Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 4, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515203914
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515203914.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci žalobkyne: J..

H. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., zast.: Mgr. Michal Šaling, advokát, so sídlom Konventná
8, Bratislava, proti žalovanému: ATLAS GROUP, s.r.o., IČO: 35 788 976, so sídlom Vyšehradská 12,
Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: H.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XXX, P., o vydanie bezdôvodného obohatenia 4.320,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.320,- Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 17.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 25.02.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej
bezdôvodné obohatenie vo výške 4.320,- Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania od 11.10.2010 až do
zaplatenia titulom vrátenia rezervačného poplatku zaplateného na základe neplatného právneho úkonu.
Žalovaná požadovala od žalovaného taktiež náhradu trov konania.

2/ Žalovaný zostal v konaní nečinný.

3/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil, že žalobkyňa sa spolu s manželom rozhodli, že chcú kúpiť
rodinný dom a preto začali pozerať inzeráty a našli, že realitná kancelária M. X M. predáva dom
v P., okres Dunajská R. za cenu 120.000,- Eur. Inzerát znel tak, že sa predáva hotový dom, ale v
skutočnosti dom bol dokončený iba z vonka a z vnútra boli potrebné ešte práce. Telefonicky sa žalobkyňa

skontaktovala s konateľom žalovaného s pánom X. a dohodli si ohliadku. Pri ohliadke sa žalobkyni s
manželom dom páčil. Boli pozrieť dva domy, preto sa doma rozhodli, že kúpia ten väčší, preto opätovne
kontaktovala žalobkyňa pána X. a opätovne si chceli ohliadnuť ten väčší dom. Pri opätovnej ohliadke
im pán X. povedal, že všetky doklady od domu ako je stavebné povolenie, list vlastníctva, projektová
dokumentácia, finančný rozpočet na dokončenie, stavené povolenie, im predloží u seba v kancelárii,
lebo to nemal pri sebe. O nejaké tri, štyri dni prišli do jeho kancelárie spolu s manželom a pán X.
keď mu oznámili, že sa rozhodli pre väčší dom, hneď im dával podpisovať rezervačnú zmluvu, na čo

žalobkyňa trvala na tom, aby im predložil doklady od domu a znova povedal, že ich nemá, že im ich
predložínasledujúcideň.Žalobkynitoužbolopodozrivé,keďžechcelikupovaťdomnahypotékuabanke
treba predložiť všetky tie doklady, ktoré požadovala a bez nich sa nedá urobiť ani znalecký posudok
na dom. Žalobkyňa odmietla zmluvu podpísať, načo manžel veľmi dom chcel a zmluvu podpísal aubezpečoval žalobkyňu, že to nevadí, že doklady určite pán X. predloží. Dokonca aj on ich ubezpečoval,
že podpísanie zmluvy nič neznamená, že to je len ako rezervácia, aby sa dom inému nepredal a že
peniaze nám môžu vrátiť. Zmluvu manžel podpísal bez súhlasu žalobkyne dňa 31.03.2014 v kancelárii

žalovaného, pričom žalobkyňa bola prítomná pri tom ako manžel zmluvu podpisoval, pričom manžel
peniaze vyplatil až 02.04.2014 vkladom v hotovosti v Tatra banke na účet žalovaného a ako účel platby
je uvedené meno manžela a dodatok rezervačná záloha na rodinný dom P.. Na druhý deň pán X. doklady
nepredložil, na čo už bola žalobkyňa netrpezlivá a až potom jej manžel (asi o dva týždne) povedal, že
to zaplatil bez jej súhlasu. Žalobkyňa trvala na tom, že to musí vybaviť, aby sa peniaze vrátili, pretože

ona s tým nesúhlasila. Napísala žalovanému, že považuje celú dohodu za neplatnú a žiada o vrátenie
rezervačnejzálohyzdôvodu,žeonanesúhlasilaspodpisomzmluvyamanželtopodpísalbezjejsúhlasu
a nakoľko sa nejedná o bežnú vec medzi manželmi, je takáto zmluva neplatná, pretože bolo plnené z
peňazípatriacichdoBSM.Eštepredtýmvšakmanželoviprišlooznámenieodžalovaného,žerezervačnú
zálohu si započítava ako zmluvnú pokutu za to, že nepredložili doklady o finančnom zabezpečení kúpy
nehnuteľnosti prostredníctvom banky. Žalobkyňa sa domáha vrátenia rezervačnej zálohy, nakoľko má

zato,žežalovanýsazneplatnéhoprávnehoúkonubezdôvodneobohatil.Žalobkyňavyzvalažalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že považovala uzavretie zmluvy iba jej manželom, bez
jej súhlasu, za neplatné. List zo dňa 19.09.2014 bol doručený žalovanému dňa 10.10.2014.

4/Vedľajšíúčastníknastranežalobkyneuviedol,žejepravdou,žesmanželkou-žalobkyňousarozhodli,

že chcú kúpiť domček. Pozerali si inzeráty, našli viacero domov, avšak všetko bolo drahé a ponuka
žalovaného ich oslovila cenou. Išli sa pozrieť na domy a pri ohliadke im pán X. povedal, že na domy bude
uvalená exekúcia, preto sa treba rýchle rozhodnúť, domy sa rýchle predávajú. Pri ohliadke domu tiež
povedal, že doklady od domu nemá, že ich má v kancelárii. Keď sa rozhodli, že chcú konkrétny domček
išli s ním do kancelárie, kde na nich vplýval psychologicky a pán X. trval na tom, aby bola podpísaná

rezervačná zmluva a tvrdil im, že o nič nejde. Potvrdil, že zmluvu podpísal i keď neboli predložené
doklady od nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že manželka s tým nesúhlasila. Zmluvu podpísal, lebo ho
žalovaný uistil, že o nič nejde. Žalovaný ho ubezpečil aj o tom, že podstatná je dohoda o kúpe a nie
táto zmluva. Povedal, že doklady od domu predloží na druhý deň. Na stenách mal rozvešané rôzne
diplomy, ocenenia, a to vyvolalo dôveru voči nemu. Potom si uvedomil, že keď zmluvu podpísal, že musí

zaplatiť finančnú zálohu, lebo inač bude sankciovaný. Peniaze vo výške 4.320,- Eur vložil žalovanému
na účet v Tatra banke z rodinnej kasy. Peniaze sme mali doma, boli to naše úspory z výplaty aj zo
svadby. Manželke o tom nepovedal. Myslel, že peniaze mu pán X. vráti, preto to manželke dovtedy ani
nepovedal, ale potom zistil, že peniaze nevráti, tak sa jej priznal. Spočiatku mu pán X. sľuboval, že mu
peniaze vráti. Priznal, že urobil chybu a konal zbrklo, keď podpísal zmluvu napriek nesúhlasu manželky

a zaplatil zálohu zo spoločných peňazí.

5/ Podľa § 145 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je
právny úkon neplatný.

6/ Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

7/ Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8/ Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9/ Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

10/ Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd má za to, že
Zmluva o zložení rezervačnej zálohy, ktorú uzatvoril manžel žalobkyne bez jej súhlasu a bez jej súhlasu
zo zmluvy plnil z prostriedkov BSM je neplatná. Zmluva bola uzatvorená iba jedným z manželov, naprieknesúhlasu druhého sa považuje za neplatnú, nakoľko pri zložení rezervačnej zálohy na kúpu rodinného
domu sa nejedná o bežnú vec. Za bežnú vec v manželstve treba považovať napr. zabezpečovanie
každodenných nákupov, platenia poplatkov spojených s bývaním, nakupovanie bežného ošatenia. Za

bežnúvecvšaknemožnopovažovaťkúpunehnuteľnosti,ktoránemánepatrnúhodnotu.Vtakomprípade
je potrebný súhlas aj druhého manžela, resp. v takých veciach majú konať manželia zásadne spoločne
resp. so vzájomným súhlasom. V danom prípade mali aj obaja manželia vystupovať v zmluve spoločne.
Keďže tomu tak nebolo, čo žalobkyňa preukázala, súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. V konaní nebolo

preukázané, že by manžel žalobkyne konal na základe jej splnomocnenia.

11/ Súd priznal žalobkyni podľa § 517 ods. 2 OZ i príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške
5,05 % od 17.10.2014 až do zaplatenia. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je výška
úrokov z omeškania platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 5,05 %. Nakoľko však
žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 11.10.2014 a dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu

bolo žalovanému spolu s výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní doručené dňa
10.10.2014, preto jej súd priznal úrok z omeškania od 17.10.2014. Vo zvyšku príslušenstva súd návrh
zamietol.

12/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP keď priznal žalobkyni náhradu trov

konania v plnom rozsahu, keď neúspech žalobkyne v časti príslušenstva považuje súd za nepatrný
neúspech.

13/ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na
Okresný súd Bratislava V v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.