Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213937
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Čechovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412213937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou, v

právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa27.09.2012domáhal,abysúdzaviazalodporcu

k zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eura, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, povinným C. G.,
L.. XX.XX.XXXX, so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX 12537/2008, v zákonom
stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo súdny exekútor požiadal vecne a miestne príslušný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol exekučný súd povinný, v zmysle platnej právnej
úpravy, rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom
bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica.
Vzhľadom na to, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 28.01.2009, a to rozhodnutím o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie, po uplynutí
zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 6 mesiacov, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné

prieťahy v konaní. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súdu, bolo na strane navrhovateľa porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, právo na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na základe čoho je odporca, v priamej príčinnej súvislosti
s porušenými právami, zodpovedný za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá navrhovateľovi
vznikla.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej, vznikla vovýške 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, v sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15
eur na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako
adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia,
nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal

navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavnej súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
20.000 Sk, t.j. cca 660 eur. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu
330 eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca
pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013, v ktorom žiadal, aby

súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.
Vzhľadomktomu,ženavrhovateľsaoškodedozvedelpredviacakotromirokmi,t.z.lehotanauplatnenie
nároku na náhradu škody uplynula najneskôr v apríli 2012, odporca vznáša námietku premlčania s
poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Na nariadené pojednávanie sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.03.2014 žiadal o zrušenie
nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a z tohto dôvodu aj o prerušenie
konania vedeného tunajším súdom až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým
podaním zo dňa 14.03.2014 a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Nakoľko účastníci konania svoje elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu v
zákonom stanovenej lehote nedoplnili, súd na tieto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011, neprihliadal.

Podľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdprejednalvecvneprítomnostiúčastníkov
konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er 22/2009 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er 22/2009 je zrejmé, že dňa 09.01.2009
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Záhradnícka 62, Bratislava, sp. zn. EX 12537/08, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vo veci

navrhovateľa ako oprávneného, voči povinnému: G. C. - B., IČO: 35002042, pre vymoženie 33.987,-
Sk istiny s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
SR 08251/08, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 26.08.2008 a ktorý sa stal právoplatným
dňa 06.10.2008 a vykonateľným dňa 09.10.2008 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa
20.12.2008. Súd následne vydal dňa 28.01.2009 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému,

so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, poverenie č. 5104046884, na vymoženie uloženej povinnosti
1.128,16 eura istiny s príslušenstvom v prospech navrhovateľa ako oprávneného.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky zákona č. 460/1992 Z.z., každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť)
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí
preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej
škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité
zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v
majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná

škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to,
aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže

mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase,
podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že
návrhu nie je možné priznať úspech.

K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne
doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na

súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o
návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu
tejto lehoty.

Tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 6 mesiacov, sa nezakladá

na pravde, nakoľko exekučný súd vydal poverenie dňa 28.01.2009, teda po 19 dňoch od doručenia
žiadosti súdneho exekútora. Napriek skutočnosti, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po
lehote stanovenej zákonom, nemožno preto vyvodiť záver, že zo strany exekučného súdu došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené možno vyvodiť z toho, že nie každé nedodržanie zákonnej
lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s

poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS
66/02). Súd zároveň dáva do pozornosti, že navrhovateľ nepreukázal svoj aktívny postoj v záujme
odstránenia údajných prieťahov v exekučnom konaní, pretože súd nemal za preukázané, že navrhovateľ
podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť na prieťahy.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný
súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinnú súvislosť,
vznik škody), ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože ďalšie dokazovanie by bolo
nadbytočné.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh
navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý bol v konaní síce
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.