Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/182/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511211480
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511211480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. XX/XX, K. -
Š., o zaplatenie 1.810,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 12.09.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia 1.810,76 eur s
príslušenstvom. Uviedla, že predmetná pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená zmluvou o postúpení

pohľadávok z 12.04.2007, ktorá bola uzavretá medzi postupcom VÚB a.s. a postupníkom - žalobkyňou.
Postupca uzatvoril 06.12.2004 so žalovaným zmluvu k úverovému účtu, na základe ktorej postupca
poskytol žalovanému úver. Žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o
úvere a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu
1.910,35 eur s príslušenstvom. Následne žalovaný uhradil 99,59 eur.

Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní a to čítaním listinných dôkazov (najmä zmluva o poskytnutí
flexipôžičky zo 06.12.2004, žiadosť o flexipôžičku, výpis z účtovných kníh z peňažného ústavu VÚB,
a.s., všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., zmluva o postúpení pohľadávok, pokus o zmier zo
06.07.2011, ako aj ďalší obsah spisu). Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za
konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

.

VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 06.12.2004 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej VÚB,
a.s.(postupca)poskytlažalovanémuspotrebiteľskýúvervovýške75.000,-Sk.Žalovanýsazaviazalúver
splatiť v mesačných splátkach (36) po 2.745,41 Sk, RPMN 10,44 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky. Žalovaný splátky úveru riadne a včas neplatil. VÚB, a.s. od tejto zmluvy odstúpila.
Z výpisu z účtovnej knihy VÚB, a.s. vyplýva, že úver bol zosplatnený k 14.09.2006 (dátum výpovede

14.08.2006). Predmetná pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo
12.04.2007, ktorá bola uzavretá medzi postupcom VÚB a.s. a postupníkom - žalobkyňou.Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný
zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky.

V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona

sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase rozhodovania súdu,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd skúmal, či nárok žalobkyne vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., na ktorý musí
prihliadať ex offo (norma má podľa názoru súdu procesnú povahu), nie je premlčaný.

Zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

premlčanie vzhľadom na to, že ak došlo k premlčaniu, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu
rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba
sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam.

V danej veci je nesporné že medzi postupcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere (absolútny

obchod) a súčasne ide o úver spotrebiteľský.Pokiaľideoustálenie,čivdanejvecisapoužijúustanoveniaObčianskehozákonníkaaleboObchodného
zákonníka o premlčaní (pretože je nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto
nespochybňuje) súd uvádza nasledovné.

Možno na prvý pohľad sa javí, že ustanovenia o premlčaní nie sú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
ako správny (nemožno ho považovať za nelogický), k tomuto záveru však možno dospieť až po
vyhodnotení, či právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku možno považovať pre spotrebiteľa
za priaznivejšiu, alebo nie.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie
obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie
obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na
argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický

systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o
občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na
presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve

strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na
obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým
dodávatelia,ktoríuplatňujúprávanasúde.Sporyiniciovanéspotrebiteľmisú lenveľmizriedkavé,apreto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6 Co 2/2013, pozn. súdu: súd vo výroku rozhodnutia

pripustil dovolanie, a bolo zistené, že toto v zákonnej lehote podané nebolo).

Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky) ako
premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre
žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu

premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.

Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre
spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov.

V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník
plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé,
že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu
premlčacej doby, čo spôsobí, začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje

v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky
platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje.

AjtutedamožnovidieťpodstatnýrozdielvdopadeprávnejúpravyopremlčaníobsiahnutejvObchodnom
zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania

v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby
neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom
pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok
je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“.

V danej veci je zrejmé, že úver bol zosplatnený k dátumu 14.09.2006. Premlčacia doba podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka teda plynula od 14.09.2006 do 14.09.2009 (pondelok). Žaloba bola podaná na
súd až 12.09.2011, čo je po uplynutí premlčacej doby. Súd s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia návrh zamietol.

Súd dáva však do pozornosti žalobkyni, že aj v prípade aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka by
žalobe nebolo možné vyhovieť (v tomto prípade by premlčacia doba uplynula 14.09.2010, utorok).V závere súd uvádza, že v danej veci z hľadiska princípu právnej istoty rešpektoval ustálenú súdnu prax
presadzujúcu princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa (pozn. súdu: „privilegovaného spotrebiteľa“).

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovanému vzniklo
právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd však úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie, navyše súd nemal
za preukázané, že by mu nejaké v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.