Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200218
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712200218.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: O. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX
XX X., právne zastúpená: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 42,
811 05 Bratislava proti žalovanej: V. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX M.,
právne zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k.

3C/5/2012-100 zo dňa 27. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobkyne zamietol a uložil jej povinnosť
zaplatiť žalovanej náhradu trov konania na právnom zastúpení v sume 156,12 eura na účet jej

právnej zástupkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha
určenia, že darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4
na nehnuteľnosti - byt č. XX nachádzajúci sa na prvom poschodí bytového domu so súp. č. XXXX v
M., ulica E., vchod X, postavený na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198

m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 66/3504, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom
Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Skalica na LV č. XXXX pre okres Skalica, obec M. a
k.ú. M., uzavretá medzi darkyňou E. K. a obdarovanou V. W. a ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený Správou katastra Skalica pod č. V-2228/2011, je voči žalobkyni právne neúčinná. Súd
mal z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov i oboznámením sa s listinnými dôkazmi

mal preukázané, že žalobkyňa má postavenie veriteľa, pretože so sestrou žalovanej dňa 1.12.2011
uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytla pôžičku v sume 1.800,-eur s odmenou vo
výške 500,-eur, čo sa dlžníčka zaviazala vrátiť do jedného mesiaca od podpisu zmluvy, celkom sa
dlžníčka zaviazala vrátiť 2.300,-eur do 1.1.2012 k rukám veriteľa, ktorá je ku dňu rozhodnutia vo
veci samej po lehote splatnosti a veriteľ ju môže uplatniť v základnom konaní. Platnou zmluvou o
pôžičke bola preukázaná pozícia žalobkyne ako veriteľa a daná je tým aj jej aktívna legitimácia na

podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané,
že dňa 01.12.2011 bola uzavretá darovacia zmluva medzi dlžníčkou žalobkyne a žalovanou a táto
bola uzavretá platne. V danom prípade potom pasívna legitimácia vo veci svedčí žalovanej, ktorá je
i v čiastočnom liste vlastníctva č. XXXX zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti v polovici, keď
predtým vlastnila podiel 1/4 z celku, nadobudla teda spoluvlastnícky podiel svojej sestry - darkyne v 1/4.
Súd zistil, že žalobkyňa žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu podala včas, keďže účinky vkladu

vlastníctva žalovanej v predmetnom podiele nastali v roku 2011, žalobu voči žalovanej podala žalobkyňa
11.01.2012. Súd skúmal, či žalovaná vedela ako druhá strana darovacej zmluvy o úmysle dlžníčkyukrátiť svojho veriteľa. V právnom úkone medzi dvoma blízkymi osobami sa úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa sa predpokladá a dôkazné bremeno, ak je na strane žalovaného blízka osoba dlžníka,
zaťažuje ju a ktorá ho unesie ak preukáže, že úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľku ňou odporovanému

právnemu úkonu nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, že o úmysle dlžníka nevedela ani
nemohla vedieť, čo žalovaná má nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že úmysel dlžníčky ani pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať. Súd dospel k záveru, že výpoveďou svedkyne K., O., W., K. bolo
preukázané, že neexistoval úmysel dlžníčky ukrátiť žalobkyňu na jej veriteľských právach. Dlžníčka
celým svojim konaním pred uzavretím darovacej zmluvy so žalovanou mienila dosiahnuť predajom

bytu získanie finančných prostriedkov, ktorými chcela pohľadávku žalobkyne uspokojiť. Úmysel dlžníčky
získať finančné prostriedky na uspokojenie veriteľa dokazuje aj platne uzavretá kúpna zmluva zo dňa
08.11.2011 medzi spoluvlastníčkami nehnuteľnosti a kupcom W. K. a konanie dlžníčky, ktorá v novembri
2011 vypratala byt, čo smerovalo k naplneniu kúpnej zmluvy z 08.11.2011 a predchádzalo dohode
medzi účastníkmi kúpnej zmluvy o odovzdaní bytu po podpise kúpnej zmluvy a po úhrade kúpnej ceny,
splatnej do 30.12.2011. Z výpovede žalovanej a svedkyne K. bolo preukázané, že o dlhu svojej sestry

E. K. voči žalobkyni žalovaná nevedela. Mala vedomosť o ňom iba od januára 2012 s rozdielom cca
dvoch mesiacov od podpísania zmluvy, opäť v súvislosti so snahou zabezpečiť aktuálne podklady z
katastra nehnuteľností k platnému prevodu nehnuteľností. Vedela iba o dlhoch, zavinených manželom,
či exmanželom dlžníčky, ktoré uhrádzala dlžníčka titulom zodpovednosti za dlhy vzniknuté za trvania
manželstva. Súd uzavrel, že jediným úmyslom pre rozhodnutie darovať svoj spoluvlastnícky podiel

žalovanej bolo riešiť poznámky o exekúciách, v ktorých bol povinným jej manžel a boli vyznačované
na liste vlastníctva, na ktorom boli nehnuteľnosti zapísané a boli prekážkou previesť vlastníctvo k
nehnuteľnostiam na kupujúcich a iba o tomto dôvode prevodu mala žalovaná vedomosť. Keď dlžníčka
získala finančné prostriedky, odniesla ich exekútorom do Senice, Holíča a žiadala o potvrdenie o
vyrovnanie exekučných podlžností, aby poznámky z LV boli vymazané. Išlo o obdobie pred podpísaním

darovacej zmluvy z 01.12.2011, kedy mohli byť použité na vyrovnanie exekučných dlhov. Svedkyňa K.
pred uzavretím darovacej zmluvy nikdy o svojom dlhu žalovanej nepovedala, stalo sa tak až po uzavretí
zmluvy. Existenciu úmyslu dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa na jeho právach tak súd nemal za preukázanú.
Súd nemal preto zo žiadnych skutočností preukázané zámery dlžníčky pri prevedení spoluvlastníckeho
podielu darovacou zmluvou na žalovanú, že by bolo úmyslom dlžníčky ukrátiť žalobkyňu na jej právach

veriteľa. Potvrdzuje to aj výpoveď svedkyne K. (dlžníčky), ktorá sama oznamovala žalobkyni, svojej
veriteľke, že robí všetky kroky k uspokojeniu jej pohľadávky. V článku 4 zmluvy o pôžičke, ktorý obsahuje
prehlásenie, že dlžníčka je vlastníkom spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej
sa v bytovom dome na ulici E. X, M., si účastníci dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne
a včas dlžníčka zriadi záložné právo v prospech žalobkyne a súčasne prehlásila, že do vyplatenia

pôžičky nebude s predmetnou vecou nakladať. Súd nevidel v týchto prejavoch účastníkov žiaden právny
úkon spôsobilý vyvolať právnu skutočnosť. Zo strany dlžníčky išlo iba o morálny záväzok, pravidlo
spoločenskej etiky, slušnosti, ktoré vyžaduje, že záväzky sa majú dodržiavať. Za tohto stavu žalobu
žalobkyne nepovažoval za dôvodnú a preto ju zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou
§ 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2, 3, 4, § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovanej priznal náhradu trov

konania ako úspešnému účastníkovi z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej
pomoci, k tomu režijný paušál a DPH, celkom 156,12 eura (§ 142 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktorý jej žalobu zamietol. Argumentovala, že dňa 01.02.2011 uzavrela ako veriteľka

s dlžníčkou E. K. (sestra žalovanej) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej žalobkyňa poskytla
pôžičku v celkovej sume 1.800,- eur, ktorú sa táto zaviazala zaplatiť spolu s odmenou 500,- eur do
mesiaca od podpisu zmluvy, do 01.01.2012 mala vrátiť 2.300,- eur, avšak do dnešného dňa dlžníčka
E. K. dlh nevrátila a to ani čiastočne. Jednotlivé kroky dlžníčky E. K. preukázali jej úmysel zbaviť
sa postihnuteľného majetku v snahe ukrátiť veriteľa, ktorý voči dlžníčke vlastní splatnú a žalovateľnú

pohľadávku. Darovacou zmluvou, ktorá bola iba predstieraným právnym úkonom (namiesto kúpnej
zmluvy, ako neskôr vyplynulo v rámci súdneho konania a dokazovania), dlžníčka odstránila časť svojho
majetku, ktorý mohol byť použitý na uspokojenie žalobkyne ako veriteľa. Žalobkyňa mala voči dlžníčke v
tomčaseeštenesplatenúpohľadávkuvcelkovejsume6.500,-eurztituluzmluvyopôžičkeuzavretejdňa
07.11.2011.Dlžníčkasaivtejtozmluvezaviazala,žeaždovyplateniapôžičkynebudesnehnuteľnosťou,

zapísanou na LV č. XXXX, k.ú. M. nakladať, resp. bude s ňou nakladať iba so súhlasom veriteľa a v
prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžník na predmetnej nehnuteľnosti zriadi záložné právo v
prospech veriteľa. Žalovaná poznala úmysel dlžníčky ukrátiť žalobkyňu, v danom prípade ide o sestru
dlžníčky, čiže blízku osobu v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. V danom prípade došlo kzmenšeniu majetku dlžníčky a tým k skráteniu uspokojenia splatnej pohľadávky žalobkyne.
Považovala za zrejmý nielen úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa, ale aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle.
Súd v odôvodnení rozsudku vychádzal zo subjektívneho a ničím nepodloženého vyjadrenia žalovanej,

resp. vyjadrenia svedkyne K., že žalobkyňa pri telefonickom kontakte netrvala na dodržaní lehôt, na
ktorýchsadohodli,ženevadí,akjejpeniazenevrátivdohodnutejdobe(strana8rozsudku),čožalobkyňa
popiera. Považovala za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne i pasívnu legitimáciu žalovanej v
spore, to, že žalovaná je blízka osoba dlžníčky E. K., ide o jej sestru, ďalej to, že konaním dlžníčky
E. K. došlo k zmenšeniu jej majetku a zostávajúci majetok nepostačuje na uspokojenie pohľadávky

žalobkyne. Žaloba bola podaná v zákonnej trojročnej lehote, žalovaná poznala úmysel dlžníčky E. K.
ukrátiť žalobkyňu odporovaným právnym úkonom, resp. pri vynaložení náležitej starostlivosti mohla
tento úmysel poznať. Časová následnosť a koordinovanosť krokov dlžníčky E. K. neguje jej svedecké
výpovede a tvrdenia o tom, že chcela uspokojiť žalobkyňu, ak predsa po prvej zmluve o pôžičke zo
dňa 07.11.2011 sa zbavila svojho nehnuteľného majetku uzavretím dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (záhradná chatka a pozemky) a následne ešte v ten istý deň, kedy

ráno od žalobkyne prevzala druhú sumu podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2011, napriek svojmu
záväzku s nehnuteľnosťou nakladať (čl. 4 zmluvy o pôžičke), svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4
na byte previedla na žalovanú. Považuje za preukázaný úmysel dlžníčky zbaviť sa svojho majetku,
ktorý podstatne sťažil, resp. úplne znemožnil uspokojenie žalobkyne ako veriteľky. Žalovaná pritom pri
prvej výpovedi uviedla, že vedela o dlhoch a exekúciách svojej sestry E. K. (dlžníčky). Túto skutočnosť

potvrdila aj E. K. (na pojednávaní dňa 16.07.2012, strana 4 zápisnice): „moja sestra V. W. odo mňa
pri spisovaní darovacej zmluvy vedela, že mám finančné problémy, preto sme sa dohodli, že ak bude
nehnuteľnosťpredaná,vyplatímičasťsumyzodpovedajúcej1/4zcelku.Súdsatiežnevysporiadalstým,
že darovacou zmluvou dlžníčka a žalovaná len zastierali kúpnu zmluvu. Preto navrhla, aby odvolací súd
jej odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil neúčinnosť namietaného právneho

úkonu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1zákonač.99/1963Zb.vplatnomznení-Občianskeho

súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal
ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie
má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené, preto je
potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. (§ 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom

hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/5/2012 je určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa žalobu žalobkyne zamietol, s ktorým rozhodnutím
žalobkyňanesúhlasíavodvolacomkonanísadomáhazmenyrozsudkusúduprvéhostupňaavyhovenia

žalobe.

Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku žalobkyňou včas podaného odvolania je preskúmať rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. v zamietajúcej časti a s tým spojeným výrokom o trovách
prvostupňového konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokremzákonovajčlánok46anasledujúceÚstavy
Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničnýchvecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a
Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája

2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp.
zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keď boli zistené v konaní také vady, ktoré nutne

museli viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa.

O tom, ako v tej - ktorej veci prebiehalo konanie (vrátane dokazovania) na súde prvého stupňa, môže
odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (§ 40 ods.
1 OSP a § 122 ods. 1 OSP).

Podľa § 118 ods. 1,2,3 a 4 OSP po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (1). Po vykonaní úkonov
podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd

nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (2). Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo
samosudca (3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási
dokazovanie za skončené (4).

Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v § 118 OSP. Z dôvodovej správy k § 118
ods.2OSPvyplýva,žezaradenietohtoustanoveniadoOSPmalozacieľzvýšiťpredvídateľnosťpostupu
súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a
rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní
s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom

súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať. Účastníkovi má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.
Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy
legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty
- pojmového znaku právneho štátu.

V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup
(§ 118 ods. 2 OSP), keďže ani jedna zo zápisníc o pojednávaní uskutočnených súdom prvého stupňa
nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118
ods. 2 OSP. V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 OSP treba vidieť procesnú

nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k
zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2010).

Postačujúcim pre zrušenie napadnutého rozsudku bol už i tento jediný dôvod, ktorým v

podstate došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Ale navyše takýto dôvod bol naplnený
i riadnym neodôvodnením rozsudku.

Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP je procesná vada, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania

je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania
pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná
( § 212 ods. 3 OSP). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v konaní nepostupuje spôsobom
upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku
absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej

moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, avšak vo všetkých svojich
častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 OSP. Toto ustanovenie vo svojom
odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiskakontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti
zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V danom prípade sa súd prvého stupňa uvedenými požiadavkami na náležité odôvodnenie rozhodnutia
neriadil. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu
súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou, na ktorú
musí odvolací súd prihliadať ex offo.

Požiadavku na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba
dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi
súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. tiež prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v

žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie
jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného
práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania

(okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky
s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
potomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivésúdne
konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, ale

zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozsudok síce rozsiahlo odôvodnil, opísal vo svojom rozsudku
podrobné výpovede účastníkov i svedkov tak, ako ich predniesli na pojednávaní, konštatoval obsah
právnych úkonov žalovanej a jej sestry - dlžníčky žalobkyne, pochybil však, pokiaľ z týchto dôkazov

nevyvodil jasné a relevantné skutkové i právne závery. Ani v súvislosti s výsluchom svedkov nebolo
dôležité v samotnom rozsudku uvádzať napr. charakteristiku daného svedka, skutočnosti, odkiaľ svedok
účastníkov pozná, či je či nie je s nimi v príbuzenskom pomere, aký má s nimi vzťah a iné skutočnosti,
ktoré sú síce obsahom spisu, ale do rozsudku v žiadnom prípade nepatria (zahltenie informáciami a
nepodstatnými údajmi), ale súd mal stručným, jasným a výstižným spôsobom uviesť podstatnú časť

výpovede svedka, na ktorej chcel založiť svoje rozhodnutie, potvrdiť alebo naopak vyvrátiť správnosť
argumentácie účastníkov, dôvodnosť či nedôvodnosť žaloby žalobkyne. Bez splnenia požiadavky
zákona, aby bol rozsudok vybavený vecnými argumentami, stručnými, jasnými a výstižnými dôvodmi,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, robí jeho rozsudok nepreskúmateľný.

Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobkyňa v postavení veriteľa a E. K., rodená W., bytom B. XXX v
postavení dlžníčky, uzavreli dňa 01.12.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa ako veriteľ
poskytla dlžníčke E. K. pôžičku v sume 1.800,- eur a dlžníčka sa zaviazala pôžičku 1.800,- eur spolu
s odmenou 500.- eur vrátiť do jedného mesiaca od podpisu zmluvy, t.j. do 01.01.2012. V článku IV.
sa účastníčky dohodli tiež na tom, že dlžníčka ako vlastníčka nehnuteľnosti v bytovom dome na ulici

E. X, M., zapísanej v LV č. XXXX, v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas zriadi záložné právo
v prospech veriteľa na predmetnej nehnuteľnosti a s predmetnou nehnuteľnosťou bude nakladať iba
so súhlasom veriteľa (č.l. 5 až 7 spisu). Žalobkyňa a jej dlžníčka E. K. pritom ešte dňa 07.11.2011
uzavreli zmluvu o pôžičke (porovnaj č.l. 23 až 26 spisu), na základe ktorej veriteľ (žalobkyňa) poskytoldlžníčke pôžičku v sume 5.000,- eur, ktorú sa dlžníčka zaviazala vrátiť spolu s odmenou 1.500,- eur do
troch mesiacov od podpisu zmluvy. Aj v tejto zmluve v článku IV. zmluvy sa dlžníčka ako vlastníčka
nehnuteľností, zapísaných v LV č. XXXX k.ú. M., zaviazala v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas

zriadiťzáložnéprávovprospechveriteľaadovyplateniapôžičkyspredmetnounehnuteľnosťounakladať
iba so súhlasom veriteľa. Napriek tomu dlžníčka E. K., rodená W. dňa 01.12.2011 s obdarovanou V.
W. uzavrela darovaciu zmluvu, keď predmetom daru bol jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 z
celku na spornej nehnuteľnosti - darca E. K. darovala tento svoj spoluvlastnícky podiel obdarovanej V.
W., svojej sestre, ktorá sa stala spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v polovici. Dňa 19.12.2011

účastníčky uzavreli dodatok k darovacej zmluve, ktorou sa obdarovaná V. W. zaviazala, že po prevode
nehnuteľností,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvy,vyplatíčiastkuzodpovedajúcupodielu1/4zcelku
na nehnuteľnostiach darkyni do 7 pracovných dní.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva to, že ešte dňa 08.11.2011 bola uzavretá kúpna zmluva medzi
predávajúcimi - vlastníčkami spornej nehnuteľnosti Z. K., E. K. a V. W. a kupujúcim W. K., predmetom

kúpnej zmluvy bol byt č. XX zapísaný v LV č. XXXX k.ú. M., nachádzajúci sa vo vchode č. X na prvom
podlaží bytového domu súp. č. XXXX v M.. Účastníkmi tejto zmluvy - predávajúcimi bola ako žalovaná,
t.j. obdarovaná, tak i darkyňa, t.j. dlžníčka žalobkyne E. K. a ktorým mal kúpnu cenu vyplatiť kupujúci
(každej v sume 10.875,- eur, finančné prostriedky mal kupujúci čerpať formou úveru), avšak ku vkladu
vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti v prospech kupujúceho nedošlo, predávajúce sú preto

naďalej vedené v evidencii nehnuteľnosti ako vlastníčky (porovnaj č.l. 66 až 68 spisu).

Dlžníčka E. K. doposiaľ veriteľke - žalobkyni nevrátila požičané finančné prostriedky, k vráteniu ktorých
sa zaviazala v zmluve o pôžičke, čo súd prvého stupňa úplne pominul a ponechal bez dôsledkov.

Darovaciu zmluvu (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka) charakterizuje bezplatnosť. Bezplatnosť
znamená, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nijaké iné majetkové
plnenie. Darovacia zmluva je ponímaná v spoločnosti ako vyjadrenie citových, morálnych,
rodinných a iných kladných väzieb darcu k obdarovanému, alebo ako odplata za dovtedajšiu nezištnú
pomoc a iné, ktorý vzťah sa v spornom období (mimo rodinného - sestry) nezistil, či vzťahy medzi

účastníčkami darovacej zmluvy boli práve vrúcne, úprimné a rodinné. Súd prvého stupňa sa s týmito
skutočnosťami vo svojom rozsudku vôbec nevysporiadal a čo bolo skutočným dôvodom zmluvy úplne
pominul.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľku odporovateľným právnym

úkonom nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, o úmysle nevedela ani nemohla vedieť, pretože
úmysel dlžníčky ukrátiť žalobkyňu na jej veriteľských právach neexistoval, naopak, mal preukázaný
úmysel dlžníčky získať finančné prostriedky na uspokojenie veriteľa, čo dokazuje aj platne uzavretá
kúpna zmluva zo dňa 08.11.2011 a jej ďalšie konanie - vypratanie bytu v novembri 2011, ktoré smerovalo
k naplneniu kúpnej zmluvy z 08.11.2011, keďže vypratanie bytu dlžníčkou bolo dohodnuté po úhrade

kúpnej ceny kupujúcim splatnej do 30.12.2011.

Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a
ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb
(napríklad darovacia zmluva). Pritom úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa pri osobách uvedených

v § 116, 117 prezumuje, pretože tu platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa a vyvrátiť ju
môže len blízka osoba, ktorá mala z predmetného právneho úkonu prospech.

Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje pozíciu veriteľa, pretože úmysel sa predpokladá, čo však
neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti

nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti,
ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

Súd prvého stupňa (strana 15 rozsudku) síce konštatuje, že zameral dokazovanie na zistenie, či
žalovaná mala vedomosť ako druhá strana darovacej zmluvy o úmysle dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa,

opomenul však, že práve žalovanej zákon ukladá preukázať, že tento úmysel nemohla poznať ani pri
náležitej starostlivosti. Naopak, túto skutočnosť vôbec neskúmal a dospel k záveru, že tu neexistoval
úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa. Takýto záver je pritom v rozpore s platnou právnou úpravou,
ktorá ho prezumuje.Žalovaná doposiaľ nepreukázala žiadnu náležitú starostlivosť rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa, vedela však o finančných a iných problémoch svojej sestry, pred uzavretím tohto právneho

úkonu sa so sestrou nerozprávala, sama uviedla, že pri spisovaní darovacej zmluvy nebola, sestra
ju telefonicky oslovila, že treba podpísať darovaciu zmluvu. Žalovaná preto musí preukázať, že
vyvinula náležitú starostlivosť, aby zistila dôvod tohto právneho úkonu, pretože z povahy darovacej
zmluvy vyplýva, že ide o právny úkon, kedy obdarovaný nadobúda majetok bezplatne, zväčša je
to morálnym vyjadrením ocenenia vzťahov, správania sa, nezištnej pomoci a podobne najmä medzi

blízkymi (prípadne aj inými) osobami. Žalovaná zatiaľ v konaní takéto skutočnosti netvrdila. I tieto
skutočnosti sú významné pre rozhodnutie predmetného sporu účastníkov, ale súd prvého stupňa im
nevenoval žiadnu pozornosť.

Pritom časový sled uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2011 (č.l. 66 až 68 spisu), zmluvy o pôžičke
z 01.12.2011 (č.l. 5 až 7 spisu), ako i darovacej zmluvy z 01.12.2011 (č.l. 50 až 52 spisu), v ktorých sa

prejavilo konanie dlžníčky, keď účastníkom prvého a posledného právneho úkonu bola ako dlžníčka E.
K., tak i žalovaná V. W., súd prvého stupňa nechal bez vyvodenia dôsledkov.

Súd prvého stupňa z uvedeného konania účastníkov darovacej zmluvy nevyvodil žiaden právny záver,
i keď z kúpnej zmluvy uzatvorenej krátko pred darovacou zmluvou mala dlžníčka do 31.12.2011 získať

finančné prostriedky a v tomto období došlo k uzatvoreniu predmetnej darovacej zmluvy, no súd
prvého stupňa tieto skutočnosti ponechal úplne bez povšimnutia. Pritom na jednej strane dlžníčka
žalobkyne uzavrela kúpnu zmluvu, ktorou predala svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe (spolu so
žalovanou a ich matkou). Od uzavretia kúpnej zmluvy uplynula doba cca jeden mesiac a už uzavrela
so žalovanou darovaciu zmluvu. Pritom lehota na splatnosť kúpnej ceny pre kupujúceho z kúpnej

zmluvy ešte neuplynula (avšak kupujúcemu sa nepodarilo získať úver na výplatu kúpnej ceny). Je
pritom na zváženie, pokiaľ vlastník najprv svoje vlastníctvo predáva za účelom získania kúpnej ceny a
následne svoj spoluvlastnícky podiel bezplatne daruje, kedy prichádza o svoje vlastnícke právo
bez náhrady. Pritom z dodatku k predmetnej darovacej zmluve vyplýva (tak ako to v odvolaní namieta
žalobkyňa), že dlžníčka žalobkyne nemala úmysel prísť o toto svoje vlastnícke právo bezplatne, všetky

jej predchádzajúce kroky smerovali k získaniu finančných prostriedkov, pretože peniaze potrebovala.

V súdenom prípade mal súd prvého stupňa v zmysle § 42a OZ predovšetkým skúmať aj to, či
predmetný právny úkon ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Mal zistiť, či dlžníčka
žalobkyne disponuje majetkom, ktorým by mohla pohľadávku veriteľky - žalobkyne uspokojiť. Ak by bolo

preukázané,žetakýmtomajetkomnedisponuje,malzistiť,čižalobkyňadôvodneodporujepredmetnému
právnemu úkonu.

Vprejednávanomprípadeodvolacísúdzrušilrozsudoksúduprvéhostupňaprenedodržanieprocesného
postupu súdom prvého stupňa tak, ako mu to stanovuje platná právna úprava (§ 118 ods. 2 OSP), pre

nevybavenie rozsudku súdu prvého stupňa náležitosťami pre toto rozhodnutie stanovené zákonom (§
157 ods. 2 OSP), pretože jeho rozhodnutie nie je preskúmateľné, a tiež preto, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil (nesúlad medzi jeho skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa procesným postupom podľa ust. § 118 OSP po vykonaní úkonov

uvedie skutočnosti podľa § 118 ods. 2 OSP, opätovne posúdi nárok žalobkyne, vykoná potrebné dôkazy
a vo veci spravodlivo rozhodne, svoje rozhodnutie náležite logicky odôvodní tak, aby z odôvodnenia
vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods.
2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby vady vytýkané odvolacím súdom súd
prvého stupňa odstránil a vo veci opätovne rozhodol.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.