Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201200
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8410201200.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56,
Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG&PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12,
Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinným 1/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. XXX, 2/ Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. XXX, právne zastúpená Mgr. Marekom Tauberom, advokátom,
Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, 3/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. XXX, 4/ X. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. B. XXX, o vymoženie 208,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er 166/2010 - 31 zo dňa 11.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: EX 1113/10 vyhlásil za neprípustnú a zastavil

ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti
povinným vykonania exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 208,75 Eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu
Poprad, č. k. Ro 107/1995 - 1 zo dňa 25.01.1995. Dňa 09.06.2010 súd vydal poverenie na vykonanie

exekúcie.Povinnív1.až4.radepodanímdoručenýmsúdudňa13.03.2013vznieslinámietkupremlčania
a navrhli exekúciu zastaviť.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 100 ods.
1, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.02.1995, pričom návrh na vykonanie

exekúcie podal oprávnený dňa 08.02.2010, čo je nespochybniteľne po zákonnej 10-ročnej premlčacej
dobe, keďže tá plynula od 17.02.1995 do 17.02.2005. Uplynutím tejto lehoty nedošlo k zániku práva
oprávneného, avšak vzhľadom k úspešne uplatnenej námietke premlčania všetkými povinnými, došlo
k zániku práva predmetnú pohľadávku vymáhať núteným spôsobom. Skutočnosť hmotného práva
(vznesenie námietky premlčania) spôsobila, že exekučný titul formálne existuje, pohľadávka nezaniká,
len sa oslabuje, teda vznesením úspešnej námietky premlčania nie je vynútiteľná exekúciou. Súd

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/222/2005 podľa ktorého, premlčaním
práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z
omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j.
narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní
hlavného záväzku. Z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý
s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale

aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na
splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenúdobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z
inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného
záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva

na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená,
že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného
záväzku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Uviedol, že prvostupňový súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k návrhu povinných
na zastavenie exekúcie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že nárok
oprávneného nie je premlčaný v celom rozsahu, a to v časti úrokov vo výške 23 % ročne zo sumy
211,45 Eur od 08.02.2007 do zaplatenia. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa
mu nedoručil návrh povinných na zastavenie exekúcie, a preto nemal možnosť vyjadriť sa k vznesenej

námietke premlčania.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho

rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

Z obsahu exekučného spisu skutočne nevyplýva, aby návrh povinných na zastavenie exekúcie (čl.
22-23) bol doručený na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený mal však možnosť namietať rozhodnutie
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení využitím riadneho opravného prostriedku

(odvolania), čo aj učinil. V odvolaní uviedol, z akých skutkových a právnych záverov nepovažuje
námietku premlčania za dôvodnú. Uvedeným postupom došlo k zhojeniu tohto nedostatku v ďalšom
priebehu konania. Z uvedeného vyplýva, že princíp kontradiktórnosti konania vymedzený konkrétnou
námietkou oprávneného porušený nebol.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Podstata odvolacích námietok oprávneného spočívala v tvrdení, že časť uplatneného nároku - nárok
na zaplatenie úrokov tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. od 08.02.2007) nie
je premlčaný.

Podľa § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 110 ods. l Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ
ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po

uznaní.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku

patriacehokobsahupráva,t.j.zánikjehosúdnejvymáhateľnosti,čomázanásledok,žepremlčanéprávo
nemožnooprávnenémupriznaťsúdnymrozhodnutím.Premlčanímprávonezaniká,ibasaoslabujeatrvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

Ak by súd prijal argumentáciu oprávneného, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania
istiny a dobu uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval
izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na
vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov

nie je právne udržateľná. Znamenalo by to nepostihnuteľnosť istej časti úrokov inštitútom premlčania,
a toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z citovaných zákonných ustanovení vyvodiť. Právo
oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou dobou, avšak
posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej
premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky

malisvojprávnypôvodvpremlčanejistine(zpremlčanéhonemôževznikaťnepremlčané),pretožeúroky,
ich výška, vyplývajú a závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná
suma úrokov.

Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania vo vzťahu k hlavnému záväzku, tým viac sa môže brániť

námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania)
za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku.). Iný výklad by mal za následok, že
napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu
donucovaný na splnenie vedľajšieho záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z
inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva

a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo).

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa správne posúdil otázku premlčania aj vo
vzťahu k úrokom.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách nerozhodol (§
224 ods. l, 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.