Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205902
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314205902.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. U. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. O. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
V. XXX/XX, T., o zaplatenie sumy 5.992,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO:

42 362 962, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, proti
uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14C/223/2014-56 zo dňa 7. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vstup občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO:
42 362 962, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1. a 2. rade p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa vyhovel námietke neprípustnosti
vstupu občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42362962, zast.: JUDr. Bohdan Jakubis,
advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu
1.) a 2.), do konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/223/2014. Súd rozhodol s
poukazom na ust. § 93 ods. 1 - 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

"OSP"). Uviedol, že dňa 17.09.2014 bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len „Združenie“), ktorého obsahom bol vstup daného
občianskeho združenia do súdneho konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Súd
následne doručil podanie Združenia navrhovateľovi a odporcom v 1.) a 2.) rade na vyjadrenie a či
odporcovia súhlasia s tým, aby v konaní vedľajší účastník pôsobil. Navrhovateľ vzniesol námietku
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcov do tohto súdneho konania, ktorú

doručil súdu dňa 05.10.2015. Odporcovia sa k vstupu Združenia do konania nevyjadrili. K tomu súd
uviedol, že zákonným predpokladom pre účinný vstup do konania ako vedľajšieho účastníka je výslovný
súhlas (a teda nie je len konkludentný) účastníka, na ktorého strane má tento vedľajší účastník
vystupovať. V danom prípade, a to keď do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu z
vlastnej iniciatívy, možno uplatniť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Združenie nedoručilo
súdu súhlas odporcov s ich vstupom do konania na ich strane. Súd by teda nemal prihliadať na

oznámenie Združenia o vstupe do tohto súdneho konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov.
Z dôvodu navrhovateľom vznesenej námietky neprípustnosti uvedeného občianskeho združenia ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcov, do konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 14C/223/2014, súd o tejto otázke rozhodnúť musel. Súd poukázal na závery judikatúry Najvyššieho
súdu SR vyplývajúce z rozhodnutia R 62/2014. Na základe toho vyhovel námietke neprípustnosti vstupu
Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1.) a 2.) do konania.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie Združenie domáhajúc sa ním zmeny
rozhodnutia tak, že odvolací súd vstup Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcov pripustí. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 29.01.2014 sp.zn. PL. ÚS 1/2014

uviedol,žekúčinnémuvstupuvedľajšiehoúčastníkaniejepotrebnývýslovnýsúhlasodporcu,naktorého
strane vedľajší účastník vystupuje (iba jeho výslovný nesúhlas spôsobuje neprípustnosť vedľajšieho
účastníctva), a rovnako tak pre vedľajšieho účastníctva je právne irelevantná námietka protistrany (t.j.
navrhovateľa), nakoľko vedľajší účastník nevstupuje na jeho stranu. Keďže v tomto konaní odporcovia
nevzniesli námietku neprípustnosti (a pasivita z ich strany nespôsobuje neprípustnosť), je zrejmé, že

nie je dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníctva. Poukázal tiež na to, že ako vedľajší účastník
vstúpili do konania ešte pred novelou OSP, účinnou od 01.01.2015. Nakoľko sa na vstup vedľajšieho
účastníka vzťahuje ešte pôvodná právna úprava s poukazom na absenciu prechodných ustanovení
zákona č. 353/2014 Z.z., nie je potrebné v konaní dokladať súhlas odporkyne. V opačnom prípade by
išlo o retroaktivitu, ktorá je v slovenskom právnom poriadku zakázaná. Na podporu svojich argumentov
poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka bol toho názoru, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie pritom vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe Združenia do konania, ktoré

obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o
vstupe do konania nemá Združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. To navodzuje dojem,
že Združenie neslúži záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta. V danej súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05.02.2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012. Namietal, že Združenie sa
vstupom do konania a doručením návrhu na začatie konania spolu s prílohami dostáva k citlivým a

súkromným údajom odporcov. Tieto osobné údaje Združenie získava len na základe vstupu do súdneho
konania bez ohľadu na stanovisko účastníka konania, ku ktorému sa osobné údaje vzťahujú. Dôvodil, že
vzmysleustanovenia§93ods.3OSPnevyhnutnousúčasťouoznámeniaZdruženiaovstupedokonania
jesúhlasúčastníka,popriktoromsamázúčastniťnakonaní.Vzhľadomnato,žeZdruženietakýtosúhlas
nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva. Uvedený nedostatok nemožno

zhojiť výzvou zo strany súdu adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 136,78 eur.

Odporcovia sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i
na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ust. § 220 OSP zmeniť.

V danej veci bol na súd prvého stupňa dňa 13.03.2014 doručený návrh navrhovateľa na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 5.992,70 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia
poskytnutých peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a odporcami v 1. a 2 rade. V dôsledku

čiastočného premlčania uplatňovanej pohľadávky, súd vo veci nevydal platobný rozkaz, ale s poukazom
na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. previedol vec z registra "Ro" do registra "C". Následne oznámením
zo dňa 12.09.2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.09.2014, oznámilo Združenie svoj vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol
oznámený navrhovateľovi dňa 21.09.2015, odporcovi v 1. rade dňa 21.09.2015 a odporkyni v 2. rade dňa

30.09.2015. Odporcovia boli zároveň bola vyzvaní, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania. Odporcovia sa k výzve súdu prvého stupňa nevyjadrili. Dňa 05.10.2015 doručil
navrhovateľ súdu prvého stupňa námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Následne súd prvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 OSP, je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane

ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje
ho poskytovaním pomoci. Robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z
hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje
dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre
účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné

postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov.Vzmysle

§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu
dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak

účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Legitímnou formou,
ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k
sledovanej ochrane práv, je návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka. V danom prípade oznámilo vstup do konania občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv

spotrebiteľa. So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu predmetného združenia do
konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku.

V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere,
a teda právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania je vyvodzovaná nie z jeho právneho záujmu na výsledku sporu, ale
vyplýva priamo zo zákona a to z ust. § 93 ods. 2 OSP, keďže predmetom jeho činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa podľa osobitného zákona. Navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania z
dôvodu nepreukázania súhlasu odporcov. Keďže navrhovateľ namietal prípustnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, správne súd prvého stupňa rozhodoval o jeho vstupe do konania na strane

odporcov.

I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný
úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má
bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo

vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania
prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte
neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani
samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP ešte neznamená, že jej vstupdo konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného
zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt
vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní

účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 280/2013)

Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane
v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho

súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane
účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá
zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do
konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci
môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012)

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zákonným predpokladom pre
účinný vstup do konania ako vedľajšieho účastníka je výslovný súhlas (a teda nie je len konkludentný)
účastníka, na ktorého strane má tento vedľajší účastník vystupovať. Súd prvého stupňa na základe
toho vyvodil nesprávny právny záver o tom, že nepodanie vyjadrenia odporcov k oznámeniu o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania znamená ich nesúhlas so vstupom Združenia do konania. Súd prvého
stupňa oznámenie o vstupe Združenia do konania doručil všetkým účastníkom konania. Na základe
toho mal odvolací súd za to, že súd dal možnosť účastníkom namietať nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania, čo napokon navrhovateľ aj urobil. Navrhovateľ namietol vstup vedľajšieho
účastníka do konania po doručení oznámenia o jeho vstupe. Takúto možnosť mali aj odporcovia,

ktorí mohli po doručení oznámenia o vstupe namietať nesúhlas s jeho vstupom. Keďže tak neučinili,
odvolací súd mal za to, že skutočnosť, že sa výslovne nevyjadrili, či súhlasia, resp. nesúhlasia so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nie je možné hodnotiť ako ich výslovný nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, v danom prípade boli splnené podmienky na vedľajšie
účastníctvo občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane
odporkyne a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali možnosť jeho vedľajšieho účastníctva
v konaní na strane odporcov, aj s poukazom na to, že odporcovia nevyjadrili nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na ich strane.

Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 doplnila ustanovenie § 93
ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného
podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní,

inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Zohľadniac základný princíp materiálneho právneho štátu,
ktorým je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného zahrňuje aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd
bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP
v znení účinnom od 01. 01. 2015. Okrem toho v predmetnom konaní sa jedná o sporové konanie, kde
súd nerozhodol v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.

Vzhľadom na to, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho
predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti
a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho
predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis

neustanovuje inak. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. marca 2011 sp. zn. 5Sž/20/2010)

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ opodstatnene namietal, že
postupom súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a vstup vedľajšieho účastníka do

konania na strane odporcov v 1. a 2. rade pripustil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.