Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220358
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudcov JUDr.

Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej. v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ, proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava,
Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. augusta 2014 pod č. k. 4C/481/2012-43 a uzneseniu
zo dňa 18. 09. 2014 pod č. k. 4C/481/2012-58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala od
odporkyne zaplatenia škody v sume 1.201,99 eura a nemajetkovej ujmy v sume 240,40 eura z
dôvodu, že Okresný súd Komárno o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v

zákonnej lehote od jej podania, ale žiadosť o udelenie poverenia zamietol po uplynutí 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného
dokazovania, najmä na obsah spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Er/688/2010, z ktorého
zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 25. 08. 2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol
podaný 12. 07. 2010. O žiadosti o udelenie poverenia rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 20. 01.
2011 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. 02. 2011.
Exekúcia bola zastavená uznesením z 09. 08. 2011, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 04. 2012.

V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na ust. § 4, § 6, § 9, § 15, § 16, § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednostizaškoduprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov,§41ods.2písm.c/,d/a
§44ods.2,3Exekučnéhoporiadku.Uviedol,žeakbynávrhnavykonanieexekúcie ažiadosťoudelenie
poverenia boli v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 EP, súd by bol povinný vydať poverenie v 15-dňovej
lehote. Ak súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V tomto prípade súd nemá zákonnú 15-dňovú
lehotunapreskúmaniežiadostioudeleniepoverenia,tedanemápovinnosťv15-dňovejlehoterozhodnúť

otom,žežiadosťoudeleniepovereniazamieta.Vzhľadomktomunezistilžiadneprieťahyvkonaní,ktoré
by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy, v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie
a sťažnosti na prieťahy v konaní. Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať prieťah v konaní, ani
navrhovateľka. V závere uviedol, že nemal za preukázané vznik škody a ak by navrhovateľke nejakáškoda vznikla, nepreukázala spojitosť medzi zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia a prípadnou
škodou.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku. Odvolanie zdôvodnila ust. § 221 ods.
1 OSP s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že v konaní došlo k
vadám, a to k vade - odňatie možnosti konať účastníkovi, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. §

221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne zisteným skutkovým stavom, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP), nesprávneho rozhodnutia
súdu prvého stupňa, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).
V prvom bode svoje odvolanie navrhovateľka zdôvodnila ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedla,
že zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie
novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Podľa jej názoru, súd

bol jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom pred
prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012 Z.z.. Svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej uviedla, že súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej
jej nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je anulovaný značnou nedôveryhodnosťou.

Uviedla,žesúdnemôžezaložiťodôvodnenieozánikunárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Nemala k dispozícii exekučný spis a tak mohla niektoré
skutočnosti len usudzovať. Preto označila ako dôkaz exekučný spis. Samotná nedôveryhodnosť údajov
nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a
to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. K otázke trvania stavu právnej

neistoty uviedla, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Právna istota ohľadne riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského
súdu, ale len súdu exekučného. Namietala nevykonanie znaleckého dokazovania. V závere uviedla, že

súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázala na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej

trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod.. Ďalej uviedla, že Štrasburský súd uviedol,
že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby
vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.
Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Nedostatok
takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu jej a to vo forme tej, že nepresadzovala vydanie poverenia

zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k
prerokovaniu veci v primeranej lehote. Ona takýto záväzok nemá. Z uvedených dôvodov a vzhľadom
na vytknuté procesné chyby žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3
OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil
skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Navrhovateľka zdôvodnila svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mala za to, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania, spočívajúcej v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), ktorú videla v tom, že súd vo veci nevykonal
znalecké dokazovanie oboznámením predloženého znaleckého posudku. Odňatím možnosti konať v

zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie
možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu
súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje,
pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Odvolací súd preto podrobil preskúmaniu odvolací dôvod navrhovateľky a dospel k záveru, že
prvostupňový súd sa v priebehu konania nedopustil žiadnej vady konania. Je vecou súdu, ktoré
dôkazy v konaní vykoná za účelom zistenia skutkového stavu (§ 120 ods. 1 veta druhá OSP).
Vykonanie znaleckého dokazovania na rozsah škody a nemajetkovej ujmy by nemalo oporu v závere
súdu o nedôvodnosti žaloby navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že odvolací nezistil vady konania, pre

ktoré by musel zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu, podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa
meritórnemu preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľky, spočívajúcimi v tom,
že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Komárno 25. 08. 2010. Návrh na vykonanie
exekúcie oprávnená spísala do zápisnice pred súdnym exekútorom 12. 07. 2010. Súd uznesením
z 20. 01. 2011 pod č. k. 13Er/688/2010-13 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Navrhovateľka proti uzneseniu odvolanie nepodala. Potom exekučný súd
uznesením z 09. 08. 2011 pod č. k. 13Er/688/2010-23 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 11. 04. 2012.

Navrhovateľkasadomáhalasvojhonárokutitulom,ženebolovydanérozhodnutievzákonomstanovenej
lehote. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že v prípade exekučného titulu súladného
s ustanovením § 44 ods. 2 EP by bol súd povinný vydať poverenie v lehote 15 dní. V danom prípade

bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, oprávnená nepodala proti uzneseniu odvolanie, z toho
dôvodu by nebolo možné priznať navrhovateľke náhradu škody, ktorej výšku žiadnym spôsobom
nešpecifikovala.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že súd mal povinnosť vydať poverenie

na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní. Prvostupňový súd sa však dôsledne nevysporiadal s tým, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, aj keď uviedol, že žiadosť o vydanie poverenia bola
zamietnutá. V tejto časti je jeho rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené.Podľa § 44 ods. 2 EP (platného do 31. 05. 2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Aksúdzistírozporžiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (platného od 01. 06. 2010), súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenie nie je možné
vykladať extenzívne. Upravuje totiž 15-dňovú lehotu len na vydanie poverenia. Tejto jednoznačnosti
výkladu nasvedčuje tretia veta, do ktorej zákonodarca samostatne upravil zamietnutie poverenia. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu upraviť lehotu na zamietnutie návrhu na vydanie poverenia, upravil

by ju v druhej vete citovaného ustanovenia a nie samostatne v tretej vete. Pri výklade § 44 ods.
2 Exekučného poriadku treba vychádzať a zohľadniť, že tento právny predpis je procesnou normou,
teda normou verejného práva, upravujúcou postup súdneho exekútora ako štátom určenej osoby, na
vykonanie núteného výkonu rozhodnutia. Pre výklad a aplikáciu tohto právneho predpisu platí článok
2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach, v

rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. To, že zákonodarca neupravil lehotu na zamietnutie návrhu
na vydanie poverenia, vyplýva z doslovného jazykového výkladu citovaného ustanovenia, podľa ktorého
sa 15-dňová lehota vzťahovala len na vydanie poverenia. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel, aby sa 15-
dňová lehota na vydanie poverenia upravená v druhej vete § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vzťahovala
ajnazamietnutiežiadostioudeleniepoverenia,bolbytovýslovnestanovilvdruhejveteanievtretejvete

citovaného ustanovenia tak, ako to explicitne zakotvil v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného
poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu
rozhodnúť či už pozitívne alebo negatívne v tam stanovenej lehote.

Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Vzhľadom na záver prijatý odvolacím súdom, že

15-dňová lehota na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia neexistovala, nedošlo tak zo strany
exekučného súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo výrokovej časti potvrdil.

Odvolací súd je podľa § 212 ods.1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto k jednotlivým

odvolacím dôvodom navrhovateľky dodáva:
Pokiaľ ide o aplikáciu súdu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd správne použil znenie zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, preto odvolací dôvod
navrhovateľky nie je daný. Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľky, týkajúcich sa otázky
trvania stavu právnej neistoty, k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd uvádza,

že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody
sú z pohľadu odvolacieho súdu irelevantné. Zrejme ide len o nesústredenú činnosť navrhovateľky,
keď podáva paušálne odvolania v radovo tisícoch obdobných vecí bez konkrétnej znalosti každého
jednotlivého prípadu. Nasvedčuje tomu posledný odvolací dôvod neprerušenia konania na návrh
navrhovateľky. Je zrejmé, že samotná navrhovateľka pri uvádzaní tohto dôvodu nemala vedomosť, či

podala návrh na prerušenie konania, čo vyplýva z jej prvej vety „ak bol súdu doručený....“. Žiadny návrh
na prerušenie konania navrhovateľka v priebehu konania nepodala, preto aj tento odvolací dôvod nie
je daný.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 3 dní od

nadobudnutiaprávoplatnostitohtouzneseniazaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanievovýške20eurpodľa
pol. 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a 3 eurá za ZEP .Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho
tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Uviedla,
že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu

škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehala podanie žaloby
na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie.
Podala odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Preto nemôže byť vyzvaná na platenie súdneho poplatku

za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. Ďalej uviedla, že v prílohe zák. č.
71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. V rozpore s týmto zákonom jej bola uložená poplatková povinnosť v prípade,
kde ju nemala. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jej základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.
12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznila, že použitie analógie legis
je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, vylúčené. Podľa
ustanovenia§18caZákonaosúdnychpoplatkoch,zúkonovnavrhnutýchalebozakonaniazačatédo30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade podala návrh na začatie konania pred 01.10.2012,
pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku

vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania,
ako aj dovolania (ďalej len „citovaného zákona“), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu

poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len „sadzobník
súdnych poplatkov“) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporkyne zaplatenia
majetkovej škody v sume 1.201,99 eura a nemajetkovej ujmy v sume 240,40 eura. Súd prvého stupňa
vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 08. 2014 č. k. 4C/481/2012-43. Navrhovateľka podala odvolanie

12.09.2014. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume
20 eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením

určil výšku súdneho poplatku za odvolanie podľa položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške
20 eur správne.

K námietkam navrhovateľky uvedeným v odvolaní, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody,
preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako
ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou

súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné
odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za
podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone o súdnych
poplatkochvyhovujepožiadavkedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutiavzmysle§157ods.2vspojení
s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Odvolací súd k tvrdeniu navrhovateľky, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody,
avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie a dovolanie, poukazuje
na ust. § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie

a ten, kto podal dovolanie, podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ poplatková povinnosť vzniká podaním
odvolania a dovolania a podľa ust. § 6 ods. 2 sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej a poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/39/2007,
odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho

poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda, pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový úkon
uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie.
V danom prípade však už v čase podania odvolania a dovolania poplatková povinnosť za tento druh
konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená.

Súd prvého stupňa správne vyrubil navrhovateľke za podané odvolanie súdny poplatok podľa položky
7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1 veta
prvá OSP tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok v priebehu konania
neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.