Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/182/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209377
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5710209377.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu C.. C. U.M., O..
X.X.XXXX, Z. V. Ž., V. X, právne zastúpeného JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom Žilina, V.
Spanyola8343/1Aprotižalovanýmvrade1/V.L.,O..XX.XX.XXXX,vrade2/W.L.,E..U.,O..X.X.XXXX,
D. V. X., O. XXXX/X, právne zastúpeným Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom v Martine,
E.B.Lukáča 2, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a na ochranu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný žalovaným v rade 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania
v sume 1 265,23 € na účet právnej zástupkyne žalovaných číslo XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 9.8.2010 a spresnenou podaním žalobcu zo dňa 4.3.2011, na súd
došlým4.3.2011sažalobcaprotižalovanýmdomáhalurčenia,žežalobcajevlastníkompozemkuparcely
KN-C č.XX/X, zastavané plochy o výmere 12 m2, nachádzajúceho sa v k.ú. E., ktorý bol odčlenený z
pozemku - parcely KN-C č.XX-zastavané plochy o výmere 411 m2, zapísaného pre k.ú. E. na LV č.XX
na základe Geometrického plánu č.XX/XXXX zo dňa 7.4.2010, vyhotoveného Ing. Miriam Glončákovou,

Geodetickou kanceláriou Gama so sídlom v Martine, M.R.Štefánika č.25 a toho, aby žalovaní v rade 1/
a 2/ boli zaviazaní k povinnosti presunúť poškodený kovový pletivový plot na hranicu novovytvorenej
parcely KN-C č.XX/X-zastavané plochy o výmere 12 m2 s novovytvorenou parcelou č.KN-C č.XX/X
- zastavané plochy o výmere 411 m2 na základe Geometrického plánu Ing. Glončákovej, uvedeného
vyššie a odstrániť všetky veci, ktoré sa nachádzajú na parcele KN-C č.XX/X o výmere 12 m2, ktorých
sú vlastníkmi alebo užívateľmi.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že je výlučným vlastníkom parcely KN-C č.XX -
záhrady o výmere 592 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. E., ktorá je zapísaná na LV č.XX. Žalovaní sú
bezpodieloví spoluvlastníci susediaceho pozemku - parcely KN-C č.XX - zastavané plochy o výmere
411 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. E., ktorá je zapísaná na LV č.XX. Z tejto parcely v žalobe uvedeným
geometrickým plánom Ing. Glončákovej bola vytvorená parcela KN-C č.XX/X - zastavané plochy o

výmere 12 m2, o ktorej žalobca tvrdil v žalobe, že je jeho vlastníctvom, pričom geometrický plán bol
vypracovaný za účelom obnovenia pôvodných hraníc EN parciel č.XXX, XXX, XXX pre k.ú. E.. Žalobca
ďalej uviedol, že pri novom mapovaní boli parcely EN č.XXX, XXX zlúčené do parcely KN - C č.XX -
záhrady o výmere 592 m2 a pôvodná EN parcela č.190 bola po mapovaní prečíslovaná na parcelu KN-
C č.XX - zastavané plochy o výmere 411 m2. Žalobca mal za to, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosť
a to KN - C parcelu č.XX/X o výmere 12 m2, ktorých týchto 12m2 predstavuje časť, ktorá bola

naopak zabratá z pôvodných EN parciel č.XXX, XXX pôvodne patriacich žalobcovi, resp. jeho právnym
predchodcom. Túto časť, predstavujúcu v geometrickom pláne znázornenú parcelu KN- C č.XX/X, ktorávznikla zabratím časti pôvodných EN parciel č. XXX,XXX v súčasnosti užívajú žalovaní, ktorí posunuli
kovový pletivový plot, ktorým bolo možné a doposiaľ je možné fyzicky manipulovať a na tejto časti
pozemku, o ktorom žalobca tvrdil, že patrí jemu, si bez vedomia vlastníka susediacej nehnuteľnosti,

teda žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov postavili žumpu na odvádzanie odpadových vôd. Z
predmetného geometrického plánu malo byť podľa tvrdenia žalobcu zrejmé, že KN-C parcela č.XX/X
tam znázornená je časťou pôvodných EN parciel, ktoré v minulosti vlastnili predchodcovia žalobcu.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Argumentovali tým, že do spisu pripojili Geometrický plán, vypracovaný

Ing. Petrom Horemužom, z ktorého malo naopak vyplynúť, že im patriaca KN-C parcela č.XX by
mala byť väčšia o 14 m2, ktorými pôvodná EN parcela č.XXX, z ktorej parcela č.KN-C XX bola
vytvorená, zasahovala do súčasnej parcely KN-C č.XX, patriacej žalobcovi a tento presah pôvodnej
EN parcely č.XXX bol na predmetnom geometrickom pláne znázornený ako parcela č.XX/X o
výmere 14 m2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ popierali, že by boli manipulovali s pletivovým plotom, ktorý
postavili predchodcovia žalobcu a vzhľadom na vykonané dokazovanie a najmä znalecký posudok

súdom ustanoveného znalca poukázali na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu sa nepreukázali a nebolo
preukázané ani manipulovanie s plotom, oddeľujúcim sporné pozemky účastníkov konania, ktorý
prebieha v tých istých hraniciach, ako prebiehal v čase, keď predmetnú nehnuteľnosť žalovaní v rade 1/
a 2/ do svojho bezpodielového spoluvlastníctva kúpili v roku 1980. Keďže odvtedy žalovaní nezasahovali
dostavu,vakomnehnuteľnostinadobudlivroku1980kúpou,aspornýpozemokdržali,obrábali,aužívali

v dobrej viere pre prípad, že by sa tvrdenia žalobcu aj ukázali ako pravdivé, pokiaľ ide o skutočnosť,
že ním označená sporná parcela KN-C č.XX/X bola vytvorená z EN parciel, patriacich predchodcom
žalobcu, žalovaní vzhľadom na odstup času a moment, kedy žalobca, resp. jeho právny predchodca
začal prvýkrát spochybňovať vlastnícke právo žalovaných k tejto časti pozemku, pozemok vydržali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a svedkov, čítaním listín, pripojených
do súdneho spisu, geometrických plánov, ktoré účastníci konania do spisu pripojili, čítaním znaleckého
posudku, súdom ustanovenej znalkyne Ing. Yvety Strhanovej a výsluchom tejto znalkyne a po takto
vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

Vo svojom prvom rozsudku Okresný súd Martin vychádzal zo skutočnosti, že žalobca pri formulovaní
žalobného petitu, ktorým bol súd viazaný, opieral určenie vlastníckeho práva k parcele č. XX/X v
katastrálnom území E., o geometrický plán vytvorený Ing. Glončákovou, ktorý bol už dnes nepresný
vzhľadom na skutočnosť, že parcely žalovaných sú dnes zapísané na inom liste vlastníctva, než

je uvedené v geometrickom pláne a preto nie je spôsobilý zápisu do katastra nehnuteľností. Tento
geometrický plán totiž musí tvoriť prílohu rozsudku, ktorým by súd určil vlastníctvo žalobcu k vymedzenej
časti pozemku. Druhým dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že v konaní sa vlastníctvo
žalobcu k tejto časti pozemku, teda KNC parcele č. XX/X vytvorenej geometrickým plánom Ing.
Glončákovej nepreukázalo. Geometrický plán bol spochybnený samotnou súdnou znalkyňou a v konaní

nebol produkovaný dôkaz, ktorý by presvedčivo preukázal tvrdenia žalujúcej strany, žeby žalovaní boli
posunuli pletivový plot oddeľujúci sporné pozemky od roku 1980, keď predmetný pozemok, teda parcelu
č. XX spolu s rodinným domom kúpili. Súd zistil z doloženej korešpondencie medzi účastníkmi konania,
že k prvému spochybneniu vlastníckej hranice medzi žalobcom a žalovanými došlo v roku 2005, z čoho
vyplýva, že žalovaní 25 rokov po tom, čo pozemok kúpili, ho v nezmenenom stave dobromyseľne užívali,

teda súd dospel k presvedčeniu, že ak by aj sporná časť parcely KNC č. XX v geometrickom pláne
Ing. Glončákovej označená ako KNC parcela č. XX/X, v minulosti patrila žalobcom, resp. jeho právnym
predchodcom, (čo sa ale nepreukázalo), uplynutím 10 rokov dobromyseľnej a ničím nerušenej držby
tohto pozemku žalovanými najneskôr k 1. 1. 1992 žalovaní sporný pozemok vydŕžali v zmysle § 134 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 1992.

ProtitomutorozsudkupodalodvolaniežalobcaaKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacísvojímuznesením
sp. zn. 7Co 241/2014 zo dňa 28. 5. 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal krajský súd na záver okresného súdu, že žalobný návrh

žalobcu na určenie vlastníckeho práva je nedôvodný na tom skutkovom a právnom základe, že
takýto žalobný návrh navrhovateľa v spojení so záverom znalkyne Ing. Yvety Strhanovej, že úradne
overený geometrický plán č. 13/2010 vyhotovený Ing. Glončákovou nemôže byť podkladom pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Okresný súd pritom vychádzal len z tvrdenia znalkyne Ing.Yvety Strhanovej, pričom v rozsudku okresného súdu absentujú hodnotenia, akému právnemu predpisu
nesprávnych údajov sa v hornej časti zadania geometrického plánu by odporoval, inak povedané, že
ak podstatnou časťou geometrického plánu je najmä jeho grafická časť a v obsahovej časti výmera

zanikajúcej a novovzniknutej parcely, či nesprávny údaj označenia listu vlastníctva príslušnej parcely
môže spôsobiť to, že kataster nehnuteľností vlastnícke právo nezapíše. Okresný súd žalobu o určenie
vlastníckeho práva zamietol ďalej z dôvodu, že žalobca v konaní vlastníctvo k vydelenej časti parcely
nepreukázal, pretože jeho tvrdenia boli spochybnené na základe vykonaného znaleckého dokazovania
znalkyne Ing. Yvety Strhanovej. Závery znaleckého dokazovania, ako aj ostatné výsledky vykonaného

dokazovania okresný súd nevyhodnocoval vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, napríklad k okolnostiam
výmery pozemkov v pozemnoknižnom a neskôr v EN stave, vychádzal len zo záveru znalkyne, že
výmera pozemkov nie je podstatná, spôsobu užívania susedných parciel v danej lokalite, ktoré podľa
žalobcu sú užívané bez zalomenia hraníc medzi pozemkami, spôsobu prečíslovania pozemnoknižných
parcielnaENparcelyaneskôrkvytvoreniukatastrálnejmapynazákladeTHMmerania,vdanomprípade
v roku 1978 a vo vzťahu k hodnoteniu ďalších dôkazov, k výsluchu svedkov, ktoré bolo vykonané nie vo

vzťahu k zisteniu priebehu hranice medzi parcelami účastníkov v dávnej minulosti, pokiaľ boli na nich
postavené nehnuteľnosti - humná právnych predchodcov žalobcu a žalovaných vo vzťahu k záverom
uvádzaných v znaleckom posudku k priebehu hranice medzi takýmito stavbami daných na základe
miestnych podmienok, hranica tvorená okapom stavieb a vo vzťahu k ďalším skutkovým zisteniam, ako
bol priebeh dreveného plota s následným užívaním parciel, potom ako uvedené drevené stavby boli

zlikvidované, či a po akú dobu bol, alebo medzi nimi nebol vytvorený plot, na základe akých skutočností
došlo k vytvoreniu provizórneho pletivového plechu a podobne. Naviac je záver okresného súdu, že
žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k KNC parcele č. XX vydŕžaním, je predčasný.
Okresný súd totiž predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydŕžaním zo strany žalovaných, najmä
oprávnenú dŕžbu dôsledne neskúmal a skutkové zistenia uvádzané v dôvodoch rozsudku okresného

súdu nedávajú záver k tomu, žeby žalovaní podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydŕžaním
jednoznačne v konaní preukázali. Keďže okresný súd skutkový stav riadne nezistil, doposiaľ skutkové
zistenia nezakladajú záver okresného súdu o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcom na určenie
vlastníckeho práva.

Spravujúc sa názorom krajského súdu ako súdu odvolacieho Okresný súd Martin opätovne nariadil
dokazovanievykonanímopätovnejohliadkynamiestesamom,výsluchomznalkyneavýsluchomďalších
svedkov, pričom prihliadal na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania.

Podľa výpisu z LV č.XX pre k.ú. E. je žalobca výlučným vlastníkom pozemku - KN-C parcely č.XX o

výmere 592 m2, druh záhrady, ktorú nadobudol do vlastníctva darovacou zmluvou zo dňa 16.2.1998
od svojej matky V. U.M., E.. Z., spísanej formou notárskej zápisnice N 58/98, NZ 58/98 pred JUDr.
Vladimírom Kostovčákom, notárom so sídlom v Martine, ktorej vklad darovacej zmluvy bol povolený
Okresným úradom v Martine, Katastrálnym odborom dňa 23.3.1998.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podľa výpisu z LV č. XX pre k.ú. E. bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku
KN-C č.XX o výmere 411 m2- zastavané plochy a nádvoria a tento pozemok nadobudli kúpnou zmluvou
uzavretou formou notárskej zápisnice N 250/80, NZ 311/80 spísanej na Štátnom notárstve v Martine
dňa 19.11.1980 od predávajúceho L. V., O.. XX.X.XXXX, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v
Martine dňa 3.12.1980 pod Reg I 372/80.

Podľa informácií Správy katastra Martin (čl.50) parcela KN-C č.XX, dnes zapísaná na LV č.XX pre k.ú. E.
bola vytvorená z EN parcely č.XXX, a pôvodné EN parcely č.XXX, XXX, XXX v k.ú. E. boli prečíslované
na parcelu KN-C č.XX, ktorá je zapísaná na LV č.XX.

Zo znaleckého posudku č.4/2013, ktorý vypracovala Ing. Yveta Strhanová, súdom ustanovený znalec
z odboru geodézie vyplynulo, že hranicu medzi parcela registra C KN č.XX a XX nie je možné z
geodetického hľadiska porovnať s pôvodnou hranicou EN parciel č.XXX,XXX,XXX a to z toho dôvodu, že
C-KN parcely č.XX R. XX sú určené na podklade mapovania THM - reambuláciou, priamym geodetickým
zameraním, majú určený tvar, rozmery a polohu v katastrálnej mape, pričom parcely EN č.XXX až

XXX pred mapovaním boli zobrazené v príložnej mape, vyhotovenej reprodukovaním ofsetov podľa
pozemkovej mapy, vykazujúcej stav koncom roku 1968 bez matematického základu. V nej sa jedná
o približné vykreslenie nehnuteľností. Zároveň nie je možné ani porovnanie s krokárskou mapou z
pozemkovej knihy, ktorá je tiež vykreslená bez matematického základu. Porovnaním stavby žalovanýchzakreslenej v príložnej mape, v katastrálnej mape a na mieste samom je evidentné, že podľa zákresu
v príložnej mape a podľa skutočností by sa malo jednať o inú stavbu. Ak by príložná mapa bola
spracovaná na matematickom základe, väčšina hraníc by sa prekrývala s hranicami v katastrálnej

mape, prípadne zameraním v teréne. Príložná mapa má však úplne rozdielne tvary nehnuteľností,
ako sú zobrazené v katastrálnej mape a v teréne. Geometrické plány, predložené účastníkmi konania
sú vyhotovené na obnovu hranice medzi EN parcelami č.XXX, XXX, XXX, zakreslenými v príložnej
mape. Vzhľadom však na to, že v príložná mapa nie je vyhotovená na matematickom základe, každý
geodet vykonal porovnanie hranice inak, zvolil iné identické body, znázornené v príložnej mape a v

katastrálnej mape. Oba geometrické plány určujú priebeh EN hranice medzi parcelami č.XXX ,XXX ,XXX
s presnosťou, ktorá je daná vykreslením spoločnej hranice na príložnej mape bez matematického
základu, čo znamená, že takto určené hranice vykazujú nízku presnosť, ktorá sa nedá vyčísliť.

Vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 25.9.2013, ktorým znalkyňa reagovala aj na námietky
účastníkov konania k znaleckému posudku (čl.217,218) a poukázala na skutočnosť, že geometrický

plán, ktorý predložil žalobca, nemôže byť zapísaný do katastra nehnuteľností, nakoľko došlo k zmene v
doterajšom stave, totiž ľavá strana výkazu výmer uvádza LV č.XX, avšak momentálne je parcela C-KN
č.XX zapísaná na LV č.XX pre k.ú. E., čo je aktuálny stav v Správe katastra Martin. Tento geometrický
plán neurčuje presnú pôvodnú hranicu z mapy evidencie nehnuteľností, a to či pôvodná vlastnícka
hranica, znázornená v evidencii nehnuteľností, znázorňujúca parcely č.XXX, XXX, XXX prebieha tak,

ako je zakreslená v geometrickom pláne, predloženým žalobcom, sa určiť nedá. Presnú vlastnícku
hranicu z mapy EN nie je možné určiť, nakoľko táto mapa nie je určená na matematickom základe,
nebola vykreslená z geodetického zamerania v požadovanej presnosti. A pre presné určenie spornej
hranice nie je možné z technického hľadiska použiť pôvodné mapy, krokársku mapu a ani mapu EN.
Znalkyňa konštatovala, že polohu stavbu nie je možné porovnať so stavom v evidencii nehnuteľností,

nakoľko stav v evidencii nehnuteľností nie je geodeticky zameraný. Pri geodetickom zameraní na mieste
samom pri tvorbe znaleckého posudku a porovnaní stavieb so stavom v katastri nehnuteľností znalkyňa
zistila, že žiadna zo stavieb žalovaných sa nenachádza na parcele žalobcu. Odpovedala tiež na tú
skutočnosť, či žalovaní užívajú časť parcely č. XX, patriacej žalobcovi a uviedla, že porovnanie stavu
podľa evidencie nehnuteľností a stavu užívania na mieste samom sa nedá vykonať s požadovanou

presnosťou a porovnaním stavu KN a stavu užívania na mieste samom zistila, že žalovaní neužívali
časť parcely, patriacej žalobcovi.

Znalkyňa bola konfrontovaná aj s vyjadrením geodetickej kancelária Gama Ing. Glončákovej, ktorá
spracovala geometrický plán, žalobcom pripojený k pôvodnej žalobe, na ktorom bola práve znázornená

parcela č.XX/X o výmere 12 m2, ktorá podľa tejto geodetickej kancelárie mala byť súčasťou pôvodnych
EN parciel č.XXX R. XXX, ktoré v minulosti patrili žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom.

V tomto vyjadrení ku znaleckému posudku Ing. Glončáková dňa 28.10.2013 (čl.226) uviedla, že
geometrický plán, ktorý vyhotovila slúžil na obnovenie pôvodného právneho stavu. Objednala ho matka

žalobcu z toho dôvodu, že pri mapovaní nebola hranica jej pozemku dodržaná podľa pôvodného
stavu, ale bola zameraná hranica tak, ako bola užívaná (podľa pôvodného stavu v EN hranicu tvorila
rovná čiara, pričom v súčasnosti je hranica znázornená zalomenou čiarou). Geodetka vychádzala zo
skutočností, že tvrdené užívanie bolo vymedzené oplotením, ktoré mali svojvoľne vybudovať susedia
bez toho, aby matku žalobcu o tom informovali. Mapové podklady, z ktorých sú zrejmé pôvodné hranice

a z ktorých geodetka čerpala, nie sú vyhotovené na matematickom základe, a teda nie sú celkom
presné. Avšak Ing. Glončáková pri tvorbe geometrického plánu brala do úvahy viacero faktorov a to tú
skutočnosť, že hranica medzi spornými pozemkami v pôvodnom katastrálnom náčrte bola nakreslená
ako rovná, nezalomená čiara, tak ako je to v súčasnej katastrálnej mape, že hranica medzi spornými
pozemkami v mape EN je nakreslená tiež ako rovná čiara a nie ako zalomená tak, ako je to v súčasnej

katastrálnej mape, že súčet výmer parciel podľa stavu EN parcely č.XXX, XXX, XXX je väčší ako
výmera terajšej parcely po mapovaní, t.j. parcely č.XX, z čoho je možné predpokladať, že z tejto
parcely bolo odobraté, teda, že susedia si túto časť prihradili k svojmu pozemku. Tiež uviedla, že
vychádzala zo skutočností, že hranice medzi pozemkami v intravilánoch obcí sú zväčša vymedzené
okapom domu hlavne pokiaľ ide o staré domy, nakoľko pozemky sú úzke a je málo pravdepodobné, že

by pôvodní majitelia nechávali za domom plochu, ktorú nie je možné nijako využiť, ako je to uvádzané v
geometrickom pláne žalovaných. Zohľadnila vyjadrenie pôvodných vlastníkov hlavne ak k dispozícií boli
nepresné pôvodné mapy. V tomto prípade matka žalobcu zdedila pozemky po matke, v danom prostredí
vyrastala a teda dobre pozná miestne pomery a možno predpokladať, že vie v akom stave a rozsahuboli pozemky ňou samou, resp. jej rodinou užívané. Protistrana, teda žalovaní pozemky kúpili, nejedná
sa o pôvodných majiteľov a preto ani nemôžu poznať priebeh pôvodných hraníc.

Vo svojom výsluchu reagovala potom na tieto tvrdenia aj Ing. Strhanová, ktorá vo svojej výpovedi
zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Trvala najmä na tvrdení, že nie je možné vychádzať
zo skutočností ako boli pôvodné EN parcely znázornené na mape evidencie nehnuteľností a je zrejmé z
prílohyč.1.5jejznaleckéhoposudku,žetak,akosúnehnuteľnostiznázornenénamapeENakatastrálnej
mape v prípade ich prekrytia sa stavy znázorňujúce nehnuteľnosti podstatne odlišujú. Uviedla, že

situáciu, ktorá vychádza z geometrického plánu Ing. Glončákovej, zachytila v prílohe 1.3 znaleckého
posudku a tam, kde by podľa geometrického plánu Ing. Glončákovej sa mala nachádzať skutočná
vlastnícka hranica medzi parcelou XX/X podľa tvrdenia žalobcov v teréne nie je žiadna hranica mimo
kolíka, ktorý použila Ing. Glonáčková pri tvorbe svojho geometrického plánu. Ak by sa malo vychádzať z
hranice, určenej Ing. Glončákovou, tak by šachta, nachádzajúca sa na pozemku žalovaných čiastočne
zasahovala do pozemku žalobcu za predpokladu, že by mu parcela XX/X patrila. Uviedla, že len v prílohe

1.2 svojho znaleckého posudku na strane 11. zelenou farbou vyznačila nepatrný presah pletiva oplotenia
od domu žalovaných do parcely č.54 vlastnícky patriacej žalobcovi, avšak len v minimálnej rozlohe 1m2.
Zdôraznila, že geometrický plán Ing. Glončákovej, ku ktorému sa vyjadrovala, nemôže byť zapísaný
do katastra nehnuteľností, nakoľko nastala zmena na LV a totiž, že momentálne parcely, ktoré patria
žalovaným, sú zapísané na LV č.XX pre k.ú. E. a nie na LV č.XX. Žalobu ale žalobcovia podali ešte

pred zmenou, ktorá bola zapísaná v roku 2010. Znalkyňa uviedla, že nemôže odpovedať na otázku, či
v minulosti hranice medzi pozemkami boli lomené alebo rovné, pretože tieto hranice vznikali tak, ako
sú zakreslené v krokárskych alebo pozemkových mapách približne v rokoch 1850 až 1900 a záleží
na tom, v akom území. Nedá sa zovšeobecniť, že hranice medzi pozemkami sa tvorili a zakresľovali
rovnou čiarou. Zotrvala na tvrdení, že ani jeden z geometrických plánov, ktoré účastníci konania do

spisu pripojili nezodpovedá tomu stavu, ktorý zistila ona. Spochybnila vyjadrenie Ing. Glončákovej v tom
smere, že súčet výmer parciel podľa stavu EN je väčší ako výmera KN parciel s tým, že výmera parcely
nie je záväzný údaj podľa Katastrálneho zákona. Pokiaľ ide o priebeh hranice a to či je v mape EN a
katastrálnomnáčrtezakreslenýrovnoavkatastrálnejmapeakolomenýuviedla,želommoholanemusel
byť viditeľný a záleží na tom, ako hranica bola zameriavaná. Dá sa na druhej strane zovšeobecniť, že

hranice medzi pozemkami boli prevažne vymedzené okapom. A nedá sa povedať, či v tomto prípade
dom bol postavený na hranici pozemku, alebo bol od hranice odsadený.

V prítomnosti znalkyne Ing. Yvety Strhanovej bola opätovne vykonaná ohliadka na mieste samom dňa
13. 2. 2015 a v prítomnosti znalkyne boli dopočutí svedkovia P. I., C.. E. L., C.. P. L., U.. U. V., F. U.

V., C. I., V. U..

Následne bola znalkyňa znova vypočutá na pojednávaní dňa 17. 9. 2015.

Na tomto pojednávaní znalkyňa reagovala na niektoré námietky žalujúcej strany a teda novej právnej

zástupkyne. Znalkyňa sa podrobne vyjadrovala k jednotlivým prílohám svojho znaleckého posudku
a vyjadrila sa aj k situačnému náčrtu, ktorý pripojila ako prílohu svojho listu zo dňa 16. 9. 2015 (čl.
448 a 449), kde je znázornené prekrytie pôvodnej pozemkovej mapy, resp. pôvodnej mapy EN, inak
znázornenej v znaleckom posudku na strane 32, s mapou evidencie nehnuteľností, resp. príložnou
mapou č. 2 znázornenou na strane 30 znaleckého posudku. Červeným znalkyňa znázornila existujúci

stav zameraný v čase spracovávania posudku na mieste samom a priebeh existujúceho oplotenia a
čiernym znázornila súčasné znázornenie pozemkov v katastri nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé,
že tak ako sú parcely evidencie nehnuteľností znázornené v tzv. príložnej mape, neprekrývajú sa
s pozemkami a stavbami tak, ako boli zamerané znalkyňou a tak, ako sú znázornené v katastri
nehnuteľností na katastrálnej mape.

Znalkyňa ďalej uviedla, že náčrt o miestnom vyšetrení z roku 1972, ktorý tvorí prílohu č. 10.1 a je
zachytený na strane 31 znaleckého posudku a ktorý znázorňuje zalomenú hranicu medzi pozemkami
účastníkov konania, sa stal podkladom pre vykreslenie súčasnej katastrálnej mapy. Znalkyňa sa
podrobne vyjadrila aj k tomu, že takéto miestne vyšetrovania sa pri THM vykonávajú obvykle tak, že

pracovníci geodézie a kartografie vyšli do terénu, pýtali sa ľudí, kde majú svoje vlastnícke hranice a pri
tomto vyšetrovaní zároveň zvykli robiť tzv. omerné miery, čiže robili si určité pracovné náčrtky do kópie
máp evidencie nehnuteľností, čiže inak povedané do pozemkových máp. Mapa evidencie nehnuteľností
je potom znázornená na jej grafickom náčrte (čl. 448) zelenou farbou. Teda obvykle sa postupovalotak, že do mapy evidencie nehnuteľnosti sa zakresľovali omerné body a medzitým sa aj vyšetroval
priebeh vlastníckych hraníc. Pripustila, že samotný grafický náčrt o miestnom vyšetrení mohol byť potom
ako podklad pre katastrálnu mapu, zakreslený aj neskôr po samotnom vyšetrení geodetmi v mieste

samom. Potvrdila však, že sa dá dôvodne predpokladať, že náčrt o miestnom šetrení z roku 1972
zachytával reálne v prírode zistený priebeh hranice medzi spornými pozemkami. Znalkyňa uviedla, že
urobila porovnanie vo svojom znaleckom posudku, zistenia hranice v náčrte o miestnom vyšetrení, z
roku 1972 (str. 31 znaleckého posudku) a zistila minimálny rozdiel oproti mapovaniu a súčasnému stavu,
ktorý zachytáva str. 11 znaleckého posudku, ktorá obsahuje prílohu č. 1.2. Stav katastra nehnuteľností,

teda katastrálna mapa, ktorá bola vyhotovená na základe merania z roku 1972, zachytáva stav, ktorý bol
zvektorizovaný, čiže odsunutý z mapy, čiže nebol priamo vypočítaný, teda katastrálna mapa pre danú
oblasťbolavykreslenázpriamehomeraniaaztohtopriamehomeraniabolisúradniceurčenéodsunutím.
Presnosť je síce nižšia, ale je oveľa väčšia ako presnosť, ktorá bola na mape evidencie nehnuteľností a
na dôkaz toho, že mapa evidencie nehnuteľností, ktorá bola vyhotovená predtým, nie je presná, nebola
vyhotovená na matematickom základe, predložila mail geodetického a kartografického ústavu, z ktorého

vyplýva, že surový raster EN z katastrálneho územia E. zaslaný znalkyni, ku ktorému transformácia
nebola vyhotovená, pretože podklad bol vyhotovený bez matematického základu a pôvodné rastre
pozemkovej knihy a katastra nehnuteľností sa v katastri nehnuteľnosti sa v archíve nenachádzajú.
Potvrdila tiež, že priebeh oplotenia na vytyčovacom náčrte z roku 1972 (str. 31 znaleckého posudku) bol
znázornený ako bodkovaná čiara. Znalkyňa ďalej uviedla, že miestne šetrenie v katastrálnom území E.

prebiehalo v roku 1972 až do roku 1978 a prvá katastrálna mapa vychádzala práve z tohto miestneho
šetrenia, ktoré bolo súčasťou technicko-hospodárskeho mapovania. Práve v roku 1978 pod číslom
zmeny 4/1978 došlo aj k prečíslovaniu pôvodných parciel EN na parcely, pod ktorými sú dnes pozemky
účastníkov evidované v katastri nehnuteľností. Znalkyňa zotrvala na svojom pôvodnom závere, že
hranica medzi parcelou č. XXX R. XXX R. XXX tak, ako je zakreslená na mape EN, je znázornená

ako rovná hranica, avšak je to jedno, pretože nie je možné z tejto mapy vychádzať, keďže neobsahuje
matematické údaje.

Tvrdenia žalobcu o tom, že na ním predloženom geometrickom pláne Ing. Glončákovej znázornená
parcela č.XX/X vznikla vlastne záberom pôvodných EN parciel č.XXX, XXX žalovanými a posunutím

plota, ktorý nie je pevne osadený do zeme žalovanými boli vyvrátené aj vykonaným dokazovaním a to
výsluchom žalovaných a svedkov.

Žalovaný v rade 1/ poprel, že by s plotom, ktorý sa na pozemku nachádzal už v roku 1980, keď
pozemok kúpil od p.V. manipuloval. Na pozemku, ktorý kúpil začal v roku 1981-1982 budovať vodovodnú

a kanalizačnú prípojku a neskôr aj žumpu. Pozemky, teda parcely č.XX R. XX oddeľoval vždy len
provizórny plot, ktorý sa tam nachádza dodnes a ktorý vybudovali predchodcovia žalobcu. Situáciu na
pozemku v čase, keď bol pozemok kúpený zachytávali fotografie, ktoré pripojil do súdneho spisu (čl.110)
a ktoré boli vyhotovené približne v rokoch 1981-1982. Tie zachytávajú a to fotografia č.2 a 3 aj provizórny
plot, ktorý oddeľuje sporné pozemky účastníkov konania. V čase, keď on dom kúpil, už k domu nebolo

pristavané humno, ktoré podľa toho, čo mu bolo známe, malo súvisle pokračovať za domom. Po humne
zostali betónové základy, ktoré sú viditeľné, ostali v priestoroch, kde sa nachádzali vráta do humna.
Pletivový plot, ktorý oddeľuje sporné pozemky postavili zrejme predchodcovia žalobcu potom, čo to
humno bolo demontované predchádzajúcimi majiteľmi domu. Uviedol tiež, že približne 18 rokov od kúpy
pozemku boli vzťahy so susedmi, teda rodinou žalobcu veľmi dobré a neskôr začala rodina žalobcu

spochybňovať vlastnícku hranicu.

Podobne vypovedala aj jeho manželka, žalovaná v rade 2/, ktorá uviedla, že v čase, keď v roku 1980 s
manželom dom a pozemok kúpili rodina žalobcu už mala postavený sporný plot, nachádzal sa na hranici
parcely č.XX s parcelou č.XX a tam, kde tieto parcely priliehajú k parcele č.XXX/X v k.ú. Ratkovo sa

nachádzal kovový stĺpik, ktorý znázorňoval hranicu medzi pozemkami. Ten patril rodine žalobcu a rodina
žalobcu súhlasila s tým, aby na tento kovový stĺpik sa žalovaní napojili svojim pletivom a postavili miesto
starého latkového plotu nový pletivový plot, nie však medzi spornými pozemkami, ale medzi ich parcelou
č.XX a parcelou č.XXX/X. Podľa jej výpovede prvýkrát ich žalobca obvinil zo zlodejstva pozemkov v roku
1990 (táto skutočnosť sa ale nepreukázala).

Žalobca nebol v konaní vypočutý, pretože sa opakovane na pojednávania nedostavil.Ako svedkyňa bola vypočutá jeho matka V. U., ktorá v minulosti tak, ako je uvedené vyššie predmetný
pozemok žalobcovi darovala. Táto svedkyňa sa vyjadrovala k situácií, ktorá bola zakreslená na príložnej
pozemkovej mape, pripojenej na čl. XX a uviedla, že humno, ktoré mali na svojom pozemku postavené

predchodcovia žalovaných je znázornené ako obdĺžnik za rodinným domom na parcele č.XXX a to, čo je
znázornené ako parcela č.XXX, bolo humno zas jej rodičov. Medzi obidvomi humnami sa nedalo skoro
vôbec chodiť, ale potom, ako boli humná zrúcané, rodičia matky žalobcu, aby im neprenikalo zvieratstvo
na susedný pozemok si urobili pohyblivý plot na hranici medzi parcelami, ktoré dnes vlastní jej syn
žalobca a parcelou, ktorú majú dnes žalovaní. Týmto pohyblivým plotom sa dalo pohybovať. Rohový

stĺp medzi obidvomi pozemkami označoval hranicu medzi obidvoma parcelami a tvrdila, že na tento
stĺp sa proti jej vôli napojili svojim pletivom žalovaní. Predtým, ako pozemok vlastnil p.V.W., ktorý ho
odpredal žalovaným, ho vlastnil ešte p. I. a ten tvrdil, že hranica medzi pozemkami nebola šikmá, ako je
dnes znázornená, ale že bola vždy rovná tak, ako ju znázorňuje geometrický plán predložený žalobcom.
Tvrdila, že na pozemku, ktorý dnes užívajú žalovaní a kde majú postavenú žumpu, skleník a ovocné
kríky sa nachádza slivka, ktorú zasadili ešte jej rodičia.

Pri svojej doplňujúcej výpovedi uviedla, že každý majiteľ humna v minulosti mal humno postavené na
svojom pozemku. Ona si priebeh hranice pamätá inak, ako je teraz vymedzený spomínaným pohyblivým
pletivovým plotom. Tvrdila, že nadobudla dojem, že L., teda žalovaní posunuli vlastnícku hranicu vtedy,
keď si postavili skleník, ktorý už nelícoval celkom s priebehom obvodového múru ich domu, alebo ako
keby odsadený do pozemku žalobcu. Potvrdila ale, že v roku 1980, keď dom kúpili žalovaní plot išiel

správne po hranici pozemku. Na druhej strane ale nikdy nevidela, že by žalovaní s plotom hýbali, aj keď
sa dozvedela, že v ich záhrade „sa čosi deje“.
Svedkyňa U. bola opätovne dopočutá počas ohliadky na mieste samom dňa 13. 2. 2015. Uviedla, že
niekedy na konci I. pozemku, dnes pozemku, ktorý vlastnia žalovaní, bolo humno a nad ním povyše
bolo humno rodičov svedkyne. Medzi humnami bola len pomerne úzka medzierka. Rohový modrý stĺpik,

ktorý oddeľuje U. a L. pozemky, bol len tak postavený a tvrdila, že kedysi si chceli od tohto stĺpika jej
rodičia ako keby do pozemku odporcov postaviť bráničku.

V znaleckom posudku Ing. Strhanovej je rolový stĺpik oddeľujúci hranice pozemkov znázornený ako bod
č. 110 v prílohe č. 1.3 na strane 12 znaleckého posudku. Tvrdenia svedkyne o tom, že od tohto rohového

stĺpika, ktorý dnes znázorňuje užívaciu hranicu a o ktorom svedkyňa v minulosti tvrdila, že označoval
hranicu medzi obidvoma pozemkami, mala byť ešte ako keby do pozemku žalovaných vyhotovená
bránička, súd považoval za účelové tvrdenia svedkyne, nakoľko sa tieto tvrdenia podstatne odlišovali
od prvej výpovede svedkyne, ktorú uskutočnila na prvom meritórnom pojednávaní vo veci samej a
tieto tvrdenia nekorešpondovali ani výpovediam iných svedkov, ktoré boli uskutočnené. Svedkyňa tiež

nevysvetlila, kde (na aký stĺp, ak nie na modrý postavený jej rodičmi) mal byť provizórny pletivový plot,
pôvodne, pred údajným posunutím, napojený.

Svedkyňa V. F., susedka a rodinná priateľka oboch žalovaných uviedla, že sa s nimi pozná takmer
40.rokov a navštevovala ich aj na chalupe v E., pričom k fotografiám, ktoré žalovaný pripojil do súdneho

spisu na čl. 110 uviedla, že zachytávajú situáciu na pozemku zhruba v období, keď bol dom a pozemok
kúpený. Situácia, akú zachytáva fotografia je pokiaľ ide o pozemok taká, ako teraz a nemá vedomosť o
tom, že by L. s plotom, ktorý oddeľuje ich záhradu od U. hýbali.

Podobne potvrdil skutočnosť, že dnes pletivový plot oddeľujúci sporné pozemky účastníkov je v takom

stave, v akom bol aj v minulosti svedok U. V., príbuzný žalovaných. Uviedol, že v prvej polovici 80.-tych
rokov minulého storočia, teda keď mal 23 až 24 rokov žalovaní vybudovali na svojom pozemku žumpu.

Svedok U. V. bol vypočutý aj počas ohliadky na mieste samom dňa 13. 2. 2015 a uviedol, že situáciu
na mieste samom od detstva pozná, pretože pozemok, ktorý susedí s U. pozemkom, patril jeho rodine

a on tam často chodieval. V minulosti modrý plot, ktorý oddeľuje pozemok U. od urbárskeho pozemku
bol drevený a pamätá si, že keď ho U.Č. prerobili, postavili dnešný plot modrej farby, ktorý oddeľuje
ich pozemok od pozemku urbárskeho. I. humno bolo štítovou stenou otočené smerom do pozemku
U. a medzi rodinným domom, ktorý patril rodine I., dnes rodine žalovaných a týmto humnom bol istý
priestor, pričom od štítovej steny humna, ktorý bol postavený vedľa hranice, sa nachádzal priestor ešte

asi pol metra, za ktorým bol postavený plot smerom do U. záhrady. Plot bol pravdepodobne drevený.
Medzera medzi štítovou stenou humna a plotom bola široká možno až meter. Ďalej svedok uviedol,
že si nepamätá, že by sa s plotom, ktorý dnes oddeľuje pozemky obidvoch rodín účastníkov konania,
hýbalo a uviedol, že situáciu si z mladosti pamätá presne tak, ako je v teréne vymedzená v súčasnosti. Ztejto výpovede svedka teda vyplynulo, že oplotenie, ktoré v minulosti oddeľovalo pozemky, nešlo pozdĺž
štítovej steny humna, ktorá mala byť zarovno s obvodovou stenou rodinného domu I. rodiny, dnes rodiny
žalovaných, ale bolo posunuté v mladosti svedka I. pol metra až meter do pozemku rodiny U..

Ing. P. L., brat žalovaného v rade 1/ potvrdil, že odkedy žalovaní rodinný dom s pozemkom kúpili,
oplotenie je v takom stave a na takom mieste, v akom sa nachádzalo v roku 1980. Na svojej výpovedi
Ing. P. L. zotrval aj počas ohliadky na mieste samom a uviedol, že od kedy začal za bratom chodiť
začiatkom 80-tych rokov, situácia v teréne pokiaľ ide o oplotenie bola taká, aká je dnes. Uviedol, že

žumpa sa robila možno v rokoch 1980 - 1981 a nevedel sa vyjadriť, či ju jeho brat, teda žalovaný staval
na základe stavebného povolenia.

Svedok C. I., bratranec žalobcu, ako vnuk navštevoval svojich starých rodičov v minulosti, ktorí vlastnili
dom, ktorý dnes patrí žalovaným. Za domom bolo pristavené humno, ktoré ale nenadväzovalo celkom
na rodinný dom, ale medzi ním a rodinným domom sa nachádzala medzierka a navyše nelícovalo s

obvodovou stenou rodinného domu, ale bolo ako kedy odskočené do pozemku patriaceho rodine U..
Poza humno, ako keby rovnobežne s jeho dlhšou stenou sa tiahol latkový drevený plot. Humno tvorilo
akúsi prirodzenú hranicu medzi pozemkami L. a U.. Bolo to ale predtým, ako L. dom kúpili. Neskôr bolo
humno demontované a premiestnené na iný pozemok. Potom jeho starí rodičia dom predali p.V. a ten
následne žalovaným. Zotrval na tvrdení, že odskok medzi parcelou žalovaných a žalobcu bol stále a bol

tvorený spomínaným humnom, ktoré odskakovalo ako keby do parcely U..

Na ohliadke dňa 13. 2. 2015 svedok I. uviedol, že humno jeho starého otca bolo dlhšou stranou
postavené ako keby kolmo na pôvodný rodinný dom, (ktorého obvodové múry prebiehali pozdĺžne
popri hranici pozemku medzi rodinami účastníkov konania) a čiže humno štítovou stenou bolo otočené

do záhrady rodiny U.. Nebolo nalepené na pôvodnom rodinnom dome, ale medzi rodinným domom
a humnom postaveným ako keby kolmo na rodinný dom, bol priestor. Za štítovou stenou humna
smerom k U. pozemku sa nachádzali veľké skaly a za nimi sa nachádzal drevený plot, ktorý oddeľoval
I. a U. pozemky. Vzdialenosť dreveného plota od okrajovej štítovej steny humna bola jeden až dva
metre, presne to odhadnúť nevedel. Drevený plot, ktorý oddeľoval obidva pozemky, bol provizórny,

zhnitý, ale kvôli tomu medzi rodinami problémy neboli. Neskôr rodina U. postavila modrý plot na konci
svojho pozemku a zrušila starý drevený plot, ktorý oddeľoval ich pozemky od urbárskych. Medzi starým
domom a humnom sa v tom čase nachádzala latrína a nejaké provizórne hnojisko. Vyslovil dohad, či
starý schátraný pletivový plot dnes oddeľujúci pozemky žalobcu a žalovaných nepostavil jeho zosnulý
bratranec, ktorý dom následne odpredal žalovaným.

Svedok P. I. uviedol, že sa narodil v dome, ktorý dnes vlastnia žalovaní a hranica medzi pozemkami jeho
a U. bola vymedzená ostreším domu. V mieste, kde sa dnes nachádza prístavba tohto rodinného domu
a skleník, nachádzala sa maštaľ, ktorá bola stavebne pripojená k domu a hranica medzi pozemkami
išla rovno s ostreším maštale. V čase, keď on býval v tomto dome, humno, ktoré bolo pripojené k

domu, zasahovalo až do miest, kde sa dnes nachádza modrý plot, postavený rodinou žalobcu. Svedok
P. I. uviedol, že za jeho čias mali U. oddelený svoj pozemok dreveným plotom, ktorý šiel rovno s
ostreším rodinného domu. Tento svedok bol potom znova vypočutý na ohliadke dňa 13. 2. 2015, kde
najskôr tvrdil, že hneď na rodinný dom, ktorý dnes vlastnia manželia L., teda žalovaní, nadväzovalo
bezprostredne humno jeho rodičov, ktoré malo ostrešie, ktoré príliš nepresahovalo obvodovú stenu

humna. Uviedol a aj ukázal, že humno končilo v miestach, ktoré sú vzdialené od konca pozemkov
účastníkov konania približne 3 metre smerom k tzv. urbárskym pozemkom, ktoré sa nachádzajú za
oplotením obidvoch rodinných domov. Uviedol však, že si už presne nespomína, kde bola hranica medzi
pozemkami účastníkov konania a nepamätal si už, ani kde sa nachádzal drevený plot za humnom.
Uviedol však, že za humnom drevený plot, ktorý by oddeľoval obidva pozemky, nešiel. Na rozdiel od

svojej predchádzajúcej výpovede však už pri ohliadke, kde aj ukazoval približné polohy dnes zbúraného
I. humna uviedol, že humno nebolo pripojené k rodinnému domu tak, ako to tvrdil skôr, ale uviedol, že
za starým rodinným domom bolo hnojisko, po ktorom nasledovalo humno. Uviedol, že do humna sa
vchádzalo z dvora a štítovou stenou bolo otočené do záhrady rodiny U.. Potvrdil však, že ostrešie humna
šlo zarovno s ostreším domu a na oplotenie po tom, čo I. rodina toto humno rozobrala a postavila na

inom mieste, si už nepamätal. Na mieste samom uviedol, že si nepamätá žiadnu slivku, ktorá mala stáť
na pozemku žalobcu a ani nevedel, kade šla hranica medzi obidvoma pozemkami.Opätovne bol vypočutý aj svedok U.. U. V., ktorý vo svojej pôvodnej výpovedi uviedol, že po rodine I.D.
predmetný dom a pozemok vlastnila rodina Z. a po nich rodina V. a neskôr žalovaní. On si však pamätal,
že za domom žalovaných sa nachádzalo hnojisko a až za hnojiskom išlo humno, ktoré zasahovalo

až do miest, kde sa nachádza dnešné oplotenie sporných pozemkov a parcely č.210/1. Tvrdil, že
ostrešie rodinného domu a ostrešie humna nezasahovalo do pozemku U.. On mal dojem, že vlastnícka
hranica šlo rovnobežne s ostreším domu. Tento svedok aj pri opätovnej prehliadke dňa 13. 2. 2015
uviedol, že približne 5 metrov od konca pôvodného rodinného domu I. rodiny v časti, kde sa dnes
nachádza prístavba rodinného domu žalobcu, sa nachádzalo hnojisko a od hnojiska potom pokračovalo

humno, ktoré malo betónované základy aj piliere a patrilo I. rodine. Toto humno malo štít obrátený do
U. záhrady, teda bolo ako keby kolmo postavené na rodinný dom a od rodinného domu ho oddeľovalo
práve spomínané hnojisko. Svedok uviedol, že sa mu javí, že priestor medzi domom a humnom, ktorý bol
vyplnený hnojiskom, bol od susediaceho pozemku U. rodiny oddelený dreveným plotom, ktorý mohol byť
osadenýpribližnevovzdialenostipôvodnéhoostrešiastrechyrodinnéhodomucca40cmodobvodových
múrov. Na konci pozemku rodiny U. mali kedysi postavené aj U. humno a ich ostrešia sa skoro dotýkali.

Uviedol, že z pohľadu od ulice sa javila hranica medzi pozemkami ako rovná, čo ale nemusí byť pravda.
Tiež uviedol, že nikdy nevidel manželov L., žeby posúvali oplotenie, ani inú osobu, ktorá by tak robila.

Počas ohliadky vypočutí svedkovia P. I. R. U.. U. V. podali aj čestné vyhlásenia, ktoré pripojil žalobca
do súdneho spisu na čl. 223-225. Vyplynuli z nich okrem iného ich dohady, že žalovaní museli posunúť

pôvodný plot a tým zabrať časť pozemku žalobcu.

Z čestného prehlásenia D. I., ktoré podal ako dlhoročný občan a bývalý pracovník Obecného úradu Obce
E. poznajúci účastníka konania vyplynulo, že hranica medzi pozemkami prebiehala zarovno ostrešia
domu a humna, ktoré sa nachádzalo za domom a prebiehala tak, ako bola znázornená na geometrickom

pláne Ing. Glončákovej. Tvrdil, že žalovaný jednoznačne užíva časť pozemku žalobcu.

Na čestné prehlásenia predmetných svedkov súd neprihliadal, nakoľko je zjavné, že bolo sformulované
vzhľadom na úpravu, jednou a tou istou osobou. Navyše dve z osôb, ktoré podávali čestné vyhlásenie,
boli vypočutí ako svedkovia a ich svedecké výpovede, konkrétne svedecká výpoveď P. I. a U.. U. V. sa

od čestných vyhlásení obsahovo líšili, ako vyplýva z vyššie uvedeného popisu výpovedí týchto svedkov,
najmä pri poslednej ohliadke vykonanej 13. 2. 2015.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k rovnakému presvedčeniu, ako v predchádzajúcom
konaní, že žalobe vyhovieť nemožno.

Ako bolo vyššie konštatované, žalobca opieral svoje vlastnícke nároky o geometrický plán Ing.
Glončákovej, ktorá zakreslila KNC parcelu XX/X o výmere 12 m2 ako časť pozemku, ktorý mal byť
žalobcom zabratý žalovanou rodinou L. a z tohto geometrického plánu vyplynulo, že Ing. Glončáková
zakresľovala hranicu medzi susediacimi pozemkami ako hranicu rovnú a nie zalomenú. K svojmu

geometrickému plánu sa Ing. Glončáková vyjadrila aj listom zo dňa 28. 10. 2013 (čl. 226), kde uviedla,
že dôvodom, prečo bol svedkyňou U., matkou žalobcu, objednaný geometrický plán bolo, že pri
mapovaní nebola hranica jej pozemku dodržaná podľa pôvodného stavu, teda zakreslená ako rovná
čiara v mape evidencii nehnuteľností, ale bola zameraná hranica tak, ako bola užívaná so zalomenou
čiarou, pričom užívanie bolo vymedzené oplotením, ktoré svojvoľne vybudovali susedia bez toho, aby

pani U. ako majiteľku o tomto informovali. Mapové podklady, z ktorých sú zrejmé pôvodné hranice a z
ktorých čerpala, nie sú vyhotovené na matematickom základe a teda nie sú celkom presné. Avšak pri
geometrickom pláne brala do úvahy viacero faktorov a totiž, že hranica medzi spornými pozemkami v
pôvodnom katastrálnom náčrte je nakreslená ako rovná čiara, nie ako zalomená.

V tomto prípade však súd oponuje tomuto tvrdeniu znalkyne, pretože vyššie je uvádzaný a spomínaný
meračský náčrt bol vyhotovený v roku 1972, teda cca 8 rokov predtým, ako žalovaní kúpili rodinný
dom, kde je vlastnícka hranica medzi spornými pozemkami v súlade s užívacím stavom zakreslená
ako zalomená čiara a z tohto meračského náčrtu ako uviedla znalkyňa vychádzala po THM aj nová
katastrálna mapa.

Pokiaľ ide o konštatovanie, že hranica medzi spornými pozemkami v mape EN je nakreslená tiež ako
rovná čiara, porovnávacie náčrty Ing. Strhanovej, súdom ustanovenej znalkyne, prekrytie rastra ENmapy s náčrtmi tak, ako boli zamerané jednotlivými geodetmi a nakoniec aj znalkyňou na mieste samom
preukazujú nepresnosť mapy EN, z ktorej znalkyňa Ing. Glončáková vychádzala.

Skutočnosť, že susedia odobrali časť pozemku rodiny žalobcu znalkyňa odvodzuje od faktu, že súčet
výmer podľa stavu EN je väčší, ako výmera terajšej parcely po mapovaní, t.j. parcely č. XX. V tejto
argumentácii Ing. Glončákovej ohľadne toho, že súčet výmer parciel XXX, XXX R. XXX, celkovo 620
m2 je väčší ako súčasná výmera parcely KN-C XX o výmere 592 m2, súd oponuje tou skutočnosťou, že
matka žalobcu V. U. nadobudla predmetné pozemky v roku 1973 od svojich rodičov darovacou zmluvou.

Z jej obsahu (č. l. 79) je zrejmé, že matke žalobcu V. U. boli darované pozemno-knižné parcely č.
X - záhrada a č. 24 zapísané v pozemno-knižnej vložke číslo X pre k. ú. E., ktorých úhrnná výmera
mala predstavovať 788 m2 a tieto nehnuteľnosti mali zodpovedať nehnuteľnostiam vedeným v evidencii
nehnuteľnosti na evidenčnom liste č. XX EN parcele č. XXX - zastavaná plocha o výmere 70 m2, EN
parcele č. XXX - záhrada o výmere 521 m2 a EN parcele č. XXX - zastavaná plocha o výmere 29 m2.

Súd opätovne zdôrazňuje, že výmera pozemno-knižných parciel je vždy iba orientačná a túto skutočnosť
konštatovalnapríkladajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomrozsudkusp.zn.8Sžo/127/2008zo
dňa 12. 03. 2009. Navyše za situácie ak vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou svedkyne
U.Č. ale aj samotných žalovaných a svedkov, bolo preukázané, že plot, a to pohyblivý pletivový plot na
hranici medzi obidvoma pozemkami, stál už v roku 1980, keď rodinný dom s pozemkom kúpili žalovaní v

rade 1/ a 2/, a postavili ho rodičia, resp. starí rodičia žalobcu (výpoveď svedkyne U.) a žiadny zo svedkov
neprodukoval vo svojej výpovedi dôkaz preukazujúci, žeby sa od roku 1980 s plotom hýbalo vyvracia
dohady Ing. Glončákovej o posune plotu a hraníc. Tvrdenia Ing. Glončákovej v jej podaní z 28. 10. 2013,
že pri tvorbe geometrického plánu zobrala do úvahy aj skutočnosť, že hranice pozemkov v intraviláne
obci sú zväčša vymedzené okapom domu, hlavne ak ide o staré domy a preto je málo pravdepodobné,

žeby pôvodní majitelia za domom zanechávali plochu, ktorú nijako nemožno už využiť na preukázanie
tej skutočnosti, že ňou vymedzená vlastnícka hranica v jej geometrickom pláne zodpovedá skutočnosti
je, podľa presvedčenia súdu, špekulatívne.

Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že zhruba v časti kde sa pripája k nehnuteľnosti žalovaných

pletivový plot, začína aj zalomenie, ktoré je evidované v katastrálnej mape a situácia je dobre poznateľná
z náčrtu, ktorý do spisu pripojila znalkyňa Ing. Strhanová na č. l. 449. Pletivo sa napája približne v časti
kde končil pôvodný starý dom rodiny I. predtým ako bola postavená prístavba. V časti súčasnej prístavby
sa však podľa výpovede svedkov vypočutých počas ohliadky, predovšetkým svedka U. V. a C. I. ale
nakoniec aj svedka P. I. sa nachádzalo hnojisko, až tak stálo humno, ktoré bolo do pozemku rodiny U.,

teda smerom k parcele KN-C XX, otočené štítovou stenou a bolo ako keby kolmo postavené na rodinný
dom rodiny I., dnes rodiny L.. Povyše tohto humna smerom bližšie k I. domu stálo humno rodiny U. a je
pravdepodobné, že dnes jeho polohu zachytáva EN parcela č. XXX, ktorá bola v evidencii nehnuteľností
na evidenčnom liste č. XX ( č. l. 79) vedená ako zastavaná plocha o výmere 70 m2. Z prekrytia rastra
mapy EN so zákresom existujúceho stavu tak, ako vyplynulo z geometrických plánov účastníkov konania

je potom zrejmé (č. l. 449), že oplotenie znázornené znalkyňou Ing. Strhanovou červenou čiarou na č. l.
449 prebieha takmer v línii hraníc parciel EN XXX, XXX R. XXX, a takmer v línii súčasného katastrálneho
stavu aj keď v styku s parcelou KN-C XXX/X odstupuje do pozemku žalovaných oproti stavu, ktorý je
znázornený v Katastri nehnuteľností na katastrálnej mape.

Súd nemohol zobrať geometrický plán vyhotovený Ing. Glončákovou ako podklad pre určenie
vlastníckeho práva žalobcu, k tam znázornenej parcele KN-C XX/X, nakoľko je zrejmé, že najširšia
hranica tejto parcely v smere k parcele č. XXX/X je široká 1,88 m. Pre súd nesporne bolo určené, a
to aj na základe výpovede svedkyne U., že jej rodičia postavili modrý rohový stĺpik, ktorý vyznačoval
hranicu pozemku medzi obidvoma pozemkami, súd poukazuje na skutočnosť, že práve na tento stĺpik

je napojené aj sporné oplotenie, s ktorým sa oddeľujú obidva sporné pozemky účastníkov konania, s
ktorým malo byť údajne hýbané a tento stĺpik je znázornený v grafickom náčrte, ktorý tvorí prílohu č.
1.3 znaleckého posudku Ing. Strhanovej ako bod č. 110. Vlastnícka hranica podľa geometrického plánu
vyhotoveného Ing. Glončákovou, ktorá je na tejto prílohe rovnako zakreslená by mala byť vzdialená od
tohto bodu až 1,75 m tak, ako to vyplýva z grafického náčrtu. Poukazujúc ešte na skutočnosť, že by

mala prebiehať existujúcou žumpou, ktorá sa stavala začiatkom 80-tych rokov, je ťažko predstaviteľné,
žeby žalovaní posunuli v mieste, kde sa ich pozemok stýka s parcelou KN-C XXX/X, oplotenie o 1,75
m v neprospech žalovaných ako by to malo vyplývať z porovnania geometrického plánu vyhotoveného
Ing. Glončákovou a grafickým náčrtom na strane 12 znaleckého posudku Ing. Strhanovej. A to najmä,ak už v roku 1972 keď bol vyhotovený v rámci THM vyššie spomínaný meračský náčrt, bola hranica
zakreslenáakočiaralomená,pričomtentonáčrtvychádzalzrejmezvtedyexistujúcehooplotenia,ktorým
boli oddelené pozemky oboch rodín. Súd poukazuje na skutočnosť, že z výpovede svedka C. I. a svedka

U. V. vyplynulo, že v časti, kde obidve rodiny mali postavené humná, resp. kde určite stálo v oblasti
dnes sporného pletivového oplotenia humno rodiny I., boli pozemky obidvoch rodín, v tom čase I. a
U., oddelené dreveným plotom, pričom medzera medzi plotom a štítovou stenou humna bola široká
možno až meter (svedok V. a tiež svedok C. I., ktorý uviedol, že za štítovou stenou humna smerom k
U. pozemku sa nachádzali veľké skaly a za nimi sa nachádzal drevený plot, ktorý oddeľoval I. R. U.

pozemky). Nie je zrejmé, či túto situáciu mohli zistiť pri miestnom šetrení geodeti vykonávajúci merania
v roku 1972 alebo už mali možnosť pozorovať pletivový plot, ktorý podľa výpovede svedkyne U. mali
postaviť jej rodičia. Je však zrejmé z týchto výpovedi, že štítová stena humna určite netvorila priebeh
vlastníckejhraniceale,žesazaňouvovzdialenosti,ktorúvypočutísvedkoviaodhadovalinapolmetraaž
takmer 2 metre, nachádzal drevený plot tvoriaci hranicu medzi pozemkami obidvoch rodín. Teda neboli
preukázané tvrdenia žalujúcej strany, že vlastnícka hranica medzi pozemkami bola tvorená ostreším

rodinného domu a humna.

V konaní takto nebol produkovaný dôkaz, ktorý by presvedčivo preukázal tvrdenia žalujúcej strany, žeby
žalovaní boli posunuli pletivový plot oddeľujúci sporné pozemky od roku 1980, keď predmetný pozemok
s rodinným domom kúpili. Ako bolo konštatované, tento pletivový plot postavili starí rodičia žalobcu,

rodičia svedkyne U., v súčasnosti je napojený na modrý stĺpik, o ktorom svedkyňa U. tvrdila, že tvoril
hranicu medzi obidvoma pozemkami a tento stĺpik je oproti stavu v katastri od súčasnej vlastníckej
hranice znázornenej v Katastri nehnuteľností odsunutý približne 46 cm do pozemku žalovaných v ich
neprospech.

Súd preto zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, že žalovaní od roku 1980 podľa výsledkov
vykonaného dokazovania až do roku 2005 sporný pozemok, ktorého hranica bola vymedzená vyššie
spomínaným oplotením, dobromyseľne užívali, začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia na
ňom postavili žumpu a v tomto období zo strany žalujúcej rodiny vo vzťahu k ním neboli vznesené
žiadne námietky o zásahu do vlastníckeho práva žalujúcej rodiny. Podľa presvedčenia súdu žalujúca

strana neuniesla dôkazné bremeno preukázať, že časť pozemku znázornená v geometrickom pláne Ing.
Glončákovej ako KN-C parcela č. XX/X patrí žalobcovi a v minulosti patrila jeho právnym predchodcom
a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovaným v rade 1/ a 2/, keďže v

konaní boli plne úspešní priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy konania
pozostávajú z preddavku na trovy dôkazu vo výške 250 €, teda preddavku na vykonanie znaleckého
dokazovania a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané a priznané podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. a/, b/, d/, § 13 ods. 2, § 13a a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Základná sadzba tarifnej odmeny

bola znížená o 50 %, keďže šlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch žalovaných a základom pre
výpočet tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je suma vo výške 60,07 € na rok 2013, z čoho
jedna polovica predstavuje 30,04 € a režijný paušál 7,81 €, suma vo výške 61,87 € na rok 2014, pri
znížení o polovicu potom táto suma predstavuje 30,94 € a režijný paušál 8,04 € a suma 64,53 € na rok
2015, znížená na polovicu potom predstavuje sumu 32,27 € a režijný paušál 8,39 €.

K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23. 05. 2013, za čo patrí právnej
zástupkyni žalovaných celkovo odmena spolu s režijným paušálom vo výške 75,70 €, ďalej účasť na
pojednávaní dňa 30. 10. 2013 v trvaní od 10,00 hod. do 12,15 hod. čo spolu predstavuje 151,40 € spolu
s režijným paušálom, odmena za poradu s klientmi dňa 28. 11. 2013 v trvaní od 14,35 hod. do 15,45 hod.

za čo patrí spolu s režijným paušálom odmena vo výške 37,85 €, účasť na pojednávaní dňa 05. 12. 2013
od 08,30 hod. do 10,10 hod. za čo patrí spolu s režijným paušálom odmena vo výške 75,70 €, vyjadrenie
k odvolaniu žalovaných zo dňa 18. 03. 2014 za čo spolu s režijným paušálom patrí odmena vo výške
77,96 €, porada so žalovaným v rade 1/ dňa 11. 02. 2015 v trvaní od 14,45 hod. do 16,05 hod. čo spolu
s režijným paušálom predstavuje 40,66 €, účasť právneho zástupcu žalovaných na ohliadke v Ratkove

dňa 13. 02. 2015 od 11,15 hod. do 13,05 hod za čo patrí spolu s režijným paušálom celkovo 81,32 €,
porada so žalovanými dňa 14. 09. 2015 v trvaní od 14,05 hod. do 15,10 hod. za čo s režijným paušálom
patrí odmena a náhrada spolu vo výške 81,32 € a účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 za čo patrí
spolu s režijným paušálom odmena a náhrada spolu vo výške 81,32 €. Trovy právneho zastúpenia spolupredstavujú sumu 703,23 €, trovy vzniknuté preddavkom na znalecké dokazovanie predstavujú sumu
250 €. Žalovaným tiež vznikli trovy podaním znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe
ich objednávky v rámci obrany voči žalobnému návrhu, za ktorý žalovaní zaplatili dňa 02. 05. 2011, to

znamená po začatí konania sumu 312 €. Žalovaným takto celkovo vznikli trovy konania v sume 1 265,23
€ a žalobca je povinný nahradiť ich žalovaným na účet ich právnej zástupkyne číslo XXXXXXXXXX/
XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.