Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/47/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209202047
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1209202047.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa: F.. H. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XX, B., proti odporcom: 1. Sloboda zvierat,
občianske združenie, Mlynské Nivy 37, Bratislava, zastúpenému advokátom Mgr. Rastislavom Munkom,
PhD., Podpriehradná 3, Bratislava, 2. Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava,
3. Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 4. Okresná prokuratúra Bratislava II, Kvetná 13,
Bratislava, 5. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. až 5. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 11.10.2005 sa domáhal navrhovateľ vydania 33 psov a zaplatenia
náhrady škody vo výške 1.000.000,-Sk. Navrhovateľ neskôr uviedol, že sa domáha náhrady škody vo
výške 3.000.000,- eur, zároveň však uviedol, že sa nejedná o zmenu petitu návrhu (na informatívnom
výsluchu dňa 18.9.2009. Navrhovateľ podmieňoval zmenu návrhu dozvedením sa o tom, čo sa stalo so
psami s tým, že následne oznámi, čo žaluje. Dovtedy nech platí pôvodný návrh o zaplatenie 1.000.00,-
Sk. Preto súd konal o pôvodnom návrhu.

Navrhovateľ uviedol, že dňa 8.2.2005 odporca v 1. rade násilne prekonal prekážku zámkov v záhrade
navrhovateľa na Q. R.. V. B. a odchytil psov navrhovateľa potom, čo deň predtým, dňa 7.2.2005, urobil
to isté v byte navrhovateľa na Š. R.. XX V. B. (celkom 33 psov), čím emocionálne a negatívne zasiahol
do života navrhovateľa a jeho psov. Psov následne uschoval na neznámom mieste. Na výzvy na
vrátenie psov do domáceho prostredia odporca v 1. rade neodpovedal. Navrhovateľ dňa 4.2.2005
podpísal s Panonia Motion Pictures Inc., USA zmluvu o prevode vlastníctva 33 psov na túto spoločnosť.

Navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje náhradu škody vo výške 1.000.000,- Sk za oneskorený vývoz týchto
psov spoločnosti Panonia Motion Pictures Inc., USA, ktorá bude reverzom uplatňovať odškodnenie za
týranie psov v nevyhovujúcich podmienkach útulku a ich umelé odlúčenie od ich skutočného domova a
za prípadné straty a úklady. Navrhovateľ poukazoval na zák. č. 58/1969 Zb. resp. zák. č. 514/2003 Z. z.

Návrh pôvodne smeroval iba voči odporcovi v 1. rade. Uznesením zo dňa 10.1.2006, č. k. 8C 297/2005 -
31 (pod touto spisovou značkou bolo konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pred postúpením

tunajšiemu súdu) súd pripustil pristúpenie odporcu v 2. rade do konania. Tunajší súd uznesením zo dňa
9.9.2013, č. k. 13C 47/2009 - 227 pripustil vstup odporcov v 3., 4. a 5. rade do konania.

Uznesením zo dňa 16.03.2011, č. k. 13C/47/2009-97, súd konanie v časti vydania 33 psov zastavil.Odporca v 1. rade sa k návrhu vo veci samej nevyjadril.

Odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Uviedol, že dňa 30.8.2002 uzatvoril s
odporcom v 1. rade zmluvu o dielo, pričom činnosti odporcu v 1. rade, ktoré navrhovateľ popisuje v
návrhu, nie sú predmetom tejto zmluvy. Odporca v 2. rade nedal podnet na takéto konanie odporcu v 1.
rade. Odporca v 2. rade ďalej uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu svedčí
právo, ktorého sa v tomto konaní domáha, preto žiadal návrh zamietnuť.

Odporca v 3. rade žiadal návrh zamietnuť. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal ani jednu zo
zákonom stanovených podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Tiež namietol svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zák. č. 514/2003
Z. z. je nositeľom pasívnej legitimácie štát, zastúpený príslušným orgánom verejnej moci. Odporca v 3.
radeďalejnamietal,ženároknavrhovateľajevočinemupremlčaný,keďžekzaisteniupsovnavrhovateľa

došlo v roku 2005, pričom navrhovateľ navrhol jeho vstup do konania až 1.7.2011.

Odporcav4.radenamietalsvojupasívnulegitimáciuvkonaní,apretožiadalnávrhvočinemuzamietnuť.
Uviedol, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by odporca v 4. rade spôsobil nejakú škodu
svojím konaním, nečinnosťou alebo rozhodnutím.

Odporca v 5. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal
nesprávny úradný postup, prípadne vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré by zakladali zodpovednosť
odporcu v 5. rade za škodu, ktorej náhrady sa domáha.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ani na jedno z
nariadených pojednávaní nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť ničím neospravedlnil.
Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. aj v neprítomnosti odporcov v 1. a 5. rade, ktorí
sa nedostavili na pojednávanie dňa 25.11.2015, pričom termín pojednávania vzali na vedomie na
predchádzajúcom pojednávaní. Odporca v 1. rade svoju neúčasť neospravedlnil. Odporca v 5. rade

svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu, vrátane pripojených spisov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 30.8.2002 uzatvorili odporca v 2. rade ako objednávateľ a odporca v 1. rade ako dodávateľ zmluvu o
dielo,ktorejpredmetombolvýkonnepretržitejveterinárnejasanačnejslužbypreúzemiehlavnéhomesta,
zriadenie a prevádzkovanie alebo zmluvné zabezpečenie prevádzky karanténnej stanice a naloženie so
zvieraťom po ukončení doby karantenizácie.

Listom zo dňa 2.8.2005 oznámila Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto
navrhovateľovi, že úradný veterinárny lekár vykonal dňa 11.2.2005 kontrolu 33 psov zadržaných dňa 7.
a 8. februára 2005 na Š. XX T. Q. XX, B., odchytených pracovníkmi Slobody zvierat a umiestnených
v priestoroch karantény na Poliankach 8, na základe ich žiadosti o prešetrenie podozrenia z týrania
zvierat. Z tejto kontroly bol spísaný protokol s príslušnými opatreniami na zlepšenie zdravotného stavu

odchytených zvierat. Taktiež bola vykonaná klinická prehliadka súkromným veterinárnym lekárom, ktorý
vypracoval správu z veterinárneho vyšetrenia zvierat. Regionálna veterinárna a potravinová správa
Bratislava - mesto nevydala rozhodnutie podľa § 13 zák. č. 488/2002 Z. z. na zhabanie živých zvierat.

Dňa 9.10.2005 podal navrhovateľ na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II trestné oznámenie pre

trestný čin zneužitia právomoci príslušným policajným oddelením, odcudzenie a týranie zvierat.

Dňa 28.2.2006 podal navrhovateľ voči odporcom v 1. a 2. rade na Okresný súd Bratislava I návrh, ktorým
sadomáhal zrušeniazmluvyuzatvorenejmedziodporcomv1. radeaodporcomv2.radedňa30.8.2002
a vydania psov špecifikovaných v návrhu. Konanie je vedené pod sp. zn. 11C 28/2006. Uznesením zo

dňa 19.4.2006, č. k. 11C 28/2006 - 26, právoplatným dňa 14.5.2007 Okresný súd Bratislava I odmietol
podanie navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti zmluvy. Konanie nie je právoplatne skončené.Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. Tp 1610/05 súd zistil, že navrhovateľ, ktorý bol stíhaný
pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1 Tr. zák. bol uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 9.2.2005 vzatý do väzby so začiatkom väzby dňa 7.2.2005. Sťažnosť navrhovateľa proti tomuto

uzneseniu bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.3.2005, č.k. 1Tpo 39/05.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C 21/2006 súd zistil, že tento súd uznesením
zo dňa 10.10.2006, č.k. 11C 21/06 - 84, právoplatným dňa 31.10.2006, zamietol návrh navrhovateľa na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcom v 1. a

2. rade nakladať spôsobom bližšie špecifikovaným v návrhu so pasmi bližšie špecifikovanými v návrhu,
a tiež aby im nariadil riadnu starostlivosť a výživu všetkých špecifikovaných psov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov úč. ku dňu 8.2.2005 štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom
konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 27 ods. 1 cit. zák. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 27 ods. 2 cit. zák. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahov podaní navrhovateľa a jeho vyjadrení na informatívnych výsluchoch je možné vyvodiť, že sa
v tomto konaní domáhal náhrady škody prípadne inej ujmy, a to zrejme podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Navrhovateľsícepoukazovalajnazákonč.58/1969Zb.,avšakvzhľadomnačasovésúvislostiuvádzané
v podaniach navrhovateľa a na prechodné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že tento zákon
(58/1969 Zb.), nemožno na vec aplikovať, nakoľko bol zrušený práve zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorý
bol účinný od 1.7.2004.

V každom prípade je však potrebné uviesť, že za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci zodpovedá vždy len štát. Teda pokiaľ sa navrhovateľ v konaní domáhal náhrady škody
spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., odporcovia
v 1. až 4. rade neboli v konaní pasívne legitimovaní, a súd musel návrh voči nim zamietnuť z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

Jedine odporca v 5. rade by mohol byť pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej
orgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci.Predpokladomzodpovednostištátuzaškoduspôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie

podmienok, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu,
existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ neuviedol a nepreukázal, akým nezákonným rozhodnutím (ktoré by muselo byť najprv

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) alebo nesprávnym úradným postupom,
a ktorého orgánu verejnej moci, mu mala byť spôsobená škoda resp. iná ujma. Pokiaľ mal navrhovateľ
za to, že nesprávne postupoval odporca v 1. rade a tým navrhovateľovi spôsobil škodu, za túto
(keby vznikla) by nezodpovedal štát, nakoľko odporca v 1. rade nie je orgán verejnej moci. Preto
by si navrhovateľ nemohol uplatňovať náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Najmä však

navrhovateľ nepreukázal splnenie druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie
majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ si uplatňoval škodu vo výške 1.000.000,- Sk,
avšak nijako nevysvetlil, v čom má táto škoda spočívať, ako ju vyčíslil a najmä nepreukázal, že mu
škoda v takejto resp. inej výške naozaj vznikla. Vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná existencia
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, ani existencia majetkovej ujmy resp.

nemajetkovej ujmy, nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a škodou a zavinenie. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v konaní domáhal náhrady škody podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, neuviedol a nepreukázal, akú právnu povinnosť mali jednotliví
odporcovia porušiť a tiež neuviedol, v čom konkrétne mala spočívať škoda prípadne iná ujma, ktorá mu
mala byť spôsobená, neuviedol, ako túto vyčíslil a najmä existenciu škody ničím nepreukázal. Vzhľadom
k tomu, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti, ani existencia škody, nemôže byť daná ani

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Navrhovateľ sa bez ospravedlnenia nedostavil ani na jedno z nariadených pojednávaní, kde by mohol
bližšie vysvetliť, prípadne doplniť svoje tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie. Súd preto
vychádzal iba zo skutočností a dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise. Vychádzajúc z týchto skutočností a

dôkazov, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ani vzniku
zodpovednosti za škodu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešní odporcovia si náhradu trov
konania neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal (§151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 6 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.