Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200335
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5013200335.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline - Správny súd, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra v Martine, so
sídlom Vajanského námestie 1, 036 80 Martin, proti odporcovi: Mesto Vrútky, so sídlom Matušovičovský
rad 4, 038 61 Vrútky, práv. zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom B. X, XXX XX L.,
za účasti účastníka konania: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. Q. XXXX/XX, XXX XX F., právne
zast. Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., v konaní o návrhu na zrušenie uznesenia

Mestského zastupiteľstva vo Vrútkach č. 57/2012 zo dňa 19.06.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie Mesta Vrútky, Mestského zastupiteľstva vo Vrútkach č. 57/2012 zo dňa
19.06.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 05.04.2013, ktorý navrhovateľ doručil 11.04.2013 na Krajský súd v Žiline, sa
domáhal proti odporcovi, aby súd v konaní podľa 250zf ods. 1 O.s.p. zrušil uznesenie Mestského
zastupiteľstva vo Vrútkach č. 57/2012 zo dňa 19.06.2012 (ďalej len „uznesenie MZ"), ktorým mestské
zastupiteľstvo (ďalej len „MZ") v zmysle § 18 ods. 1 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. odvolalo z funkcie
hlavného kontrolóra Mesta Vrútky R. K. z dôvodov podľa § 18a ods. 9 písm. a), b) cit. zákona ku dňu
19.06.2012, z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsom porušil povinnosti zamestnanca a hrubo a

opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, pričom bol na to viacnásobne upozornený
mestskýmzastupiteľstvomnapracovnýchporadácharokovaniachmestskéhozastupiteľstva,naposledy
dňa 14.02.2012. V odôvodnení poukázal na obsah napadnutého uznesenia MZ č. 57/2012 zo dňa
19.06.2012, ktoré v bodoch 1.-14 formuluje skutkové dôvody odvolania hlavného kontrolóra Mesta
Vrútky R. K. z funkcie, proti ktorému bol podaný protest pod č. Pd 43/12 zo dňa 11.10.2012 podľa §
22 ods. 1 písm. b) a § 26 zákona č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre, v ktorom prokuratúra navrhovala

uznesenie zrušiť, z dôvodu porušenia § 18a ods. 9 Zákona o obecnom zriadení. Mestské zastupiteľstvo
na zasadnutí dňa 08.11.2012 prerokovalo protest a uznesením pod č. 143/2012 protestu prokurátora
nevyhovelo.

2. Navrhovateľ uviedol, že právny úkon je určitý len vtedy, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo
keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Konštatoval, že prejav vôle MZ je zachytený písomne

v podobe uznesenia MZ č. 57/2012 zo dňa 19.06.2012 a určitosť prejavu vôle je daná obsahom tejto
listiny - uznesenie č. 57/2012, odkázal na § 18a ods. 8 písm. b), ods. 9 písm. a) , písm. b) Zákona o
obecnom zriadení, § 1 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z., ako aj § 18f ods. 1 písm. a) až i) Zákon o obecnom
zriadení a konštatoval, že v uznesení MZ je formulovaný dôvod odvolania nezrozumiteľne, nie je z neho
zrejmé čím a v ktorom konkrétnom prípade mal hlavný kontrolór porušiť zákon, aby to bol dôvod pre jeho
odvolanie. Konštatoval, že v bodoch 1/,4/,5/,6/,7/,9/,10/,11,12/,13/,14/ sú konštatované len určité veci,

ktoré sa mali udiať najmä v roku 2009, resp. v roku 2010, z ktorých však nevyplýva obzvlášť hrubé alebo
hrubé zanedbávanie povinností si hlavného kontrolóra, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odvolanie aže skutočnosti, ktoré sú vytýkané kontrolórovi ako dôvod pre jeho odvolanie v bodoch 2/,3/,8/ uznesenia,
sú právom kontrolóra, resp. boli jeho povinnosťou. K bodu 2/ uznesenia konštatoval, že pokiaľ mal
kontrolór podozrenie zo spáchania trestného činu, bol povinný podať trestné oznámenie, preto uvedené

konanie nemožno považovať za porušenie povinnosti ani v prípade, ak orgánom činným v trestnom
konaní, nebolo začaté trestné stíhanie. K bodu 3/ konštatoval, že kontrolórovi poslanci vytýkali, že podal
na prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia MZ bez toho, aby túto vec prejednal
na MZ, i keď v zmysle Zákona o prokuratúre, má každý právo požiadať prokuratúru o preskúmanie
postupovorgánovverejnejsprávy.Kbodu8/uviedol,žehlavnýkontrolórnapadolaspochybnilzáverečný

účet Mesta Vrútky za rok 2009 a doporučoval jeho schválenie s výhradou, čo poslanci považovali za
neodborné stanovisko. Uviedol, že vypracovanie odborného stanoviska k návrhu rozpočtu obce ak
návrhu záverečného účtu obce, pred jeho schválením v obecnom zastupiteľstve, je jednou z povinností
hlavného kontrolóra uvedených v § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení.

3. Navrhovateľ konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé len to, že hlavný kontrolór

bol v minulosti jedenkrát a to 14.02.2012 uznesením MZ č. 14/2012 písomne upozornený v intenciách §
18a ods. 9 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb, že zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, v
nadväznostinasprávuovýsledkukontrolyNKÚzdecembra2011.Uviedol,žejepravdou,žesprávaNKÚ
z decembra 2011 skutočne poukázala na určité porušenia zákona a to konkrétne, že správy predložené
hlavným kontrolórom neobsahovali všetky náležitosti uvedené v ust. zákona o finančnej kontrole a

vnútornom audite. Napriek určitým nedostatkom však NKÚ v správe uviedol, že účinnosť a efektívnosť
vnútorného kontrolného systému mesta, v kontrolovanom období, je na dobrej úrovni.

4. Navrhovateľ poukázal, že upozornenie na zanedbávanie povinností kontrolóra, mohlo byť jedným
z dôvodov na jeho odvolanie, pokiaľ by sa takéto pochybenia opakovane vyskytovali. Po uvedenom

upozornení sa nedostatky v práci hlavného kontrolóra zrejme nevyskytli, pretože Mesto Vrútky
nepredložilo žiadny relevantný dôkaz o tom, že by bol hlavný kontrolór tak ako to tvrdia poslanci MZ
viackrát písomne upozornený na porušovanie svojich povinností. Vyslovil názor, že odvolanie hlavného
kontrolóra prichádza do úvahy až pri opakovanom alebo zvlášť hrubom porušení povinností, resp.
hrubom a opakovanom zanedbaní povinností vyplývajúcich z jeho funkcie a nie je daný formálny, ani

zákonný dôvod na jeho odvolanie, nakoľko sa nemožno odvolávať na pochybenia, ktoré vznikli prijatím
uznesenia č. 14/2012.

5. Odporca žiadal návrh zamietnuť vo vyjadrení k návrhu zo dňa 09.05.2013, ako aj na pojednávaní
dňa 12.11.2013, poukázal na nálež Ústavného súdu SR zo dňa 22.01.2009 1.ÚS 354/08-50, ako aj

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/146/2010 zo dňa 20.07.2011 a uviedol, že uznesenie MZ
č. 57/2012 nie je individuálnym správnym aktom, ktorý sa riadi Správnym poriadkom, ale jedná sa o
rozhodnutie, ktorým obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vymedzenú v § 11 ods. 4 Zákona
o obecnom zriadení. Taktiež sa nejedná o pracovnoprávny vzťah, ktorý by mohol byť posudzovaný
v zmysle príbuzných ustanovení Zákonníka práce, keď správne právo ako verejné právo, vylučuje

možnosť analógie použitia práva súkromného. Tvrdil, že v návrhu nie sú právne závery o obsahových
náležitostiach napadnutého uznesenia dostatočne opreté o zákonné ustanovenia, pričom má za to, že
prokuratúreaajsúdu,vprejednávanejveci,neprináležízasahovaťdovecnejstránkyodvolaniahlavného
kontrolóra. Tvrdil, že súd aj prokuratúra sú limitované svojimi právomocami, ktoré sa obmedzujú len
na skúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia, z jeho formálnej stránky. Nakoľko právny poriadok

neupravuje obsahové náležitosti uznesení obecného zastupiteľstva, pri odvolávaní hlavného kontrolóra,
stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v cit. rozhodnutí NS SR, že na odvolanie hlavného
kontrolóra postačuje len vyslovenie jeho odvolania, bez popisu skutkových a právnych vymedzení v
samotnom uznesení. Uviedol, že v prejednávanej veci je možnosť skúmať iba dodržiavanie zákonnosti
priebehu a samotného aktu rozhodnutia MZ vo Vrútkach, čo však v danom prípade nebolo zo strany

prokuratúry realizované podaným návrhom a takého skutočnosti ani namietané neboli. Napriek tomu sa
vyjadril k skutkovej stránke veci, k bodom 1/-14/ odvolania, keď nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa,
že neboli dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie. Poukázal na § 18d Zákona o obecnom
zriadení, vyslovil názor, že hlavný kontrolór je predĺženou rukou obecného zastupiteľstva a kontroluje
obec dovnútra a ak je spochybnená jeho odbornosť, dôvera v jeho nestrannosť a nezávislosť, nemožno

nútiť, aby takúto dôležitú činnosť pre obecné zastupiteľstvo vykonával hlavný kontrolór aj naďalej.
Poukázal na samotnú voľbu hlavného kontrolóra R. K. zo dňa 16.12.2008 po neúspešnej voľbe zo dňa
28.10.2008, ktorá podľa názoru Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. 85/12-10 zo dňa 21.01.2013 bola
neplatná, pričom upozornenie prokurátora bolo vylúčené ako neúčelné, keďže MZ vo Vrútkach vyhoveloupozorneniu prokurátory zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 72/12-13 o neplatnosti voľbe nového hlavného
kontrolóra a R. K. bol z funkcie odvolaný. Uviedol, že závery prokuratúry sú vo vzťahu k prejednávanej
veci rozporuplné a nevidí právny záujem na zrušení uznesenia, keďže sama prokuratúra uvádza, že

voľba hlavného kontrolóra bola neplatná, to znamená, že R. K. sa nemohol stať hlavným kontrolórom a
pokiaľ sa prijme záver o nulite jeho voľby, musí zákonite sa vyjadriť aj nulita jeho odvolania.

6. V konaní rozhodoval skorším rozhodnutím Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom č.k. 20S/46/2013-31
zo dňa 12.11.2013 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Na základe podaného opravného prostriedku vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením
č.k. 2Sžo/4/2014 zo dňa 28.01.2015 skorší rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V dôvodoch rozhodnutia najvyšší súd vyslovil právny názor, že po oboznámení sa s obsahom
spisu odporcu sa nestotožnil so záverom krajského súdu vysloveným v skoršom rozsudku, ktorý
konštatoval, že bola splnená podmienka § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení, keď bolo

preukázané predchádzajúce upozornenie kontrolóra na zanedbávanie povinnosti vyplývajúcich z jeho
funkcie,ktorúskutočnosťmalkrajskýsúdpreukázanúzobsahuspisuodporcu.Najvyššísúdkonštatoval,
že upozornenie na zanedbávanie povinností hlavného kontrolóra, na ktoré krajský súd odkazuje, sa
v predloženom spise odporcu nenachádza, preto odvolací súd vyslovil názor, že nebolo možné overiť
záver, či zákonné podmienky k odvolaniu kontrolóra z funkcie boli splnené.

8. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že krajský súd pochybil, keď pristúpil k pojednávaniu za účasti
zástupcu okresnej prokuratúry, ktorý nemal poverenie príslušnej krajskej prokuratúry na konanie a keď
na tento procesný nedostatok navrhovateľa včas neupozornil, napr. v predvolaní na pojednávanie v
rámci poučenia o jeho právach a povinnostiach s poukazom na § 101 ods. 1, § 14 ods. 1, § 120 ods.

1, § 250i ods. 1 a 3, § 30 a § 42 ods. 3 O.s.p., teda na nutnosť predloženia poverenia na konanie pred
krajským súdom.

9. Krajský súd v podaní zo dňa 26.03.2015 vyzval odporcu na predloženie dôkazov preukazujúcich
skutočnosť, že kontrolór pred odvolaním z funkcie bol písomne upozornený obecným zastupiteľstvom na

zanedbávaniesvojichpovinnostívyplývajúcichzjehofunkcie.Natútovýzvureagovalodporcapísomným
podaním zo dňa 07.04.2015, v ktorom predložil administratívny spis týkajúci sa konania mestského
zastupiteľstva odporcu zo dňa 14.02.2012.

10. V podaní zo 04.05.2015, ktoré bolo doručené osobne 05.05.2015 na Krajský súd v Žiline, R. K. v

zastúpení právnou zástupkyňou požiadal o vstup do konania vedeného na tunajšom súde a konštatoval,
že obsah preskúmavaného uznesenia odporcu sa priamo dotýka jeho právnych záujmov. Uznesením
Krajského súdu v Žiline 20S/46/2013-99 zo dňa 12. mája 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
SR 3Sžo/199/2015-115 zo dňa 25.05.2016, súd pripustil do konania na strane navrhovateľa R. K., bytom
Československej brigády 3243/23, Vrútky, ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa.

11. Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie odporcu a dospel k záveru, že návrh je dôvodný, preto
napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z.z. zrušil, a to z
nasledovných dôvodov:

12. Zo správneho spisu bolo zistené, že uznesením odporcu č. 57/2012 zo dňa 19.06.2012 došlo
k odvolaniu hlavného kontrolóra Mesta Vrútky R. K.. Uvádza sa v ňom, že dôvodom odvolania sú
skutočnosti a nedostatky, ktoré sú opakovaným a zvlášť hrubým spôsobom porušením povinností
zamestnanca a hrubým a opakovaným zanedbaním povinností zamestnanca a vedúceho pracovníka
podľa § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Súčasne je konštatované,

že kontrolór bol viacnásobne upozornený mestským zastupiteľstvom na pracovných poradách a
rokovaniach,žeporušilpovinnostizamestnancaahruboaopakovanezanedbávapovinnostivyplývajúce
z jeho funkcie a to naposledy 14.02.2012. Skutkové dôvody odvolania hlavného kontrolóra R. K. MZ v
napadnutom uznesení vymedzilo nasledovne:

13. A.C. - hostinec Minčol - B.
HK v roku 2009 zasiahol do susedských vzťahov p. B., kde listom zo dňa 14.05.2009 nariadil p. B., aby
do 24 hodín presunul všetky svoje osobné veci z parcely č. 291/1 KU Vrútky. Bola to podmienka p. F. voči
p. B., pričom HK túto záležitosť uviedol vo svojom liste zo dňa 14.05.2009. Je viac než pravdepodobné,že keď boli v majetkovo-právnom spore a riešili to u oboch zainteresovaných advokátske kancelárie, na
základe čoho, využil právo funkcie HK, aby do tohto sporu zasahoval? B. dal na p. K. v tejto veci Trestné
oznámenie, ktoré potom stiahol. S vysokou pravdepodobnosťou na takéto rozhodnutie má právo súd,

resp. mimosúdna dohoda oboch zúčastnených strán.

14. CVČ DOMINO
Zo strany HK dňa 22.02.2010 bol doručený podnet z jeho strany podľa § 191 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku, vec podozrenia z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237

ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého bola podozrivá riaditeľka CVČ DOMINO a manager Komety p. R..
Dňa 12.03.2010 prišlo uznesenie z prokuratúry MT, v ktorom sa zamieta podnet na podanie, nakoľko
nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. O
celom trestnom oznámení bol informovaný MsÚ, poslanecký zbor a široká verejnosť mesta Vrútky. Po
zamietnutí podania nenastalo žiadne ospravedlnenie, žiadne vyrozumenie voči dotknutým osobám, že
boli podozriví a pritom sa to vôbec nepotvrdilo - neodborný prístup zo strany HK.

15. NKÚ
V mesiacoch september - december 2010 bola na podnet MsÚ vykonaná kontrola NKÚ týkajúca sa
programového rozpočtovania a vnútorného auditu. Na základe záverov z kontroly vyplynulo upozornenie
MsZ na nedostatky v práci HK, čoho odrazom a reakciou bolo zo strany HK podanie návrhu prokurátorovi

na prešetrenie postupu a uznesenia MsZ. Prokurátor uvedený podnet zamietol s tým, že nie je dôvod
spochybňovať zápis NKÚ a postup MsZ vo Vrútkach. Nepochopiteľné a neprípustné, aby HK patriaci a
volený poslaneckým zborom, takýmto spôsobom bez predchádzajúceho prerokovania s poslaneckým
zborom postupoval materiály na prokuratúru - zneváženie MsZ - protokol NKÚ jednoznačne vytkol
nesprávny postup pri uskutočňovaní kontroly.

16. Meštianka - elektromery
Uvedená záležitosť bola riešená bez BYVATERM, s. r. o., Vrútky, kde sa riešilo napadnutie MsZ a
BYVATERMU, s. r. o., že nesprávne účtuje poplatok za inštalovanie prvopočiatočného inštalovania
elektromerov s odôvodnením, že je to ako súčasť nehnuteľnosti a že to nemá platiť nájomník, ale

nájomca, teda mesto. Dokázalo sa, že elektromery sú majetkom SSE. Peniaze sa neplatili mestu, ale
SSE a tým pádom mesto s tým nič nemá, lebo sa nejedná ani o majetok mesta a nemáme právo
investovať do cudzieho majetku.

17. BYVATERM, s. r. o. - TEPLO

SpochybneniecenovéhovýmeruBYVATERMU,s.r.o.,ohľadomoprávneniadodávateľteplodoobjektov
mestaVrútky-stýmtosúviselozostranyHKnabudeniepredstavenstvaspoločenstiev,žesiBYVATERM,
s. r. o., protizákonne účtuje za dodávku tepla. Nie je to pravda. BYVATERM, s. r. o. mal v tom čase platný
výmer od URSO, čo vie následne vydokladovať riaditeľ BYVATERMU, s. r. o., - neodborný prístup zo
strany HK.

18. BYVATERM, s. r. o. - MAJETOK
Situácia v roku 2009, kedy poslanec p. B. na MsZ spochybnil opodstatnenosť zriadenia firmy
BYVATERM, s. r. o. v súvislosti so zmenou Zákona 258/2009 Z.z. o majetku obci, kde HK nereagoval,
ani nemal záujem o zaujatie stanoviska k uvedenej problematike a to z dôvodu, že podporoval a súhlasil

s názorom p. poslanca B.. Na základe uloženej úlohy prednostovi MsÚ, prebehla korešpondencia s
ministerstvom vnútra a ministerstvom financií, odboru majetkovo-právneho, kde zo stanoviska k Zákonu
258/2009 vyplynulo, že platná úprava umožňuje obci uzatvoriť zmluvu s obchodnou spoločnosťou na
poskytnutie služieb súvisiacich so správou, údržbou a prevádzkou obce (list ministerstvu financií č.
27661/2009-82 Mgr. Šuralová 18.11.09 Ba)

19. Diaľničná spoločnosť
Spochybňovanie s nakladaním prostriedkov z diaľničnej spoločnosti, kedy časť vtedajších poslancov, B.,
B.aHKžiadaliokonkrétnevyčíslenietýchtoprostriedkov,nakoľkomalipodozrenie,žebolipoužiténainé
účely, ako mali byť aj napriek tomu, že zákon túto centralizáciu prostriedkov neukladá, trvali na tom, že

musia byť centralizované na jednom účte, lebo majú podozrenie, že sa nimi neúčelovo a nehospodárne
nakladá. Mesto požiadalo auditora o preverenie týchto skutočností a stanovisko, ktoré nepotvrdilo
neoprávnené používanie týchto prostriedkov. Mesto aj napriek stanovisku auditora a bez opory v zákonepreviedlo prostriedky na samostatný účet. Znovu sa potvrdilo spochybňovanie mestského managmentu
neopodstatnene. Verejne to bolo pranierované na MsZ.

20. Záverečný účet
Napadnutie a spochybnenie záverečného účtu mesta Vrútky za rok 2009 zo strany HK, na základe
nepresvedčivých a nepredložených argumentov doporučoval MsZ schválenie záverečného účtu mesta
Vrútky s výhradou. Na základe vysvetlenia vedenia mesta Vrútky a stanoviska auditora, MsZ zmenilo
návrh a prijalo záverečný účet bez pripomienok - neodborné stanovisko HK.

21. Ihrisko
Problémy s realizáciou rekonštrukcie futbalového ihriska sa datujú v roku 2008, teda v čase HK fungoval
ako poslanec MsZ od 01.01.2009 ako HK. Z toho vyplýva, že ako HK mal byť dostatočne informovaný
o priebehu celej investičnej akcie. Tým, že bolo uložené uznesenie prednostovi, aby na každom MsZ
informoval ako sa vyvíja situácia s ukončením a odstránením nedostatkov, bolo jasné, že ako HK sa mal

do toho zapojiť aktívne. Jedná sa o značnú sumu finančných prostriedkov.

22. ZUŠ
V rámci pravidelných kontrol, ktoré sú plánované a rozpočtových organizácií, tak aj u orgánov so
samostatnou právnou organizáciou, mal by vykonávať právne kontroly, pričom aj tie boli realizované

priamo v ZUŠ, nesignalizovali závažné nedostatky, aké boli zistené inšpektorátom práce a vnútorným
auditom v rámci kontrol, nariadením primátorom mesta Vrútky.

23. Prípad výrubu lipy u p. W.

Jednalo sa o občanov v dôchodcovskom veku s nízkymi príjmami, s prehnitou lipou na ich pozemku pri
dome, ktorá ohrozovala nielen ich, ale aj ostatných susedov, v prípade pádu aj životy dotyčných. MsÚ na
základe upozornenia poslancov MsÚ prijal opatrenia na spílenie uvedenej lipy, čomu predchádzalo, že
sa jedná o život ohrozujúci strom. Zo strany HK postup MsÚ bol posúdený ako nekompetentný. Finančné
prostriedky posudzoval ako neoprávnene vynaložené, pričom aspekt nutnosti z dôvodu ohrozenia vôbec

neakceptoval. MsÚ poukazoval na to, že to bolo tak, ako pri zlých poveternostných podmienkach, keď
boli stromy pri kostole v zlom stave a tiež došlo k výrubu stromov ohrozujúcu bezpečnosť obyvateľov.
S riešením súhlasila aj p. Q., aj poslanec B.. Ani toto nebolo pre HK dostatočným argumentom, aby sa
vyjadroval na MsZ tak, ako sa vyjadroval.

24. Parkoviská
Aktuálna téma sú materiály ohľadom pripravovaných spoplatnení verejných priestranstiev mesta
Vrútky, kedy po prvej porade ohľadne tohto materiálu od p. G. boli primátorovi zasielané e-maily,
ktoré odsudzovali postup spoplatnenia verejných priestranstiev v meste Vrútok, pričom s vysokou
pravdepodobnosťou boli tieto informácie posunuté zo strany HK, pretože objektívne povedané - o

parkovaní pred panelákmi a v obytných zónach, tento materiál to neriešil.

25. Pokladničné bločky
Značné rozruchy spôsobil HK konštatáciou a napádaním pokladničných bločkov z registračných
pokladní, aby na bločkoch od podnikateľských subjektov, kde naši ľudia nakupujú materiál aj potreby

pre drobný nákup, boli uvádzané správne názvy nakúpených vecí. Mesto sa ohradilo, že my nie
sme zodpovední sa názvy materiálov a nastavenie registračných pokladní. Ako dôkaz sme predložili
stanovisko riaditeľstva daňového úradu, ktoré uviedlo, že sa vytýkané nedostatky uvádzané HK
zodpovedá subjekt, ktorý si musí registračné pokladne nastaviť tak, aby údaje boli správne v takom
rozsahu, ako ukladá zákon. HK, ako strážca zákona, si nepreveril znenie zákona a jeho aplikáciu.

26. Pohľadávky
Vymáhanie dlžníkov sa za jeho éry riešilo minimálne, takmer vôbec. Zdôvodňované to bolo, že to
nemá v pracovnej náplni, ale v skutočnosti nemá žiadnu pracovnú náplň a odvoláva sa na zákon
369/1991. Za jeho pôsobnosti po p. U. pohľadávky narastali, kde nedoplatky boli hlavne v KO, pričom

tejto problematike sa vyhýbal. Predchádzajúci kontrolór túto činnosť vykonával ako doplnenie hlavného
pracovného úväzku na plných 8 hodín. Pri tejto príležitosti sa núka otázka, či keď HK odbudlo z činnosti,
kedy odišlo od neho vybavovanie sťažností a petícií od roku 2011, či je potrebné, aby mal plný úväzok,
pričom by práca na polovičný úväzok plne postačovala.27.Dňa11.10.2012prokurátorOkresnejprokurátoryMartinpodalprotestprokurátorapodč.Pd43/12-18
podľa § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokurátore v znení neskorších

predpisov, žiadal zrušiť uznesenie MZ vo Vrútkach č. 57/2012 zo dňa 19.06.2012. Uznesením pod č.
143/2012 dňa 08.11.2012, MZ Vrútky nevyhovelo protestu prokurátora.

28. Podľa § 250 zf ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 ak obecné zastupiteľstvo, mestské
zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe

protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd
návrh na zrušenie tohto uznesenia.

29. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2016
prokurátor je oprávnený podať protest proti opatreniu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne
záväzný právny predpis.

30. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2016 protest proti opatreniu
podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

31. Podľa § 26 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení do 30.06.2016 ak obec (mestská časť, mesto)

nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného zastupiteľstva (miestneho zastupiteľstva,
mestského zastupiteľstva), môže prokurátor podať na súd návrh podľa osobitného zákona na zrušenie
tohto uznesenia.

32. Podľa § 18 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2012, hlavného

kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak
tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho
zamestnanca podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2012, obecné

zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým
spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

34. Podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2012, obecné
zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva

povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným
zastupiteľstvom,

35. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. v znení účinnom k 19.06.2012, na pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo

osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2012, obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva,

schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce,
schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať
o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho
rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta,

c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a)
e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí
úveru alebo pôžičky,
f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať

zhromaždenie obyvateľov obce,
g) uznášať sa na nariadeniach,
h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa
§ 21 ods. 1,i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné
obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah
výkonu jeho funkcie,

j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len "hlavný kontrolór"), určiť rozsah výkonu funkcie
hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi,
k)schvaľovaťštatútobce,rokovacíporiadokobecnéhozastupiteľstvaazásadyodmeňovaniaposlancov,
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu
vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné

právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj
schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie
spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,

p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

37. Napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva má znaky tak individuálneho správneho aktu, ako
aj normatívneho aktu. V rovine individuálneho aktu sa uznesenie dotýka osoby hlavného kontrolóra,
ktorý však v čase podania návrhu nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej

časti O.s.p. (v znení účinnom k 30.06.2016) z dôvodu, že predmetom prieskumu nie je rozhodnutie
správneho orgánu, vydané v správnom konaní. Predmetom prieskumu bolo uznesenie mestského
zastupiteľstva, ktorého prieskum bol osobitne upravený v ustanoveniach § 250zf O.s.p, ktorý je zaradený
do siedmej hlavy piatej časti O.s.p. (v znení účinnom k 30.06.2016, ďalej len § 250zf O.s.p.) účinným
aj v čase podania návrhu. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP, zákon

č. 162/2015) s účinnosťou od 01.07.2016, vo štvrtej časti v štvrtej hlave v treťom diely upravil konanie
o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra, a to v ust. § 337 - § § 347 SSP. S poukazom
na ust. § 491 ods. 1 SSP na konanie a rozhodovanie o podanom návrhu, ktorý bol podaný pred
01.07.2016,jepotrebnévšakaplikovaťprocesnéustanoveniaplatnéaúčinnéod01.07.2016,tedazákon
č. 162/2015 Z.z. (SSP) za splnenia podmienok, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred

dňom 01.07.2016 zostávajú zachované, s poukazom na § 491 ods. 2 SSP. Podľa názoru krajského
súdu na posudzovaný návrh a konanie je potrebné aplikovať v súlade s § 491 ods. 2 druhá veta SSP
primerane ust. § 337 - § 347 upravujúce osobitné konanie o preskúmanie zániku funkcie hlavného
kontrolóra.

38. V konaní podľa § 250zf O.s.p. v znení do 30.06.2016 boli vymedzené zákonné mantinely pre
prieskum uznesenia mestského zastupiteľstva, ktoré má znaky, v uvedenom prípade, aj normatívneho
aj individuálneho aktu. Pritom treba brať na zreteľ, že právomoc mestského zastupiteľstva je vymedzená
v § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., ktoré priamo zakotvuje právo zastupiteľstva odvolať kontrolóra
z funkcie i napriek tomu, že je zamestnancom obce s poukazom na § 18 ods. 1 druhá veta zákona č.

369/1990 Zb. a dôvody odvolania sú vymedzené v § 18a cit. normy.

39. V konaní podľa § 250zf O.s.p. v znení do 30.06.2016 nebola možnosť skúmať vecnú stránku
uznesenia MZ a tým aj skutkové okolnosti odvolania hlavného kontrolóra, ale len možnosť preskúmať,
či postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia bol zákonný, t.j. či mestské zastupiteľstvo

prijalo uznesenie v súlade so zákonom, rokovacím poriadkom a inými normami (napr. či bolo
uznášaniaschopné, či došlo k riadnemu spôsobu hlasovania a pod.). Podľa názoru krajského súdu
vecnú stránku napadnutého uznesenia nie je možné skúmať ani v konaní o preskúmanie zániku funkcie
hlavného kontrolóra podľa zákona č. 162/2015 Z.z., ktorý je normou procesného práva, uvedený záver
vychádza aj z ustálenej súčasnej judikatúry súdov rozhodujúcich vo veciach správneho súdnictva.

40. Postavenie hlavného kontrolóra je v zákone č. 369/1990 Zb. upravené špecificky, od postavenia
práv a povinností iných zamestnancov obce, ktorí sú s obcou v pracovnoprávnom vzťahu. Preto tak
kritériá voľby, ako aj kritériá odvolania hlavného kontrolóra sú odlišné od spôsobu vzniku a zániku
pracovnoprávneho pomeru iných zamestnancov obce. Tým aj práva a povinnosti, ktoré majú iní

zamestnanci obce, sa od postavenia kontrolóra (ako aj zamestnanca obce) odlišujú.

41. Mestské zastupiteľstvo s poukazom na § 11 zákona č. 369/1990 Zb. je tvorené z poslancov
zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na dobu určitú. Obdobne ako v zákonodarnom zbore,aj mestské zastupiteľstvo ako zastupiteľský zbor je zložený z poslancov, ktorí získavajú mandát priamo
od obyvateľov obce tak, aby priamo realizovali kompetencie obce, zastupiteľského zboru - mestského
zastupiteľstva, v súlade aj s § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.

42.AjztohtopohľadubolanamiestevýlučnákompetenciaMZrozhodovaťozvoleníaodvolaníhlavného
kontrolóra, teda kompetencia v spôsobe hlasovania vyjadrovať svoj súhlas alebo nesúhlas s prácou -
činnosťou kontrolóra. Poslanci sú volení a funkciu prijímajú sľubom, je tu premisa, aby hlasovali v súlade
so zákonom aj so svojím svedomím, teda aj eliminovali akýkoľvek neobjektívny, subjektívny pohľad na

činnosť kontrolóra, i keď ani v demokratickej spoločnosti sa nedá vylúčiť, že poslanci v zastupiteľstve
hlasujú za odvolanie kontrolóra aj v prípade, že takéto hlasovanie a rozhodnutie o odvolaní, nemá riadny
skutkový a právny základ.

43. Zákonodarca v zákone č. 369/1990 Zb. osobitne vymedzil status hlavného kontrolóra a tým aj
jeho existujúce spoločenské postavenie v obci, osobitne vyjadril jeho platové pomery a komplexne

upravil jeho kompetencie. Práve tento osobitný status hlavného kontrolóra na druhej strane dáva úplnú
kompetenciu MZ rozhodovať o jeho osobe a podľa názoru krajského súdu zužuje kompetenciu súdu
preskúmať rozhodnutia MZ o odvolaní hlavného kontrolóra, resp. vyjadruje iba zužujúci rozsah možného
prieskumu týchto rozhodnutí, a to po formálnej stránke. Uznesenia MZ nie sú rozhodnutiami vydanými v
správnom konaní a nepodliehajú prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v znení k 30.06.2016.

V konaní podľa § 250zf nebolo možné preskúmať skutkovú stránku odvolania hlavného kontrolóra a
zároveň aj prešetriť, či odvolanie hlavného kontrolóra bolo v súlade s § 18a ods. 9 písm. a) a b)
zákona č. 369/1990 Zb. a či zasiahlo do základných práv hlavného kontrolóra.

44. Podľa krajského súdu nielen v konaní podľa § 250zf O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 ale aj

podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. vo väzbe na ust. § 337 a nasl. SSP, nie je možné ani v
konaní o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra, skúmať skutkovú stránku odvolania hlavného
kontrolóra. Krajský súd v konaní o podanom návrhu, o ktorom konal a rozhodoval po 01.07.2015, na
základe nového právneho predpisu SSP, vychádzal z právneho názoru, že napadnuté uznesenie je
možnépreskúmaťlenzhľadiska,čibolsplnenýzákonný,formálnypostupsprávnychorgánovodporcu,a

tento zákonný postup bol dodržaný, v súvislosti s odvolaním fyzickej osoby z funkcie hlavného kontrolóra
obce.

45. Práve z dôvodu špecifického postavenia hlavného kontrolóra je, podľa názoru krajského súdu,
namieste aj odlišný spôsob realizácie výkonu takéhoto druhu „zamestnania" oproti výkonu zamestnania

inými zamestnancami obce, na ktoré vzťahy je potrebné aplikovať výlučne pracovnoprávne predpisy
(normy súkromnoprávnej povahy).

46. Vychádzajúc z tohto osobitného postavenia hlavného kontrolóra v zákone č. 369/1990 Zb, ako
normy verejného práva, je na mieste výlučná kompetencia rozhodovania poslancov prostredníctvom

zastupiteľskéhozboru-mestskéhozastupiteľstvaoosobehlavnéhokontrolórasplnouzodpovednosťou.

47. Súd v tomto konaní skúmal zákonnosť napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva, pričom
sa obmedzoval len na dôvody nezákonnosti, tvrdenými v návrhu na začatie konania. Poukazuje na
rozhodnutie NS SR 6 Sžo 146/2010 zo dňa 20.07.2011, ako aj na nález Ústavného súdu SR zo

dňa 22.01.2009 sp. zn. 1 ÚS 354/08-50, na ktoré poukazuje aj cit. rozhodnutie NS SR, v ktorom
najvyšší súd konštatoval, že „pre určenie, či uznesenie obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného
kontrolóra z funkcie je normatívnym alebo individuálnym správnym aktom, je potrebné vychádzať z
pojmových znakov, ktoré obidva druhy správnych aktov charakterizujú a taktiež je v danom prípade
vykazujúcom určité špecifiká, potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že uznesenie je forma rozhodnutia,

ktorým obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vymedzenú v § 11 ods. 4 Zákona o obecnom
zriadení." Krajský súd poukazuje aj na, v cit. rozhodnutí, vyslovený názor ktorý poukazuje, že v
uznesení obecného zastupiteľstva, keďže náš právny poriadok neustanovuje jeho obsahové náležitosti,
postačí ak bude uznesenie obsahovať len, že sa odvoláva z funkcie hlavného kontrolóra príslušná
osoba, pričom zákonnosť tohto odvolania sa bude posudzovať len na základe listinných dôkazov, a

to zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva a
ostatných písomných listín, zdôrazňujúc, že tieto dôkazy je možné posúdiť len z formálnej stránky a nie
vecnej, aby sa opätovne nezasiahlo do právomoci obecného zastupiteľstva a že „uznesenie obecného
zastupiteľstvaoodvolaníhlavnéhokontrolórazfunkciejezmiešanýmtypomsprávnehoaktu,vktoromsaprelína znak individuálneho správneho aktu tým, že sa dotýka práv a oprávnených záujmov konkrétnej
fyzickej osoby, ale rovnako aj znak normatívneho správneho aktu, keďže ho obecné zastupiteľstvo
vydalo na základe zákonom zverenej právomoci a jeho zákonnosť sa preskúmava podľa § 250zf O.s.p..

V danom prípade samotný proces jeho vydania nie je regulovaný Správnym poriadkom a preto nie je
možnépriposudzovaníjehonáležitostípostupovaťanalogickyapostupovaťpodľaSprávnehoporiadku."

48. Vo vzťahu k dôvodom návrhu krajský súd konštatuje, že napadnuté uznesenie v bodoch 1/-14/ bolo
skutkovo vymedzené tak, aby boli zrejmé skutkové okolnosti, na základe ktorých obecné zastupiteľstvo

rozhodlo o odvolaní hlavného kontrolóra, preto súd neakceptoval tvrdenie, že v uznesení nie je skutok
konkretizovaný. Súd naviac dodáva, že zákon č. 369/1990 Zb., ani zákon č. 552/2003 Z.z. ako osobitné
právne predpisy neustanovujú konkrétne požiadavky na určitosť skutkového vymedzenia dôvodov
odvolania hlavného kontrolóra z funkcie. Krajský súd má za to, že bolo potrebné však právnu kvalifikáciu
porušenia povinností kontrolóra, vo vzťahu k jednotlivým bodom 1 - 14, presne, určite a nezameniteľne
vymedziť, čo z obsahu preskúmavaného uznesenia nie je zrejmé, čím boli splnené podmienky na

zrušenie uznesenia z dôvodov § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z., pretože napadnuté
uzneseniejenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodovavkonečnomdôsledkuajprenezrozumiteľnosť.

49. Podľa názoru krajského súdu, v konaniach podľa § 250zf O.s.p. v znení do 30.06.2016 mal
kompetenciu súd preskúmavať uznesenia obecného zastupiteľstva len po formálnej stránke, teda

preskúmať, či proces a postup, ktorý predchádzal prijatiu uznesenia mestského zastupiteľstva, bol
súladný so zákonom a s normami, ktoré postup mestského zastupiteľstva pri prijímaní uznesení
upravujú. V tomto smere návrh prokurátora nespochybňoval konkrétny formálny postup MZ. V
prejednávanej veci súd nie je súdom skutkovým a ani nemôže preskúmať a vyhodnocovať skutkové
okolnosti uznesenia, t.j. okolnosti, ktoré sa viažu k momentu jeho vydania a skutkové okolnosti, ktoré

nasledovali pred, resp. po doručení upozornenia hlavnému kontrolórovi.
V prejednávanej veci súd len vyhodnotil, či po formálnej stránke bolo naplnené aj ustanovenie § 18a
ods. 9 písm. b).

50. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že odporca preukazoval naplnenie

citovaného ustanovenia (upozornenie kontrolóra na zanedbávanie jeho povinností) predložením
zápisnice zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Vrútky konaného dňa 14.02.2012, ktorého
zasadnutia,takakovyplývazprezenčnejlistiny,akoajsamotnéhoobsahuzápisnice(bod3),sazúčastnil
aj odvolaný kontrolór R. K.. Súčasťou zápisnice je aj hlasovanie č. 22, v ktorom mestské zastupiteľstvo
rozhodlo podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, že týmto písomne

upozorňuje hlavného kontrolóra Mesta Vrútky, že zanedbal povinnosti vyplývajúce z výkonu jeho funkcie
v nadväznosti na správu o výsledku kontroly NKÚ implementácie programového rozpočtovania v
rozpočtovom procese miest a obcí z decembra 2011. Pri kontrole dokumentácie hlavného kontrolóra
došlo k porušeniu ustanovenia Zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a Zákona o obecnom
zriadení.Súčasnevbode2/bolouloženéhlavnémukontrolórovi,abyvykonalnápravuvyššieuvedeného

v zmysle kontroly NKÚ v termíne do 02.03.2012. K tomuto hlasovaniu samotný kontrolór, tak ako
to vyplýva z obsahu zápisnice, uviedol, že v uznesení je niečo, čo jemu nebolo uložené, v pláne
kontroly nemal programový rozpočet. Súčasťou diskusie, ktorá je obsiahnutá v zápisnici zo zasadnutia
Mestského zastupiteľstva Vrútky dňa 14.02.2012 je aj komunikácia prítomných - poslanca B., ktorý vo
vzťahukhlasovaniuč.22uviedol,ževuzneseníjepovedané „písomneupozorniť",pýtalsa,ktopísomne

upozorní, žiadal to tam doplniť.

51. Súčasťou zápisnice zo zasadnutia zastupiteľstva zo dňa 14.02.2012 nie sú ďalšie skutočnosti
hlasovania, ani prijaté uznesenia, ktoré by bolo možné považovať, okrem obsahu hlasovania č. 22, za
upozornenia hlavného kontrolóra na nedostatky vo výkone funkcie.

52. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj výsledok hlasovania - bod č. 22 - bod
č. 9.6 - informácie o výsledku kontroly NKÚ, z ktorého súd zistil, že za prijatie tohto uznesenia
hlasovalo 7 prítomných poslancov, proti 0 a zdržalo sa 5 prítomných. Súčasťou spisu bolo aj vydanie
uznesenia č. 14/2012 bod II., v ktorom mestské zastupiteľstvo písomne upozorňuje kontrolóra K., že

zanedbal povinnosti vyplývajúce z výkonu jeho funkcie, v nadväznosti na správu o výsledku kontroly
implementácie programového rozpočtovania, v rozpočtovom procese miest a obcí NKÚ SR z decembra
2011 a konštatuje, že pri kontrole dokumentov hlavného kontrolóra došlo k porušeniu ustanovenia
Zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a Zákona o obecnom zriadení, súčasne v bode III. tohtouznesenia ukladá hlavnému kontrolórovi, aby vykonal nápravu vyššie uvedeného v zmysle kontroly NKÚ
v termíne do 02.03.2012.

53. Súčasťou administratívneho spisu nie je okrem hlasovania č. 22 (uznesenie č. 14/2012) listina, ktorá
by bola upozornením kontrolóra K. vyplývajúca z uznesenia MZ zo dňa 14.02.2012 a z ktorej by bolo
zrejmé, že bola písomne doručovaná kontrolórovi K..

54. Krajský súd v Žiline bol viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR č.k.

2Sžo/4/2014 zo dňa 28.01.2015. Preto si vyžiadal podklady, ktoré sa týkali upozornenia kontrolóra K.,
pred jeho odvolaním z funkcie kontrolóra na zanedbávanie svojich povinností.

55. Krajský súd, napriek názoru najvyššieho súdu v uvedenom uznesení, konštatuje, že z podaného
návrhu nebolo sporné, tak, ako vyplýva aj z tvrdenia navrhovateľa, že hlavný kontrolór bol v minulosti
jedenkrát, a to 14.02.2012 (uznesenie MZ č. 14/2012) písomne upozornený v intenciách § 18a ods. 9

písm. b) zákona č. 369/1990 Zb., že zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, v nadväznosti
na správu o výsledku kontroly NKÚ z decembra 2011. Tieto skutočnosti navrhovateľ v konaní
nerozporoval,aninetvrdil,žetakétopísomnéupozornenienebolo,predodvolanímkontrolóraK.zvýkonu
funkcie, vydané a že kontrolór nebol upozornený na zanedbávanie svojich povinností pred odvolaním
z funkcie. Z tohto dôvodu krajský súd vo svojom skoršom rozhodnutí (v rozsudku z 12.11.2013)

vychádzal z nesporných skutočností, ktoré vyplývali aj zo samotného obsahu podaného návrhu a
ktoré neboli v konaní sporné. Naviac, keď navrhovateľ v konaní namietal neurčitosť úkonu odvolania
kontrolóra z funkcie a nezrozumiteľnosť dôvodov, pre ktoré bol odvolaný z funkcie a nenamietal,
ani nespochybňoval, splnenie formálnych náležitostí, teda predchádzajúceho písomného upozornenia
kontrolóra dňa 14.02.2012, pred samotným odvolaním z funkcie. Napriek týmto skutočnostiam krajský

súd, bol viazaný vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu, preto si zabezpečil ďalšie písomné
podklady na rozhodnutie a tieto následne vyhodnotil.

56. Krajský súd zotrváva na názore, ktorý vyslovil aj v skoršom rozsudku z 12.11.2013, že nie je
kompetentný vecne a skutkovo sa zaoberať, či skutočne boli podmienky na odvolanie kontrolóra

naplnené a či skutočne zo strany kontrolóra došlo k porušeniu povinností zamestnanca, resp. vedúceho
pracovníka, a to opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom alebo hrubo a opakovane došlo k
zanedbaniu povinností vyplývajúcich z jeho funkcie práve z dôvodu, že súd nie je súdom skutkovým
a nemôže preskúmať a vyhodnocovať skutkové okolnosti uznesenia, t.j. okolnosti, ktoré sa viažu k
momentu jeho vydania a skutkové okolnosti, ktoré nasledovali pred, resp. po doručení upozornenia

hlavnému kontrolórovi. Môže len vyhodnocovať naplnenie formálnych náležitostí postupu odporcu v
súlade s ustanovením § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení, čo aj realizoval.

57. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru, z obsahu
predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by odporca pred odvolaním kontrolóra K. z funkcie

kontrolóra dodržal zákonný postup a v súlade s ustanovením § 18a ods. 9 písm. b) zákona č. 369/1990
Zb. v znení účinnom k 31.12.2012, ho aspoň raz písomne upozornil a preukázal, že K. bol písomne
upozornený mestským zastupiteľstvom.

58. Podľa názoru krajského súdu, za písomné upozornenie odvolaného kontrolóra, nie je možno

považovať zápisnicu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Vrútky, hlasovanie č. 22, ako aj výpis z
uznesenia tohto zasadnutia č. 14/2012. Z obsahu administratívneho spisu nebolo preukázané, že by
uznesenie č. 14/2012 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva odporcu konaného dňa 14.02.2012 bolo
doručené kontrolóri K. ako písomnosť, resp. nebolo preukázané, že písomnou formou bol kontrolór K.,
pred odvolaním z funkcie, za zanedbávanie svojich povinností, písomne upozornený. Na tomto závere

ničnemeníanifakt,žeodvolanýkontrolórbolprítomnýnazasadnutímestskéhozastupiteľstvakonaného
dňa 14.02.2012. Táto skutočnosť nemôže nahrádzať splnenie formálnych náležitostí citovaného
ustanovenia a teda doručenie písomného upozornenia na zanedbávanie povinností. Nakoľko z obsahu
administratívneho spisu nebolo preukázané, že by odporca pred odvolaním kontrolóra K. ho písomne
upozornilnazanedbávaniepovinností,čiuždoručenímpísomnostísobsahomtohtoupozorneniapriamo

kontrolórovi alebo prípadne doručením uznesenia Mestského zastupiteľstva Vrútky č. 14/2012 (výpis z
uznesenia zo dňa 14.02.2012), tak nemožno konštatovať, že by v konaní odporca preukázal naplnenie
ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2012 a teda že bypreukázal naplnenie formálnych náležitostí pred tým, než odvolal kontrolóra K., uznesením č. 57/2012
zo dňa 19.06.2012, z funkcie kontrolóra Mesta Vrútky.

59. Krajský súd naviac poukazuje aj na neurčitosť uznesenia č. 14/2012 (zasadnutie Mestského
zastupiteľstva dňa 14.02.2012), keď dôvody, ktoré sú obsiahnuté v uznesení Mestského zastupiteľstva
Vrútky č. 14/2012, nie sú dostatočne určité a zrozumiteľné tak, aby boli konkretizované, nezameniteľné s
inými dôvodmi a z ktorých by bolo zrejmé nielen skutkové vymedzenie porušenia povinností kontrolóra,
ale väzba týchto zanedbaní na konkrétne porušenie konkrétnych právnych predpisov, ktoré všeobecne

označil v tomto uznesení odporca ako Zákon o finančnej kontrole a o vnútornom audite a Zákon o
obecnom zriadení, bez bližšej konkretizácie zákonných ustanovení a vo väzbe na skutkové vymedzenia
odvolania (bod 1 - 14).

60. Krajský súd poukazuje na to, že R. K. vstúpil do konania 20S/46/2013 ako vedľajší účastník na strane
navrhovateľa v súlade s procesným postupom upraveným v O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. S

poukazom na § 491 ods. 2 prvá veta SSP právne účinky tohto úkonu zostávajú zachované, z ustanovení
SSP ani z ustanovení iných zákonov účinných od 01.07.2016 nevyplýva, že by status vedľajšieho
účastníka v konaní, ktorý bol priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím do 30.06.2016, zanikol (aj
keď SSP tento inštitút nepozná), resp. že by status účastníka konania (§ 32 ods. 3 SSP) prípadne aj
status žalobcu v preskúmavanom konaní, zo zákona nadobudol R. K., vzhľadom na úpravu konania o

preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra v ust. § 337 a nasl. SSP. Ani z úpravy tohto konania
nevyplýva, že by v uvedených konaniach takýmto spôsobom nadobudol kontrolór status žalobcu, resp.
že by jeho status vedľajšieho účastníka konania, vzniknutý do 30.06.2016, sa „pretransformoval" v
postavenie iného účastníka konania a preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra, resp. v konaní
o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva (§ 348 a nasl. SSP).

61. V preskúmavanej veci je podstatné, či účastníkom konania, do 30.06.2016 vedľajším účastníkom
na strane navrhovateľa, bol R. K., odvolaný kontrolór, ktorého napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv
a právom chránených záujmov. Vzhľadom na úpravu účastníctva v konaniach podľa § 250zf O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016 nebolo možné s ním, ako s účastníkom konania (len ako s pribratým

účastníkom podľa O.s.p.) konať do 30.06.2016 a mohol nadobudnúť status účastníka konania len vo
forme vedľajšieho účastníka, len na základe vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa. Nakoľko žalobcom status vedľajšieho účastníka, daný mu právoplatným procesným
súdnym rozhodnutím do 30.06.2016 zo zákona nezanikol, ostal aj po 30.06.2016 v postavení účastníka
konania, nebolo potrebné podľa názoru krajského súdu, postupom podľa § 33 SSP ho pribrať do konania

ako účastníka konania. Rozhodovanie zastupiteľstva Mesta Vrútky a prijatie napadnutého uznesenia nie
je administratívnym konaním, ktorého bol účastný navrhovateľ, preto nie je možné ho považovať ani za
ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP, s ktorým je povinný súd zo zákona, teda
bez procesného rozhodnutia o pribratí účastníka konania, konať.

62. Podľa názoru krajského súdu nie je možné R. K. priznať štatút ani ďalšieho účastníka podľa §
32 ods. 3 písm. c) (ďalšími účastníkmi sú tí, ktorých za účastníkov označuje zákon) ani vo väzbe na
ust. § 337 SSP, keď v ust. § 337 a nasl. (konanie o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra)
vymedzuje účastníkov konania -žalobca a žalovaný a žalobcom je kontrolór, fyzická osoba, ktorá bola
odvolaná z funkcie hlavného kontrolóra, avšak v ust. § 32 ods. 3 sú vymenovaní ďalší účastníci konania,

keď žalobca a žalovaný sú vymedzení v § 32 ods. 1 a 2 SSP, keď R. K., odvolaný kontrolór, mohol
byť žalobcom iba pokiaľ by sa viedlo konanie podľa § 337 a nasl. SSP, teda po 01.07.2016 a nie je
možné jeho status účastníka konania odvodzovať od ust. § 32 ods. 3 SSP. Podľa názoru krajského súdu
nebolo potrebné postupovať podľa § 33 SSP, nakoľko s R. K. v konaní 20S/46/2013 sa konalo. Taktiež
z ustanovení SSP nevyplýva, že by nadobudol vedľajší účastník, v prípade preskúmania rozhodnutia

mestského zastupiteľstva o odvolaní z funkcie kontrolóra, status účastníka konania podľa § 339 SSP,
resp. § 32 ods. 3, resp. podľa § 41, keď ani takýto návrh nebol podaný. V danom prípade však R. K. už
k 01.07.2016 účastníkom konania bol, toto účastníctvo sa odvodzuje od statusu vedľajšieho účastníka
konania na strane navrhovateľa.

63. Naviac krajský súd poukazuje, že v dôsledku toho, že s R. K. konal, umožnil mu uplatniť práva pred
súdom, neporušil jeho práva, ktoré by mohli byť, v dôsledku nekonania s jeho osobou v konaní
20S/46/2013, dotknuté.64. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie aplikujúc ust. § 191 ods. 1
písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. v spojení s ust. § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. a podľa § 347
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1

písm. d) pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

65. Krajský súd bol viazaný vysloveným názorom Najvyššieho súdu SR týkajúcim sa zastupovania
zástupcom okresnej prokuratúry pred krajským súdom. V súlade s názorom najvyššieho súdu aj
postupoval, keď na termín pojednávania okresnú prokuratúru v predvolaní na pojednávanie poučil o

spôsobe zastupovania okresnej prokuratúry pred krajským súdom.

66. Napriek tomu je toho názoru, že prokurátori okresnej prokuratúry sú povinní poznať zákony SR,
predovšetkým zákon, ktorý ich organizáciu a kompetencie upravuje, a to Zákon o prokuratúre. Preto,
podľa názoru krajského súdu, je nadbytočné poučovať prokuratúru o tom, kto za okresnú prokuratúru
pred krajským súdom je kompetentný konať. Orgány štátu ako prokuratúra sú povinné poznať zákony a

riadiť sa nimi, pričom je, nadbytočné, aby súd poučoval štátny orgán o obsahu zákona, ktorý upravuje
kompetenciu a organizáciu tohto štátneho orgánu, aj o tom, že interné normy vydané v rámci prokuratúry
sú podzákonnými normami, ktoré nemôžu byť v rozpore so zákonom.

67. S poukazom na § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná navrhovateľovi - žalobcovi voči odporcovi

- žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. V konaní navrhovateľ má právo na náhradu trov konania v
prípade, že mal plný úspech alebo čiastočný úspech v konaní a na jeho strane vznikli trovy konania, ktoré
si aj uplatnil a ich výšku preukázal. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, trovy konania si neuplatnil,
preto súd náhradu trov konania navrhovateľovi, voči odporcovi nepriznal a rozhodol pri aplikácii § 167

ods. 1 SSP a contrario.

68. Krajský súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť (do 30.06.2016) vo vzťahu k trovám
konania „pribratého účastníka" (O.s.p. v znení do 30.06.2016), podľa ktorej nemá pribratý účastník právo
na náhradu trov konania, aj v prípade úspechu v konaní.

69. Vedľajší účastník na strane navrhovateľa nemal status ani pribratého účastníka (§ 250 ods. 1
druhá veta O.s.p. v znení do 30.06.2016) a nemá status ani ďalšieho účastníka (§ 32 ods. 3 zákona č.
162/2015 Z.z.), ani nie je ho možné považovať za osobu zúčastnenú na konaní (§ 41 SSP), keď status
takejto osoby môže súd priznať postupom podľa § 41 ods. 2 písm. a) SSP a mohol byť priznaný po

01.07.2016. Kontrolór K. mal do 30.06.2016 status vedľajšieho účastníka konania (§ 93 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 246 ods. 1 O.s.p.).

70. Keďže o trovách konania sa v zásade rozhoduje iba v prípade trov konania navrhovateľa, ktorý je
úspešný alebo čiastočne úspešný v konaní, s výnimkou trov priznaných ďalším účastníkom, osobám

zúčastneným na konaní a zainteresovanej verejnosti tak, ako upravuje § 169 SSP, krajský súd dospel k
záveru, že R. K. nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 167 a § 169 SSP, keď právo
na náhradu trov konania pri súdnom prieskume má iba úspešný alebo čiastočne úspešný navrhovateľ a
ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní, je zainteresovaná verejnosť za podmienok vymedzených
v § 169 SSP, teda iba tých trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny

súd uložil, alebo z dôvodov osobitného zreteľa, keď naplnenie ani tejto zákonnej úpravy (§ 169 SSP)
vo vzťahu k R. K. nebolo preukázané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu správneho súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,
§ 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom

súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 26. júla 2016

JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková