Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/619/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208277
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214208277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu:JUDr.MáriaHajdínováaJUDr.MichaelaKrálovávprávnejvecinavrhovateľa:Allianz-Slovenská
poisťovňa,a.s.,sosídlomDostojevskéhoradč.4,Bratislava,protiodporcovi:G..F.T.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. Č.. X, W., o zaplatenie 57,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58C 79/2014-83, zo dňa 12.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 58C 79/2014-83, zo dňa 12.5.2014 uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 57,87 eur spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 57,87 eur
od 11.11.2008 do zaplatenie a trovy konania v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd Bratislava II rozhodol na základe návrhu navrhovateľa, ktorý bol doručený súdu dňa
7.9.2011, a ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 57,87 eur s
príslušenstvom ako dlžné poistné.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 9.11.1999 poistnú zmluvu
č. 200 004 529, predmetom ktorej bolo poistenie majetku, poistenie obytnej budovy s účinnosťou od
10.11.1999 na dobu neurčitú. Splatnosť poistného bola dojednaná v ročných splátkach, vždy k 10.11.
príslušného kalendárneho roka. Odporca v rozpore so záväzkom, ktorý vyplýval z poistnej zmluvy,
poistné riadne neuhradil, preto zmluva zanikla dňa 2.4.2009 v lehote 1 mesiaca od doručenia výzvy na
zaplatenie poistného. Dlžné poistné tak predstavovalo sumu 57,87 eur.
Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 796 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 801

ods. 1, 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a
z vykonaného dokazovania, súd mal preukázané, že návrh je v súlade s ustanovením § 801 a § 803
Občianskeho zákonníka opodstatnený.

Súd vychádzal zo zistenia, že uzavretím poistnej zmluvy č. 200 004 529 sa odporca zaviazal platiť
poistné v ročných splátkach vo výške 39,83 eur. Odporca neuhradil poistné za dané poistné obdobie,
pričom poistná zmluva zanikla pre nezaplatenie poistného, v lehote 1 mesiaca od doručenia výzvy na

zaplatenie, a to dňom 2.4.2009. Celková pohľadávka navrhovateľa tak predstavuje sumu 57,87 eur,
ktorú si v tomto konaní uplatňuje.Súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť túto sumu spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal trovy konania a tieto uložil v sume 16,50 eur ako súdny poplatok zaplatiť odporcovi.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu
a žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd nevykonal

úplné dokazovanie a neskúmal, či sú iné dôkazy na strane odporcu ukončiť platnosť poistnej zmluvy.
Odporca bol pripravený predložiť súdu na pojednávaní ako dôkazy kópiu výpovede poistnej zmluvy
zo dňa 6.11.2008. Dôvodom výpovede bola zmena vlastníckych vzťahov k uvedenej nehnuteľnosti,
a to darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice u notára dňa 24.11.2003. V roku
2008 rozpadom rodiny, kde došlo k dohode o vysporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom poistnej zmluvy, medzi pôvodným vlastníkom odporcom a nadobúdateľom pani Y. T..

Následne došlo k vypovedaniu poistnej zmluvy, ukončenie platieb za poistenie nehnuteľnosti, ktorá už
nebola vo vlastníctve odporcu a podanie žaloby na zrušenie darovacej zmluvy.

Odvolateľ namietal, že na základe neúplne vykonaného dokazovania súd dospel v danej veci k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nezohľadnil iné dôkazy ktoré doteraz neboli uplatnené a svojim

konaním ani neumožnil odporcovi tieto predložiť pre správne právne posúdenie veci.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30.7.2014, ktorý žiadal rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny, súd vykonal
všetky nevyhnutné a jemu dostupné dôkazy, ktorých vykonanie bolo potrebné pre vydanie rozhodnutia

vo veci samej. Skutkový stav veci je dostatočne preukázaný a hodnoverný. Navrhovateľ predložil všetky
dostupné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to konkrétne poistnú zmluvu č. XXX XXX XXX, výzvu na
zaplatenie zo dňa 20.2.2009 s doručenkou, oznámenie o zániku zo dňa 13.5.2009, výzvu na zaplatenie
zo dňa 1.6.2011. Odporca na svoju obranu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ho zbavovali
povinnosti uhradiť uplatnený nárok a jeho tvrdenia považuje za nedôvodné. Rozsudok súdu prvého

stupňa žiadal navrhovateľ ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa skúmal dôvodnosť návrhu navrhovateľa a to, či v prípade zániku
poistenia tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa
doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie ( § 801 ods. 2 OZ), má poistiteľ voči tomu, kto s ním

uzavrel poistnú zmluvu, právo na zaplatenie poistného za dobu do zániku poistenia podľa § 801
ods. 2 OZ.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,

ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú
v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.

Podľa § 796 ods. 1
a OZ ten, kto s
poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežnépoistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie
dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa
poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Platenie poistného je jedným zo základných záväzkov účastníka, ktorý poistnú zmluvu uzavrel,
pričom jeho riadne vykonávanie má vplyv (okrem iného) na existenciu tohto záväzkového vzťahu.
Poistenie totiž môže zaniknúť nielen výpoveďou (§ 800 OZ) či odstúpením od poistnej zmluvy (§ 802 ods.

1 OZ), ale aj v
dôsledku nezaplatenia poistného. Tento spôsob zániku poistenia je upravený v § 801 OZ.

V posudzovanej veci navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 9.11.1999 s účinnosťou od 10.11.1999
na dobu neurčitú poistnú zmluvu o poistení majetku, evidovanú u navrhovateľa pod č. 200004529 s

ročným poistným vo výške 1 200 Sk (39,83 eur), so splatnosťou poistného v ročných splátkach k 10.11.
príslušného roka. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 57,87 eur s príslušenstvom v
súlade s ustanovením § 801 ods. 2 OZ, podľa ktorého poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie
poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho
zaplatenie s tým, že poistná zmluva zanikla dňa 2.4.2009, v lehote 1 mesiaca od doručenia výzvy na

zaplatenie poistného, (výzva na zaplatenie poistného zo dňa 20.2.2009). Navrhovateľ tvrdil, že podľa
§ 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia, vzhľadom k tomu, že ešte
v rozsahu zmluvného dojednania, ručil za prípadné škody, ktoré mohli v tom čase nastať. Odporca bol
povinný zaplatiť poistné za obdobie od 10.11.2008 do 2.4.2009 v sume 57,87 eur splatné dňa 10.11.2008
a z dôvodu, že sa dostal do omeškania, bol povinný podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ zaplatiť aj úroky z

omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

Nazákladeuvedeného,bolsprávnyzáversúduprvéhostupňa,ževprípade,žepoistnézaďalšiepoistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
má poistiteľ voči tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, právo na pomernú časť jednorazového

poistného za dobu do zániku poistenia (§ 803 ods. 1 OZ);

Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, ale
neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíva a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd

danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru odporkyne, správny právny predpis mal súd
na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci
z podaného odvolania odporcu nevyplýva a pochybenie prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napríklad právo

vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§
115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo
na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávodomáhaťsazákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdova iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska
c. Švajčiarsko).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a

právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06).

Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je
predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké
má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie

obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd
oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal
preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok
nemožno považovať za preskúmateľný.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu odvolateľa na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z úplne zisteného skutkového
stavu, ktorého správnosť záverov odporca svojim odvolaním nedôvodne spochybňuje.

Odporca v odvolaní namietal, že súd nevykonal úplné dokazovanie a neskúmal, či sú iné dôkazy na
strane odporcu ukončiť platnosť poistnej zmluvy. Odporca uviedol, že bol pripravený predložiť súdu
na pojednávaní ako dôkazy kópiu výpovede poistnej zmluvy zo dňa 6.11.2008. Dôvodom výpovede
bola zmena vlastníckych vzťahov k uvedenej nehnuteľnosti, a to darovacou zmluvou spísanou vo
forme notárskej zápisnice u notára dňa 24.11.2003. V roku 2008 rozpadom rodiny, kde došlo k dohode

o vysporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom poistnej zmluvy, medzi
pôvodným vlastníkom odporcom a nadobúdateľom pani Y.S. T.. Následne došlo k vypovedaniu poistnej
zmluvy, ukončenie platieb za poistenie nehnuteľnosti, ktorá už nebola vo vlastníctve odporcu a podanie
žaloby na zrušenie darovacej zmluvy.

Odporca v podanom odvolaní iba všeobecne uvádza, že zastáva názor, že rozhodnutie prvostupňového
súdu je nepreskúmateľné, pričom však z odvolania nevyplýva, ako k takejto námietke odvolateľ dospel
a čo konkrétne vytýka prvostupňovému súdu, pretože pokiaľ sa odporca nestotožňuje s hodnotením
dôkazov všeobecného súdu v danej veci, nemôže to mať za následok porušenie jeho práva na
spravodlivý proces, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka
konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Právo
na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods.
1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov,
resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov,

ktorý predkladá účastník konania.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157
ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky

spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz

proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova a ďalší proti
Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I ).

Odporca v podanom odvolaní tvrdil, že bol pripravený predložiť súdu na pojednávaní ako dôkazy kópiu

výpovede poistnej zmluvy zo dňa 6.11.2008. Pokiaľ chcel odporca takýto dôkaz predložiť, bol povinný
výpoveď poistnej zmluvy predovšetkým doručiť navrhovateľovi a tiež ako dôkaz ho predložiť súdu, čo
však neurobil, a preto iba jeho tvrdenie, bez predloženia relevantných dôkazov v prvostupňovom konaní,
nemôže byť odvolacím dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie

správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z
ktorých vyvodil aj právny záver o dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Teda odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa, stručne a jasne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p.) skutkový a právny základ rozhodnutia v
uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý

súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). Preto týmto postupom súdu prvého stupňa nedošlo na strane
odvolateľa, ani k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 O.s.p. ale navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania
voči odporcovi, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť

trovy odvolacieho konania a navrhovateľovi v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.