Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/493/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203638
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203638.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Praha 1, Nové
město, Politických vězňu 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej L. U., D. XXX, o zaplatenie 1 999 € s prísl.,
o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku 9C/379/2013-73 z 18.12.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 3 404,42 € spolu so 6 % ročným úrokom od 20.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 11,35 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky, podaným podľa
čl.4 ods.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), domáhal a čím ho odôvodnil. Ďalej

uviedol: Žalobca je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky (ďalej len ČR), žalovaná
je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR), z toho dôvodu
skúmal svoju právomoc v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je aj platobné
miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná čl.2 ods.1 Nariadenia rady ES č.44/2001 o
právomociaouznávaníaovýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach(jehozneniecitoval).
Žalovaná má bydlisko v jeho obvode. Po doručení návrhu postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti
Okresnému súdu (ďalej len OS) Košice I., podľa § 104a ods.2 O. s. p., v spojení s § 10 ods.2 písm. h.)

Zák.č.371/04 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu (ďalej len KS)
v Košiciach 3Ncb/373/2013-19 zo 4.7.2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu OS Košice I. s postúpením
veci, s poukazom na to, že uplatnený nárok bude prednostne posudzovaný podľa predpisov na ochranu
spotrebiteľa, a to aj za predpokladu, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, keďže sa jedná o
zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Citoval znenie čl.2 ods.1, čl.4 bod 1, čl.5
ods.1,2,3 a čl.7 ods.3 Nariadenia. V súlade s čl.5 ods.2 Nariadenia bolo doručované vzorové tlačivo C
žalovanej na odpoveď, ktorá sa k veci nevyjadrila. Predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval

v súlade s príslušnými ust. Zák.č.191/50 Sb. v znení neskorších predpisov a Zák. o spotrebiteľských
úveroch. Citoval znenie § 5,§ 11 ods.1,2,§ 12 ods.1,§ 13,§ 14 ods.1,2 písm. b),§ 17 ods.1 prvá veta,§
48 ods.1,§ 75,§ 76 a § 77 ods.1 Zák.č.191/50 Sb. Zákon zmenkový a šekový a § 2 ods.1 Zák.č.566/01
Z. z. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možnoju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto
funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní.
Vlastnázmenkajezmenka,ktoráznamenábezpodmienečnýprísľubnaplatbuvyjadrenýjejvystaviteľom

- dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase
keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase
splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená
zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom
(indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku

vystavil s doložkou nie na rad. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola.
Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia
pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky. Indosamentom sa rozumie písomné
vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku,
ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje 3 zák. požadované zložky, a to
tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie

indosatára,t.j.novéhomajiteľazmenkyapodpis indosanta.Týmtospôsobomindosatárnadobúdaprávo
zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa. V čase vystavenia zmenky 26.6.2009 bolo možné
zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti podľa platných predpisov už
možné nie je. Za daných okolností musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade
s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v

Zmenkovom zák. Z úradnej moci môže skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s §
75 uvedeného zák. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje
niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zák., nie je zmenkou. Z predloženej zmenky vyplynulo,
že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto Rožňava, dátum vystavenia - 26.6.2009 na sumu 3 404,42
€. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: zaplatím za túto zmenku pri predložení

na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri OS
Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka č.: 23636/B, sumu tritisícštyristoštyri Eur 42 centov (zmenková suma
slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 6. decembra 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť
slovom), splatné: Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje žalovanej, vyplnené ručne, jej podpis a

označenie č. zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 7173569. Na druhej strane zmenky sa nachádzal
text Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, Praha, ČR, IČO: 264
29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky Pohotovosť s. r. o., a podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé,
že obsahovala všetky zák. predpokladané náležitosti vyplývajúce z § 75 Zák.č.191/50 Sb. o vlastnej
zmenke okrem údaju o splatnosti a takto Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku

indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal
majiteľom zmenky žalobca. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky,
vyplýva z § 17 Zák.č.191/50 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala žalovanej, žalovanej zo
zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (žalovanej), vzniesť relatívnu

námietku voči novému majiteľovi zmenky (žalobcovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže,
že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva
dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na žalovanej. Nebolo preukázané, že by žalovaná od
vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov teda posudzoval
zmenku a záväzky zo zmenky podľa Zmenkového zák. Citoval znenie § 4 ods.6 Zák.č.258/01 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase vystavenia zmenky. Zák. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, v cit. § 4 ods.6 vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie
zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ust. vyplýva, o. i.,
aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením „v“ ods.6. Pokiaľ teda
pôvodný veriteľ zmenky (POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu „s“

4 ods. 6 Zák. o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa
žalovanej, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil
práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky
náležitosti predpísané v čl. I § 75 Zák. zmenkového a šekového č.191/50 Sb. pre vlastnú zmenku, preto

nie je neplatná, keďže podľa čl. I § 76 ods.2 zmenkového zák. o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je
údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie
musí byť predložená do 1 roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť
lehotu dlhšiu (čl. I § 34 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zák.). V prípade žalovanej zmenkyurčil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva,
že remitent predložil žalovanej zmenku na platenie. Doložka bez protestu, ktorá je na zmenke napísaná,
zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na

preukázanie, že lehoty neboli dodržané na žalovanú (čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1
zmenkového zák.). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.
Podľa prvej vety čl. I § 16 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák. o tom, kto má zmenku v rukách,
platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy ak
je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal

sa jej riadnym majiteľom, preto môže podľa čl. I § 48 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák.
postihom žiadať od žalovanej zaplatenie zmenkovej sumy, 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ podľa čl.
I § 5 v spojení s § 77 ods.2 zmenkového zák. ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera
bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zák. výšku úrokovej
miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa.

Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia
stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu
preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zák. ako osobitný predpis
neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje
všeobecnými ust. O. z. o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na

zmenke je potrebné vychádzať z § 39 O. z., skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.
Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,
ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že

v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku
nazmenkepovažovalzaneplatnúprerozporsdobrýmimravmipodľa§39O.z.,pretožalobuvtejtočasti
zamietol. Žalovanú zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, „zmenovej“ odmeny a 6 % ročného úroku

zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu žalovanej z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku
žalovanej k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Vychádzal z toho, že za predloženie zmenky
na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto žalobcovi 6 % ročný úrok z omeškania
priznal tak, ako je to uvedené, od 20.9.2013, dňom nasledujúcim po doručení návrhu žalovanej a v

prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6 % úrokov zo zmenkovej sumy zamietol. Výrok o trovách
konania oprel o § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval). Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo
do priznanej zmenkovej istiny 3 404,42 €, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však
neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne
prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy,

preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal
s poukazom na cit. ust.
Žalobca proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy,
voči výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanej, ako aj
voči výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote t o t o odvolanie z dôvodu, že

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm.
b)O.s.p.];b)vkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.-účastníkovikonaniasapostupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O.
s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O.
s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25

% denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto
dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná
na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba
zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne

súhlasila. 3. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 4. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004;
aj z jeho odôvodnenia citoval). 5. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkýmna nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový

úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 6.
Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov (ďalej len OS)
v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne:
rozsudok OS Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C/153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin
8C/198/2013 z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia citoval). 7. Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského

súdu Nitra 5Co/l6/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 %
z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací
inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu,
ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane,
slúžila ako sankcia sa nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má
rovnakú funkciu ako pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Citoval z

odôvodnenia uvedeného rozsudku. 8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaná je, o. i., povinná k
zaplateniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred podaním
žaloby predložil zmenku žalovanej k zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie
žalovanej na tlačive C a tým zmaril možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom a ak žalovaná

tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiada, aby svoje tvrdenie v
konaní preukázala, a to predovšetkým tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už
splatná, teda už bola žalovanej predložená na platenie. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie
týchto skutočností leží na pleciach žalovanej. 10. „Ppísal“ okolnosti predloženia zmenky na platenie v
samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil,

že keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. 11. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by
niektorý z účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.
Zároveň poukázal na to, že aj v prípade, že by žalovaná (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní
vznášať hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo

na nej a to s poukazom na čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového zák.
II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 91,29 € bez
DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C 153/2013
zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C 198/2013.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním aj žalovaná a uviedla: Podáva riadny opravný prostriedok
voči rozhodnutiu 9C/379/2013-73 OS Rožňava z 18.12.2014, o zaplatení pohľadávky 1 999 € s prísl.
podáva odvolanie, pretože súd nezistil skutkový stav veci. Právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nakoľko OS exekúciu zastavil 17.2.2011, 4Er/643/2010-10 a vo veci sa už nemalo konať. Na

základe toho, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila 25.5.2009
na zmenkovú sumu 3 404,92 €. „Indisovaná“ zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou, na platenie
predložiťvlehote4roky,ktoráskončila26.6.2013aakoindosatárjejnadobúdateľom.Totoprávonevyužil
a zmenku predložil 20.9.2013. V zmysle § 101 O. z. je všeobecná premlčacia doba 3 ročná, ak sa
jej dlžník bude domáhať a unesie námietky premlčania súd nemôže veriteľovi priznať pohľadávku. Na

základetuuvedenýchskutočnostížiadazrušiťrozsudokvplnomzneníanepriznaťžalobcovianináhradu
trov konania.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla: „Z“ odvolaním žalobcu voči rozsudku nesúhlasí.
V odpovedi z 22.5.2015 (č.l.107-110) na odvolanie žalovanej voči rozsudku žalobca uvádza nasledovné:
1. Vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je

výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predložil prvostupňovému súdu originál zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k
nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. 2. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)

dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadny námietky. 3. Je majiteľom zmenky,
na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez
vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktnýmzáväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. 4. Upozorňuje na § 17 ZŠZ, ktorého znenie cituje. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi

zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z odôvodnenia ktorého cituje. 5. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na

preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej)
prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v
záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O.
s. p.). K námietke žalovanej na prekážke rei iudicatae uvádza: 1. V záujme maximalizácie ochrany
svojich legitímne uplatnených nárokov predkladá súdu nasledujúce doplnenie právnej argumentácie vo
vzťahu k argumentácii ohľadne prekážke rozhodnutej veci. 2. Poukazuje na uznesenie NS SR 6MCdo

9/2012 zo 16.1.2013, z odôvodnenia ktorého cituje. 3. Uvedený záver NS SR nie je možné limitovať
len na zisťovanie rámci exekučného konania. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy
vzťah k exekučnému konaniu. NS SR uvádza, že také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho
hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku
rozhodnutej veci. Je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel

exekučný súd alebo nie. V tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti
rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. 4. Cituje, čo NS SR zároveň v uvedenom
uznesení dodáva. 5. K rovnakému záveru dospel NS SR už v uznesení: 6Cdo1/2012 z 21.3.2012 a cituje
z jeho odôvodnenia. 6. Poukazuje na uznesenie NS SR 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011 a cituje z jeho
odôvodnenia. 7. Z uvedeného vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku

a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je
nulitným právnym aktom majúcim účinky „paktu“. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského
konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zák.
vyžaduje.8.Rovnakýzáver,avšakvovzťahukrozhodnutiuorgánuštátnejsprávy,vyplývaajzuznesenia
Ústavného súdu SR: IV.US 78/2011 zo 17.3.2011, z odôvodnenia ktorého cituje. 9. Napokon poukazuje

na uznesenie KS v Trnave: 10CoE 308/2011 z 31.5.20012, z odôvodnenia ktorého cituje. Žalovaná ďalej
vo svojom odvolaní vznáša námietku premlčania. 1. Žalovaná poukazuje na skutočnosti, ktoré majú
vyplývať z jej záväzkového vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Predmetom tohto konania však nie je
nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale výlučne nárok uplatnený zo zmenky. 2. Žalovaná tak vznáša námietky k
inému právnemu vzťahu, než je predmetom tohto konania. Tieto námietky sú preto irelevantné a súd na

ne nemôže v tomto konaní prihliadať. 3. Poukazuje aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002:
25Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia
ktorého cituje. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká
je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. 4. Vo vzťahu k
námietkam žalovanej je potrebné poukázať predovšetkým na abstraktnosť a samostatnosť jej záväzku

za zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k inému záväzku. 5. Zároveň je potrebné uviesť, že uplatnená
„pohľadávky“ zo zmenky nie premlčanou. Premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa splatnosti
zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Žalovaná vystavila zmenku ako tzv. vista zmenku, teda jej
splatnosť nastáva predložením na platenie. 6. Doložka na zmenke na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia, predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa § 34

ods.1 tretia veta ZŠZ. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia,
pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia. 7. Premlčacia doba tak začína plynúť až
v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde
nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia
doba ako 3 roky. Preukázanie skutočnosti, že nastalo premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na

strane žalovanej. 8. K okolnosti predloženia zmenky žalovanej ďalej uvádza, že predmetnú skutočnosť
už popísal v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom
zároveň vysvetlil, že keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Dôkazné bremeno v takejto situácii leží na žalovanej a to s
poukazom na čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového zák. Zároveň dopĺňa

svoju právnu argumentáciu o uznesenie KS v Banskej Bystrici: 43CoZm/10/2O13 z 21.11.2013, ktoré
bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Cituje, čo KS
ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. II. Vzhľadom na uvedené a na argumentáciu uvedenú v
jeho vyjadrení voči napadnutému rozsudku žiada potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu. III. Týmto siuplatňuje nárok na náhradu trov konania aj za toto podanie, a to 91,29 € bez DPH a 8,39 € bez DPH
režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. Prílohy: Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013
z 21.11.2013.

V ďalšej odpovedi z 9.6.2015 (č.l.119-120) na odvolanie žalovanej voči rozsudku žalobca opakuje
body 1.-5. a časť bodu 8. svojej odpovede z 22.5.2015 (č.l.107-110) II. Vzhľadom na uvedené a
na argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení voči napadnutému rozsudku žiada návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť v zmysle ním podaného odvolania. III. Týmto si uplatňuje nárok
na náhradu trov konania aj za toto podanie, a to 91,29 € bez DPH a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a

to všetko navýšené o DPH.
Žalobca podaním (č.l.129) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a s
ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac

neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,

žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá

rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
Podľa § 208 O. s. p. ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,
ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého

stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 222 ods.2 O. s. p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie žaloby späť,
alebo schváli zmier.
Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 9.5.2016 (doručenka pri č.l.130), avšak sa k nemu
nevyjadrila,ajkeďnatobolavyzvanáuznesením5Co/493/2015-130zo4.5.2016,ktoréjejbolodoručené

tiež 9.5.2016 (doručenka pri č.l.130).
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku
0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok potvrdil

podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne
posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm.
h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací
dôvod nie je daný.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:
Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 zák.č.191/50 Sb. Zákona zmenkového a

šekového v znení neskorších predpisov a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015

k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
Uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, a to z dôvodov uvedených v jeho odpovedi na odvolanie
žalovanej.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Účastníci konania nemali v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na náhradu jeho trov.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.