Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415203212
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415203212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malikovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Wustenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, proti žalovanému: W. O., bytom H. XX, Q. M.,
zastúpený JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, o zaplatenie
801,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 23. októbra 2015 č.k. 17C/119/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
801,97 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2012 do zaplatenia a zároveň mu uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 59,60 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Za preukázaný mal skutkový stav, v rámci ktorého zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
06. 05. 2011 poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zn. U s evidenčným číslom Q s ročným poistným obdobím, poistným vo výške 199 eur. Predmetným
motorovým vozidlom bola dňa 06. 01. 2012 spôsobená dopravná nehoda vodičom R. X., v dôsledku

ktorej došlo k usmrteniu vodiča R. X. a jeho spolujazdca J. R.. Žalovaný oznámil škodovú udalosť až dňa
17. 06. 2012. Žalobca listom zo dňa 05. 06. 2012 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného
plnenia vo výške 801,97 eura. Žalobca vyplatil otcovi poškodeného, K. R., titulom poistnej udalosti
sumu v celkovej výške 1002,46 (náklady spojené s pohrebom a zradenie pomníka) a od žalovaného
si uplatňuje sumu 801,97 eura. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami §
4 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 12 ods. 1 písm. g/, § 10 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) a §

427 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) dôvodiac, že
žalovaný, ako prevádzkovateľ motorového vozidla si nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 427 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o povinnom
zmluvnom poistení a nenahlásil poistnú udalosť v lehote 15 dní, ale až podaním zo dňa 17.
06. 2012. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi zaplatenie sumy 1002,46 eura poškodenému K.i z titulu
poistného plnenia. Žalovaný na výzvu žalobcu na zaplatenie náhrady poistného plnenia nereagoval,
poistné plnenie nezaplatil napriek tomu, že žalobca svoj nárok znížil o 20%. Zároveň priznal žalobcovi

úrok z omeškania, výška ktorého nie je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky číslo 87/1995 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení
účinnomod01.07.2010.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 59,60 eura.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia
súdu prvej inštancie na nové konanie. Dôvodil tým, že v čase nehody motorového vozidla sa necítil
byť vlastníkom tohto vozidla, preto predmetnú poistnú udalosť nenahlásil poisťovni. Medzi ním a
žalobcom neexistoval už žiadny vzťah, preto nebol povinný uhradiť mu dlžnú sumu. Sám po nehode
motorového vozidla zrušil povinné zmluvné poistenie, nakoľko predmet poistenia, neexistoval. So

skutočným vlastníkom písomne vyhotovil obsahovo inú listinu, ako zodpovedá spoločnej vôli účastníkov
niečo predať a kúpiť. Aj keď na polícii nebola vyznačená zmena vlastníka, resp.
držiteľa motorového vozidla a napriek tomu, že povinné zmluvné poistenie nezaniklo voči jeho osobe
ako poistenému a to iba preto, že v poisťovni nerešpektujú platný Občiansky zákonník, ale
rešpektujú administratívny akt prepisu vozidla, necítil sa byť vlastníkom vozidla. V prípade hnuteľnej veci
nemusí pri zmene vlastníctva zo strany predávajúceho byť hnuteľná vec predmetom písomnej kúpnej

zmluvy, stačí, ak dôjde k faktickému odovzdaniu a prevzatiu hnuteľnej veci. Dodal, že otec poškodeného
si právo na vyplatenie pohrebných trov uplatnil až o niekoľko mesiacov po havárii, ale v každom prípade
v čase, keď medzi ním a žalobcom neexistoval už žiadny zmluvný vzťah. Súd prvej inštancie teda zo
zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, spočívajúci v tom, že nárok žalobcu je
dôvodný a že má právo na úhradu 80% ním vyplatenej sumy už z vtedy neexistujúceho zmluvného

vzťahu medzi stranami konania.

3. Žalobca, reagujúc na odvolanie žalovaného, v písomnom vyjadrení považoval napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne a dôvody, ktorými žalovaný odôvodňuje svoje odvolanie, za
neopodstatnené a nepreukázané. Poznamenal, že žalovaný na pojednávaní dňa 16. 10. 2015

uznal nárok žalobcu, čo do právneho základu. Z vykonaných dôkazov nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť fakt, že poistené vozidlo žalovaný predal R. X.. Čestné prehlásenie R. X., ktorým žalovaný
preukazuje absenciu jeho pasívnej legitimácie, nemožno považovať za právny úkon, dôsledkom ktorého
prešlo vlastnícke právo k vozidlu zo žalovaného na R. X.. Zo samotného textu čestného
prehlásenia vyplýva, že poistené vozidlo si „prepožičal“ a nemožno z neho vyvodiť vôľu účastníkov vec

scudziť. Záveru, že čestné prehlásenie nie je možné považovať za kúpnu zmluvu, nasvedčuje aj spôsob
dojednania odplaty za požičanie vozidla. Z predmetného dokladu nevyplýva, že by si účastníci dojednali
výhradu vlastníckeho práva, žalovaný nepreukázal, či R. X. dojednanú odplatu aj uhradil. Nemožno
prisvedčiť ani argumentácii žalovaného, že v čase poistnej udalosti poistná zmluva bola zaniknutá,
nakoľko v konaní nepreukázal, že pred vznikom škodovej udalosti nastala niektorá zo skutočností

uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zánik poistenia nastáva
až prevodom držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, samotná existencia kúpno-
predajnej zmluvy nie je spôsobilá privodiť zánik poistenia zodpovednosti, pričom predaj vozidla ani nebol
náležite preukázaný. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené a preto
napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963

Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 801,97
eura z titulu náhrady poistného plnenia, nakoľko žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v
ustanovení § 10 ods. 1 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď poistnú udalosť zo dňa
06. 01. 2012 nahlásil poisťovni až dňa 19. 06. 2012, teda po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty. Žalobca vyplatil poistné plnenie poškodenému v sume 1002,46 eura, od žalovaného žiada

náhradu v sume 801,97 eura. Žalovaný nesúhlasí a tvrdí, že v čase nehody, t.j. k 06. 01. 2012, sa necíti
byť vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla, s ktorým bola spôsobená dopravná nehoda.

7.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8.V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na

ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že dôkazné bremeno
preukázania právnej skutočnosti, že v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom, resp. držiteľom
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bolo na žalovanom. Tvrdenie
žalovaného, že motorové vozidlo predal R. X., ktorú skutočnosť preukazoval „Čestným prehlásením“,

nie je možné považovať za právne relevantnú obranu, nakoľko v predmetnom „čestnom prehlásení“
samotní účastníci (podpísali ho obaja, aj R. X. a aj žalovaný), že R. X. si vozidlo „prepožičal“ od pána
W. O.. Je nesporné, že predmetné „čestné prehlásenie“ ani po obsahovej stránke nie je vôbec možné
považovať za kúpnu zmluvu, nakoľko neobsahuje jej podstatné náležitosti (označenie zmluvných strán,
dojednanú kúpnu cenu a ďalšie) a to aj za situácie, že Občiansky zákonník nepredpisuje písomnú formu

kúpnej zmluvy, ak predmetom je hnuteľná vec. Na druhej strane je však potrebné poukázať na
ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poistnú zmluvu je povinný
uzavrieťten,ktojeakoprevádzkovateľ,držiteľalebovlastníkzapísanývdokladochvozidla.Jenesporné,
že v dokladoch predmetného motorového vozidla bol ako vlastník zapísaný žalovaný. Ak teda žalovaný
bol toho názoru, že nie je vlastníkom, resp., že sa necítil byť vlastníkom motorového vozidla a vlastnícke

právo k tomuto vozidlu previedol kúpnou zmluvou na R. X., bolo jeho povinnosťou vykonať zmenu v
osobevlastníka,čidržiteľavozidlavdokladochvozidla.Aktakátozmenavykonanánebolaažalovanýbol
zapísanývdokladochvozidlaakojehovlastník,vzťahovalasananehopovinnosťpodľa§10ods.1písm.
a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, nahlásiť škodovú udalosť do 15 dní po jej vzniku. Je nesporné
a žalovaný to ani nevyvrátil, že túto povinnosť si nesplnil. Za tejto situácie vznikol potom žalobcovi nárok

na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení a
neobstojí tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že nemal zmluvný vzťah so žalobcom. Za okamih,
kedy dochádza k nároku na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o povinnom
zmluvnom poistení nie je možné považovať dátum, kedy si poškodený uplatnil nárok na poistné plnenie,
resp. dátum, kedy poisťovňa poškodenému plnila, ale deň vzniku poistnej udalosti, v danom prípade

deň 06. 01. 2012. K tomuto dátumu bol žalovaný zapísaný ako držiteľ motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda a za absencie splnenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 10 ods. 1
písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikol žalobcovi nárok na náhradu poistného plnenia.
Z uvedených dôvodov námietku žalovaného, vznesenú aj v podanom odvolaní, týkajúcu sa nedostatku
jeho pasívnej legitimácie, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

Odvolací súd iba poznamenáva, že sám žalovaný v priebehu konania žiadal znížiť náhradu poistného
plnenia o 50% a povoliť prípadnú náhradu na plnenie v splátkach. Už z jeho prednesovna pojednávaní dňa 16. 10. 2015 vyplýva, že uznal určitú časť svojho zavinenia a bol ochotný uhradiť
polovicu zo žiadaného nároku.

10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a §
262 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške

trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).