Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203753
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4313203753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci žalobcu: D.L.H. spol. s r.o. so sídlom Hlavné
námestie 19, Šahy, zastúpený JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy,
proti žalovanej: H. Y., bytom R. X., Y., zastúpená JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom
Školská 3, Nitra, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. februára 2015

č.k. 9Cpr/5/2013-124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania v sume 59,84 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk právneho zástupcu žalovanej JUDr. Romana Foltína, advokáta, Školská 3, Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 690,62 eura z titulu náhrady vynaložených nákladov na
školenie žalovanej. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, v

rámci ktorého mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe pracovnej zmluvy
uzavretej dňa 18. 11. 2008 pracovný pomer na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve v bode 12. boli
dohodnuté ďalšie podmienky, podľa ktorých je zamestnanec povinný pri rozviazaní pracovného pomeru
uhradiť vzniknuté náklady na školenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky. Žalovaná sa podľa
evidencie žalobcu zúčastnila školení v dňoch 29. 06. 2009, 19. 03. 2010, 10. 02. - 12. 02. 2009, 19. 02.
- 20. 02. 2009 a celkové náklady predstavovali sumu 690,62 eura. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu

skončil dňom 27. 03. 2011 z dôvodu predaja časti spoločnosti a prechodu všetkých práv a povinností
zamestnanca na novú spoločnosť FRANCO spol. s r.o. Šamorín, bez nároku na odstupné. Poukázal na
Zmluvu o prevode práv a záväzkov, ako aj na kúpnu zmluvu zo dňa 25. 03. 2011, v ktorej bolo dohodnuté,
že kupujúci prevezme všetkých zamestnancov od predávajúceho a od 28. 03. 2011 s nimi uzavrie
pracovnú zmluvu. Ďalej mal za preukázané, že žalobca vyslal žalovanú na školenie a to v dňoch 29. 06.
2009, 19. 03. 2010, 10. 02. - 12. 02. 2009, 19. 02. - 20. 02. 2009. Náklady žalobcu na školenie
žalovanej v týchto termínoch predstavujú sumu 1.136,86 eura, žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok

na náhradu sumy 690,62 eura podľa bodu 12. pracovnej zmluvy. Žalovaná ukončila pracovný pomer so
žalobcom dohodou k 27. 03. 2011, v ktorej dohode je uvedené, že dôvodom bol predaj časti spoločnosti a
prechod všetkých práv a povinností na novú spoločnosť FRANCO. Náklady na školenie žalovanej hradil
žalobca, prevodom práv a záväzkov prešiel majetok spoločnosti na nový subjekt a to v stave, v akom
boli v čase prevodu, s účinnosťou ku dňu 28. 03. 2011. Po právnej stránke posúdil predmetný
vzťah podľa § 154 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), keď dohodu obsiahnutú v článku 12. pracovnej zmluvy vyhodnotil
ako neplatnú podľa § 37 ods. 1 Zákonníka práce. Dôvodom neplatnosti je jej nejasné koncipovanie,
keď z obsahu nie je jasné, pri rozviazaní pracovného pomeru kým a z akého dôvodu vzniká žalovanejpovinnosť vrátiť náklady na školenia a nie je zrejmé ani to, v akej výške má tieto náklady znášať.
Dojednanie aspoň týchto základných podmienok je dôležité už pri uzatváraní pracovného pomeru, aby
si mohol zamestnanec zvážiť, či pristúpi na takýto záväzok a zvážiť v konečnom dôsledku aj uzavretie

pracovného pomeru. Absencia určitého a jasného dojednania podstatných podmienok dohody robí toto
dojednanie neplatným. Ďalším podstatným dôvodom pre zamietnuť žaloby boli okolnosti ukončenia
pracovného pomeru so žalovanou, ktorý žalobca skončil dohodou z dôvodu, že previedol práva
a záväzky zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko a.s. na že predal svoj majetok inej spoločnosti. K
skončeniu pracovného pomeru so žalovanou teda nedošlo z dôvodov na strane žalovanej, ale výlučne

na strane žalobcu, ktorý zanikol. Povinnosť žalovanej za daných okolností nahradiť náklady vynaložené
na jej školenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP a žalovanej priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej
výške 550,64 eura.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalobca. Nesúhlasil s konštatovaním súdu o
neurčitosti a nezrozumiteľnosti písomnej dohody podľa bodu 12. pracovnej zmluvy, keď súd pri svojom

rozhodovaní a oprel o Zmluvu o predaji podniku uzavretú dňa 25. 03.
2011, ktorá je podľa jeho názoru absolútne neplatná, keďže na tejto zmluve neboli osvedčené podpisy
predávajúceho a kupujúceho podľa § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto zmluva upravuje iba
vzťahy medzi spoločnosťami, nie pracovnoprávne vzťahy, tieto je potrebné riešiť podľa Zákonníka práce.
Žalovaná absolvovala školenia, žalobca nemal povinnosť s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 3

Zákonníka práce uzatvárať písomnú dohodu s náležitosťami podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá
sa týka výlučne štúdia popri zamestnaní a nie školenia, ktorých sa žalovaná zúčastnila. Dohoda je
jasná a zrozumiteľná, vyplýva z nej, že žalovaná má povinnosť vrátiť náklady na školenie v prípade
akéhokoľvek skončenia pracovného pomeru. Aj nový zamestnávateľ žalovanej, spoločnosť FRANCO
s.r.o. Šamorín v bode 15 pracovnej zmluvy zakotvil povinnosť nahradiť zamestnávateľovi vzniknutú

škodu v prípade skončenia pracovného pomeru. Namieta, že súd nebral do úvahy čl. 1 ods. 6 Zmluvy
o prevode práv a záväzkov zo dňa 25. 03. 2011, podľa ktorého prevádzajúci bol povinný vo vzťahu k
zamestnancom vysporiadať sa zákonným spôsobom aj na úplnom uspokojení všetkých ich oprávnených
pracovnoprávnych a mzdových náležitosti a uspokojiť prípadné ich oprávnené pohľadávky. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa považuje za zmätočné a preto ho navrhuje zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa,

resp. zmeniť tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na náhradu trov
odvolacieho konania.
KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi
a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa

podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich

závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd preberá
súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na
posúdenieuplatnenéhonároku,výsledkydokazovaniajednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachdôkladne

a správne vyhodnotil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej
miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd iba poukazuje na
ustanovenie § 15 Zákonníka práce, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na

okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Toto ustanovenie podáva výklad pravidla,
ako postupovať pri interpretácii prejavu vôle ako jednej z náležitostí právnych úkonov v pracovnom
práve. Prejav vôle, ktorý ej vykonaný tak, že pripúšťa viacero výkladov, je potrebné vykladať tak, aby
vzhľadom na okolnosti, v ktorých bol vykonaný, zodpovedal dobrým mravom. Medzi náležitosti prejavu
vôle patria: zrozumiteľnosť, určitosť, forma.

V predmetnej veci, žalobca, odvolávajúc sa na dohodnutú podmienku v bode 12. Pracovnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 18. 11. 2008, podľa ktorého zamestnanec je povinný pri
rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady za školenie, ktorých sa zúčastnil za posledné
dva roky, sa domáha úhrady nákladov vzniknutých na školenie žalovanej v dňoch 17. 06. 2009, 19. 03.2010, 10. - 12. 02. 2009 a 19. - 20. 02. 2009. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu bol skončený dohodou
ku dňu 27. 03. 2011, pričom v dohode je uvedený konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru,
a to: predaj časti spoločnosti a prechod všetkých práv a povinností zamestnanca na novú spoločnosť

FRANCO spol. s .r.o. Šamorín, bez nároku na odstupné. Z uvedenej dohody o skončení pracovného
pomeru teda jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer žalobca ukončil so žalovanou dohodou práve z
dôvodu na jeho strane, nakoľko na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou
FRANCO spol. s r.o. Šamorín došlo k predaju majetku predávajúceho (žalobcu), nachádzajúceho sa v
priestoroch značkovej predajne Orange, Hlavné námestie 35, Šahy. K ukončeniu pracovného pomeru

žalovanej teda nedošlo v dôsledku jej rozhodnutia, prípadne v dôsledku iných skutočností na jej strane,
aleprávnenastranežalobcu,ktorýpodnik,vktoromzamestnávalžalovanú,odpredaltretejstrane.Užiba
samotnátátoskutočnosť,spoukazomnaustanovenie§15Zákonníkapráce,nemôžezakladaťžalobcovi
nárok na náhradu nákladov vzniknutých za školenie žalovanej. Okrem toho odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti podmienky č. 12 dohodnutej v pracovnej
zmluve o náhrade nákladov na školenie. V súvislosti jednak s ustanovením § 15 Zákonníka práce, ako

aj s ustanovením § 37 je potrebné toto dojednanie pracovnej zmluvy vyhodnotiť ako nejasné a neurčité.
Predovšetkým odvolací súd poukazuje na neurčitosť tejto podmienky, keď z nej nevyplýva, akú sumu
(minimálne musí byť určený spôsob výpočtu úhrady nákladov) má zamestnanec uhradiť, či má uhradiť
plnú sumu ak pracovný pomer skončí nasledujúci deň po ukončení školenia, resp. inú sumu, ak pracovný
pomer skončí napr. deň pred uplynutí dvojročného obdobia. Ďalej nie je táto podmienka špecifikovaná

pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ustanovenie § 15 Zákonníka práce určuje
povinnosť hodnotiť právne úkony z pohľadu všetkých okolnosti, či sú v súlade, resp. či nie sú v rozpore s
dobrými mravmi. Hodnotiac toto ustanovenie pracovnej zmluvy z tohto pohľadu, je potrebné konštatovať,
že takéto znenie je v rozpore s dobrými mravmi práve pre jeho nejednoznačnosť a neurčitosť, ktorá
skutočnosť navyše podľa § 37 Občianskeho zákonníka robí tento úkon, túto podmienku neplatnou.

Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa predmetných školení zúčastnila ešte
v roku 2009, 2010 a ku skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo dňa 27. 03. 2011, teda žalovaná
svoje vedomosti, získané týmito školeniami (v dňoch17. 06. 2009, 19. 03. 2010, 10. - 12. 02. 2009 a 19.
- 20. 02. 2009) v podstatnej miere využila v prospech žalobcu a je preto aj z tohto dôvodu v rozpore s
dobrými mravmi, keď si žalobca od žalovanej uplatňuje náhradu nákladov za tieto školenia.

K námietke odvolateľa, žalobcu, uvádzané v podanom odvolaní, týkajúce sa námietky, ž súd prvého
stupňa nevyhodnotil a nezaoberal sa predmetnou kúpnou zmluvou, odvolací súd iba, s poukazom
na vyššie uvádzané dôvody, dodáva, že vzhľadom na samotný predmet tohto konania nie je právne
možné hodnotiť platnosť predmetnej zmluvy ako predbežnú otázku, preto túto námietku považoval ako
účelovú a neopodstatnenú. Taktiež aj námietky vznesené žalobcom v podanom odvolaní, týkajúce sa

zmätočnosti napadnutého rozsudku, nedostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací súd považoval
iba za účelové a právne bezpredmetné.
Z vyššie uvedených dôvodov sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého
stupňa a dôvody uvádzané žalobcom v podanom odvolaní vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené,
na základe čoho rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, ods.2 OSP v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania
v sume 59,84 eura za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytnutéprávneslužbyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„vyhláška“)vsume51,45

eura a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,39 eura do rúk právneho zástupcu žalovanej
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.