Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/360/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7816200092.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Z. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. K., N. XXX, zast. advokátom JUDr. Attilom Elekom, Advokátska kancelária Rožňava, Jovická
2, proti žalovanej Poštovej banke, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8C 2/2016-14 z 31.3.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením nariadil predbežné opatrenie,

ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy
dohodnutej v Zmluve o úvere lepšia splátka z 9.3.2012, uzavretej medzi žalobcom, ďalšou dlžníčkou
D. I. a žalovanou, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Zároveň zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech
žalovanejnazákladedohodyozrážkachzomzdydohodnutejvZmluveoúverelepšiasplátkaz9.3.2012.

2.Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavrel ako spoludlžník Zmluvu o
úvere lepšia splátka dňa 9.3.2012, číslo zmluvy : 4609663287, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo
výške 17.000 € a táto suma bola vyplatená D. I., ktorá sama ako žiadateľka úveru nespĺňala podmienky
pre poskytnutie úveru, preto požiadala žalobcu o ručenie predmetného úveru. Celková výška úveru
predstavovala 29.798,24 €, z čoho 12.798,24 € predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru.
Súčasne s uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere žalobca mal pristúpiť k dohode o zrážkach zo mzdy,

ktorá bola zahrnutá do predmetnej úverovej zmluvy. Zamestnávateľ žalobcovi za obdobie od 1.10.2014
do 31.10.2015 na základe žalovanou predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zrazil z jeho mzdy sumu
2.014,08 €.

3.Poukazujúc na ust. § 551 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 OZ a § 153 ods. 4 O.s.p. konštatoval,
že, vychádzajúc zo zmluvy o úvere, považoval za nesporné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola v zmluve naformulovaná, nespĺňa náležitosti ust. § 551
ods. 1 OZ, preto takúto dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Vychádzajúc z týchto skutočností, s poukazom na ust. § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 4 O.s.p. mal za to, že
žalobcaosvedčildanosťsvojhonárokunavydaniepredbežnéhoopatrenia,pretotomutonárokuvyhovel.
Zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech

žalovanej.4.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a konanie
zastaviť alebo zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

5.Bola toho názoru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa ani jednu z požadovaných
náležitostí (preukázanie skutočnosti, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, povinnosť
tvrdenia, týkajúca sa skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie a preukázanie
existencie hroziacej škody). V návrhu podľa nej neboli opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, rovnako rozhodnutie súdu o nariadení predbežného
opatrenia jednostranne vychádza iba z tvrdení žalobcu, je nesprávne a neodôvodnené, keď súd napriek
ďalším dostupným skutkovým okolnostiam svedčiacim v jeho prospech tieto ignoroval a neprihliadal na
ne v rozhodnutí. Namietala, že žalobca dostatočne neuviedol, v čom konkrétne spočíva „neplatnosť“
zmluvnej podmienky alebo v čom bola značne porušená jej povinnosť pri uzatváraní zmluvných
dojednaní zmluvy o úvere. Neuviedol, akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne dojednaná

dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemal byť viazaný. Zdôrazňovala, že predložením
dohody o zrážkach zo mzdy si uplatnila zmluvnú povinnosť žalobcu splácať mesačné splátky zákonom
predpokladaným spôsobom tak, ako to vyžaduje ust. § 551 ods. 1 OZ.

6.Namietala, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, ako vyhodnotil skutočnosť,

že žalobca svoj záväzok dobrovoľne a riadne neplní, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v
súlade s § 53 OZ a § 551 OZ. Podľa nej súd neuviedol, aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené,
pre ktoré je potrebné nariadiť predbežné opatrenie a neuviedol, v čom spočíva konkrétna obava, na
základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Žalobca teda nie je tým, ktorého práva sú
ohrozené alebo poškodené, ale naopak, jej (žalovanej) právo je porušené, nakoľko žalobca si neplní

svoju povinnosť. Preto podľa jej názoru nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do jej
práv ako veriteľa.

7.Poukazujúc na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. a na skutočnosť, že Zmluva o úvere lepšia splátka bol uzavretá
nielen so žalobcom, ale aj treťou osobu D. I., mala za to, že v tomto konaní sa jedná o neplatnosť

zmluvnej podmienky, ktorá zaväzuje všetkých dlžníkov zo Zmluvy o úvere, títo dlžníci tvoria nerozlučné
procesné spoločenstvo a nie je možné určiť neplatnosť zmluvnej podmienky len voči jednému zo
spoludlžníkov. Súd teda nekonal so subjektmi, s ktorými konať mal a z tohto dôvodu je rozhodnutie
potrebné považovať za nesprávne a nezákonné.

8.Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Považoval
nariadené predbežné opatrenie za zákonné a vecne správne. V súvislosti s podaným odvolaním
žalovanej poukazoval na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ust.
§ 5b cit. zák., ust. § 52 ods. 2 veta tretia OZ. Zároveň poukazoval na závery obsiahnuté v rozsudku NS
SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 z 21.4.2015 z ktorého vyplýva, že ust. § 52 ods. 2 vety tretej OZ sa vzťahuje

aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom a pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Teda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok,
avšak uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Navyše dohoda

o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojím
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa.
Považoval za neprijateľné, aby žalovaná jednostranne v budúcnosti určila, aká konkrétna pohľadávka
bude zrážaná z jeho mzdy.

9.Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo zástupcovi žalovanej doručované dňa 4.8.2016.

10.Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.11.Podľa § 470 ods. 1, 2 vety prvej CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12.V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný CSP a v súlade s cit. § 470 ods. 1, 2 CSP je odvolací
súd povinný aplikovať ustanovenia CSP aj na konanie začaté pred 1.7.2016.

13.Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na

návrh nariadiť predbežné opatrenie.

14.Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c/ a d/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, alebo niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15.Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16.Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17.Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18.Zcitovanýchzákonnýchustanovení,akoajzosamotnejpodstatyneodkladnéhoopatreniavyplýva,že

tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané.
Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán
sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je
1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z

obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

19.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
strán sporu by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v

dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov.

20.Žalobca v danom prípade osvedčil danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ním predložených,

vyplýva, že so žalovanou je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
spolu s ďalšou spoludlžníčkou D. I. dňa 8.3.2012, pričom žalovaná so žalobcom uzavrela aj dohodu o
zrážkach zo mzdy, takisto uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaná aj s druhou spoludlžníčkou.
Žalobca osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku
bez súdneho prieskumu zmluvy v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Žalobca sa v konaní vo veci samej,

vedenej na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. 8C 2/2016, domáha určenia, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná, pričom nárok žalobca vo veci samej odôvodnil tým, že pri uzavretí zmluvy o úvere,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v
rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa.21.Jezrejmé,žedohodaozrážkachzomzdyslúžiakozabezpečovacíprostriedokvrámcispotrebiteľskej
zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť

vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore
s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných
podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo žalobcu napriek
tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej.

22.Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúce sa platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú
predmetom dokazovania vo veci samej.

23.K námietkam žalovanej týkajúcim sa otázky nerozlučného spoločenstva je potrebné uviesť, že
predmetom konania vo veci samej je žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, predmetom

konania nie je žaloba o neplatnosť zmluvy o úvere. Pokiaľ by predmetom konania vo veci samej
bola žaloba o neplatnosť zmluvy o úvere, tvrdenia žalovanej o nerozlučnom spoločenstve by mali
opodstatnenie. V danom prípade, však ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania je žaloba o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pričom tento právny úkon je potrebné považovať za právny
úkon uzavretý iba medzi žalobcom a žalovanou napriek tomu, že tento právny úkon bol uzatváraný v

rámci ďalšieho právneho úkonu (zmluvy o úvere). Takisto zmluva o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
žalovanou a spoludlžníčkou D. I., je samostatným právnym úkonom, vzťahujúcim sa iba na účastníkov
zmluvného vzťahu (dohody o zrážkach zo mzdy). Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že
pre dohody o zrážkach zo mzdy sa nevzťahujú ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve. Ide totiž o
samostatné právne úkony, zaväzujúce iba účastníkov právneho vzťahu, v danom prípade žalobcu a

žalovanú v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi týmito účastníkmi. Za takýchto
okolností neobstojí tvrdenie žalovanej, že účastníčkou tohto konania mala byť aj spoludlžníčka D. I.,
ktorá tiež uzavrela so žalovanou dohodu o zrážkach zo mzdy.

24.Odvolací súd preto potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa

vykonávania zrážok v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy dohodnutej v Zmluve o úvere lepšia splátka
z 9.3.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
ako vecne správne. Rovnako odvolací súd potvrdil i uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie
uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, aj keď zamestnávateľ
žalobcu nie je stranou v spore. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením bolo možné nariadiť povinnosť
niekomu inému, než účastníkovi vtedy, ak to bolo možné od neho spravodlivo žiadať. Civilný sporový
poriadok vychádza z premisy, že neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť len „strane“, preto
odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované a § 471 ods. 1 CSP, postupom

podľa článku 4 ods. 2 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku.

25.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s §
387 ods. 1 CSP potvrdil vo všetkých výrokoch.

26.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

27.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začkonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).