Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511211480
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511211480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpená:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/
XX, K. - O., o zaplatenie 1.810,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany, č. k. 10C/182/2011-86 zo dňa 01. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po citácii § 101, § 100 ods. 1 a 2, § 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods.
1, 2 z.č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, skutkovo odôvodnil
tým, že v danej veci je nesporné že medzi postupcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere
(absolútny obchod) a súčasne ide o úver spotrebiteľský. Pokiaľ ide o ustálenie, či v danej veci sa
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka o premlčaní (pretože je

nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto nespochybňuje) súd uviedol nasledovné.
Možno na prvý pohľad sa javí, že ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa
ako správny (nemožno ho považovať za nelogický), k tomuto záveru však možno dospieť až po
vyhodnotení, či právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku možno považovať pre spotrebiteľa
za priaznivejšiu, alebo nie. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých
inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného
práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru

nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len
s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút,
dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami
kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za
nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava

dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá
na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, avšak nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to
predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi
zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značnerelativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6 Co 2/2013). Je zrejmé, že
všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky) ako premlčacia
doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovaného

ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu
dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd považuje
ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z
nasledovných dôvodov. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku,
pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania

ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž
„citlivejšia“. V danej veci je zrejmé, že úver bol zosplatnený k dátumu 14.09.2006. Premlčacia doba podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka teda plynula od 14.09.2006 do 14.09.2009 (pondelok). Žaloba bola
podaná na súd až 12.09.2011, čo je po uplynutí premlčacej doby. Súd s poukazom na vyššie uvedené
zákonné ustanovenia návrh zamietol. Súd dal však do pozornosti žalobcovi, že aj v prípade aplikácie
ustanovení Obchodného zákonníka by žalobe nebolo možné vyhovieť (v tomto prípade by premlčacia

doba uplynula 14.09.2010, utorok). V závere uviedol, že v danej veci z hľadiska princípu právnej istoty
rešpektoval ustálenú súdnu prax presadzujúcu princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa (pozn. súdu:
„privilegovaného spotrebiteľa“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval,
že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Súd
však úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie,

navyše súd nemal za preukázané, že by mu nejaké v tomto konaní vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nesúhlasil s tým, že súd na daný prípad aplikoval § 5b z.č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014. Poukázal na článok 1 ods.

1 Ústavy SR, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.05.1995, PL. ÚS36/95 z 03.03.1996,
akoajnačl.125ods.1písm.a)ačl.152ods.4ÚstavySR.Aplikáciou§5bzákonaoochranespotrebiteľa
došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k
porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, k porušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,

čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46
ÚstavySR,čl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv
a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods.
3ÚstavySRačl.37ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd.PrávnaúpravaplatnávSlovenskejrepublike

do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej
doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada
SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex
offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v

prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu
právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu
na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu
došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo
znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej

moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte
ďalej a porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému
súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. Priamym aplikovaním § 5b
zákonaoochranespotrebiteľasúdporušilzásadustanovenúvčlánku152ods.4ÚstavySR,podľaktorej
výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí

byťvsúladesÚstavouSR.Žalobcasivkonaníuplatnilsvojnárokžalobnýmnávrhom14.03.2014,pričom
predmetné ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až 01.05.2014. Poukázal tiež na rozhodnutie
KS v Prešove zo dňa 30.09.2014, sp. zn. 9 Co 64/2013. Vzhľadom na uvedené s poukazom na to, že si
v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom zo dňa 01.09.2011 (súdu doručeným dňa 12.09.2011),
pričom predmetné ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014, nemôže súhlasiť

s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil
a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a právneho
zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V prejednávanej veci súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.810,76 eura s príslušenstvom
zamietol. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobca
uplatňuje svoje nároky zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorú uzavrela pôvodne VÚB a.s. a žalovaný
06.12.2004, pričom žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 12.04.2007.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nemal aplikovať pri posudzovaní premlčania
žalovaného nároku ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý oprávňuje súdy aj bez návrhu
skúmaťotázkupremlčaniauplatnenéhonároku,pretožetotoustanovenienemožnoaplikovaťnaprípady,
keď žalobca nadobudol pohľadávku pred účinnosťou tohto ustanovenia zákona.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo v danej veci preto posúdiť, či súd prvého stupňa
postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že si nárok uplatnil po uplynutí premlčacej
lehoty (pričom uplynutie premlčacej doby nebolo namietané), na ktorú súd prihliadol ex offo.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa uzavrel, že úver bol zosplatnený k dátumu 14.09.2006.
Premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka teda plynula od 14.09.2006 do 14.09.2009.
Žaloba bola podaná na súd až 12.09.2011, čo je po uplynutí premlčacej doby. Uvedené skutkové závery
súdu prvého stupňa žalobca v odvolaní nenamietal, spochybňoval iba aplikáciu § 5b ZoOS.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 01.05.2014)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje (procesný) postup orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorým je aj súd), má teda charakter procesnoprávny a to

bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Táto norma neobsahuje žiadne
prechodné ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla, musí platiť pravidlo jej okamžitej
aplikovateľnosti. Ak platí, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter
a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jej aplikácie, má súd prihliadať na premlčanie ex offo
vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod

hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným
rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, správne
ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

Tieto právne závery potvrdil Krajský súd v Trnave už vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr.

sp. zn. 23Co/550/2014 z 21.09.2015, 23Co/775/2014 zo 07.12.2015, 23Co/28/2015 z 05.10.2015,
23Co/29/2015 z 05.10.2015, 23Co/51/2015 z 05.10.2015, 23Co/92/2015 z 05.10.2015, 23Co/155/2015
z 19.10.2015, 23Co/157/2015 z 19.10.2015).Odvolací súd tiež poukazuje na rovnaké právne závery, ktoré zaujal Najvyšší súd SR napr. v
rozhodnutiach sp. zn. 3 MCdo 14/2014 z 21.04.2015, 8 MCdo 13/2014 z 21.05.2015 a 4 MCdo 17/2014 z
26.11.2015. Odvolací súd preto odkazuje aj na právne závery v cit. rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR,

ktoré sú všeobecne dostupné, pričom ich ústavnú udržateľnosť potvrdil už aj Ústavný súd SR v uznesení
sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo 04.11.2015, ktorým odmietol sťažnosť sťažovateľky ako neopodstatnenú.

Pretože žalobca v konaniach, v ktorých boli vydané cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a
sťažovateľkou v konaní sp. zn. II. ÚS 729/2015 vedenom na Ústavnom súde SR bola tá istá obchodná

spoločnosť, ktorá je žalobcom aj v prejednávanej veci, možno konštatovať, že tieto skutočnosti a právne
závery sú žalobcovi dobre známe.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a
ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.