Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200108
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200108.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Humenné, katastrálny odbor, Štefánikova 18, Humenné, za účasti H. W., bytom N. XXXX/XX, K.,
o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Humenné zo dňa 7. novembra 2011 č. k.: V-XXXX/
XX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Humenné zo dňa 7. novembra 2011 č. k.: V-
XXXX/XX.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7.11.2011 rozhodla bývalá Správa katastra Humenné, ktorej
právnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca), ako príslušný orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a) a
§ 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 4.8.2009 bol doručený návrh na vklad
Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-SUB k nehnuteľnostiam v k. ú. B., V., K., podrobne špecifikovaným v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, uzavretej podľa § 151a a nasl. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a H. W., zastúpeným Mgr.
Brunom Žlnayom ako záložcom. Citoval § 32, § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len

správny poriadok), § 22 ods. 2 § 31 ods. 1, § 34, § 37, § 39 OZ, § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a
konštatoval, že plnomocenstvo udelené Mgr. Brunovi Žlnayovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, ktorým
dlžník, H. W. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony s navrhovateľom, záložným veriteľom, je
absolútne neplatné. Vo vzťahu k identifikácii nehnuteľností vo vlastníctve záložcu je toto plnomocenstvo
neurčité a nezrozumiteľné, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ. V čase
udelenia plnomocenstva nemohlo byť v zmysle jeho textu zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú vo vlastníctve

záložcu a na ktoré sa bude vzťahovať toto plnomocenstvo. Uvedený názor bol potvrdený viacerými
rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžo/17/2007. Navyše plnomocenstvo na právne úkony vo vzťahu k nehnuteľnostiam
by malo kopírovať samotný právny úkon, na ktorý má byť osoba splnomocnená, t.j. malo by kopírovať
obsah budúcej zmluvy. Keďže plnomocenstvo zo strany advokáta bolo prijaté až 21.5.2009, pričom k
podpisuzmluvyoúveredošlodňa26.11.2008,existujedôvodnápochybnosť,žekprijatiuplnomocenstva

došlo bez vedomia splnomocniteľa, dlžníka. Rovnako vzhľadom na zakomponovanie plnomocenstva
priamo do zmluvy o úvere možno dôvodne pochybovať, či dlžník mal záujem plnomocenstvo udeliť,resp. či mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu a nešlo o zástupcu vybraného priamo veriteľom, čo
by spochybnilo skutočnosť, že takto zvolený zástupca bude obhajovať výlučne záujmy splnomocniteľa.
plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky

úveru a jeho príslušenstva a predmetom ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto
postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má
hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú
zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, alebo

dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa.
Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a
nie hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka), môže byť dokonca v rozpore s ustanovením § 18 zákona
586/2003 Z. z. o advokácií v znení neskorších predpisov i v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou
ktorého je aj Etický kódex advokáta.
Ďalším nedostatkom návrhu na vklad záložných zmlúv je to, že návrh i zmluvy neboli platne podpísané.

Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované. Pre platnosť
návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.
Založenie nehnuteľnosti, ktorá tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nemožno považovať za
bežnú vec týkajúcu sa majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú by mohol vykonať
každý z manželov samostatne. A keďže nehnuteľnosť; byt č. 27, nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo

vchode č. 32, bytového domu číslo súpisné 1500 postaveného na parcelách registra CKN XXXX, CKN
XXXX a CKN XXXX vo veľkosti podielu 1/1 a podiel XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu a pozemkoch, parcele registra CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
261 m2, parcele registra CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, parcele registra
CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území

K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá bola daná do zálohu je spoločnou nehnuteľnosťou,
nemohla byť záložná zmluva uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého.
Pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy,
resp. plnomocenstva podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh na vklad
zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložné zmluvy neboli platne podpísané, neboli

splnené hmotnoprávne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné
na povolenie vkladu vlastnícke práva do KN . Ďalším hmotnoprávnym nedostatkom je i neurčité a
nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve. Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné
obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy
absolútnu.

Vo veci tak neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre povolenie vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností. Z uvedených dôvodov, s poukazom na § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, odporca návrh
na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia.
Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia Správy katastra vyplýva, že správny orgán prejudikuje
neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho
uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný
a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých

právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca
Mgr. Bruna Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr.
Žlnayom a dlžníkom absolútne neplatná.
Katastrálny zákon ani Občiansky zákonník neustanovujú podstatné náležitosti dohody o splnomocnení

uzatvorenej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o
splnomocnení v katastrálnom konaní) to ani v spojení s ustanovením § 17 správneho poriadku.
Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne
požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje
špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať

presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody
o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo
(záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť,
že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.Ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly nie na
plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným
podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto koho a na čo splnomocňuje. Žiadne jeho

ustanovenie nevyžaduje konkretizáciu nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo. Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala
obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k
nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať, dokonca aj
na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav

vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom
podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie
podpisu splnomocniteľa ako aj fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého
splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným
prejavom vôle toto udeliť, t. j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená
samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia

záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.
V zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len Občiansky zákonník): „Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný“.
V zmysle právneho názoru prof. JUDr. Karola Planka (Komentár k Občianskemu zákonníku): „Pojem

bežná vec nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani z hľadiska rozhodujúce pre
je odlíšenie od pojmu ostatná vec. Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolnosti konkrétneho
prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu
ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a
obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou.

Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia,
predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a
platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr.
združeného inkasa) a pod. Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie
nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o

záložnom práve (§ 151e a nasl.), uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia,
výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a pod.“
V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka a právneho názoru nakladanie s
nehnuteľnosťami sa nepovažuje za bežnú záležitosť. Z uvedeného vyplýva, že na uzavretie zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa

vyžaduje súhlas druhého manžela.
V zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka: „Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“
V súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v prípade „ostatných“ vecí, ak druhý
manžel neudelí súhlas na uzatvorenie zmluvy v „ostatných“ veciach, potom je taká zmluva sankciovaná

relatívnou neplatnosťou.
V zmysle právneho názoru prof. JUDr. Karola Planka (Komentár k Občianskemu zákonníku): Právny
úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez
súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním
dotknutý sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť

právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel,
ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať
ten,ktojusámspôsobil(pozrivysvetlivkyk§40a)Totoprávojemajetkovýmprávom,naktorésavzťahuje
trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho
premlčania je aj súdna žaloba.“

V zmysle citovaného právneho názoru, relatívna neplatnosť pôsobí len „inter partes“, tzn. len medzi
účastníkmi zmluvy a dotknutými osobami a na dôvody relatívnej neplatnosti súd prihliada len v prípade
ak dotknutá osoba namietne relatívnu neplatnosť zmluvy; relatívna neplatnosť teda nepôsobí „ex
lege“. Právo namietať relatívnu neplatnosť sa premlčuje uplynutím trojročnej (3) premlčacej lehoty odokamihu, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát, relatívna neplatnosť pôsobí „exnunc“, tzn. od okamihu
právoplatnosti výroku súdu o určení neplatnosti.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak druhý manžel

neudelil súhlas na uzatvorenie zmluvy v „ostatných“ veciach, potom je taká zmluva platná až do
právoplatnosti rozsudku príslušného súdu o neplatnosti zmluvy, ktorému predchádza podanie žaloby zo
strany dotknutého manžela, pretože súd neskúma dôvody relatívnej neplatnosti „exofficio“ ako je tomu
pri dôvodoch absolútnej neplatnosti.
Rozhodnutie súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu má konštitutívne právne účinky, tzn.

dochádza k vzniku, zmene a zániku práva povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ale sa určuje, že relatívne
neplatný právny úkon je neplatný až od vydania rozhodnutia súdu, tzn. bol uzavretý a účinky vyplývajúce
z právneho úkonu nastali, ale vydaním rozhodnutia zanikli. Rozhodnutie súdu o určení absolútnej
neplatnosti právneho úkonu má deklaratórne právne účinky, tzn. nedochádza k vzniku, zmene a zániku
práva povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ale sa určuje, že absolútne neplatný právny úkon je nulitný,
tzn. nikdy nebol uzavretý a účinky vyplývajúce z právneho úkonu nikdy nenastali.

V súlade s uvedeným vo veci zápisu záložného práva k
nehnuteľnosti možno vyvodiť záver, že záložná zmluva uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom,
ktorým sa zriaďuje záložné právo k spoločnej nehnuteľnosti je platným právnym titulom zriadenia
záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to bez ohľadu
neudelenia akceptácie druhého manžela, pretože do súčasnosti nebol vydaný žiaden rozsudok súdu o

určení neplatnosti záložnej zmluvy.

Ďalej citoval § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a uviedol, že v rámci záložnej zmluvy v pozícii zmluvných
strán (subjektov) vždy vystupuje na jednej strane záložný veriteľ a na strane druhej záložný dlžník
(záložca). Na strane každej zmluvy strany (subjektu) môžu byť 1 alebo viacerí účastníci, čo vždy závisí

od daných skutkových okolností.
Pokiaľ je teda na strane záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. a na strane záložného dlžníka
(záložcu) len jedna fyzická osoba - jeden z manželov, účastníkom práv (právneho úkonu) k
nehnuteľnostiam, t. j. účastníkmi zmluvy sú len tieto dva subjekty a nikto iný. Len tieto dva subjekty musia
byť potom v zmluve označené zákonným spôsobom pre to, aby zmluva spĺňala náležitosti vyžadujúce

sa pre jej zavkladovanie do katastra nehnuteľností.
Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho
konania minimálne v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 správneho poriadku. Pokiaľ teda príslušná
správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu mala konanie prerušiť

a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom
overeniasisvojhokonštatovania,ktoréuviedlavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianezabezpečilasi
ani len vyjadrenie - písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia
nie je zrejmé na základe akých skutočností dospela odporkyňa k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie
tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír je spôsobilý na právne

úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany odporkyne a toto z
uvedeného dôvodu nemohlo odporkyňu viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôraznil, že
absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ustanovenia § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje príslušná správa katastra.
Ad absurdum Správa katastra ďalej konštatuje, že „predtlač obsahuje meno Mgr. Kušníra ako

splnomocnenca a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov
splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe toho, že
záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu dlžníkov.“ Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol
vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil
svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod

udelenú plnú moc. Tvrdenie odporkyne o údajnom kontakte, resp. o údajnom rozpore záujmov medzi
splnomocneným advokátom a dlžníkom tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnuc od
skutočností, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať.
Z argumentácie Správy katastra o existencii „predtlače“ a súčasne údajne bližšej nešpecifikovanej
skutočnosti, ktorá má mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že Správa katastra

sa vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná
predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených
dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia vzmysleSprávnehoporiadku.Takétorozhodnutiemožnopotomoznačiťzazmätočnéanepreskúmateľné,
pretože vychádzalo z nenáležite zisteného skutkového stavu.
K názoru správneho orgánu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom

úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uviedol, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu
zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom.

Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností
vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych

záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne
zárukyvužšomzmyslespočívajúvpresnomvymedzenísubjektívnychprávapovinností,ktorénastupujú
v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou
zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv
prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú
skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veriteľa využiť, aby sa zvýšila všeobecná

miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“
Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú
dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych
zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“
Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov,

ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak
Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho
zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích
prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý
prostriedok zabezpečenia v závislosti na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou

sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli
účastníkov takéhoto úkonu.
Podľa ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a je príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby
záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že
treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva
dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby

záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu.“
Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby
veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená,
nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa

rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovania funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia
funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.
Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala

výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu
uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka
záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného
odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja
zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu.

Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
Podľa ustanovenia § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu
výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odčítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložným veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil
k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku
prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrýmimravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľnosti.
Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medi účastníkmi zmluvy o úvere,

ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.
Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a
plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.
Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,

či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné ako aj ďalšie povinnosti. Navrhovateľ uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v
úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní.
Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu vkladu záložného práva k

nehnuteľnosti, pretože:
1) Osoba advokáta bola vybratá záložcom.
2)Došlokriadnemuudeleniuaprijatiuplnejmocinazastupovaniezáložcuadvokátom,pričomneexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti
je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

3) Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
4) Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo

medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ ďalej poukázal nato, že pritom postupuje
k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca
dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca
vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne

vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ani v
jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu
úhradovej funkcie záložného práva, t. j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporcovi

na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 24.4.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporca vo vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Ďalší účastník konania H. W. sa k podanému opravnému prostriedku nevyjadril, z neúčasti na
pojednávaní dňa 24.4.2015 sa neospravedlnil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že
podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorým správny orgán o.i.
konštatoval, že nepresnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť splnomocnenia právneho zástupcu Mgr.
Bruna Žlnaya (nie Mgr. Kušníra ako to nesprávne uvádza navrhovateľ) v prípade konania o vklade č.
V-1309/09 majú za následok neplatnosť právneho úkonu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 4.8.2009 navrhovateľ žiadal o vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 503/2009-SUB do katastra nehnuteľností.Zo Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a
H. W., zastúpeným Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré

sú v podielovom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu, v prospech záložného veriteľa, na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 26.11.2008 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa
a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu návrhu na vklad, najmä na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 199,16 Eur poplatku vo

výške 171,28 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

Zo Zmluvy o úvere č. 8312012 zo dňa 26.11.2008 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená
ako predtlač a okrem iného obsahuje plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „dlžník ako splnomocniteľ

splnomocňuje advokáta vybraného zo zoznamu advokátom vedeného slovenskou advokátskou
komorou, Mgr. Bruno Žlnay, Stavbárska 7, Bratislava, ... Ďalej advokáta splnomocňujem, aby za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO..., ktorá
je mojím záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu
podľa § 552 OZ v platnom znení, k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v

mojom vlastníctve, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané ... toto plnomocenstvo udeľujem
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo
uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej

zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností ...“

Uvedený splnomocnenec prijal plnomocenstvo dňa 21.5.2009, čo overil svojím podpisom.

Podľa § 15ld ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec.

Podľa§15leods.2OZzáložnéprávoknehnuteľnostiam,bytomanebytovýmpriestoromvznikázápisom

do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony o ktoré
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú d)dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 36b ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška),
v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či

a) návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve, alebo jeho právny zástupca,
b) bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy,
c) po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne
zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra.

Podľa § 36b ods. 2 tejto vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom
aleboúčelomneodporujezákonualebočihoneobchádza,alebosanepriečidobrýmmravom,atonajmä,
či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,
a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Zmluva,
verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom

pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, skutkové okolnosti ako aj s ohľadom na obsah
administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď

návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy zamietol. Pnomocenstvo neobsahovalo bližšie označenie
nehnuteľností, ktoré sa mali stať predmetom zálohu, t.j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho
územia, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto
dojednanie neurčité a nezrozumiteľné.S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ ide teda o absolútne neplatný právny úkon.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným
plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní), ale je
plnomocenstvom v hmotnoprávnom vzťahu a teda aplikácia správneho poriadku preto neprichádza do
úvahy.

Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva ako neoddeliteľnej
súčasti zmluvy o úvere vznikajú vážne pochybnosti o tom, či právny úkon pri udeľovaní plnomocenstva
Mgr. Brunovi Žlnayovi bol zo strany dlžníka, splnomocniteľa, uskutočnený slobodne a vážne, s
uvedomením si dôsledkov tohto plnomocenstva. Existuje dôvodná pochybnosť, či advokáta Mgr. Žlnaya
si vybral H. W. a či nejde o advokáta určeného priamo navrhovateľom, záložným veriteľom, čo by

znamenalo vážny rozpor záujmov splnomocnenca a splnomocniteľa. Rozsah plnomocenstva daný
vopred, absencia uvedenia možnosti jeho odvolania spochybňuje záver, že takto určený splnomocnenec
háji predovšetkým a výlučne záujmy splnomocniteľa.

Súd sa stotožňuje aj s názorom odporcu, že hodnota zálohu prevyšuje hodnotu zabezpečovaného

plnenia dlžníka, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jehodoručenia, prostredníctvom

Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.