Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710200204
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7710200204.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne W. T., bývajúcej D. XXX, zastúpenej JUDr. Henrietou
Hirjakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Námestie Osloboditeľov č. 1, proti žalovanému U..
A. G., bývajúcemu K. A., A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenskej
kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.,
Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. júla 2015 č.k. 13C/1/2010-131 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie a p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v sume 211,24 €, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni v lehote do 3 dní.

Ďalšie trovy konania žalobkyni n e p r i z n á v a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 23. júla
2015 č.k. 13C/1/2010-131 nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou zo dňa 3. decembra 1997 proti žalovanému

sa domáhala náhrady škody, ktorá jej vznikla s usmrtením jej manžela vo výške 65.647,50 Sk s
príslušenstvom. Rozsudkom okresného súdu zo dňa 22. mája 2001 č.k. 8C/1251/1997-74 bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobkyni 44.067,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. novembra 1997
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bol nárok žalobkyne vylúčený na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách konania. O vylúčenom nároku okresný súd rozhodol rozsudkom zo
dňa 19. februára 2003 č.k. 7C/1232/2001-73, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 59.533,-

Sk a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie. O vylúčenom nároku bolo rozhodnuté
uznesenímokresnéhosúduzodňa9.novembra2009č.k.8C/85/2005-125tak,žesúdpripustilčiastočné
späťvzatie návrhu, čo do priznania náhrady nákladov na výživu pozostalej a zvyšný nárok vylúčil na
samostatné konanie. O vylúčenom nároku rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 20. júna 2013 č.k.
13C/1/2010-103 tak, že žalobu, (ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady ušlej výživy za obdobie od 1.
októbra 2002 do 31. júla 2007 vo výške 147.621,- Sk s príslušenstvom) zamietol. Krajský súd v Košiciach

na odvolanie žalobkyne napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil rozsudkom zo dňa 20. januára
2015 č.k. 6Co/426/2013-122. Rozsudok okresného súdu zo dňa 20. júna 2013 č.k. 13C/1/2010-103
nadobudol právoplatnosť dňa 17. februára 2015.

Po citácii § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 2,3 O.s.p. súd konštatoval, že výška priznaného plnenia
žalobkyne závisela od znaleckého posudku, a tak žalobkyni „patria“ trovy konania. Žalobkyňa si ale v

lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nevyčíslila trovy konania, a zo
spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú iné trovy, okrem trov právneho zastúpenia, a tak súd„žalovanej“ (správne malo byť žalobkyni - poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov konania nepriznal.
Týmto uznesením súd rozhodoval o trovách konania vo vylúčených veciach sp. zn. 8C/1251/97,
7C/1232/2001 a 8C/85/2005.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnuté
uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť a priznať žalobkyni náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia. Uviedla, že žalobkyni počas konania vznikli trovy konania,
lebo zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 250 €, o čom predložila poštovú

poukážku zo dňa 7. novembra 2011. Po vyúčtovaní znalečného bola žalobkyni z uvedeného preddavku
vrátená suma 38,76 €, a tak žalobkyni vznikli trovy konania vo výške 211,24 €. Tieto trovy vyplývajú
zo súdneho spisu. Žalobkyňa vyslovila názor, že nebolo jej povinnosťou si uvedené trovy konania
uplatňovať. Poznamenala, že žalobkyňa má (právny) nárok na náhradu trov konania v sume 211,24
€ podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko tieto trov vyplývajú zo spisu. Zároveň uviedla, že v pripojenom
spise boli vyčíslené aj trovy právneho zastúpenia, o ktorých súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí

nerozhodol.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, „že

rozhodnutie súdu prvého stupňa považujeme za vecne a skutkovo správne, a preto žiadame jeho
správnosť podľa ustanovenia § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdiť“.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§

201 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., ako aj konania, ktorému
predchádzali bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru ,
že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu
nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia ods. 1,2 platia
primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§

151 ods. 3 O.s.p.).

V nadväznosti na citované ustanovenia O.s.p. odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v
odbornej literatúre, podľa ktorého aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v
priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný

návrh na priznanie náhrady trov konania. Z už citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na to,
aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj
výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto
náhradu priznať.Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Za

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, treba považovať nielen rozsudok vo veci samej, ale aj každé iné
rozhodnutie, teda aj uznesenie, ktorým sa konanie končí.

Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov
konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to v okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba
vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať.

Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy konania nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie

je viazaný podľa § 170 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách
konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že z ustanovenia § 151 O.s.p. vyplýva, že zákon rozlišuje

rozhodnutie súdu o trovách konania a o náhrade trov konania. Toto odlíšenie má význam pre samotné
rozhodnutie. Výrok rozhodnutia bude totiž odlišný podľa toho, či rozhoduje o trovách konania alebo o
náhrade trov konania. Výrok rozhodnutia o trovách konania je vyjadrením, že súd o nich definitívne
rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva, a výrok rozhodnutia o náhrade trov konania
vyjadruje založenie povinnosti niektorého z účastníkov na ich náhradu. O trovách konania musí súd

rozhodnúť v zásade vždy, ak sa konanie končí. Na rozdiel od toho, o náhrade trov konania súd rozhodne
iba vtedy, ak tak navrhne niektorý z účastníkov konania (okrem rozhodovania o náhrade trov štátu podľa
§ 151 ods. 6 O.s.p. (viď Krajčo, J. - Súčanská, D. - Čierna, A. - Krajčo O., Občiansky súdny poriadok -
Komentár Bratislava Eurounión 2010, strana 580-582.

Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že žalobkyňa, ktorá mala právo na náhradu trov konania podľa §
142 ods. 3 O.s.p. si nevyčíslila trovy konania do 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, t.j. do 20. februára 2015 (rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 17. februára
2015),atakjejsúdmalpriznaťlennáhradutrovkonania,ktorévyplývajúzospisuvokamihurozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Pozornosti okresného súdu ušlá tá skutočnosť, že žalobkyni počas konania vznikli trovy konania
súvisiace s trovami znaleckého dokazovania v sume 211,24 € (preddavok 250 € mínus 38,76 € vrátená
suma).

Odvolací súd toto pochybenie okresného súdu napravil podľa § 220 O.s.p., keď zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa a priznal žalobkyni náhradu trov konania v sume 211,24 €, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Pretože žalobkyňa trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej nevyčíslila, nemohol jej súd náhradu trov právneho zastúpenia priznať.

Z citácie § 151 ods. 1,2 O.s.p. vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť
spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto

náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
2 O.s.p., podľa ktorých, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že žalobkyňa

mala v odvolacom konaní len úspech čiastočný, rovnako ako aj žalovaný, ktorý si neuplatnil náhradu trov
konania, odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.