Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899912
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708899912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľov:
1/ K.. K. C., bytom v Senci, Kollárova 2134/3, 2/ X.. S. I., bytom Zlaté Klasy - Rastice, Čakanská cesta
153/17,3/C.N.,bytomvBratislave,Černyševského1277/23,4/O.R.,bytomBoldog91,všetcizastúpení
JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, proti odporcovi:
Poľnohospodárske družstvo KLAS, so sídlom v Senci, Boldocká cesta 7, zastúpenému S.. Š. K., bytom
v Pezinku, Senecká 27, o vydanie transformačného podielu a iné, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 4/
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. októbra 2014 č.k. 4C 820/2008-216, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/ až 4/ na uloženie povinnosti
odporcovi uzavrieť zmluvu - Dohodu o vydaní veci zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom 1/ až 4/ každému sumu 2 512,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2512,87 eur, od 07.11.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Návrh navrhovateľov v 1/ až 4/ v časti o zaplatenie úroku z omeškania každému vo výške
17,6 % ročne zo sumy 2512, 87 eur od 07.11.1998 do 06.11.2011 zamietol. O náhrade trov konania si
vyhradil rozhodnúť doplňujúcim uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca navrhovateľov 1/ až 4/ bol podľa Osvedčenia
vydaného dňa 31.1.1994 Obecným úradom v Boldogu samostatne hospodáriacim roľníkom v oblasti
rastlinnej výroby. Osvedčením zo dňa 9.1.1993 mu bol potvrdený na základe transformačného projektu
v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. čistý členský podiel v hodnote 302 807 Sk, ktorý podiel sa skladal z
vlastníctvapôdyvovýmere17.4743ha,odpracovanýchrokovazúročeniainventáru.Právnypredchodca
navrhovateľov dňa 2.11.1995 požiadal o vydanie celkového majetkového podielu oprávnenej osoby.

Malo sa jednať o pozemky v katastrálnom území Senec, pozemky v užívaní PD Senec, v katastrálnom
území Boldog, okrem iného aj parcela č. 74. Podľa Listu vlastníctva č. XXX, pre okres Senec,
katastrálne územie Boldog, obec Boldog, budova kravina je postavená na parcele 746/11,12,14,
pozemky nevysporiadané. Podľa Záznamu spísaného dňa 1.10.1999 sa povinná osoba /odporca a
oprávnené osoby dohodli, že ich nároky budú usporiadané do konca októbra 1999.

Právny predchodca navrhovateľov 1/ až 4/ zomrel dňa 19.12.2007, jeho dedičmi podľa uznesenia

Okresného súdu v Pezinku, č.k. 13D 86/2008-178, Dnot 41/2008 zo dňa 03.03.2010 sa stali
navrhovatelia 1/ až 4/. Do dedičstva po zomrelom poručiteľovi patrili nehnuteľnosti kat. úz. Boldog,
parcela registra E, č. XXX- orná pôda vo výmere XXXXmX, v podiele 1/1. Podľa schválenej dohody
dedičov túto nehnuteľnosť nadobudol navrhovateľ 2/ v podiele 1/1.Zo Záznamu z rokovania zo dňa 10.12.2008 odporcu zistil, že nehnuteľnosť nie je možné vydať, nakoľko
podľa zástupcu PD KLAS nehnuteľnosť nie je možné vydať, nakoľko časť maštale nachádzajúca sa na

parcele č. XXX/XX je nájme tretej osoby. Navrhovatelia vlastnia iba XXXmX pozemku pod stavbou a
to z celkovej výmery XXXmX pôvodný navrhovateľ nevniesol do JRD žiaden živý ani mŕtvy inventár a
pôvodne žiadali o vydanie PD Boldog. Peňažné plnenie navrhovateľ 2/ odmietol.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 4, § 14, § 16, § 17a, ods. 1 a 2 zákona

č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení
neskorších predpisov, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

Vyslovil, že základným poslaním zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v družstvách - nazývaným transformačný zákon - bolo upraviť majetkové vzťahy
a vyporiadať majetkové nároky v družstvách. V rámci tohto procesu vzniklo fyzickým osobám či

už členom družstva, alebo nečlenom viacero majetkových nárokov. V súlade s týmto zákonom bol
majetok družstva rozdelený tak, aby bola odstránená anonymita vlastníctva, a aby sa dalo presne
určiť vlastníctvo jednotlivých subjektov k majetku družstva, teda čo a komu patrí. V zmysle cit. zákona
sa poľnohospodárske družstvá pretransformovali v nové podnikateľské subjekty s transparentnými
vlastníckymi vzťahmi. Základom pre ich uskutočnenie bolo vypracovanie transformačného projektu a

jeho schválenie valným zhromaždením oprávnených osôb. Transformačný projekt bol záväzný a podľa
ustanovenia § 9 ods. 3 písm. g/, transformačný projekt musí obsahovať kritériá pre výpočet majetkových
podielov členov a iných oprávnených osôb, ktoré sú záväzne ustanovené, ale spôsob a čas vyplatenia
takéhoto nároku je závislé od rozhodnutia valného zhromaždenia resp. zhromaždenia delegátov a nie
je taxatívne daný, taktiež je na vôli volených zástupcov družstva, ako rozhodnú o obsahu majetkových

vzťahov. Pokiaľ ide o splatnosť vypočítaného majetkového podielu, túto upravuje ustanovenie § 13
transformačného zákona, a to v nadväznosti na skutočnosť, či oprávnená osoba zostane byť členom
družstva, alebo nezostane, čo je pre vyplatenie majetkového podielu rozhodujúcou skutočnosťou. Ak
člen družstva, ktoré sa transformovalo zostal aj členom transformovaného družstva, s ním "prešiel" aj
jeho majetkový podiel, avšak vzťahy ktoré následne nastali medzi členom a družstvom sa riadia už

len Obchodným zákonníkom, a stanovami transformovaného družstva, a nárok na vyplatenie takéhoto
majetkového podielu počas pretrvávajúceho členstva v družstve nárok nemá, pokiaľ zvolení zástupcovia
nerozhodnú inak. Členovia resp. volení delegáti pokiaľ to nie je v rozpore s taxatívne vymedzenými
ustanoveniami Obchodného zákonníka si môžu majetkové, členské a pod. záležitosti rozhodnúť v rámci
konania valných zhromaždení hlasovaním (nemôžu však platne rozhodnúť napr. o tom, že osobe, ktorej

členstvo zaniklo nepatrí vyrovnávací podiel, ale môžu určiť spôsob jeho výpočtu resp. jeho výšku ).
Podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb., pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej
osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle odseku 2, môže sa jej vydať
majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa
oprávnená osoba po schválení transformačného projektu nedohodne s družstvom alebo jeho právnym

nástupcom inak.

Konštatoval, že oprávnené osoby v súvislosti s transformáciou družstva mali možnosť výberu, či
sa stanú alebo nestanú členmi transformovaného družstva. Ak člen vyjadril vôľu nestať sa členom
transformovaného družstva, potom sa právny režim nároku člena družstva na vyporiadanie jeho účasti

na majetku družstva v zmysle § 2 ods. 2 transformačného zákona odlišuje od toho, či sa osoba stala
alebo nestala členom transformovaného družstva. Ak sa člen družstva (ktorý je oprávnenou osobou
podľa transformačného zákona) stane členom transformovaného družstva, riadi sa naďalej jeho vzťah
k družstvu a teda i vyporiadanie s družstvom po zániku členstva ustanoveniami Obchodného zákonníka
(§ 233 a § 234). Ak sa člen družstva, ktorému vznikol nárok na majetkový podiel z transformácie,

členom družstva po transformácii nestane, riadi sa jeho vyporiadanie s družstvom podľa § 13 ods. 3
transformačného zákona. Transformácia družstiev sa uskutočnila so zámerom vysporiadať majetkové
účasti členov a iných oprávnených osôb na majetku družstiev a súčasne prispôsobiť vnútorne právne
pomery Obchodnému zákonníku, či už zachovaním družstevnej formy hospodárenia alebo aj premenou
nainúpodnikateľskúformu.Základompreichuskutočneniebolovypracovanietransformačnéhoprojektu

a jeho schválenie valným zhromaždením oprávnených osôb.

Uviedol, že vypočítaný majetkový podiel z transformácie si mohla oprávnená osoba, pokiaľ bola
podnikateľom v poľnohospodárstve, úspešne uplatniť u poľnohospodárskeho družstva a tentojej bol vydaný vo forme majetku. U ostatných oprávnených osôb zostal majetkový podiel u
poľnohospodárskych družstiev. Reálnym výsledkom prvotného rozhodovania oprávnených osôb o
naložení s majetkovými podielmi z transformácie bolo, že úplná väčšina pracujúcich i nepracujúcich

členov družstiev premenila svoje podiely prijatím nových stanov družstva na členské vklady, prípadne
ak na ďalšiu majetkovú účasť na podnikaní družstva. Väčšina nečlenov (98,6%) zvolila postavenie
oprávnenej osoby nečlena družstva, ktorej sa majetkový podiel podľa § 13 ods. 3 zákona môže vydať
v plnej výške po siedmych rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba
nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.

V konaní mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľov 1/ až 4/ bol na základe
transformačného projektu vypracovaného a schváleného na valnom zhromaždení oprávnených osôb
dňa 9.1.1993 oprávnenou osobou podľa § 14 zákona č. 42/1992 Zb. a jeho majetkový podiel bol
vypočítaný na sumu 302 807 Sk a jeho vklad predstavoval vlastníctvo pôdy, členom novoznikajúceho
PD Senec sa nestal. Bol podnikateľom v poľnohospodárstve, o čom svedčí osvedčenie oprávňujúce ho

ako samostatne hospodáriaceho roľníka. Na časti parcely patriacej do vlastníctva právneho predchodcu
navrhovateľa, pôvodne parcely č. XXX, dnes parcely XXX/XX/XX/XX bola postavená budova kravína.
Na žiadosť pôvodného navrhovateľa zo dňa 2.11.1995 o vydanie celkového majetkového podielu a o
spísanie dohody odporca v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. nepostupoval a v rozpore sním nevydal
majetkový podiel v lehote 90 dní odo dňa, kedy o jeho vydanie navrhovateľ požiadal. Námietku odporcu

o nedostatku aktívnej legtimácie navrhovateľov, ktorí sa stali dedičmi po pôvodnom navrhovateľovi, ich
právnom predchodcovi, v konaní nepovažoval za dôvodnú.

Vychádzal z petitu návrhu navrhovateľov ohľadom uzavretia dohody s odporcom, podľa ktorej by sa
odporca zaviazal vydať navrhovateľom spoluvlastnícky podiel na stavbe kravína v podiele každému

XX/XX k celku, alternatívne zaplatil navrhovateľom 1/ až 4/ sumu 2512,84 eur spolu s úrokom z
omeškania a náhradou trov konania. Uviedol, že uzavretie dohody celkom jednoznačne predpokladá
buď súhlasný prejav vôle zmluvných strán, ktorým je zhoda a vyjadrenie súhlasu s obsahom uzatváranej
dohody alebo povinnosť uzavrieť takúto dohodu vyplývajúcu zo zákona, alebo zo zmluvy. Konštatoval,
že zákon č. 42/1992 Zb. bližšie nešpecifikoval práva podielnikov nečlenov družstiev a vyporiadanie ich

majetkových nárokov vydaním veci alebo peňažných náhrad, čo sa v nosnom meradle ukazovalo ako
nereálne, takže bol prijatý zákon NR SR č. 264/1995 Z. z., ktorý novelizoval zákon č.
42/1992 Zb., podľa ktorého bolo povinnosťou poľnohospodárskych družstiev vydať za vypočítané
majetkové podiely družstevné podielnické listy ako osobitný druh cenného papiera. Zákon č. 264/1995
Z. z. ustanovením § 33b ods. 1 obmedzil právo oprávnených osôb uplatniť si nárok na vydanie

majetkového podielu u poľnohospodárskych družstiev podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb.
časovým limitom do 29. februára 1996 a ustanoveniami § 13a 17a ods. 1 zbavil oprávnené
osoby uvedené v § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. nielen nároku na vydanie majetkového
podielu, ale aj práva na samotný majetkový podiel vypočítaný podľa kritérií uvedených v § 17 tohto
zákona. Uvedené vecné majetkové právo nahradil zákon č. 264/1995 Z.z. iným majetkovým právom,

a to právom k podielnickemu listu ako cennému papieru. Pri majetkových podieloch z transformácie
družstiev podľa zákona č. 42/1992 Zb. nešlo o rozdelenie obchodného majetku družstva do
spoluvlastníctva oprávnených osôb. Majetkové podiely oprávnených osôb nepredstavovali vlastníctvo
k veciam, ale majetkovú účasť, resp. oceniteľné majetkové práva. Zákon č. 42/1992 Zb. nedefinoval
vypočítané majetkové podiely ako pohľadávku oprávnených osôb voči transformovanému družstvu.

Nárok na vydanie majetkových podielov z transformácie družstiev podľa zákona č. 42/1992 Zb. mohli
uplatniť len oprávnené osoby, ktoré spĺňali zákonom určené podmienky. Prvú skupinu tvorili oprávnené
osoby, ktoré sa podľa transformačného projektu družstva stali účastníkom inej právnickej osoby (§ 9
ods. 9 a § 13 ods. 1). Druhú skupinu tvorili oprávnené osoby, ktoré spĺňali podmienku vykonávania
poľnohospodárskej výroby (§ 13 ods. 2). Zákonodarca teda pri oboch týchto skupinách oprávnených

osôb spájal vydanie majetkových podielov zásadne s ich podnikateľským využitím. Zákon č. 264/1995
Z.z. právo na majetkový podiel neodňal, ale určil formu a spôsob kapitalizácie majetkových podielov
osôb, ktorým sa ešte nevydali a predstavujú doteraz ich právne neupravenú majetkovú účasť v družstve.
Za podstatné v spojitosti s tým považoval, že podielnik môže práva, spojené s podielnickým listom
predať, darovať, môžu byť predmetom dedičstva, alebo predmetom vkladu do podnikania iných osôb, čo

podstatne zjednodušuje nakladanie s majetkovým právom oprávnených osôb proti doterajšiemu stavu.
Družstevnépodielnickélistysúsvojímcharakteromdeklaratórnemajetkové(podielnické)cennépapiere.
Ich deklaratórny charakter vyplýva z toho, že sa v nich stelesňuje a deklaruje právo účasti na majetku
a podnikaní družstva, vzniknuté priznaním majetkových podielov. Podľa § 33b zákona č. 264/1995 Zb.,ak si oprávnená osoba uplatnila u poľnohospodárskeho družstva nárok na vydanie majetkového podielu
do 29.2.1996, postupovalo sa podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb., to znamená že majetkový podiel
je povinná osoba povinná vydať do 90 dni od kedy o to oprávnená osoba požiada. Podľa § 33b ods.

2 o vydaní majetkového podielu uzatvára družstvo s oprávnenou osobou písomnú dohodu. Oprávnená
osoba nadobúda vlastníctvo k prevádzaným veciam dňom ich prevzatia, ak sa z družstvom nedohodne
inak.

Nárok navrhovateľov v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi uzatvoriť dohodu o vydaní veci,

t.j. spoluvlastníckeho podielu na stavbe - kravín, ktorá je postavená na parcele č. XXX/XX a to každému
v XX/XX k celku považoval súd prvého stupňa za nemajúci oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ani v
hmotnom práve. Uviedol, že majetkový podiel právneho predchodcu navrhovateľov 1/ až 4/ predstavoval
vlastníctvo pozemkov nachádzajúcich sa v užívaní PD Senec, v katastrálnom území Boldog, konkrétne
pôvodnej parcely 744 vo výmere XXXXmX, o ktorej vydanie i právny predchodca listom zo dňa 2.11.1995
požiadal, bol vyčíslený na hodnotu 302 807 eur, avšak nevzťahoval sa na vlastníctvo stavby - kravína

postavenej na novovzniknutej parcele XXX/XX a navrhovateľom 1/ až 4/ neprislúcha právo na vydanie
spoluvlastníckeho podielu na stavbe v podiele každému XX/XX k celku. Budova kravína, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX pre okres Senec, obec Boldog, katastrálne územie Boldog , stojaca na parcele
XXX/XX je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Z uvedeného dôvodu preto petitu návrhu znejúceho na
uloženie povinnosti vydať vec, nevyhovel.

Nárok navrhovateľov na alternatívne peňažné plnenie, považoval za neodôvodnený. Skonštatoval,
že majetkový podiel právneho predchodcu navrhovateľov nepredstavuje peňažnú pohľadávku voči
odporcovi, ale predstavuje hodnotu majetkovej účasti právneho predchodcu navrhovateľov 1/ až 4/ na
celkovom majetku družstva. Ani zákon č. 42/1992 Zb., ani jeho novela Zák. č. 264/1995 Zb. nehovorí

o peňažnej náhrade v prípade nevydania majetkového podielu v podobe majetku. Tomu odporuje i
celkový účel zákona, nakoľko cieľom bolo pretransformovať bývalé JRD na obchodné spoločnosti a
objasniť majetkové vzťahy v družstve. Hodnota majetkového podielu preto, pokiaľ nie je oprávnenej
osobe vydaná vo forme hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, zaplateného finančného vkladu, má
hodnotu majetkového práva. Majetkové právo v danom prípade má podobu podielnického listu, ktorý

podľa § 17a zákona č. 42/1992 Zb., povinná osoba vydá oprávnenej osobe, ktorá nie je jeho členom
a ktorému nebol majetkový podiel vydaný. Podielnický list je cenným papierom. Konštatoval však, že
odporca súhlasil s tým, že ako náhradu majetkového podielu vyplatí navrhovateľom 1/ až 4/ každému
sumu 2 512, 84 eur, pričom namietol premlčanie úroku z omeškania, ktorý si navrhovatelia uplatnili
od 7.11.1998. Mal za to, že inú dohodu povinnej a oprávnenej osoby nevylučuje ani zákon č. 42/1992

Zb. v ustanovení § 13 ods. 3. Vyslovil, že premlčanie sa v tomto prípade riadi všeobecnou trojročnou
premlčacou dobou v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, preto s prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania zo strany odporcu zaviazal odporcu na zaplatenie každému z navrhovateľov sumy 2 512,84
eur spolu s úrokom z omeškania od 07.11.2011 vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy a vo zvyšujúcej
časti nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

O náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia 1/ až

4/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a doplnením
odvolanianavýzvusúduprvéhostupňažiadali rozsudoksúduprvéhostupňazmeniťazaviazaťodporcu,
aby s nimi uzavrel dohodu o vydaní veci v znení nimi navrhovanom, majúc za to, že odôvodnenie
rozsudku v tejto časti nezodpovedá dôkazom založeným v spise a nie je v súlade so zákonom č.
42/1995 Z.z. (zrejme zák.č. 42/1992 Zb.). Podľa nich len čiastočne zodpovedá skutočnosti, že majetkový

podiel ich právneho predchodcu zodpovedá vlastníctvu pôdy, ktoré užíva odporca. Uviedli, že kritériá pre
stanovenie majetkových podielov v rámci transformácie družstiev stanovuje § 17 zákona č. 42/1992
Zb., a to 50 % majetkového podielu je určené s ohľadom na výmeru pôdy, ktorú družstvo prevzalo alebo
užívalo ku dňu účinnosti zákona č. 162/1990 Zb. alebo užíva, 20% majetkového podielu je určené podľa
počtu odpracovaných rokov v družstve a 30% majetkového podielu je určené podľa hodnoty ostatného

majetku prevzatého družstvom v cenách platných ku dňu účinnosti zákona č. 162/1990 Zb. a majetkový
podiel ich právneho predchodcu bol vypočítaný na základe všetkých troch kritérií. Mali za to, že súd
prvého stupňa sa mylne domnieval, že ich právny predchodca požadoval uspokojenie majetkového
podielu vydaním parcely č. XXX vo výmere XXXX m2, pretože aj keby odporca uvedenú parceluvydal, či už ich právnemu predchodcovi alebo im, nedošlo by tým k vysporiadaniu majetkového podielu
stanoveného v rámci transformácie odporcu podľa zákona č. 42/1992 Zb. Listom zo dňa 2.11.1995
si ich právny predchodca neuplatňoval vydanie predmetnej parcely, ale žiadal o vydanie majetkového

podielu v zmysle § 13 zák. č. 42/1992 Zb., pričom v žiadosti uviedol, že je samostatne hospodáriacim
roľníkom a ktoré parcely mu boli vydané a na nich hospodári a ktoré parcely mu neboli vydané a preto
na nich nehospodári a sú v užívaní PD Senec. Poskytnutie náhrady-majetkového podielu odôvodňoval
nedostatkom poľnohospodárskej pôdy, čomu zodpovedali aj ďalšie rokovania s odporcom, kde ich
právny predchodca požadoval vydanie kravína č. 5, traktora Z -7011, pásových zavlažovačov alebo iné

mechanizmy. Súd prvého stupňa podľa nich nerozviedol, ako dospel k záveru, že nebolo možné priznať
vydanie spoluvlastníckeho podielu na stavbe pokiaľ táto nebola podkladom pre výpočet majetkového
podielu oprávnenej osoby. Uviedli, že z ust. § 33b cit. zákona vyplýva, že majetkový podel môže byť
uspokojený nielen poskytnutím veci bez bližšej špecifikácie, ale aj poskytnutím služieb pri vykonávaní
poľnohospodárskej výroby, jedinou podmienkou je, že oprávnená osoba vykonáva poľnohospodársku
výrobu (§ 13 ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb.).

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 4/ navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že urobil všetko pre splnenie si svojej povinnosti
na vydanie majetkového podielu oprávnenej osobe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
v medziach odvolania, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a odvolacie námietky neopodstatnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého náležite podľa § 132

O.s.p. vyhodnotil, vec správne právne posúdil i s použitím Dôvodovej správy k zák. č. 42/1992 Zb. a z
vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver, svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.), len na skonštatovanie správnosti jeho rozhodnutia odvolací súd dodáva:

Majetková transformácia poľnohospodárskych družstiev je upravená zákonom č.
42/1992 Zb. o úprave vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších
predpisov. Transformácia družstiev sa uskutočnila so zámerom vysporiadať majetkové účasti členov
a iných oprávnených osôb na majetku družstiev. Vypočítaný majetkový podiel z transformácie
si mohla oprávnená osoba, pokiaľ bola podnikateľom v poľnohospodárstve, úspešne uplatniť u

poľnohospodárskeho družstva. Zákon č. 42/1992 Zb. bol novelizovaný zákonom č. 264/1995 Z.z.,
podľa ktorého bolo povinnosťou poľnohospodárskych družstiev vydať za vypočítané majetkové podiely
družstevnépodielnickélistyakoosobitnýdruhcennéhopapieraabolitaxatívneurčenéprávapodielnikov
inkorporované v týchto cenných papieroch, vrátane ich predaja na verejnom trhu cenných papierov.

Zatiaľ čo majetkový podiel, ktorý získal z transformácie člen družstva, bol predmetom vkladu
do základného imania družstva, majetkový podiel nečlena, ktorý sa nestal účastníkom právnickej
osoby podľa transformačného projektu a ktorý sa nevydal oprávnenej osobe ani na vykonávanie
poľnohospodárskej výroby, má naďalej povahu pôvodného majetkového nároku. Ekonomicky a účtovne
ide o dlhodobú pohľadávku oprávnenej osoby voči družstvu a súčasne dlhodobý záväzok družstva voči

oprávnenejosobe.Vtakomtomajetkovomzáväzkovomvzťahumôžebyťajčlendružstva,aksarozhodol
tak, že do družstva nevložil celý svoj majetkový podiel z transformácie, ale iba jeho časť, napr. vo výške
základného členského vkladu, určeného v stanovách družstva a zvyšok ponechal ako svoju pohľadávku
voči družstvu. Táto skupina oprávnených osôb je teda z titulu priznaných, ale nesplatených majetkových
podielov z transformácie v postavení veriteľa družstva. Pri nakladaní s majetkovým podielom nečlena

družstva sa vychádza z toho, že medzi družstvom a nečlenmi nejde o vzťahy s podielnikmi, ale o
záväzkové právne vzťahy. Ide o dvojstranný vzťah, pri ktorom nečlen ako veriteľ má právo na plnenie
a druhá strana, ktorou je družstvo ako dlžník, má povinnosť plniť. Práve toto právo veriteľa sa označuje
ako pohľadávka a povinnosť dlžníka ako záväzok. Plnenie záväzku môže spočívať v poskytnutí veci,
služieb alebo môže byť peňažné. Pri majetkových podieloch z transformácie môže ísť o ktorúkoľvek

formu, ak sa na nej zmluvné strany dohodnú. Voľba formy splnenia tohto záväzku, t.j. formy, v akej sa
majetkový podiel vydá, patrí rovnako ako pri vydávaní majetkových podielov podľa § 13 ods. 2 družstvu
ako dlžníkovi. Družstvo je zaviazané vydať majetkový podiel oprávnenej osobe vo vypočítanej výške,
pričom tento záväzok je splatný najskôr po siedmich rokoch od schválenia transformačného projektu.Oprávnená osoba má nárok na vydanie majetkového podielu v nominálnej výške, v akej ho získala, bez
ohľadu na hospodárske výsledky družstva alebo iné okolnosti.

V prejednávanej veci pôvodný navrhovateľ a následne jeho právni nástupcovia boli oprávnenými
osobami, ktorým vznikol nárok na vyplatenie majetkového podielu, ktorý bol vyčíslený, pričom odporcom
nebol vydaný, ani podielnicke listy, majetkové podiely navrhovateľov sa tak stali pohľadávkou voči
odporcovi. Pôvodný navrhovateľ E. I., právny predchodca navrhovateľov, ako samostatne hospodáriaci
roľníkvoblastirastlinnejvýrobypodľaOsvedčeniavydanéhodňa31.1.1994ObecnýmúradomvBoldogu

žiadal o vydanie celkového majetkového podielu od PD Senec, a to žiadosťou zo dňa 2.11.1995. Pokiaľ
navrhovatelia uviedli, že kritériá pre stanovenie majetkových podielov v rámci transformácie družstiev
stanovuje § 17 zákona č. 42/1992 Zb., a to 50% majetkového podielu je určené s ohľadom na výmeru
pôdy, ktorú družstvo prevzalo alebo užívalo ku dňu účinnosti zákona č. 162/1990 Zb. alebo užíva,
20% majetkového podielu je určené podľa počtu odpracovaných rokov v družstve a 30% majetkového
podielu je určené podľa hodnoty ostatného majetku prevzatého družstvom v cenách platných ku dňu

účinnosti zákona č. 162/1990 Zb. a majetkový podiel ich právneho predchodcu bol vypočítaný
na základe všetkých troch kritérií. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Vyplýva z osvedčenia o
výške priznaného majetkového podielu v hodnote 302 807 Sk, (ktorý bol vypočítaný z ktorý podiel sa
skladal z vlastníctva pôdy vo výmere 17.4743 ha, odpracovaných rokov a zúročenia inventáru), z ktorého
aj súd prvého stupňa vychádzal, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. K forme vyporiadania

majetkového podielu medzi pôvodným navrhovateľom, ani navrhovateľmi 1/ až 4/ ako jeho právnymi
nástupcami a odporcom nedošlo a odvolací súd sa tiež priklonil k názoru odporcu a súdu prvého stupňa
na vyporiadanie peňažnou formou.

Navrhovatelia 1/ a ž 4/ vytýkali súdu prvého stupňa, že bližšie nerozviedol, ako dospel k záveru, že

nebolo možné priznať vydanie spoluvlastníckeho podielu na stavbe - kravín, pokiaľ táto stavba nebola
podkladom pre výpočet majetkového podielu oprávnenej osoby. Súd prvého stupňa rozhodnutie o tomto
nároku navrhovateľov v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi uzatvoriť dohodu o vydaní
veci, t.j. spoluvlastníckeho podielu na stavbe - kravín, ktorá je postavená na parcele č. XXX/XX a to
každému v XX/XX k celku odôvodnil tým, že tento považoval za nemajúci oporu tak vo vykonanom

dokazovaní, ani v hmotnom práve. Uviedol, že majetkový podiel právneho predchodcu navrhovateľov
1/ až 4/ predstavoval vlastníctvo pozemkov nachádzajúcich sa v užívaní PD Senec, v katastrálnom
území Boldog, a že navrhovateľom 1/ až 4/ neprislúcha právo na vydanie spoluvlastníckeho podielu na
stavbe v podiele každému XX/XX k celku. Budova kravína, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre okres
Senec, obec Boldog, katastrálne územie Boldog, stojaca na parcele XXX/XX je vo výlučnom vlastníctve

odporcu. K tomuto odvolací súd dodáva, že stavba- budova kravína je podľa LV č. XXX pre okres Senec,
obec Boldog, kat. úz. Boldog stojaca na parc. č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorá je
z celkovej výmery XXX m2 prenajímaná na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa
6.7.2004 nájomcovi TAKOV- Ľuboš Takáč o výmere XXX m2, na základe Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 6.7.2004 nájomcovi Q. I. o výmere XXX m2 a na základe Zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 30.6.2011 nájomcovi P. D. - F. O. o výmere XXX m2. Navrhovatelia poukázali na ust. §
33b zák. č. 42/1992 Zb., podľa ktorého majetkový podiel môže byť uspokojený nielen poskytnutím vecí
bez bližšej špecifikácie, ale aj poskytnutím služieb pri vykonávaní poľnohospodárskej výroby, pričom
poskytovanieslužiebprivykonávanípoľnohospodárskejčinnostianinežiadali.Svojimnávrhomsanajprv
domáhali vydania majetkového podielu z prevádzkovej budovy kravín - maštaľ, vydania celej budovy

a vydania prístupovej cesty Senec -Reca vedľa Kovošrotu Senec v dĺžke 150 m. Neskôr upraveným
a uznesením súdu prvého stupňa pripustenou zmenou petitu návrhu sa navrhovatelia (až) domáhali
uloženia povinnosti odporcovi uzavrieť s nimi zmluvu - Dohodu o vydaní spoluvlastníckeho podielu
na stavbe -kravín, postavenej na parc. č. XXX/XX, vedenej na Okresnom úrade v Senci, katastrálnom
odbore, na LV č.XXX, kat. úz. Boldog a alternatívne v prípade, že uzavretie dohody nebude možné,

uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ každému sumu 2 512,84 Eur so 17,6%
úrokom z omeškania od 7.11.1998 až do zaplatenia. Tomuto alternatívnemu nároku navrhovateľov na
peňažné plnenie majetkového podielu navrhovateľov bolo rozsudkom súdu prvého stupňa aj vyhovené
(s výnimkou vo zvyšku nepriznaných úrokov z omeškania) a v časti týkajúceho sa nároku na uzavretie
dohody na vydanie majetkového podielu zo stavby kravína bol návrh zamietnutý, s ktorým rozhodnutím

sa aj odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody stotožnil. Navrhovatelia vo svojom odvolaní
ani neuviedli podstatné skutočnosti a dôvody pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani pre jeho
prípadné zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.Preto odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol vzhľadom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keďže rozhodoval
o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým nebolo o trovách konania rozhodnuté, a o týchto rozhodne súd
prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.