Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227410
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211227410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyOndrišovejasudcovMgr.

Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu GLOBE International LTD, s.r.o.,
Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO: 35 829 346, proti žalovanému Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256 o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/270/2011-323
zo dňa 12.05.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/270/2011-323 zo
dňa 12.5.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému ako budúcemu kupujúcemu povinnosť vyzvať žalobcu ako budúceho
predávajúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy v znení podľa prílohy zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy 17/2005 RCZ zo dňa 16.3.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za kúpnu
cenu 41.323,41 EUR bez DPH, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť žalovaným podpísané dve

vyhotovenia návrhov budúcej kúpnej zmluvy, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dovtedy používaného predmetného plynárenského
zariadenia vo výške 3.954,- EUR a uhradenie trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na
základe neskoršieho podania žalovaného však súd dvakrát pripustil zmenu petitu vo vyššie uvedenom
znení s tým, že požadovanú výšku kúpnej ceny žalobca zmenil a ustálil na sume 35.095,56 EUR bez
DPH a za používanie plynárenského zariadenia bez vlastníckeho práva požadoval sumu 4.826,- EUR.

Súd prvého stupňa v odôvodnení poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý žiadal žalobu zamietnuť,
nakoľko ju považoval za nedôvodnú a nepodloženú. Uviedol, že žalobca opomenul skutočnosť, že podľa
zmluvy to bol žalovaný, kto bol oprávnený vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a žalobca bol
povinný v prípade výzvy zo strany žalovaného kúpnu zmluvu uzavrieť. Žalobca teda nebol oprávnený
vyzvať žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, ani sa uzavretia kúpnej zmluvy domáhať súdnou alebo
inou cestou. Takýto mechanizmus uzavretia kúpnej zmluvy si strany dohodli najmä v čl. III ods. 1,2, 3 a
4 zmluvy. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Dal do pozornosti súdu, že v zmluve

ani v jej prílohe č. 1, ktorú tvorí vzor kúpnej zmluvy, si zmluvne strany nedohodli výšku kúpnej ceny
za predmet kúpy ani spôsob jej určenia. Nebolo mu teda zrejmé, na základe akej skutočnosti žalobca
stanovil v návrhu kúpnej zmluvy, ktorú predložil súdu ako prílohu žaloby, kúpnu cenu na sumu 49.588,09
EUR s DPH. Predmet kúpy, ktorý mal odkúpiť žalovaný od žalobcu na základe návrhu kúpnej zmluvybol absolútne nejednoznačne stanovený. Zatiaľ čo zmluva obsahovala vymedzenie premetu kúpy troma
položkami STL plynovodu s určenou dĺžkou, kúpna zmluva, ktorá tvorila prílohu zmluvy obsahovala
ako predmet kúpy úplne iné STL plynovody s úplne odlišnou dĺžkou. Neurčitosť predmetu kúpy podľa

žalovaného zavŕšil návrh kúpnej zmluvy predložený žalobcom ako príloha žaloby, ktorý obsahoval ďalšie
vymedzenie predmetu kúpy, ktoré bolo úplne odlišné od predmetu kúpy, ktorý bol špecifikovaný v zmluve
alebo v kúpnej zmluve, ktorá tvorila prílohu zmluvy. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu, aby žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 3.954,- EUR za doterajšie užívanie predmetného plynárenského zariadenia
žalovaný uviedol, že predmetné plynárenské zariadenie neužíva ani neužíval. Aj tento nárok žalobcu

považoval žalovaný za fiktívny a nepodložený.
Súd uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie a zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa
16.3.2006 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 17/2005 RCZ, v ktorej sa zmluvné strany
zaviazali, že v budúcnosti uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej malo byť plynárenské zariadenie,
ktoré sa budúci predávajúci zaviazal vybudovať v Zálesí v obytnom centre 2 na parc. 1130/21,
1131/2,1131/3: STL plynovod DN 80- 75m, STL plynovod DN 50 - 165 m, STL plynovod DN 32 - 25

m. Z článku III bodov 1, 2, 3, 4 o postupe uzavretia budúcej kúpnej zmluvy zistil, že zmluvné strany sa
dohodli, že budúci predávajúci, žalobca, uzavrie s SPP, žalovaným, uvedenú kúpnu zmluvu, ak ho SPP
vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy. Predmetná výzva mala mať písomnú formu, musela byť doručená
budúcemu predávajúcemu a jej súčasťou mal byť návrh kúpnej zmluvy. V čl. V zmluvy sa strany dohodli,
že v prípade nedodržania záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu v súlade s touto zmluvou, má každá zmluvná

strana právo domáhať sa na súde, aby súd určil obsah kúpnej zmluvy, resp. nahradil súhlas druhej
zmluvnej strany s uzavretím kúpnej zmluvy.
Súd prvého stupňa uviedol, že v ďalšom konaní žalobca a jeho právny zástupca mali naďalej za to,
že žaloba bola dôvodná. K námietke aktívnej legitimácie právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluva
obsahovala záväzok oboch účastníkov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. K tvrdeniu žalovaného, že

zmluva neobsahovala výšku kúpnej ceny ani spôsob jej určenia uviedol, že súčasťou zmluvy mala
byť príloha č. 2 -zoznam dokladov, ktorú však žalovaný ako vypracovateľ znenia zmluvy žalobcovi
nepredložil a iba ústne ho informoval, že okrem iných podkladov mal žalobca predložiť všetky
daňové doklady, ktoré súviseli s vybudovaním predmetného plynárenského zariadenia, pretože súčet
uhradených súm za tieto daňové doklady predstavoval kúpnu cenu. Uvedené mala preukazovať aj

elektronická pošta, ktorú adresoval žalobcovi poverený zamestnanec žalovaného v čase, kedy k
uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť. Za účelom posudzovania výkladu prejavu vôle zmluvných strán
poukázal na § 266 ods. 1 a ods. 4 ObZ. Uviedol, že je nepopierateľne absurdným tvrdením, že by
žalobca ako osoba, ktorá sa podnikateľsky nezaujíma o stavbu plynovodu v záujme jeho využívania pre
dodávky plynu, ale jej záujem je sústredený na budovanie stavieb, chcel uzatvoriť zmluvu o budúcej

zmluve, ktorou by sa zaviazal vybudovať stavbu, bez existencie vzniku budúcej povinnosti žalovaného
túto stavbu za dohodnutých podmienok kúpiť. Žalobca ďalej poukázal na § 266 ods. 3 ObZ a uviedol, že
keby nemal záujem predať stavbu plynovodu, ktorú budoval žalovanému, neuzatváral by so žalovaným
zmluvu o budúcej zmluve smerujúcej k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. K cene predmetu kúpy alebo
spôsobu jej určenia poukázal na § 289 ods. 1 ObZ., pričom citované ustanovenie podľa neho nahrádza

všeobecné ustanovenie § 50a ods. 1 OZ, ktoré ustanovuje povinnosť dojednať podstatné náležitosti,
čo žalovaný pri svojej argumentácii opomenul. K tvrdeniu žalovaného, že predmetné plynárenské
zariadenie neužíva, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé, čoho dôkazom mal byť návrh
dohody o úhrade nákladov za užívanie plynárenských zariadení a prevode vlastníckeho práva k
plynárenským zariadeniam. K otázke škody právny zástupca žalobcu uviedol, že porušenie povinnosti

zo strany žalovaného spočívalo v tom, že jednak bola porušená zmluva o budúcej zmluve v tom,
že žalovaný nepredložil kúpnu zmluvu, ale navrhol riešiť vlastnícky vzťah darovaním. Ďalej porušil
zákonnú povinnosť zo zákona o energetike, a to vysporiadať užívateľský vzťah s investorom, ktorý
výstavbu plynového zariadenia zabezpečil. Uviedol, že plynovú prípojku užíva tak žalovaný ako aj SPP
- distribúcia, nakoľko distribúcia a predaj plynu sú spojené nádoby a SPP - distribúcia je dcérskou

spoločnosťou žalovaného.
Súd prvého stupňa skonštatoval, že z výpovede povereného zástupcu žalovaného ako aj z jeho
písomných podaní zistil, že žalovaný mal za to, že ustanovenie článku I zmluvy, na ktoré sa žalobca
odvolával nemožno považovať za konečnú a úplnú dohodu zmluvných strán vo vzťahu k právam a
povinnostiam zmluvných strán pri uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko tieto práva a povinnosti sa

zmluvné strany rozhodli osobitne upraviť v článku III zmluvy. Z tohto dôvodu považoval žalovaný čl. I
bod 1 zmluvy naozaj len za úvodné a proklamatívne ustanovenie. Súd uviedol, že žalovaný považoval
poukaz žalobcu na § 266 ods. 4 ObZ za zavádzajúci, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že zmluva predstavovala návrh žalovaného, ktorý žalobca len prijal. Dal do pozornosti, že všetkamailová komunikácia, ktorú žalobca priložil k vyjadreniu a je súčasťou spisu je vedená s pánom Z.
Z. zo spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., teda nejde o komunikáciu so žalovaným, ale s treťou osobou
a nevyplývala z nej skutočnosť, že žalovaný zaslal návrh zmluvy žalobcovi. Pokiaľ išlo o užívanie

plynovodu žalovaným, žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval
predmetné užívanie plynovodu. Dohoda o úhrade nákladov za užívanie plynárenských zariadení a
prevode vlastníckeho práva nebola uzavretá a ani nikým podpísaná, teda nemala žiadny právny
význam a podľa označenia zmluvných strán malo isť o žalobcu a tretiu stranu, ktorou je spoločnosť
SPP - distribúcia, a.s.. Súd uviedol, že poverený zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že

vlastníkom a prevádzkovateľom plynárenských zariadení sú prevádzkovatelia sietí. SPP - distribúcia
je prevádzkovateľom distribučnej siete a má na starosti prepravu plynu. Prevádzkovatelia sietí sú
SPP - distribúcia a Eustream a.s.. Žalovaný mal na starosti dodávku plynu, čo znamená predaj plynu.
Práve SPP - distribúcia je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorej súčasťou by mohli
byť predmetné plynárenské zariadenia. Poverený zástupca žalovaného ďalej uviedol, že nedošlo k
porušeniu povinnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve a tak isto ani k porušeniu povinnosti zo zákona

o energetike. Žalobcom tvrdenú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o energetike má prevádzkovateľ
distribučnej siete, čo je SPP - distribúcia, ktorá je užívateľom plynovej prípojky. Žalovaný teda nie je
užívateľom prípojky, nie je teda pasívne legitimovaný.
Súd uviedol, že žalobca písomným podaním zo dňa 22. 10.2014 navrhol v konaní pribrať ďalšieho
účastníka konania na strane žalovaného, a to SPP - distribúcia, a.s. ako žalovaného v 2. rade, čo však

súd nepripustil.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a za použitia príslušných ustanovení
OZ a ObZ súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pričom skonštatoval,
že medzi účastníkmi konania bol sporný výklad čl. I a čl. III zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č.
17/2005/RCZ. Spor spočíval v tom, či ustanovenia podľa obsahu sú dohodou o budúcej kúpnej zmluve,

z ktorej vyplývala povinnosť uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu pre obidve zmluvné strany a či bol
žalobca oprávnený vyzvať žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve.
Uviedol, že zmluva ako dvojstranný právny úkon je prejav vôle jej účastníkov upraviť si vzájomné alebo
budúce vzťahy konkrétnym spôsobom, ktorým sú účastníci viazaní a sú povinní ho rešpektovať. Zmluva
by preto mala vyjadrovať jasnú a určitú vôľu jej účastníkov tak, aby nedochádzalo k rozporom pri jej

výklade. V prípade pochybností alebo rozporu účastníkov vo výklade konkrétneho ustanovenia zmluvy
však zákon upravuje mechanizmus a pravidlá, pomocou ktorých je potrebné zmluvu vykladať. V zmysle
ustálenej praxe všeobecných súdov, ako aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je prvoradým a
základným výkladom zmluvy výklad jazykový (gramatický). Použitie výkladových pravidiel obsiahnutých
v § 266 ObZ a v § 35 OZ. súdom, sledujúce výklad zmluvy cez úmysel konajúcej strany alebo cez

prejav vôle zmluvných strán nemôže meniť ani nahradiť už učinené a písomne vyjadrené prejavy vôle.
Súd preto pri výklade zmluvy skúma a berie do úvahy úmysel konajúcej strany alebo vôľu strán v
okamžiku uzavretia zmluvy, avšak len za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,
ktorý najmä ak je uvedený v písomnej forme je písomným vyjadrením úmyslu konajúcej strany alebo
vôle zmluvných strán. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich

prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Ďalej súd
uviedol, že dokazovaním zameraným na výklad čl. I a čl. III zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť pre absenciu hmotno-právneho nároku žalobcu,
ktorého sa v konaní domáhal. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že podľa zmluvy o budúcej
zmluve bol žalovaný oprávnený vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a nie žalobca. Účastníci

konania si najmä v čl. III bod 1 - 4 zmluvy o budúcej zmluve dohodli mechanizmus uzavretia kúpnej
zmluvy. Z týchto ustanovení zmluvy jednoznačne vyplývalo, že žalobca bol osobou povinnou uzavrieť
kúpnu zmluvu a žalovaný bol osobou oprávnenou vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 225/2000 podľa ktorého, ak je zo zmluvy o budúcej zmluve
uzavretej podľa § 289 ObZ zaviazaná len jedna zmluvná strana, tak povinnosť uzavrieť zmluvu má len

ona. Druhá zmluvná strana má právo žiadať, aby zaviazaná strana zmluvu uzavrela, sama však nemá
povinnosť zmluvu uzavrieť. Zo zmluvy zaviazaná strana v takom prípade nie je aktívne legitimovaná na
podanie žaloby o určenie obsahu zmluvy súdom. Tento výklad zmluvy podľa názoru súdu prvého stupňa
vyplývalzgramatickéhozneniaprvejvetyčl.IIIbod1zmluvy,naktorúlogickyaneodlučiteľnenadväzoval
druhý a tretí bod zmluvy. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že odlišnosti výkladu zmluvy nemožno ani

s použitím výkladových pravidiel, najmä § 266 ods. 1 až 4 ObZ, paušálne a za akýchkoľvek okolností
pripísať na ťarchu zhotoviteľa zmluvy. Ani výkladové pravidlá neumožňujú súdu, aby sa pri odlišnostiach
výkladu zmluvy zmluvnými stranami bez ďalšieho priklonil k výkladu tej zmluvnej strany, ktorá nebola
autorom zmluvy a jej výklad prijal na ťarchu zhotoviteľa zmluvy. Pre takýto postup musí mať súd splnenélogické, právne a skutkovým stavom preukázané tvrdenia, svedčiace v prospech výkladu pre žalobcu,
ktoré v prejednávanej veci na strane žalobcu splnené neboli. Vychádzajúc z celkového obsahu zmluvy a
jejjednotlivýchnasebanadväzujúcichustanovenísasúdrovnakostotožnilsargumentácioužalovaného,

že článok I zmluvy predstavuje úvodné ustanovenie zmluvy, s tým, že celý postup pri uzatváraní zmluvy
je presne uvedený v článku III zmluvy.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou
sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov
vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného

práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, respektíve
mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa

súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal, čo vyplýva
z rozsudku NS SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu legitimáciu. Súd prvého stupňa uviedol, že mal v konaní za
preukázané, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože žalovaný
bol ten kto bol oprávnený v zmysle zmluvy o budúcej zmluve vyzvať žalobcu na uzavretie zmluvy

a povinnosť uzavrieť zmluvu mal v zmysle zmluvy žalobca a nie žalovaný. Žalobca teda nebol
nositeľom subjektívneho práva, nemal aktívnu legitimáciu, preto súd žalobu v bode 1 petitu zamietol.
Druhý bod petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.826,-€ za doterajšie užívanie
plynárenského zariadenia z titulu náhrady škody súd zamietol, nakoľko žalovaný neporušil záväzok
uzavrieť zmluvu v zmysle § 290 ods. 2 ObZ. Žalovaný neporušil ani žiadnu povinnosť vyplývajúcu

zo zmluvy alebo zákona, preto súd posúdil nárok žalobcu v bode 2 petitu ako bezdôvodné obohatenie.
Žalobca sa domáhal peňažného nároku za doterajšie užívanie prípojky od žalovaného. V konaní ale
bolo preukázané, že žalovaný plynovú prípojku neužíva, ale ju užíva spoločnosť SPP - distribúcia
a.s.. Bezdôvodné obohatenie je peňažná náhrada, ktorá by zodpovedala nájmu prípojky, keby bola
uzatvorená nájomná zmluva. Tým, že žalovaný prípojku neužíva, nemohol sa bezdôvodne obohatiť na

úkor žalobcu. Preto žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia
a súd žalobu aj v bode 2 petitu zamietol. Na zdôraznenie súd uviedol, že na listinných dokladoch,
ktoré doložil žalobca a ktoré sa týkali vyriešenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a ktoré
mali preukazovať rokovania strán, ako zmluva o nájme plynárenského zariadenia č. NZ 59/2011/RCZ,
Dohoda o úhrade nákladov za užívanie plynárenských zariadení a prevode vlastníckeho práva k

plynárenským zariadeniam, mailová komunikácia s pracovníkom Z.X. Z., je ako zmluvná strana žalobcu
uvedená spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. a nie žalovaný.
Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a rovnako súd z nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.826,- EUR. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu

právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., v súvislosti s čím mal zároveň
za to, že v časti o zamietnutí jeho nároku na zaplatenie sumy 4 826,- EUR z titulu náhrady škody
je rozsudok nepreskúmateľný, pretože súd sa iba stotožnil s tvrdeniami žalovaného bez toho, aby

predmetnú otázku podrobil náležitému a pre rozhodnutie potrebnému súdnemu prieskumu. Poukázal
pritom na niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR týkajúcich sa práva na spravodlivý proces. K súdom
prvého stupňa uplatnenému gramatickému výkladu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 16.3.2006
uviedol, že ho považuje za absurdný v súvislosti so skutočnosťou, že žalobca ako osoba, ktorá sa
podnikateľskynezaujímaostavbuplynovoduvzáujmejehovyužívaniapredodávkuplynu,alejejzáujem

je sústredený na budovanie stavieb neuzavrie predsa zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorou sa
zaviaže vybudovať stavbu bez existencie povinnosti žalovaného túto stavbu za dohodnutých podmienok
kúpiť. Žalobca opäť poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 242/2007 zo dňa 3.7.2008, z ktorého okrem
iného vyplýva, že z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu treba
hľadieť hlavne na vôľu ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov

po podpise zmluvy. Žalobca uviedol, že z hľadiska skutkových okolností vedúcich k uzatvoreniu spornej
zmluvy je zrejmé, že vôľa oboch účastníkov konania smerovala v danom čase k uzatvoreniu riadnej
kúpnej zmluvy po splnení podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, a teda k
prevzatiu záväzku takúto zmluvu v dohodnutej dobe uzavrieť, čo mali preukazovať viaceré ustanoveniaako čl. I alebo čl. IV a V. Z uvedených článkov, ako aj z č. II zmluvy podľa žalobcu jednoznačne
vplývalo, že záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu mali obe zmluvné strany. Vo vzťahu k č. III, na
ktorý sa odvolával súd prvého stupňa žalobca uviedol, že ten upravoval len to, za akých procesných

úkonov bol povinný dodržať svoj zmluvný záväzok žalobca ako budúci predávajúci bez toho, aby daný
mechanizmus spôsoboval negáciu či zánik prevzatého záväzku žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu
zo žalobcom. Žalobca nebol povinný žalovaného k uvedenému úkonu nijakým spôsobom vyzývať.
Žalobca ďalej uviedol, že formalizmus prvostupňového súdu spočívajúci vo výklade zmluvného textu,
že čl. I predstavoval len úvodné ustanovenie a celý postup pri uzatváraní zmluvy je obsiahnutý v čl.

III, je potrebné odmietnuť ako ústavne nekonformný, neprípustný a arbitrárny. Žalobca považoval za
potrebné vyzdvihnúť fakt, že postoj žalovaného v priebehu konania už nezodpovedal jeho pôvodnej
vôli, čo vyvodil zo skutočnosti, že odo dňa 1.7.2006 došlo k prevedeniu divízie distribúcie plynu a aktív
spojených s distribučnou sieťou na novú spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., čo však podľa žalobcu
nebránilo žalovanému postupovať podľa pôvodnej vôle účastníkov konania. Konanie žalovaného
vyhodnotil žalobca ako postup v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Za absurdné

považoval žalobca aj tvrdenie žalovaného, že by malo byť štandardným podnikateľským správaním
také, ktorého podstatou je dohoda o vybudovaní stavby plynovodu, ktorý následne nekúpi hoci je
bez vád a pripravený na predaj a je aj žalovaným prevzatý. Uvedené ostáva absurdným do okamihu
existencie vôle žalovaného uviesť žalobcu do omylu o podstate a povahe realizovaného obchodu.
Žalobca sa tiež nestotožnil ani so záverom súdu prvého stupňa, že nemá nárok na zaplatenie sumy 4

826,- EUR titulom náhrady škody a zastával názor, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej
povinnosti vyplývajúcej z čl. I, II, IV, V zmluvy, napriek tomu, že boli splnené podmienky na uzavretie
kúpnej zmluvy, a to, že plynárenské zariadenia boli vybudované v súlade s projektovou dokumentáciou
odsúhlasenou žalovaným a kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V príčinnej súvislosti s
uvedeným porušením povinností, porušením zákonnej povinnosti podľa § 416 OZ a následným konaním

žalovaného nezodpovedajúcemu dobrým mravom žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo
forme investičných nákladov na výstavbu plynárenských zariadení a vo forme ušlého zisku vo výške
žalovanej sumy. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný bezdôvodne obohatil tak, že odplatne predáva
zemný plyn, na čo využíva zariadenia vo vlastníctve žalobcu, pričom distribúciu mu síce zabezpečuje
dcérska spoločnosť, avšak hlavným zodpovednostným subjektom je jednoznačne žalovaný. S ohľadom

na všetky uvedené skutočnosti žalobca v odvolaní uviedol, že mení žalobný návrh v znení, že žalovaný
je povinný ako budúci kupujúci vyzvať žalobcu ako budúceho predávajúceho na uzatvorenie kúpnej
zmluvy v znení podľa prílohy zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy 17/2005 RCZ zo dňa 16.3.2006
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za kúpnu cenu 35 095,56 EUR bez DPH, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, eventuálne, že súd nahrádza prejav vôle žalovaného, že ako kupujúci uzatvára

so žalobcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu s obsahom, ktorý žalobca v odvolaní uviedol. Žalobca
záverom odvolania navrhol, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby a aby následne zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobnému návrhu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov
prvostupňového konania.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že všetky tvrdenia uvedené v odvolaní
žalobca už predniesol v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, žalovaný sa k nim už vyjadril a
súd prvého stupňa sa s nimi riadne vysporiadal. Preto vo vyjadrení poukázal už len na najpodstatnejšie
námietky žalobcu. Opätovne dal do pozornosti čl. III zmluvy, podľa ktorého bol práve žalobca zaviazaný

na uzavretie kúpnej zmluvy, ak by ho na to žalovaný vyzval a čl. I, IV a V hovorili o záväzku zmluvných
strán uzavrieť kúpnu zmluvu ale len za podmienok uvedených v čl. III. Žalovaný mal za to, že výklad
zmluvyjezaloženýjednoznačnenagramatickomvýklade,niejeformalistický,absurdnýaanineodporuje
vôli účastníkov ako tvrdil žalobca. Uviedol, že ak žalobca chcel zmluvou zaviazať na uzavretie kúpnej
zmluvy aj žalovaného, mal v tomto zmysle iniciovať zmenu zmluvy, avšak sám doteraz nebol schopný

sformulovať, čo presne bolo skutočnou vôľou zmluvných strán, nakoľko neustále navrhoval zmenu petitu
žaloby. Podľa žalovaného žalobca celkom opomenul skutočnosť, že zmluva neobsahovala vymedzenie
predmetu kúpnej zmluvy a ani stanovenie kúpnej ceny, čo nie je možné dodatočne určiť. Žalobca
sa v danom prípade nemôže opierať o cenu určenú znalcom alebo súdom, pretože súd nemôže
nahrádzaťvôľuzmluvnýchstránvtakýchtozásadnýchotázkach.Vprípadenárokužalobcunazaplatenie

sumy 4 826,- EUR došlo podľa žalovaného k zjavnému nepochopeniu skutkového a právneho stavu,
pretože žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť
nárok na náhradu škody či bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Opätovne žalovaný podotkol, že
prevádzkovateľom distribučnej siete je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., ktorá bola ochotná sa sožalobcom dohodnúť na odplatnom vysporiadaní vzťahov ohľadom plynárenského zariadenia, avšak
žalobca jej ponuku odmietol. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

O návrhu žalobcu na pripustenie zmeny petitu odvolací súd rozhodol samostatným uznesením č. k.
3Cob/236/2015-351 zo dňa 4.5.2016 tak, že navrhovanú zmenu petitu nepripustil.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje
aj s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dostatočne zistil skutkový
stav, správne vymedzil, čo bolo medzi účastníkmi konania sporné a vec i správne právne posúdil.
Odporca svojimi námietkami nijakým spôsobom nespochybnil závery súdu prvého stupňa a zároveň
poukazoval na skutočnosti, s ktorými sa prvostupňový súd v priebehu konania zaoberal a v odôvodnení

napadnutého rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. Odvolací súd na doplnenie správnosti svojho
rozhodnutia uvádza, že v danom prípade išlo o nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej, na strane
žalobcu, alebo pasívnej, na strane žalovaného. Žalobca nesprávne žaloval, nakoľko žalovanému zo
zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplývala žiadna povinnosť a zároveň na uplatnenie žalobcovho
nároku na náhradu škody nebol žalovaný pasívne vecne legitimovaný. V čl. I zmluvy o uzavretí

budúcej zmluvy zo dňa 16.3.2006 je síce obsiahnutý záväzok oboch zmluvných strán v budúcnosti
uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak za podmienok uvedených predovšetkým v čl. III, z ktorého jasne vyplýva,
že v danom prípade subjektom oprávneným vyzvať druhú stranu na uzavretie kúpnej zmluvy bol
žalovaný. Čl. III bod 1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy určil, že žalobca uzavrie so žalovaným
kúpnu zmluvu, ak ho na to žalovaný vyzve. Teda uskutočniť predmetnú výzvu bolo oprávnením a nie

povinnosťou žalovaného, čo vyplýva aj z formulácie čl. III bod 2 ,,má SPP právo vyzvať budúceho
predávajúceho...“. V čl. III bod 3 je zakotvená len povinnosť žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr
do 30 dní od doručenia výzvy a z bodu 4 opätovne vyplýva len záväzok žalobcu uzavrieť predmetnú
zmluvu do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. S otázkou včasnosti
uplatnenia nároku žalobcu nahradiť prejav vôle žalovaného sa odvolací súd vysporiadal vo vyššie

uvedenom uznesení č. k. 3Cob/236/2015-351 zo dňa 4.5.2016. Pokiaľ ide o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného, odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu a listinných dôkazov
predložených v priebehu konania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že subjektom
užívajúcimplynárenskézariadenienebolžalovaný,alespoločnosťSPP-distribúcia,a.s..Pretoajvtomto
smere bol záver súdu prvého stupňa správny, v súlade so zisteným skutkovým stavom a vykonaným

dokazovaním.

Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Úspešnému žalovanému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu
neuplatnil (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.