Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200329
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O.

D., nar.XX.XX.XXXX, bytom A., R. K. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom,
AK so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 70/36, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 23.februára 2015 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutia totožného čísla z 18.mája
2015 o zvýšení invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.februára 2015 o priznaní invalidného dôchodku
potvrdzuje.

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 18.mája 2015 o zvýšení invalidného dôchodku
potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 23. februára 2015 odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 10.
februára 2014 vo výške 87,20 Eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na 89,90 Eur mesačne. V
odôvodnení rozhodnutia bol konkretizovaný spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky s tým, že
navrhovateľka bola uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti dňom 10. februára
2014, ku ktorému získala 4 498 dní dôchodkového poistenia t. j. 12 rokov a 118 dní. Pri určení

výšky jej invalidného dôchodku vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1991 až
2013, zohľadnila získanú náhradnú dobu a jej priemerný osobný mzdový bod zistila ako podiel úhrnu
osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období a po jeho zvýšení
v zmysle § 63 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení vo výške 0,4984. Vychádzala z aktuálnej
dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok vo výške 10,2524 EUR
a sumu invalidného dôchodku navrhovateľky určila ako súčin jej priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok spolu s

pripočítanýmobdobímdodovŕšeniadôchodkovéhoveku(celkom35,9370rokov),aktuálnejdôchodkovej
hodnoty a percentuálneho poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Rozhodnutím z 18. mája 2015 odporkyňa sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 09. apríla
2015 zvýšila na 108,- Eur mesačne, pretože dňom 9. apríla 2015 bola konštatovaná zmena miery
poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 55 %. Zvýšenú
sumu invalidného dôchodku určila vychádzajúc z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej k 9. aprílu

2015 vo výške 10,6865, aktuálneho percentuálneho poklesu jej pracovnej schopnosti vo výške 55 % a
priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zistené už v čase
vzniku jej invalidity a sumu jej invalidného dôchodku určila ako súčin uvedených činiteľov.Navrhovateľka sa odvolala voči obidvom označeným rozhodnutiam a namietala ich nepreskúmateľnosť,
pretože z ich obsahu ani z odborného posudku o invalidite nebolo dostatočne zrejmé a preskúmateľné,
na základe čoho bola ustálená percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti, ani určený

dátum vzniku jej invalidity. Namietala, že posudkovým lekárom nebolo zohľadnené jej ďalšie zdravotné
postihnutie a to čiastočná stratu sluchu v rozsahu 40,25 % v zmysle prípustného zákonného navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Žiadala, aby jej invalidita bola uznaná od
diagnostikovania jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a invalidný dôchodok žiadala priznať od 12.
júna 2013 s 55 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Uplatnila si aj náhradu vzniknutých nákladov za

lekárske posudky a cestovné výdavky.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Predložila
psychologický nález z 3. marca 2016 dokladujúci stredne ťažkú depresiu a úroveň intelektových
schopností v pásme mentálnej retardácie s tým, že ide o celoživotné postihnutie, ktoré samostatne
odôvodňuje pokles pracovnej schopnosti na úrovni 40 % - 60 %, s čím sa posudkový lekár nijakým

spôsobom nevysporiadal. Tiež jej bola diagnostikovaná struma, ochorenie štítnej žľazy a to pred
určeným dátumom vzniku jej invalidity, čím sa posudkový lekár nezaoberal. Napadnuté rozhodnutia
žiadala zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, pretože posudkovými lekármi nebol správne
vyhodnotený rozsah a závažnosť jej zdravotných ťažkostí. Predložila endokrinologický nález z júna 2016
a ORL nálezy z novembra 2013 a novembra 2014. Vykázané obdobie dôchodkového poistenia ani

odporkyňou zistené zárobky nenamietala.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že
navrhovateľka o priznanie invalidného dôchodku požiadala od 10. februára 2014, žiadosťou spísanou
toho istého dňa. Suma jej invalidného dôchodku bola určená v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona o

sociálnom poistení a spôsobom jej určenia navrhovateľka nenamietala.

Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v
súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami,
s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného

dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, s
predchádzajúcim rozhodnutím odporkyne z 9. apríla 2014 a nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici 26Sd/91/2014 z 6. novembra 2014, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie
výšky dôchodkovej dávky, t. j. s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky, s
potvrdeniami o jej evidovanej nezamestnanosti, o poberaní podpory v nezamestnanosti, s osobným

listom jej dôchodkového poistenia, s kontrolnou zostavou pre výpočet dôchodku, ktoré boli vypracované
odporkyňou, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté
rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom

na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (§ 71 ods. 5, 6,
7, 8 citovaného zákona).Podľaprílohyč.4kzákonuosociálnompoistení,kapitolyV.,položky3, písm.a/možnopoklespracovnej
schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich stredne ťažké formy
vyjadriť v rozpätí 35 % až 45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na

schopnosti jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

Podľa kapitoly VII, oddiel B, citovanej prílohy obojstranná ťažká nedoslýchavosť (25 % Fowlera)
predpokladá 10 % pokles pracovnej schopnosti poistenca, obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť
(55 % podľa Fowlera) predpokladá 20 % až 25 % pokles pracovnej schopnosti - položka 6, 5.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobnéhovymeriavaciehozákladu,osobnéhomzdovéhobodu,priemernéhoosobnéhomzdovéhobodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60 - § 64 cit. zákona.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného

dôchodku od 10. februára 2014, žiadosťou z toho istého dňa. Rozhodnutím odporkyne z 9. apríla 2014
bola jej žiadosť zamietnutá, pretože posudkovým lekárom Sociálneho poistenia nebola navrhovateľka
pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho
jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Rozhodnutím krajského súdu 26Sd/91/2014 zo 6. novembra
2014 bolo rozhodnutie odporkyne zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec

bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.

V rámci realizácie rozhodnutia krajského súdu bola žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného
dôchodku z 10. februára 2014 opätovne posudzovaná a za účelom rozhodnutia o nej bol posudkovým
lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici posudzovaný

jej zdravotný stav. V posudku z 29. januára 2015 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľky z psychiatrických vyšetrení zrealizovaných od júna 2013 do januára 2015,
z psychologických vyšetrení z decembra 2013 a januára 2015, ORL vyšetrenia z novembra 2013 a
endokrinologického vyšetrenia z júna 2014. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená
epizóda stredne ťažkej depresie, t. j. stredne ťažká forma depresívnych porúch nálad v zmysle kapitoly

V., položky 3., písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti
pre uvedené ochorenie bol vyjadrený 45 % percentami t j. na hornej hranici možného percentuálneho
rozpätia. V posudku uviedol, že na základe novopredloženého psychiatrického a psychologického
nálezu z januára 2015 navrhovateľka trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa s prítomnou
poruchou osobnosti, s organickým oslabením vo frustračnej tolerancii, afektívnej labilite a so znakmi

chronifikovaného anxiózne-depresívneho prežívania, čomu zodpovedá 45 % pokles jej pracovnej
schopnosti. Pridružená percepčná porucha sluchu na úrovni 27,9 % podľa Fowlera je ľahkého stupňa,
preto nepodmieňuje percentuálne navýšenie jej zníženej pracovnej schopnosti. Vzhľadom k tomu, že
uvedenými odbornými lekárskymi nálezmi bol preukázaný chronický stav jej duševného ochorenia,
dátum vzniku jej invalidity určil dňom podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Uvedené

posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne z 23.
februára 2015.

Po podaní odvolania posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko
zmenil, pretože doplnenými ORL nálezmi z 9. a 22. apríla 2015 bolo zistené zhoršenie sluchu

potvrdené audiometrickým vyšetrením na úrovni 44,1 % podľa Fowlera, čím bolo preukázané posudkovo
významné zhoršenie jej zdravotného stavu. Od 9. apríla 2015 bola suma invalidného dôchodku zvýšená,
pretože popri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti
bolo posudkovo zohľadnené aj postihnutie sluchu maximálnym 10 % navýšením jej zníženej pracovnej
schopnosti na celkových 55 %. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom

pre vydanie rozhodnutia z 18. mája 2015.

V rámci odvolacieho správneho konania boli vyslovené posudkové závery potvrdené aj posudkovým
lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý opakovane vyhodnotil stav zdravotných ťažkostínavrhovateľky. V posudku z 10. júna 2015 vychádzal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne
pracovisko v Banskej Bystrici popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných
lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel k rovnakému posudkovému záveru v označení

rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti
navrhovateľky pre toto ochorenie. Rovnako ako prvoposudzovateľ dňom 9. apríla 2015 zhodnotil aj
pridružené zdravotné postihnutie navrhovateľky a to postihnutie sluchu, obojstrannú stredne ťažkú
nedoslýchavosť a uvedeným dňom stanovil 55 % pokles jej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol,

že u navrhovateľky, 39 ročnej ženy s odborným vzdelaním dominujú psychické problémy pod obrazom
stredne ťažkej depresívnej poruchy, v pravidelnej liečbe od 12. júna 2013. V priebehu mesiacov bola
liečba upravovaná aj z dôvodu ťažšieho compliance a z toho dôvodu nebolo možné jej efekt dostatočne
zhodnotiť. Nasledujúca ambulantná liečba s pravidelnými kontrolami a farmakoterapiou sa ustálila na
úrovni stredne ťažkej depresie, takže pokles jej pracovnej schopnosti ku dňu podania žiadosti t. j. k 10.
februáru 2014 bolo možné zhodnotiť a vyjadriť na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia 45 %.

Vychádzajúc z priebehu predchádzajúcej liečby a prístupu navrhovateľky k liečbe nebolo možné dátum
vzniku jej invalidity určiť od prvého psychiatrického vyšetrenia, pretože v tom období neboli naplnené
kritériá dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, pretože jej liečba na
základe prvého odborného vyšetrenia len začala a nebolo možné vyhodnotiť jej účinnosť. V skoršom
období nebolo možné posudkovo zohľadniť ani jej pridružené zdravotné postihnutie, poruchu sluchu,

pretože uvedené dosiahlo posudkový význam až odo dňa preukázaného zhoršenia sluchu na úrovni
44,1 % čo je hraničná hodnota pre možnú stredne ťažkú nedoslýchavosť, ktorá sa podľa prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení hodnotí až od 55 % celkovej straty sluchu podľa Fowlera. Predchádzajúcim
ORL vyšetrením z 26. novembra 2013 bola porucha sluchu navrhovateľky zistená len na úrovni 27,9 %
podľa Fowlera, čo nedosahovalo posudkovú závažnosť.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky bol posudkovými lekármi prijatý na podklade
potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich

posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami
preukázanými aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, s ohľadom na ich vývoj a v rámci
možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich
závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti označených rozhodnutí
vychádzal z ich záverov.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutých rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i
napadnuté rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, pretože pre vznik invalidity zákon predpokladá pokles pracovnej schopnosti
poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky
Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni
súpodľa§153ods.5zákonaosociálnompoistenívýlučnýmikompetentnýmisubjektminaposudzovanie
zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej percentuálnej

miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Na
základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce
postihnutie duševné ochorenie, ktoré s ohľadom na jeho prejavy a dosiahnutý efekt liečby správne
zaradil pod príslušnú položku v v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej
schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Následne, po objektívne

zistenom zhoršení jej zdravotného stavu, ktoré sa prejavilo zvýraznením celkovej straty jej sluchu
správne navýšila percentuálnu mieru jej zníženej schopnosti o ďalších, maximálne možných 10 % a v
dôsledku uvedeného správne pristúpila k zvýšeniu sumy jej invalidného dôchodku, pretože navýšenie
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti bolo zmenou v rozhodujúcich skutočnostiach
pre určenie výšky jej invalidného dôchodku. Dátum zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti

navrhovateľky z pôvodných 45 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 55 % bol stanovený správne
dňom ORL vyšetrenia, ktorým bolo konštatované zhoršenie jej sluchu, čo bolo následne objektivizované
audiometrickým vyšetrením.Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky
dospela odporkyňa k správnemu skutkovému záveru, že dňom 10. februára 2014 vznikla jej invalidita,
pretožekuvedenémudňubolomožnésohľadomnazávažnosťjejduševnéhopostihnutia,jehopriebeha

účinnosť aplikovanej liečby konštatovať, že ide o zdravotný stav, ktorý je dlhodobo nepriaznivý a napriek
liečbe pretrvávajúci na úrovni stredne ťažkého stupňa. Keďže okrem invalidity navrhovateľka splnila
aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku, odporkyňa rozhodnutím
z 23. februára 2015 správne priznala navrhovateľke od vzniku jej invalidity, t. j. od 10. februára 2014
invalidný dôchodok a s ohľadom na objektívne zistené zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré sa

prejavilo navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti správne pristúpila k jeho
zvýšeniu rozhodnutím z 18. mája 2015 a to od 9. apríla 2015, kedy bolo objektívne preukázané
zhoršenie sluchu na posudkovo významnú úroveň. Správne bola určená aj výška invalidného
dôchodku na základe správne zisteného obdobia jej dôchodkového poistenia, ktoré bolo preukázané
prvotnými evidenčnými podkladmi a to potvrdeniami jednotlivých zamestnávateľov o dĺžke trvania jej
pracovného pomeru a dosiahnutých zárobkoch, o jej evidovanej nezamestnanosti, i o vyplácaní dávky

v nezamestnanosti. Z prvotných podkladov zistené údaje, týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia
navrhovateľky a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období boli úplne a správne prenesené
do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku. Suma priznaného a neskôr zvýšeného invalidného dôchodku bola tiež správne matematicky
určená na základe správne zistených východzích činiteľov a správnym matematickým postupom, pri

správne aplikovaných relevantných zákonných ustanoveniach. V určení, resp. zvýšení sumy invalidného
dôchodku navrhovateľky nezistil krajský súd žiadne pochybenia, preto aj v tejto súvislosti považoval
označené rozhodnutia za súladné so zákonom a preto ich ako vecne správne potvrdil.

Námietky navrhovateľky neboli dôvodné. Rozhodnutia odporkyne obsahovali s ohľadom na pripojený

lekársky posudok posudkového lekára dostatok informácii o stave jej zdravotných ťažkostí a ich vplyvne
na jej pracovnú schopnosť. Dostatočne bol zdôvodnený dátum vzniku jej invalidity i dátum zmeny miery
poklesu jej pracovnej schopnosti tak, ako to z vyššie citovaných posudkov vyplynulo. Znížená úroveň
intelektových schopností navrhovateľky nemala posudkový význam, pretože jej IQ nebolo zistené v
nižšej hodnote než 69 (kapitola V, položka 6, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení).

Posudkovo bezvýznamné bolo aj ochorenie štítnej žľazy bez akejkoľvek preukázanej poruchy funkcie,
preto uvedené posudkoví lekári správne do úvahy nezobrali.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.
a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.