Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/607/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213816
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614213816.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Mlynská
31, Košice, IČO: 44 483 767, proti žalovanej S. V., K. O. X. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej
opatrovníkom pre konanie E. S., O. X. XXX, o zaplatenie 319,28 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1C/329/2014-41 z 24.6.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil a vyslovil, že na prejednanie
veci nemá právomoc. (I. a II. výrok)
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. (III.); a že žalobca má právo na
vrátenie súdneho poplatku v sume 19 eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E -

kolok Slovenská pošta, a. s., CVFT-OSA, Thurzova 1, Košice v lehote do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného uznesenia. (IV.)
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 1Ro 200/2014-11 zo dňa 1.8.2014, ktorý však žalovanej nebol
doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Odboru
poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ - Spišské Podhradie zo dňa 31.10.2014 z č.l. 17, ktorého
súd požiadal o doručenie platobného rozkazu žalovanej, sa žalovaná po dobu dvoch rokov zdržiava

spoločne s deťmi vo Fínsku na bližšie nezistenej adrese.
Súd ustanovil žalovanej opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie. Zároveň vyzval
zástupca žalobcu, aby sa vyjadril, či má vedomosť o tom, že sa žalovaná sa zdržiava na území
Slovenskej republiky s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Podaním z č.l. 38 oznámil súdu, že takúto
vedomosť nemá. Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie
Brusel I. Na aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom

s medzinárodným prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti
súdnej spolupráce v občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES.
Medzinárodný prvok je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v
Slovenskej republike a svoju žalobu uplatnil pred súdom Slovenskej republiky a žalovaná sa zdržiava
vo Fínsku. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako
podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní (rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ).

Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie
Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ (Fínsko a Slovenská republika), v ktorých je ho možné
aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež
podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo
do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa
Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka

vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným ev.obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú
právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I.
Súd citujúc §§ 103, 104 ods. 1 O.s.p., podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 BRUSEL I a

dôvodil, že podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účel, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.
Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,

ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník
bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých
svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú
uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba
vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí
v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst

v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzené i právo byť
žalovaný na vhodnom súde, a tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný
bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v
sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde
je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť

pred právom žalobcu na súdnu ochranu.
Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu článok 59 Nariadenia
síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa
poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo
české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom

mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou
členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe
bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým,
že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto
nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom

štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je odporca zastúpený
procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v
zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou
prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. konanie v plnom rozsahu zastaviť.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci,

preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil a o vrátení
súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.

V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo
napadnuté výroky (okrem vrátenia súdneho poplatku žalobcovi) zmeniť a žalobe vyhovieť, lebo ide o

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.
Ďalej popisuje odvolateľ čo urobil súd vo veci a že žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy
predžalobnou upomienkou zo dňa 5.8.2013. Z uvedeného možno odôvodnene predpokladať, že
žalovaná mala vedomosť o uvedenej pohľadávke minimálne už v auguste 2013 a mohla túto vec riešiť so
žalobcom už vtom čase; žalovaná na zaslanú predžalobnú upomienku žiadnym spôsobom nereagovala.

Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej
z jeho povinností, ako dodávateľa elektrickej energie, práve_naopak. Snahou žalobcu bolo riešiť svoju
pohľadávku voči žalovanej mimosúdnou cestou.
Z odôvodnenianapadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa oznámenia ORPZ v Poprade, Odbor poriadkovej polície
Obvodného oddelenia PZ Spišské Podhradie zo dňa 31.10.2014, sa žalovaná zdržiava spoločne s deťmi

po dobu dvoch rokov vo Fínsku na bližšie nezistenej adrese. Z uvedeného odôvodnenia nevyplýva ako
bolopreukázanézostranypolície,žesažalovanáskutočnezdržiavavoFínsku,aknavyšenebolomožné
zistiť ani presnú adresu žalovanej. V tomto smere nie je možné považovať uskutočnené dokazovanie za
dostačujúce. Ak sa súd prvého stupňa odvolával na článok 26 ods. 1 Nariadenia ES č. 44/2001, podľa
ktorého: “Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského

štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže
založiť na ustanoveniach tohto nariadenia." S prihliadnutím na uvedené, má žalobca za to, že súd prvého
stupňa nemal dostatočne preukázané, že žalovaná má skutočne bydlisko vo Fínsku, nakoľko vôbec
nedisponoval adresou pobytu žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd nemal konanie vo veci zastaviť a
vysloviť, že na prejednanie veci nemá právomoc. Súd mal v konaní pokračovať a to s ustanoveným
opatrovníkom na strane žalovanej.

Žalobca má za to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu, resp. zanedbaniu jeho povinností,
či už ako dodávateľa elektrickej energie, ale ani ako účastníka konania. Žalobca sa snažil riešiť celú

záležitosť mimosúdnou cestou. K súdnemu konaniu musel žalobca pristúpiť v záujme ochrany svojich
práv a oprávnených záujmov. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, žalobca žiada, aby
odvolací súd zrušil napadnuté výroky súdu prvého stupňa, a vrátil vec v zrušenej časti na prejednanie
súdu prvého stupňa, alebo napadnuté výroky rozhodnutia zmenil a návrhu žalobcu vyhovel.
O. i. namietal žalobca, že nemohol mať vedomosť o mieste, na ktorom by sa žalovaná zdržiavala,

dopytom v obci sa malo zistiť, že žalovaná má evidovaný jediný pobyt X. XXX, inými informáciami on
vo vzťahu k pobytu nedisponuje.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal
napadnuté uznesenie a všetky výroky (okrem výroku o vrátení súdneho poplatku 19 € prostredníctvom

prevádzkovateľa platobného systému), ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a súhlasí
aj s dôvodmi uvedenými v uznesení.
Žalobca údajne nespochybňuje spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, ale je zrejmé, že ide vo
vzťahu k žalovanej o plnenie zo zmluvy a nie je možné posudzovať ako zmluvu úverovú, ale ako zmluvu
inominátnu, preto je možné v tomto smere považovať posúdenie právneho vzťahu súdom prvého stupňa

ako nesprávne.
V riešenej veci ale vôbec nejde o posúdenie charakteru zmluvy, keďže k tomuto sa ešte súd prvého
stupňa nemohol dostať, lebo nejde o rozhodnutie o veci samej.
S poukazom na § 1, § 6 O.s.p. žalobca bol nečinný vo veci, aj keď bol vydaný platobný rozkaz ako
autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorý nemohol byť doručený a súd prvého stupňa postupoval rýchlo

a zákonne. Skúmal či nemôže vzniknúť otázka medzinárodnej právomoci ako podmienka prítomnosti
cudzieho prvku v danom rozhodnutí (rozhodnutie ES vo veci C-281/02 Owusu). Bola splnená podmienka
časovej pôsobnosti Nariadenia Brusel I aplikovaná v členských štátoch EÚ ako aj podmienka vecnej
pôsobnosti Nariadenia, lebo ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným alebo obchodným
kontraktom vo vzťahu k spotrebiteľke - žalovanej.

Judikatúra ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznila, že ohľadne súdnej príslušnosti treba
zisťovať tak príslušnosť, aby smerovala k zachovaniu práva žalovaného účinne zachovávať jeho
práva a brániť ich, lebo ide o základné záruky poskytované žalovanej v režime Nariadenia (C-474/93
Hengs verzus Campeze, podobne C-166/80). Súčasťou práva je brániť spotrebiteľa prirodzene,
aby žalovanému sa dostala spravodlivosť na vhodnom súde. Súdy daného štátu v sporoch zo

spotrebiteľských zmlúv sú medzinárodne výlučne príslušné v zmysle čl. 2 Nariadenia podľa bydliska
žalovaného. Žalovaný má právo sa v konaní účinne brániť podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia, keď účinnosť
obrany má prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu.
V riešenej veci ide o konanie proti osobe neznámeho pobytu, lebo nejde tu o miesto fiktívneho pobytu,
že by sa daná osoba zdržovala na inom známom mieste (napríklad u príslušníkov légií a bývalých

polovojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách, alebo u členov lodných
posádok, vedeckých výprav v Antarktíde a podobne). Znenie § 29 ods. 2 O.s.p. ani fikciu bydliska
účastníka žalovaného nevytvára, lebo bydlisko ako aj pobyt žalovaného sú neznáme, zatiaľ nemožno
povedať, že by v inom členskom štáte mal bydlisko žalovaný, t.j. vo Fínsku.Keďže správne aplikoval súd § 104 ods. 1 O.s.p., bolo uznesenie potvrdené podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Z uvedených dôvodov musel súd prvého stupňa konanie v celom rozsahu zastaviť.
K odvolacím námietkam žalobcu je treba uviesť, že nech už sa kontaktuje a zisťuje žalobca akokoľvek s

pracovníkmi obce Jablonov, žiaden výsledok, aby žalovaná sa mala zdržiavať vo svojom bydlisku nemá
a ani nemôže mať, príslušné orgány na vyšetrenie pobytu sú policajného orgány Slovenskej republiky,
čo vyplýva aj z oznámenia OR PZ Poprad, odbor poriadkovej polície OO PZ SR Spišské Podhradie
zo dňa 31.10.2014, a už nemožno polemizovať o tom, či žalovaná sa mala zdržiavať tam alebo inam,
mala cestovať do takej alebo inej republiky a že žalovaná nikdy neoznámila zmenu svojho pobytu, tu

neplatí preto bod V. povinnosti odberateľa, písm. i) podmienok pre dodávku elektriny pre domácnosti,
ale zisťovanie adresy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ak nemožno zistiť presnú
adresu žalovanej a sú len domnienky, že je v cudzine, avšak podľa správy polície mala sa zdržiavať
spoločne s deťmi po dobu dvoch rokoch vo Fínsku, je predpoklad, že v tejto republike, t.j. v Slovenskej
republike nemá pobyt a potrebuje medzinárodnú pomoc.
Žalovaná nemá konkrétnu zistenú adresu vo Fínskej republike a bola splnená podmienka vecnej

pôsobnosti Nariadenia, lebo ide o plnenie zo zmluvy zákazníckej, t.j. pri ochrane spotrebiteľa treba
posudzovať možnosť sporov z úverovej zmluvy v širšom rozsahu, než v akom je označená zmluva v
žalobe.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje odvolacím súdom § 224 ods. 1 § 142 ods. 1 O.s.p.,
lebo žiadne trovy nevznikli žalovanej v tomto konaní a žalobca zavinil zastavenie konania, preto nemá

na ich náhradu právo podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.