Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212427
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115212427.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, I.,
o vymoženie sumy 66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 28Er/478/2015-10 zo dňa 02.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom od 01.01.2008), konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok sp.
zn. SR 08488/14 zo dňa 28.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. Za preukázané považoval, že účastníci uzavreli dňa 11.07.2012 zmluvu o úvere

a v ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený na základe zmluvy poskytol povinnej
úver vo výške 150 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 102 eur
v 6 mesačných splátkach po 42 eur počnúc dňom 24.07.2012. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.2008),
ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu uzatvorenie Rozhodcovskej
zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu

a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Takáto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Svoje závery súd opieral aj o judikatúru Európskeho súdneho
dvora a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Poukázal
na to, že rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch,

pričom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy
žiadny spor. Takýmto spôsobom sa povinná ako spotrebiteľ vopred vzdala svojich práv uplatniť svojenároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že niekedy rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný
súd, keďže toto právo je len formálne a obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na

prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v
prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi -
spotrebiteľovi. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný

na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. Súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol
s tým, že po právoplatnosti predmetného uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci a o to,

že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd podľa neho prekročil rámec
svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a
na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu

rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať

právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45
zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom

zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne
zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil

konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal
povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením

a na dôvažok dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj
dostatočne odôvodnil. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie
sporu medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou od rozhodcovskej

zmluvy. Ak sa exekúcia má vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskejzmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom
prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť

úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla
byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje
nárokypredpovolanýmorgánom,budepráveoprávnený,apovolanýmorgánompremožnéefektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd

po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je
zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy, pričom ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto
zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolacísúdvýkonprávoprávnenéhopodľapredmetnejrozhodcovskejzmluvypovažujezanezlučiteľný
s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.