupom rozhodcovského súdu odňaté
právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide
o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). V ďalšom bude úlohou súdu prvého
stupňa zaoberať sa, či je dojednanú rozhodcovskú zmluvu nutné nazerať ako na individuálne dojednanú.
Zároveň je potrebné zohľadniť, či rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve
v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinná nemohla dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu
a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude
posúdiť, či dojednanie rozhodcovskej zmluvy v danom spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a či nie je dôvod pre
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, keďže pokiaľ by právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol
vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému vznikol voči povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.