Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/212/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244868
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111244868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľa : Spoločnosť Slovenskej inteligencie KORENE, ul. Benediktiho č. 6, 811 05
Bratislava, IČO : 30 805 422, zastúpený : FUTEJ & partners s.r.o., ul. Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava,
IČO : 35 955 341, proti odporcovi : Slovenská republika - Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša
č. 1, 811 07 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 22.12.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
30.12.2011 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu istiny 18111,23,- eur s

príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky
Slovenska podľa ust. § 14 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ ako člen
vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTICIE so sídlom
ul. Poľná č. 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I. oddiel Dr, vložka č. 383/B ( ust. § 221 a nasl., ust. § 221 ods. 1 Obchodného
zákonníka ). Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich

zhodnocovanie v zmysle zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o cenných papieroch ). Družstvo tak robilo na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle ust. § 126 zákona o cenných papieroch, na základe
zverejneného prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska., prvý krát rozhodnutím
Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 o schválení
prospektu investície, ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol priebežne aktualizovaný. Družstvo
na zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt pre nich

používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO :
35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl.č. 2902/B -
tento obchodník s cennými papiermi vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona
o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011,
kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb ( obchodník s cennými papiermi
bol povolením vydaným NBS pri svojej činnosti - riadenie portfólia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d)
pri finančných nástrojoch obmedzený čo do ich druhu podľa ust. § 5 písm. a) prevoditeľné cenné

papiera, b) nástroje peňažného trhu, c) podielové listy, aj čo do okruhu osôb tak, že ich môže vykonávať
len pre právnické osoby, v ktorých má kvalifikovanú účasť CI HOLDING a.s. a právnické osoby,
nad ktorými vykonáva kontrolu Družstvo. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov
zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investícieupravovala zmluva , ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a Obchodník s cennými papiermi s
názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení zák.č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom

znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení
a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2.6.2008. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s prospektom
investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa zmluvy 8% p.a. (garantovaná
výška zhodnotenia ). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt

a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS
v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej vyplývajú aj podľa
zák.č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov dohľad
NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák.č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia upravuje účel , postup,
zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS ( ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 zákona o dohľade

NBS ). Navrhovateľ peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol
na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad
NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné
prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Spoľahnutie navrhovateľa vychádzalo z
toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR -

zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania
činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených
finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre
finančný trh ( orgán dohľadu nad finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
ktorého kompetencie dohľadu prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS ) Družstvu ako vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície ( rozhodnutie
Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení
prospektu investícií, ktorý bol priebežne aktualizovaný ) a táto skutočnosť bola zapísaná na výpise
Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu,
ktorej predmetom bolo nadobúdanie , správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva bola

vždysúčasťouProspektuinvestíciíatovsúladesozákonomocennýchpapieroch.Družstvoaobchodník
s cennými papiermi boli dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu štátu zo strany
zodpovedných orgánov za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych predpisov. Vo
vzťahu k vyššie uvedenému navrhovateľ sa spoľahol
7C 212/2011

súhrnom na tieto garancie riadneho vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich zákonného
zhodnocovania a to :
1. Vložil peňažné prostriedky do Družstva ako subjektu, , ktorý nebol "nebankovkou " , ale bol subjektom
riadne začleneným do systému subjektov finančného trhu a bol v zmysle ust. § 1 ods. 3 zák. o dohľade
dohliadaným subjektom

2. Prospekt investície ako právny predpoklad na vykonávanie činností Družstva podľa ust. § 127 zák.
o cenných papieroch schválila NBS
3. Pre Družstvo vykonával odborné činnosti v súlade s prospektom investícií a zák. o cenných papieroch
obchodník s cennými papiermi podľa zmluvy a teda v rámci dohľadu NBS sa mal dohľad podľa zákona
o dohľade týkať aj činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorú vykonával pre družstvo

4. NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc , ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať dohľad.
Na základe informácie od Družstva sa navrhovateľ v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými
papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov,anizverenépeňažnéprostriedkyažeztohtodôvoduDružstvonemánavýplatunavrhovateľom
zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal

na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako
uvádzalo Družstvo, obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v
ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní
Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s
cennými papiermi prebieha v dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že

si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia
portfólia Družstva obchodníkom s cennými papiermi nad zmluvne dohodnuté 8%-né zvýšenie hodnoty
portfólia Družstva podľa Zmluvy. Podľa informácií navrhovateľa obchodník s cennými papiermi Zmluvu
s Družstvom vypovedal a uplynutím výpovednej doby dňom 30.4.2010 Zmluva skončila, po skončeníZmluvy obchodník s cennými papiermi družstvu, navrhovateľovi neodovzdal žiadne portfólio CP, ani
zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky, aby vyplatil navrhovateľovi
zverené peňažné prostriedky , ktoré mu navrhovateľ zveril, ani na výplatu ich finančného zhodnotenia,

ku ktorému sa Družstvo zaviazalo . Družstvo, ktoré sa výpoveďou Zmluvy zo strany obchodníka s
cennými papiermi dostalo do stavu, keď nemohlo vykonávať svoju činnosť obrátilo na NBS ( listom zo
dňa 15.4.2010 ) a informovalo ju o problémoch a súčasne požiadalo NBS o pomoc a to opakovane.
V dôsledku vyššie uvedeného konania subjektu finančného trhu - obchodníka s cennými papiermi
v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu

o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti, a
ktorú preukazuje navrhovateľ dôkazmi ktoré súdu predloží neskôr (potvrdenie Družstva o vklade a
výške vložených peňažných prostriedkov navrhovateľa do Družstva, výsluch predsedu predstavenstva
Družstva Ing. Zdeněka Juricu CSc., nar. 8.8.1954, Hlavná 24/1, 900 31 Stupava ) . Navrhovateľ dospel
k záveru, že NBS ako jediný kompetentný orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 1.1.2006
za dohľad nad finančným trhom v Slovenskej republike má právnymi predpismi stanovené právomoci

pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie t.j.
NBS sa stala príslušným orgánom SR zodpovedným za dohľad nad finančným trhom v SR. Ako
vyplýva zo stanoviska Európskej centrálnej banky z 22.9.2004 na žiadosť NBS k návrhu zákona o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým mala NBS prevziať
všetky kompetencie úradu dohľadu nad finančným trhom SR, NBS sa tým stane priamo a v plnom

rozsahu zodpovednou nad celým finančným trhom ( bod 7 stanoviska ) a má hlavnú úlohu pri
zabezpečovaní stability a dôveryhodnosti finančného trhu, ako aj pri ochrane klientov ( bod 10 ). Z
bodu 15 Stanoviska ECB tiež vyplýva, že SR je zodpovedná za všetky možné nároky , ktoré vzniknú
z dôvodu škody spôsobenej činnosťou pri výkone úloh v oblasti dohľadu odkazom na zák.č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ uviedol, že účel dohľadu nad finančným trhom ,
kompetencie a povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR sú stanovené
najmä v zákone o NBS, v zákone o dohľade a v zákone o cenných papieroch. NBS nepostupovala
v súlade s vyššie uvedenými predpismi v oblasti jej pôsobnosti a právomocí pri výkone dohľadu, čím
objektívnezodpovedázaškodu,ktorávdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuporušenímzákonných

ustanovení pre konanie z jej strany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla
navrhovateľovi a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu
nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy,
keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS
neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do

budúcnosti, pričom vedela z charakteru zistených porušení alebo musela vedieť, že zistené nedostatky
v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva
vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu
investícií, aj keď o nepriaznivom dopade vedela alebo musela vedieť ( NBS schválila Prospekt investícií
Družstva, ktorého súčasťou bola Zmluva a NBS vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s

cennými papiermi ). Keď NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie
vzniku škody na majetku, ktorý zverilo obchodníkovi s cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených
prostriedkov jeho členov, najmä nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo ( v príčinnej súvislosti
s tým potom Družstvo neupozornilo ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v
Družstve ) na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo

Družstvoajednotlivíčlenoviaochrániťsvojeinvestície.NBSNezasiahlavčasaúčinnevočiobchodníkovi
s cennými papiermi, aj keď bola o problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi
spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva
a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa

24.6.2010, ktorý bol doručený NBS dňa 28.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. § 86 ods. 3
zákona o cenných papieroch Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za
neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na
náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom obchodníkovi s cennými papiermi u
Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následne nároky svojich členov vrátane navrhovateľa. NBS

inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi
s cennými papiermi vhodné opatrenia ( sankcie ), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými
papiermi by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky
navrhovateľa resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že obchodník s cennými papiermipri vykonávaní činnosti porušuje zákon o cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným
trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona
7C 212/2011

o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi a nad Družstvom
tak, aby bo splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite finančného
trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania
dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.
Navrhovateľ v kontexte s vyššie uvedeným navrhovateľ uviedol, že sa sprostredkovane dozvedel

z informácií Družstva a to, že NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi
skutočne vedela, minimálne na základe kontroly, ktorú NBS vykonala u obchodníka s cennými
papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 8.1.2008 rozhodnutie NBS OPK-9750/3/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 500000Sk a 20.8. - rozhodnutie NBS OPK-9750-5/2007 ( už po
druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z 6.5.2008 č. GUV-841/2008 ), ktorým uložila obchodníkovi s
cennýmipapiermipokutu300000Skzaporušeniepovinnostíobchodníkascennýmipapiermi(obchodník

sa vzdal práva na rozklad voči tomuto rozhodnutiu, čím uznal dôvodnosť zistení NBS ), inter alia aj z
dôvodu porušenia ust. § 73 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch z dôvodu, že si obchodník
s cennými papiermi neplnil povinnosti vyplývajúce voči Družstvu zo Zmluvy, a kde NBS konštatuje,
že obchodník s cennými papiermi si neplnil svoje povinnosti na dodržiavanie primeranej miery rizika
podľa Zmluvy , nepostupoval podľa investičnej stratégie, neriadil sa schváleným prospektom investície.

Navrhovateľ dospel k záveru, že ku škode by nedošlo ( príčinná súvislosť ), ak by vykonávala NBS
dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to tak vo
vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. NBS zanedbala svoje povinnosti a to obzvlášť
odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a musela vedieť, že jediným orgánom dohľadu nad nimi ako
subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v konečnom dôsledku

postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom o dohľade chránení ak vložili peniaze do dohliadaného
subjektu , a nie nezodpovednosťou NBS a jej nedbalosťou ohrození a nakoniec aj poškodení. V tomto
smere NBS podľa názoru navrhovateľa konala v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to
znamená s princípom predvídateľnosti a zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci,
ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje

nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu nad finančným trhom. T7m, že NBS nepostupovala v súlade
s vyššie uvedenými predpismi v oblasti jej právomoci pri výkone dohľadu, objektívne zodpovedá za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS porušením pre ňu
záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu
podľa zákona o dohľade. Navrhovateľ poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti

NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS po zistení nedostatkov v činnosti
obchodníka s cennými papiermi nekonala v súlade s o zásadou prevencie, a je zrejmé, že ak by tak
konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa , pretože jeho prostriedky v družstve
by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s cennými
papiermi boli v súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi riadne

investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS mala z kontroly u obchodníka s cennými
papiermi, pri ktorých sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k prospektu
investícií a Družstvu povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd
na právach členov Družstva, ktorí vložili do Družstva svoje peniaze na investovanie podľa Prospektu
investícií. Nekonanie NBS resp. konanie NBS v rozpore s účelom zákona o dohľade je v priamom

rozporesoštátomproklamovanouzásadouochranyvkladovobčanovdosubjektovdohliadanýchvrámci
finančného trhu. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona, tým, že dohľad nad
činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou
t.j. na čo má dohľad slúžiť a tým došlo ku škode navrhovateľa, nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých
sa NBS dopustila tak komplexne a vo vzájomných súvislostiach, napĺňajú znaky nesprávneho úradného

postupu ( tlačová správa NBS z 9.3.2011, tlačová správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
NBS o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstvu ). Navrhovateľ poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 9
ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov s tým, že je toho názoru, že pod tieto ustanovenia spadá aj prípad, keď v činnosti
orgánu verejnej moci dôjde k porušeniu práva, ktoré vyplýva z povahy, funkcie a cieľov činnosti takéhoto

orgánu a vyššie uvedené konanie NBS vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu. Dňa 15.8.2012
navrhovateľ doložil do súdneho spisu listinné dôkazy a dňa 10.9.2012 podanie "Spoločné vyjadrenie
navrhovateľov ".Navrhovateľ (štatutárny zástupca navrhovateľa Akad.mal. Viliam Hornáček ) vo svojej výpovedi na
pojednávaní konanom dňa 11.4.2013 okrem iného uviedol, že navrhovateľ mal uložené finančné
prostriedky v Ľudovej banke Bratislava a.s. s výnosom 1%. Člen navrhovateľa Dr. Jozef Michtalík ,

ktorý bol aj člen PDSI, navrhovateľovi odporučil, aby tieto finančné prostriedky dal do PDSI, kde
sú vyššie výnosy a koncom roku 2007 sa rozhodlo, že tieto prostriedky budú predisponované do
PDSI o čom boli súdu predložené doklady ako aj potvrdenie o prijatí za člena kde je uvedená suma
a podpis pána Juricu. Z týchto prostriedkov navrhovateľ nečerpal, používal iba výnosy, doklady sú
založené v účtovníctve navrhovateľa. V roku 2010 sa k finančným prostriedkom už nedalo dostať. po

tom ako navrhovateľ požiadal o zrušenie členského podielu, neboli mu vyplatené finančné prostriedky.
Navrhovateľ dostal zmenku podpísanú pánom Juricom na sumu 18111,23eur s dátumom 17.12.2010,
ale zmenka navrhovateľovi preplatená nebola. Predstavenstvo družstva PDSI navrhovateľ nezažaloval.
Predmetnú pohľadávku si uplatnil v rámci konkurzného konania, ale z konkurznej podstaty nebolo zatiaľ
navrhovateľovi nič vyplatené. Prospekt investície navrhovateľ nečítal, na schôdzach sa nezúčastňoval,
spoliehal sa na pána Dr. Michtalíka, ktorý by mu dal v prípade, keby sa niečo dialo, vedieť, ale on

ubezpečoval navrhovateľa, že sa nemôže nič stať a peniaze sú pod dohľadom NBS, ale túto informáciu
si navrhovateľ nikde neoveroval nakoľko to nepotreboval za potrebné. Neuplatnil si ani vyplatenie
predmetnej zmenky na súde a ani nepodal žalobu na družstvo PDSI a ani na predstavenstvo družstva.
Odporca sa k návrhu na začatie konania na základe výzvy súdu zo dňa 16.1.2012 písomne vyjadril
podaním zo dňa 16.2.2012 doručeným súdu dňa 21.2.2012 a následne podaním zo dňa 12.7.2012

doručeným súdu dňa 13.7.2012 a na záver podaním zo dňa 19.1.2013 ( vyjadrenie odporcu k obsahu
svedeckých výpovedí a k spoločnému vyjadreniu navrhovateľov). Poukázal na ust. § 4, § 11, § 14,
§ 15, § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov s tým, že zákon ustanovuje uplatňovaný nárok na náhradu škody
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s tým, že ak príslušný orgán

neuspokojí uplatnený nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Navrhovateľ
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku u odporcu dňa 5.1.2012 teda až po tom ako podal
žalobný návrh na začatie konania na súd. Odporcovi bola doručená nielen žiadosť navrhovateľa, ale aj
množstvoďalšíchindividuálnychžiadostí(vpočte674)ktorésúpraktickyidentickézhľadiskapodstatya

ichpredmetu.VšetcižiadateliasúzastupovanítouistouspoločnosťouFUTEJ&Partnerss.r.o.Vzhľadom
na krátkosť času od doručenia týchto žiadostí odporcovi ako aj vzhľadom na ich celkový počet odporca
oznámil súdu, že žiadosť navrhovateľa nebola ešte predbežne prerokovaná v zmysle ust. § 15 zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
7C 212/2011

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a zatiaľ ešte neuplynula lehota na predbežné prerokovanie
nárokuuplatnenéhonavrhovateľomananáslednépodaniežalobnéhonávrhunazačatiekonanianasúd.
Po predbežnom preštudovaní návrhu sa javí odporcovi žalobný návrh navrhovateľa na začatie konania
ako neopodstatnený, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ do teraz nepredložil dôkazy o
opodstatnenosti ním uplatňovaného nároku a to ani v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie a tiež

ani v rámci žalobného návrhu. Odporca poukázal na to, že na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 3K
95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené pod zn. K000394 v časti 75B Obchodného vestníka
č. 75/2011, pričom navrhovateľ si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto dlžníka.
Písomným podaním zo dňa 13.6.2012 doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 2.7.2012 odporca

( Národná banka Slovenska ) predložil Okresnému súdu Bratislava I. doplňujúce vyjadrenie k žalobe
navrhovateľa. Odporca poukázal na I. časť žalobného návrhu kde navrhovateľ uvádza, že ako člen
družstva vložil svoje finančné prostriedky do PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
[IČO: 35 784 717; sídlo: Poľná 1, 811 08 Bratislava 1, ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky
od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie. Družstvo tak robilo na základe zverejneného

prospektu investície, ktorý schválil orgán dohľadu, a to prvýkrát rozhodnutím bývalého Úradu pre
finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21. 3. 2002, ktorý bol následne v priebehu činnosti Družstva
aktualizovaný "Prospekt investície". Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo
obchodníka s cennými papiermi, konkrétne CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. IČO: 35 828 749; sídlo: Poľná
1, 811 08 Bratislava 1 t.j. obchodníka s cennými papiermi. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že Družstvo a

Obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú Zmluvu o správe portfólia cenných papierov podľa
ustanovení zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a § 566 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktorá bola počas jej platnosti menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení uskutočnených
Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008. Navrhovateľ tiež tvrdí, že príslušná zmluvabola vždy súčasťou Prospektu investície. V časti II. žalobného návrhu navrhovateľ uvádza jeho
dôvody investovania peňažných prostriedkov do Družstva. Hlavným dôvodom navrhovateľa malo byť
spoľahnutie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je

vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska, a že pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky
zhodnotenévgarantovanejvýške[8%p.a.].Navrhovateľvžalobnomnávrhuneuviedolaninepreukázal,
kedy vložil finančné prostriedky a v akej výške do Družstva, ani nepreukázal či tieto prostriedky boli
trvale v dispozícii Družstva. Navrhovateľ sa mal v máji 2010 dozvedieť od Družstva, že Obchodník s
cennými papiermi skončil činnosť (vypovedal zmluvu) s Družstvom k 30. 4. 2010 a Družstvu neodovzdal

žiadne portfólio cenných papierov ani žiadne peňažné prostriedky. Podľa názoru navrhovateľa v
dôsledku výpovede zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi a v dôsledku neodovzdania portfólia
cenných papierov a iného konania Obchodníka s cennými papiermi mala vzniknúť navrhovateľovi škoda
predstavujúca sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa a ktorú mu Družstvo nevráti. V časti III.
žalobného návrhu navrhovateľ mylne vytýka odporkyni, že :
- pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával činnosť pre

Družstvo podľa uzatvorenej zmluvy, odporkyňa po zistení závažných nedostatkov v činnosti Obchodníka
s cennými papiermi neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na
ich zamedzenie do budúcnosti,
- vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, najmä
neupozornila Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi,

- odporkyňa nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi aj keď bola o problémoch
Družstva s ním informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol
pokračovať v protiprávnom konaní,
- odporkyňa nereagovala na písomný podnet Družstva zo dňa 24. 6. 2010 a nevyhlásila Obchodníka
s cennými papiermi za neschopného plniť si svoje záväzky voči klientom, a tým si Družstvo nemohlo

uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok u Garančného fondu investícii,
- odporkyňa inými zbytočnými prieťahmi a svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči
Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorým by zabezpečila, že Obchodník
s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa, respektíve tretích osôb.

Navrhovateľtvrdí,žekuškodenavrhovateľabynedošlo(príčinnásúvislosť),kebyodporkyňavykonávala
dohľad nad Obchodníkom s cennými papiermi riadne a urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to
vo vzťahu k Obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. Podľa navrhovateľa mala odporkyňa
vedieť o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s cennými papiermi minimálne od kontroly, ktorú vykonala
u Obchodníka s cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č.

OPK-9750-5/2007, ktorým uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300 000 Sk. V časti
IV žalobného návrhu navrhovateľ cituje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., "štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.". Pritom
navrhovateľ tvrdí, že konanie odporkyne vraj vykazuje znaky údajného nesprávneho úradného postupu.
Odporca považujenávrhnavrhovateľanazačatiekonaniaonáhraduúdajnejškodyspôsobenejúdajným
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad finančným trhom za
neopodstatnený a požadovanú náhradu škody vo výške 30089,18 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od

19. 4. 2011 neuznáva v celom rozsahu (ani čo do dôvodu a ani čo výšky údajnej škody), a to z dôvodov,
že žalobný návrh vychádza z nesprávneho či mylného tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľovi vraj
vznikla údajná škoda preto, lebo Národná banka Slovenska údajne nepostupovala v súlade s právnymi
predpismi o dohľade nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi
a tiež Družstvom. PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti -

EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a
SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného
zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ
vo svojom návrhu uvádza, že vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, vedel teda, že vložením

finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú
spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.
Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgándružstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím
7C 212/2011

členskejschôdzevyhradenéinémuorgánudružstva.Obchodnýzákonníkv§243aods.1a2ustanovuje:
"Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o

dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu
spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmom družstva.

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední

spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.". Navrhovateľ ako investor tiež musel
vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných
papieroch) v znení neskorších predpisov. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že Družstvo

aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou bankou
Slovenska, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške
(8 % p. a.), sa preto účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh
(ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku Slovenska) schválil
pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných

papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3.
2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho
schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a posudzuje sa najmä jeho úplnosť (teda posudzuje sa, či prospekt investície obsahuje všetky údaje
podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za
pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú
úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať (§ 128 ods. 1 písm.
h) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený
Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia.

Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje,
čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie
prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície
nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, a teda eventuálne
nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom zo strany Obchodníka by vo

všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt
investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje
len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia

vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva
(investorov). Činnosť Družstva nebola priamo viazaná na zmluvný vzťah s konkrétnym obchodníkom s
cennými papiermi. Družstvo, respektíve orgány konajúce za Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná
komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom,pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve,
okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej
komisie. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. §

126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Až
s účinnosťou od 1. 6. 2010 je Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či

vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska
tedanevykonávalaaaninemohlavykonávaťdohľadnadcelkovoučinnosťouDružstvaakovyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.
Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy

o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto
správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Napriek tomu, že podľa Prospektu
investície obstarávanie cenných papierov a správu portfólia mal vykonávať obchodník s cennými
papiermi,takinvestorom(vrátanenavrhovateľa)zaplnenieplánovanéhozhodnoteniačlenskýchvkladov

a za dosiahnutie a výplatu plánovaných podielov na zisku, v plnej miere zodpovedá štatutárny orgán
(predstavenstvo) Družstva. Odporca poukázal aj na ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z.
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ust. § 136 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktoré zakotvujú, že predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov

zo zmluvných vzťahov obchodníkov s cennými papiermi alebo pobočiek zahraničných obchodníkov
s cennými papiermi a ich klientov (vrátane Družstva), na ktorých prejednávanie a rozhodovanie
sú príslušné súdy lebo iné orgány podľa osobitných predpisov. Zo správ predkladaných Družstvom
nevyplývali žiadne informácie o zhoršenej situácii Družstva. Od roku 2002 teda od začiatku obchodnej
spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými

7C 212/2011
papiermi, Družstvo nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy odporcovi
neoznámilo, že obchodník neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že
Obchodník s cennými papiermi nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne že Družstvu svojim

konaním spôsobuje škodu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými
papiermi listom zo dňa 15. 4. 2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými
papiermi a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči
Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde (hoci išlo o obchodný vzťah), ale žiadalo okamžitú
nápravu od odporkyne. Odporca po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami

uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými
papiermi dohľad na mieste. Na základe predložených dokumentov, ako aj písomných vyhlásení a
výpovedí zástupcov Obchodníka s cennými papiermi získaných dohľadom na mieste bolo zistené,
že Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia
v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Obchodník s cennými papiermi v rámci dohľadu na mieste nepredložil
Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval
portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia. Obchodník s cennými papiermi
tiež nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností
uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, rovnako nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra,

konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov
obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu
a správu cenných papierov. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka
s cennými papiermi, NBS - v záujme ochrany klientov Obchodníka s cennými papiermi - vydalarozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s
cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s cennými
papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení

bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14. 7. 2010. Rozhodnutím
č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm.
a) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia zákona č. 566/2001 Z. z. o

cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Proti tomuto
rozhodnutiupodalObchodníkscennýmipapiermirozklad.Vkonaníorozkladeakodruhostupňovýorgán
rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3.
2011. Odporca dospel k záveru, že nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne
prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zákonom
o dohľade. Predložil dôkazy: 1. Kópia rozhodnutia č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010, 2. Kópia
rozhodnutia č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010, 3. Kópia rozhodnutia č. GUV-274/2011 z 1.
3. 2011. Odporca v rámci výkonu dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi - v súvislosti so
vzájomnými vzťahmi medzi Obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom týkajúcimi sa najmä ručenia

Družstva za úvery spoločnosti CI HOLDING, a.s. - zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že činnosťou
určitých konajúcich osôb pravdepodobne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.
Na základe zistených skutočností preto NBS v súlade so zákonom podala dňa 27. 7. 2010 orgánom
činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k.

ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. K samotnému konaniu
Družstva (ktorého členom je aj navrhovateľ), odporca uviedol, že Družstvo vo svojich podnetoch síce
formálne deklarovalo, že jeho situácia je "neúnosná", pričom žiadalo NBS, aby konala, v skutočnosti

však samotné Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS, a to či už nepreberaním listových
zásielok, respektíve neodpovedaním na doručené písomné výzvy NBS na predloženie dokladov a
informácií. Samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohla NBS zistiť všetky
skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Odporca na základe
vyššie uvedených skutočností vyzval Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na

výpoveď zmluvy danú Obchodníkom s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa 28. 4. 2010 žiadosť o
schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. Odporca vyzval Družstvo
na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov
celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS, prvostupňový útvar dohľadu
nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010 preto konanie

o žiadosti Družstva zastavil. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako
druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím
rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 12.
2010. Medzičasom NBS, prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010
zo dňa 27. 8. 2010 doručil Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s

§ 128 ods. 1 písm. b), c) a h) Zákona o cenných papieroch a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 Zákona o cenných papieroch, a to tým, že Družstvo nedodržiava schválený Prospekt investície a že
skutočnostivňomuvedenéniesúaktuálneapravdivé.Totokonanieboloukončenévydanímrozhodnutia
č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 7. 2011.Odporca nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia,

pričom nerobil žiadne prieťahy v konaní a postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch a
zákonom o dohľade (rozhodnutie č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 201, č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.
12.2010, č.ODT-10890-4/2010zodňa30.5.201).Odporcoviboldňa28.6.2010doručenýďalšípodnet
Družstva na vyhlásenie Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom,
v ktorom Družstvo tvrdilo, že Obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia prijal od Družstva

peňažné prostriedky vo výške 26 179 149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s
cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby Družstvo zverilo
Obchodníkovifinančnéprostriedky.NBSvrámcipreskúmavaniauvedenéhotvrdeniapožiadalaDružstvo
o predloženie všetkých výpisov z bankových účtov Družstva (družstiev) a pokladničných výdajok, nazáklade ktorých Obchodník s cennými papiermi vraj prijal peňažné prostriedky za účelom riadenia
portfólia. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy a ani inak sa nepodarilo zistiť žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. V súvislosti s

požiadavkou Družstva a teraz aj navrhovateľa na vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný
klientsky majetok z Garančného fondu investícií odporca poukázal na ust. § 81ods. 1 písm. c) bodu 3
Zákona o cenných papieroch, s tým, že nie je majetok Družstva (družstiev) považovaný za zákonom
chránený klientsky majetok, pretože nie sú klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany
7C 212/2011

klientskeho majetku z Garančného fondu investícií. Podľa citovaného ustanovenia Zákona o cenných
papieroch právnická osoba, ktorá podľa osobitného zákona musí mať povinne účtovnú závierku overenú
audítorom, nepatrí do okruhu osôb, ktorých majetok je považovaný za zákonom chránený klientsky
majetok na účely Zákona o cenných papieroch. Zákonnej úprave odporuje a je účelové tvrdenie
navrhovateľa, že odporca svojím konaním či nekonaním spôsobil škodu, že Družstvu a jeho klientom
nemohla byť poskytnutá náhrada za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícii v

dôsledku toho, že odporca nevyhlásil Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky
voči klientom. Odporca vykonal v roku 2007 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila
nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi a po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka
s cennými papiermi pri dohľade v roku 2007 NBS vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne
prieťahy v konaní a postupoval v súlade so Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade.

Odporca vydal rozhodnutie č. OPK-9750/3/20 zo dňa 8. 1. 2008, ktorým uložil Obchodníkovi s cennými
papiermi pokutu vo výške 500 000 Sk. Obchodník s cennými papiermi nesúhlasil s prvostupňovým
rozhodnutím o uložení pokuty a podal proti nemu rozklad. Banková rada NBS sa dôsledne zaoberala
podaným rozkladom a vydala dňa 7. 5. 2008 druhostupňové rozhodnutie č. GUV-841/2008 ktorým
vrátila vec na ďalšie prvostupňové konanie. Prvostupňový orgán doplnil dokazovanie a vydal dňa

20. 8. 2008 rozhodnutie č. OPK-9750-5/2007, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložil pokutu
300 000 Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 8. 2008. Odporca v konaní proti
Obchodníkovi s cennými papiermi prijal proti Obchodníkovi s cennými papiermi opatrenia, ktoré jej
umožňoval použiť Zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade. Už samotné uloženie pokuty malo
pôsobiť na Obchodníka s cennými papiermi represívne a zároveň preventívne, aby ho v budúcnosti

odradilo od nezákonného postupu. Odporca sústavne vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi
finančného trhu, a to dohľad na diaľku, keď každodenne vyhodnocuje výkazy, hlásenia, informácie,
ktoré sú dohliadané subjekty povinné poskytovať (mesačne je to cca 3000 výkazov iba v oblasti
kapitálového trhu, pričom v tomto počte nie sú zahrnuté výkazy iných subjektov, napríklad výkazy bánk,
poisťovníaposkytovateľovplatobnýchslužieb).Nazákladetýchtovyhodnoteníodporcaprijímapotrebné

opatrenia voči dohliadaným subjektom v rámci Zákona o cenných papieroch a zákona o dohľade, ak
zistí určité nezrovnalosti, nedostatky v predkladaných výkazoch. Z výkazov Družstva a Obchodníka s
cennými papiermi po vykonanom dohľade v roku 2007 nevyplývali žiadne indície, na základe ktorých
by bolo potrebné prijať opatrenia. Zákon o dohľade vo svojom § 2 ods. 2 a § 17 ods. 1 ustanovuje,
že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou bankou Slovenska

vo veciach dohľadu je neverejné. Zároveň ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje, že v konaní
o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt
alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Na základe
citovaných ustanovení zákona o dohľade treba konštatovať, že účastníkom sankčného konania proti
dohliadanému subjektu je len dohliadaný subjekt ( nie klienti dohliadaného subjektu ani zmluvní partneri

klientov dohliadaného subjektu), pričom iná osoba ako účastník konania nemá nárok na poskytovanie
výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Štatutárny zástupca Družstva Ing. Zdeněk Jurica bol
zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi, a teda prostredníctvom neho malo
Družstvo (a tiež jeho členovia) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi,
a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi (vzhľadom na

kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až
§ 201 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, podľa ktorých odporkyňa vraj
porušila svoju povinnosť tým, že
- neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote,

- bola nečinná pri výkone verejnej moci,
- robila zbytočné prieťahy v konaní alebo
- vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb,Navrhovateľ v návrhu nepreukázal a nedoložil, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny
úradný postup odporcu, aké konkrétne rozhodnutia a iné úkony a kedy vraj zanedbal odporca, hoci
podľa navrhovateľa ich údajne bol povinný vykonať v navrhovateľom nešpecifikovanom čase a podľa

navrhovateľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov, nešpecifikoval,
aké údajné prieťahy v konaní vraj mal spôsobiť odporca. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla majetková ujma
v súvislosti s jeho investovaním do Družstva, tak je potrebné preskúmať a objektívne preukázať, či ide
alebo nejde o škodu (teda či ide alebo nejde o majetkovú ujmu zapríčinenú porušením právnej povinnosti
zo strany určitého konkrétneho právneho subjektu (treba však pamätať aj na možnosť majetkovej ujmy

zapríčinenej samotným navrhovateľom), je potrebné preskúmať a objektívne preukázať výšku údajnej
škody, kedy údajná škoda vznikla a tiež treba preskúmať a objektívne preukázať existenciu vecnej
príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi navrhovateľom tvrdeným porušením právnej povinnosti
(teda navrhovateľom tvrdeným nesprávnym úradným postupom) a vznikom údajnej škody, čo však
navrhovateľ nepreukázal (hoci nesie dôkazné bremeno). Samotná existencia majetkovej ujmy (škody)
neznamená, že ju má tretia osoba (napríklad štát) povinnosť nahradiť. Odporca návrh na začatie konania

považoval za neopodstatnený aj preto, lebo na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa
11. 4. 2011, ktoré bolo dňa 18. 4. 2011 zverejnené pod značkou K000394 v časti 75B Obchodného
vestníka číslo 75/2011 a navrhovateľ si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto
družstva, a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom, mal sa navrhovateľ domáhať určenia

popretej pohľadávky žalobou . Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.
Odporca v záverečnom vyjadrení zo dňa 19.1.2013 poukázal na existujúcu právnu úpravu a predpoklady
pre úspešne uplatnenie nároku na náhradu škody ( preukázanie porušenia právnej povinnosti - údajného
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v konaní alebo nekonaní, preukázanie vzniku škody a
tiež preukázanie bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi protiprávnym

konaním (údajným nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou (ako bezprostredným a
priamym následkom). Pritom vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo v
podobe ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť nepochybne spôsobená práve ako príčinný dôsledok
porušenia právnej povinnosti. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť jednoznačne a bezpečne preukázaná, pričom navrhovateľov zaťažuje dôkazne bremeno

za preukázanie ich tvrdení. Vzťah medzi príčinou a následkom (kauzálny nexus) musí byť jednoznačne
preukázaný, priamy a bezprostredný. Všetky tieto predpoklady pre nárok na náhradu škody musia
byť jednoznačne preukázané zároveň. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ nepreukázal vznik
škody a jej výšku, kedy škoda vznikla, nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, nepreukázal, že mu
škoda vznikla v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym postupom NBS pri

vykonávaní dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a nad spoločnosťou
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. obchodníkom s cennými papiermi. Odporca zastáva stanovisko, že
navrhovateľ nepreukázal žiaden z predpokladov pre vznik a priznanie nároku na náhradu škody. Údajný
nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom
7C 212/2011

s cennými papiermi je z hľadiska predmetu sporu celkom irelevantný, pretože na strane navrhovateľa
nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s
eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom j NBS pri dohľade
nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi. Navrhovateľ v rozhodnom období nebol (ani nie je)

v žiadnom záväzkovom vzťahu s predmetným obchodníkom CAPITAL INVEST. V záväzkovom vzťahu
s obchodníkom s cennými papiermi bolo iba PDSI, ktoré uzatvorilo s obchodníkom CAPITAL INVEST
zmluvu o riadení portfólia, a teda iba PDSI by teoreticky mohla vzniknúť škoda v bezprostrednej a
priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným
nesprávnym úradným postupom žalovanej NBS pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými

papiermi. V prejednávanej veci by teoreticky mohol byť právne relevantný len eventuálny (reálne
však neexistujúci) údajný nesprávny úradný postup žalovanej pri dohľade vo vzťahu k PDSI ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt. Len v prípade takéhoto eventuálneho (reálne
však neexistujúceho) údajného nesprávneho úradného postupu pri dohľade vo vzťahu k PDSI by
prichádzala do úvahy otázka, či v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse)

s takýmto eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom vznikla
alebo nevznikla žalobcovi škoda. Žalobca svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI alebo
ponechali v družstve PDSI (štandardne ako svoje členské vklady alebo na základe zmeniek), a sú
teda v právnom vzťahu s družstvom PDSI, či už na základe vložených členských vkladov, zmeniek,prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov. Iba PDSI vznikla
povinnosť vrátiť žalobcom finančné prostriedky. A len v prípade, ak by sa žalobcovia nedomohli svojich
pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé, či žalobcom vznikla alebo nevznikla

škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do podnikateľského
subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa čl. 2 Stanov družstva PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby
spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich
členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Družstvo PDSI je podnikateľský subjekt založený

podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika.
Z ustanovení § 223 ods. 2 § 222 ods. 2 § 260 v spojení s § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka
vyplýva, že členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva (alebo aj ďalšou majetkovou
účasťou) zúčastňujú a podieľajú na podnikaní a výsledku podnikania družstva (podobne ako spoločníci
obchodných spoločností), pričom pomeru členských vkladov jednotlivých členov k základnému imaniu
družstva zodpovedajú členské podiely jednotlivých členov na družstve s tým, že členské podiely

jednotlivých členov predstavujú mieru ich účasti na družstve a na výsledku podnikania družstva. S
poukazom na súdnu judikatúru a ustanovenia čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, vyplýva, že vlastníctvo
členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne
a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči
družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo

nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom.
Najvyšší súd SR (ale aj Ústavný súd SR) vo svojej judikatúre dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už
v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt" či ,,vigilantibus iuris", teda zákony (právne
predpisy) sú písané pre bdelých, respektíve inak vyjadrené, že "práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), čiže tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich

práv a ktorí svoje oprávnenia z právnych vzťahov uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou aj čo do možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich
uplatnenie. Každý demokratický štát totiž ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje. V
slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou účastníkov právnych vzťahov (nositeľov práv), aby sa
aktívne a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou zaujímali a starali o svoje práva a ich riadne

a včasné uplatnenie, pretože inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a podobné práva (mutatis mutandis rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 65/2010
z 22. 11. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 z 21. 10. 2010, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008 z 31. 7. 2009, sp.
zn. 4 Cdo 222/2005 z 27. 3. 2008, sp. zn. 6 Sžo 166/2009 z 18. 5. 2010, sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z
19. 7. 2012). Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (ani družstva PDSI) a jeho

majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa
spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení § 221 až §
260 v spojení s § 56 až § 75a Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (podnikateľského
subjektu) neinvestoval svoje peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv,
ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia

uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu
vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z.

z. v znení neskorších predpisov; ), konkrétne v rozsahu povinností uložených PDSI ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanoveniami § 125 až § 129 Zákona o cenných papieroch. NBS
je podľa ust. § 2 ods. 8 zákona o dohľade - oprávnená aj mimo konania vo veciach dohľadu (teda
bez zákonom regulovaného postupu) prerokovať komplikácie a nezrovnalosti v činnosti družstva PDSI
ako dohliadaného subjektu s členmi jeho štatutárneho orgánu, pričom však odporúčania z takéhoto

rokovania sú nezáväzné a nemožno ich považovať za autoritatívny výkon verejnej moci (mutatis
mutandis uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/07-8 z 12. 7. 2007 a sp. zn. III. ÚS 328/07-10
z 3. 12. 2007). Podľa tohto ustanovenia zákona o dohľade postupovala NBS aj dňa 24. 8. 2007, keď si
pozvala zástupcov družstva PDSI a ostatných družstiev zo skupiny PDSI na prerokovanie nezrovnalostí.
Zápisnica s prerokovania je založená v súdnom spise. Žalovaná aj pri tomto postupe konala v súlade so

Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. NBS nedohliada na celú činnosť družstva PDSI,
pretože by išlo o nezákonné a protiústavné prekročenie jej kompetencií ako orgánu verejnej moci. NBS
ako orgán dohľadu môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie
povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií orgánudohľadu (dohliadajúceho orgánu). Do kompetencií NBS okrem iného napríklad - v zmysle § 136 ods.
1 Zákona o cenných papieroch a ust. § 2 ods. 3 zákona o dohľade - nepatrí ani rozhodovanie sporov
zo zmluvných vzťahov medzi obchodníkov s cennými papiermi (dohliadaných subjektov) a ich klientmi,

na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány (napríklad rozhodcovské
súdy) podľa osobitných predpisov. Až od 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129
ods. 3 Zákona o cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú
povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla žalovaná NBS kontrolovať, či
PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1.

6. 2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI
sankcionovať. Dovtedy (pred 1. 6. 2010) však žalovaná nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už
vôbec nemohla (a ani teraz nemôže) určovať, či a do akých
7C 212/2011

konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za

podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie prospektu investície družstva PDSI bolo vždy
zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti
členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich
funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a
proti členom kontrolnej komisie družstva zasa možno podať žalobu podľa ustanovení § 244 ods. 8 v

spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka), teda za plnenie prospektu investície družstva PDSI
nezodpovedá obchodník s CP ani odporca. K svedeckým výpovediam Ing. Zdeněka Juricu, CSc.,
predsedu predstavenstva PDSI a aj bývalého predsedu dozornej rady spoločnosti CAPITAL INVEST,
o.c.p., a.s. - obchodníka s CP (výpoveď zo dňa 27. 9. 2012, 1. 10. 2012 a 8. 11. 2012 v konaní sp.
zn. 7C/206/201), Adriany Darovcovej, členky predstavenstva družstva PDSI a Ing. Roberta Rezeka,

člena predstavenstva družstva PDSI (výpovede zo dňa 21. 1. 2013 v konaní sp. zn. 7C/194/2011),
odporca uviedol, že z výpovedí predvolaných svedkov nebolo preukázané ani nemohlo byť preukázané,
že NBS údajne konala protiprávne formou údajného nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu
vo vzťahu k PDSI a tiež pri výkone dohľadu nad obchodníkom s CP (hoci podľa názoru odporcu
v prejednávanej veci je irelevantné vykonávať dokazovanie ohľadne výkonu dohľadu žalovanou nad

obchodníkomsCP).Konanieapostupodporcujezdokumentovanýpredovšetkýmvlistinnýchdôkazoch,
ktoré predložil navrhovateľ alebo odporca ( 9 rozhodnutí NBS, ktoré v danej veci vydala a tiež ďalšie
listinnédôkazy).Zosvedeckýchvýpovedívyplynuloibato,žeNBSprivýkonesvojejčinnostipostupovala
v súlade s platnými právnymi predpismi a v medziach a rozsahu platných právnych predpisov (zákona o
dohľade a Zákona o cenných papieroch) upravujúcich kompetencie NBS a postupy pri výkone dohľadu

nad obchodníkom s cennými papiermi a dohľadu vo vzťahu k PDSI (ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt). Navrhovateľom navrhnutí a súdom vypočutí svedkovia sú svedkovia, ktorí z
hľadiska ich funkcií v predstavenstve PDSI boli v zmysle § 243a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých
jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI

(pričom členovia predstavenstva zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú
porušením povinnosti pri výkone ich funkcie). Práve zo svedeckých výpovedí predvolaných svedkov je
zrejmé, že predstavenstvo PDSI (ako štatutárny orgán PDSI) nekonalo s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov, keď napríklad:
- predstavenstvo PDSI ku dňu uzatvorenia zmluvy o riadení portfólia dňa 2. 6. 2008 a ani neskôr

neodovzdalo písomne a preukazne obchodníkovi s cennými papiermi portfólio cenných papierov, ktoré
PDSI nadobudlo od roku 2000 do roku 2008 (a ktoré mohlo mať evidenčnú hodnotu niekoľko miliónov
slovenských korún - SKK), ale ani finančné prostriedky družstva PDSI za účelom naplnenia predmetu
zmluvy, teda riadenia portfólia v zmysle čl. III bodu 2 písm. c) zmluvy o riadení portfólia;
- predstavenstvo PDSI počas celého obdobia od podpisu zmluvy o riadení portfólia až po ukončenie

zmluvy nikdy nepožiadalo obchodníka s cennými papiermi o informácie a doklady o aktuálnom stave
a štruktúre portfólia cenných papierov, ktoré mali byť v majetku družstva PDSI v zmysle čl. III bodu
1 zmluvy o riadení portfólia ( svedecká výpoveď Ing. R. Rezeka uvedenú na str. 9 zápisnice súdu z
pojednávania dňa 21. 1. 2013);
- predstavenstvo PDSI vo vlastnom mene družstva PDSI nakupovalo a predávalo cenné papiere z

majetku a do majetku družstva PDSI, ale taktiež uzatváralo dohody o finančnom vysporiadaní obchodov,
hoci podľa zmluvy o riadení portfólia mal obchodník s cennými papiermi na základe svojho rozhodnutia
hospodáriť s portfóliom klienta (družstva PDSI), pričom klient (družstvo PDSI) sa zaviazal podľa čl. III
bodu 1 zmluvy, že nebude nakladať s finančnými nástrojmi, ktoré tvoria portfólio klienta (družstva PDSI);- predstavenstvo PDSI podpisovalo všetky zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov (listinné dôkazy
a svedecká výpoveď Ing. Z. Juricu v konaní pred OS Bratislava I sp. zn. 7C/206/2011 zo dňa 1. 10.
2012 uvedenou na str. 6 zápisnice súdu z pojednávania, ako aj svedeckými výpoveďami A. Darovcovej

a Ing. R. Rezeka), pričom tieto zmluvy vraj boli založené v účtovníctve PDSI (podľa svedeckej výpovede
Ing. R. Rezeka, člena predstavenstva v konaní pred OS Bratislava I sp. zn. 7C/194/2011 dňa 21. 1.
2013 uvedenej na str. 9 zápisnice súdu z pojednávania). V takom prípade si PDSI mohlo uplatniť práva
a domôcť sa práv k cenným papierom na základe ním podpísaných zmlúv, bez ohľadu na to, či mu
obchodník s cennými papiermi odovzdal alebo neodovzdal nejakú dokumentáciu;

- predseda predstavenstva PDSI uviedol nepravdivé informácie členom PDSI na členskej schôdzi
družstva PDSI v marci 2010 pri schvaľovaní účtovnej závierky za rok 2009 a návrhu na rozdelenie zisku
a vyplatenia podielov za rok 2009, keď uviedol, že účtovné závierky každého z družstiev v skupine PDSI
sú overené auditom, pričom táto informácia nebola pravdivá. Členská schôdza PDSI tak zrejme bola
uvedená do omylu a prijímala rozhodnutia na základe nepravdivých informácií a na základe údajov,
ktoré sa nezhodovali so skutočnou finančnou situáciu žalobcu v roku 2009 ("Správa predstavenstiev

Sporiteľných družstiev Slovenské investície za rok 2009 a 10 rokov činností", ďalej "Správu audítora
pre predstavenstvo družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" a tiež svedeckú
výpoveď Ing. Z. Juricu uvedenú na str. 2 zápisnice súdu z pojednávania dňa 8. 11. 2012).

Svedok Ing. Z. Jurica pred súdom vypovedal (str. 3 zápisnice súdu z pojednávania dňa 27. 9. 2012),

že medzi obchodníkom s CP (CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.) a družstvom PDSI išlo pri riadení portfólia
o kontinuálnu činnosť od roku 2000 (kedy vzniklo PDSI) až do roku 2010, keď obchodník s cennými
papiermi vypovedal zmluvu o riadení portfólia. Výpoveď svedka Ing. Z. Juricu nezodpovedá skutočnosti,
ale je zavádzajúca a nepravdivá.

Medzi obchodníkom s cennými papiermi (CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.) a družstvom PDSI vôbec
nemohlo ísť a nešlo o kontinuálnu spoluprácu pri riadení portfólia v období od roku 2000 až do roku
2010 z viacerých dôvodov. Takúto kontinuitu znemožňovala už len skutočnosť, že v predmetnom
období rovnaké obchodné meno "CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s." mali postupne minimálne dve navzájom
rozdielne obchodné spoločnosti (ktoré mali navzájom rozdielne aj identifikačné čísla - IČO). Svedok Ing.

Z. Jurica o tom nepochybne veľmi dobre vedel, keďže pôsobil v orgánoch obidvoch obchodníkov s CP a
aj v orgánoch PDSI, čo preukazuje aj pripojený prehľad údajov z obchodného registra, ktorý tvorí prílohu
tohto podania.

PDSI najskôr spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO:

36020095. Následne PDSI začalo spolupracovať od roku 2002 s ďalšou spoločnosťou rovnakého
obchodného menom, a to so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35828749. Okrem
tejto skutočnosti nemohlo ísť o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom
s cennými papiermi aj preto, lebo predmetný obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003 (kedy
nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP

zo dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie
investičnej
7C 212/2011

služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to až do 22. 4. 2008.

O tejto skutočnosti nepochybne veľmi dobre vedel aj svedok Ing. Z. Jurica, keďže Ing. Z. Jurica dňa
19. 6. 2002 - ako vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP (ktorým bol od 9. 1. 2002 do 27.
11. 2003) - podal za obchodníka s cennými papiermi (spolu s jedným ďalším členom predstavenstva
obchodníka s cennými papiermi, Ing. L. Červenkom) žiadosť o povolenie na poskytovanie investičných
služieb vrátane požadovaného povolenia poskytovať investičnú službu riadenie portfólia. Túto žiadosť

dopĺňal za obchodníka s cennými papiermi zasa Ing. Z. Jurica podaniami (listami) z 15. 8. 2002, 5.
9. 2002, 27. 11. 2002 a zo 6. 3. 2003 (tieto listiny má NBS k dispozícii). Úrad pre finančný trh vydal
rozhodnutie č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa 22. 4. 2003 (právoplatné od 13. 5. 2003), ktorým síce
obchodníkovi s cennými papiermi vydal povolenie na poskytovanie niektorých investičných služieb,
pričom však obchodníkovi s cennými papiermi nepovolil (zamietol) požadované poskytovanie investičnej

služby riadenie portfólia tvoreného jedným alebo viacerými investičnými nástrojmi, oddelene od portfólia
iných klientov podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch. Uvedené skutočností preukazujú
a potvrdzujú, že výpoveď svedka Ing. Z. Juricu (uvedená dolu na str. 4 a hore na str. 5 zápisnice
súdu z pojednávania z 1. 10. 2012) o tom, že Ing. Z. Jurica vraj nevedel, že obchodník s cennýmipapiermi nemohol od 13.5.2003 do roku 2008 riadiť portfólio je nepravdivá. Skutočnosť, že obchodník
s cennými papiermi neriadil portfólio družstva PDSI minimálne od 1. 1. 2004 vyplýva aj z rozhodnutia
žalovanej č. OPK-9750-5/2007 z 20. 8. 2008, vydaného na základe dohľadu na mieste vykonaného u

obchodníka s cennými papiermi v roku 2007. Od tohto obdobia obchodník s CP ani nepoberal poplatky
za poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Svedok Ing. Z. Jurica vo svojej výpovedi (viď str.
3 zápisnice súdu z pojednávania z 27. 9. 2012) sa vyjadril, že PDSI malo uzatvorenú s obchodníkom
s CP zmluvu o poradenskej činnosti zo dňa 23. 4. 2004. Na základe zmluvy o poradenstve však
obchodník s cennými papiermi nemohol pre PDSI riadiť portfólio a ani nemohol pre PDSI nakupovať

ani predávať cenné papiere, a teda zmluvou o poradenskej činnosti nebol daný dôvod na odovzdanie
portfólia PDSI obchodníkovi s cennými papiermi na účely jeho riadenia a rovnako nebol daný dôvod
na nakladanie s účtami PDSI za účelom riadenia portfólia. Preto je zavádzajúca a nepravdivá výpoveď
svedka Ing. Z. Juricu, že súčasťou aj tejto zmluvy o poradenskej činnosti bolo aj odovzdanie portfólia
družstiev. Na druhej strane svedok Ing. Z. Jurica pred súdom vypovedal (viď str. 4 zápisnice súdu z
pojednávania dňa 1. 10. 2012), že spolupráca bola tak kontinuálna, že keď bolo odovzdané portfólio

obchodníkovi s cennými papiermi v roku 2002, tak potom ho už nikdy nevrátil ani pri uzatváraní
nasledujúcich zmlúv. Táto výpoveď svedka Ing. Z. Juricu si protirečí s jeho inou výpoveďou (uvedenou
na str. 3 zápisnice súdu z pojednávania dňa 27. 9. 2012), podľa ktorej pri každej uzatvorenej zmluve
došlo k odovzdaniu portfólia. Ide o maximálne zavádzajúcu, nepresvedčivú a účelovú odpoveď. Ak
PDSI uzatvorilo v roku 2008 zmluvu o riadení portfólia (alebo v iných rokoch iné druhy zmlúv), tak

malo preukazne odovzdať alebo inak jasne a jednoznačne v zmluve vymedziť svoj majetok odovzdaný
(zverený) obchodníkovi s cennými papiermi na plnenie predmetu zmluvy (riadenie portfólia), respektíve
tiežmalojasneajednoznačnevzmluvevymedziťakobudePDSIposkytovať(odovzdávať)obchodníkovi
s cennými papiermi ďalší majetok na plnenie predmetu zmluvy (riadenie portfólia). Ak sa v zmluve
jasne a jednoznačne nevymedzil majetok poskytnutý (odovzdaný) obchodníkovi s cennými papiermi ani

sa majetok preukazne neodovzdal, pričom objektívne nebol takýto majetok zistený, tak zrejme vôbec
nedošlo k poskytnutiu (odovzdaniu) majetku obchodníkovi s cennými papiermi a v konečnom dôsledku
je nepodložená požiadavka na jeho vrátenie. V prípade družstva PDSI práve štatutárny orgán PDSI
realizoval všetky nákupy cenných papierov do majetku PDSI a aj všetky predaje cenných papierov z
majetku PDSI minimálne od roku 2004 na základe zmlúv o kúpe cenných papierov uzatvorených za

PDSI štatutárnym orgánom PDSI s protistranami. PDSI realizovalo nákupy a predaje cenných papierov
prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov napriek tomu, že PDSI - podľa tvrdenia niektorých členov
štatutárneho orgánu PDSI - dňa 2. 6. 2008 uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu
o riadení portfólia, potom ako žalovaná rozhodnutím č. OPK-2744-5/2007-PLP zo dňa 22. 4. 2008
(právoplatným dňa 23. 4. 2008) povolila obchodníkovi s cennými papiermi poskytovanie investičnej

služby riadenie portfólia a zároveň potom ako PDSI požiadalo o schválenie dodatku k prospektu
investície aj z dôvodu, že uzatvorilo zmluvu o riadení portfólia s obchodníkom s cennými papiermi.
Dodatok bol schválený rozhodnutím žalovanej č. OPK-9821/2008-PLP zo dňa 31. 7. 2008. Obchodník
s cennými papiermi - na základe výsledkov dohľadu na mieste v roku 2007 - následne vypracoval
plán opatrení na odstránenie a zamedzenie opakovaného výskytu nedostatkov zistených dohľadom,

v rámci ktorého sa tiež zaviazal podať žiadosť o rozšírenie povolenie na poskytovanie investičnej
služby riadenie portfólia. Na základe uvedeného obchodník s CP podal žiadosť zo dňa 27. 9. 2007
o rozšírenie povolenia o investičnú službu riadenie portfólia. NBS rozhodnutím č. OPK-2744-5/2007-
PLP zo dňa 22. 4. 2008 (právoplatným od 23. 4. 2008) zmenila dovtedajšie povolenie na poskytovanie
investičných služieb tak, že hlavné investičné služby doplnila o investičnú službu riadenie portfólia podľa

§ 6 ods. 1 písm. d) Zákona o cenných papieroch v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) ). Zákon o
cenných papieroch v ust. § 43 ods. 1 a 2 zakotvuje, že zmluvou o riadení portfólia sa obhospodarovateľ
(obchodníkscennýmipapiermi,ktorýmápovolenienaposkytovanieinvestičnejslužbyriadenieportfólia)
zaväzuje hospodáriť s portfóliom klienta na základe rozhodovania obhospodarovateľa v rámci a v
rozsahu zmluvy a klient sa za to zaväzuje zaplatiť odplatu. Pri investičnej službe "riadenie portfólia" o

vykonaní obchodov s cennými papiermi pre klienta nerozhoduje (pokyny na obchody nedáva) klient, ale
rozhoduje (s voľnou úvahou) obchodník v súlade s uzatvorenou zmluvou o riadení portfólia. Klient je na
naplnenie predmetu zmluvy povinný odovzdať obchodníkovi cenne papiere a finančné prostriedky, ktoré
majú slúžiť na riadenie portfólia, aby obchodník s cennými papiermi mohol v rámci riadenia klientovho
portfólia vykonávať obchody s odovzdanými cennými papiermi klienta a aby za odovzdané (zverené)

finančné prostriedky mohol nakupovať cenné papiere v rámci riadenia klientovho portfólia. Svedok
Ing. Z. Jurica tiež pred súdom vypovedal (viď str. 6 zápisnice súdu z pojednávania dňa 1. 10. 2012),
že pre PDSI nakupoval cenné papiere len obchodník s cennými papiermi. Ide však o zavádzajúce a
nepravdivo tvrdenie svedka Ing. Z. Jurica, ktoré on sám vyvrátil svojím ďalším vyjadrením, že obchodníks cennými papiermi obstarával kúpy cenných papierov a následne ich podpisovali štatutári PDSI.
Treba však upozorniť, že takýto postup by bol relevantný len pri sprostredkovaní kúpy alebo predaja
cenných papierov, ale nezodpovedá postupom pri riadení portfólia. Pri riadení portfólia obchodník s

cennými papiermi priamo rozhoduje (na základe jeho voľnej úvahy) o nákupoch a predajoch cenných
papierov pre svojho klienta, teda o nákupoch cenných papierov do portfólia klienta a aj o predajoch
cenných papierov z portfólia klienta. Ak obchodník s cennými papiermi riadi portfólio klienta, tak tento
obchodník s cennými papiermi nie je sprostredkovateľom pri uskutočňovaní obchodov týkajúcich sa
riadenia príslušného portfólia klienta. Ďalej svedok Ing. Z. Jurica tiež pred súdom vypovedal (viď str. 3

zápisnice súdu z pojednávania dňa 27. 9. 2012), že obchodník s cennými papiermi poskytoval PDSI
právne služby, ekonomický servis, účtovníctvo a iné služby. Takéto služby však nepatria medzi činnosti,
ktoré by obchodník s cennými papiermi bol príslušný vykonávať pre klienta z dôvodu, že poskytuje
klientovi investičnú službu riadenie portfólia, teda poskytovanie svedkom spomenutých služieb nie je ani
nemôže byť spojené s poskytovaním investičnej služby riadenie portfólia. Obchodník s cennými papiermi
ani nemá v predmete činnosti poskytovanie týchto služieb. Zákon o cenných papieroch v ust. § 54 ods. 7

v spojení s § 14 ods. 4 a § 1 predpisuje, že obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného
obchodníka s cennými papiermi nesmie
7C 212/2011

vykonávať pre iné osoby iné činnosti ako investičné služby s výnimkou sprostredkovania pre iné

finančné inštitúcie v súlade s osobitným zákonom, vykonávania činnosti člena centrálneho depozitára
cenných papierov, vypracúvania a šírenia investičných odporúčaní a vykonávania bezhotovostných
obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene. Ak teda svedkom spomenuté služby (činnosti)
vykonávali fyzické osoby, ktoré okrem iného boli zamestnancami obchodníka s cennými papiermi,
tak to vôbec neznamená, že svedkom spomenuté služby poskytoval obchodník s cennými papiermi

(keďže obchodník s cennými papiermi tieto služby podľa Zákona o cenných papieroch nemohol
vykonávať a tiež tieto služby nemal a nemá v predmete svojej činnosti ani podľa obchodného registra).
Ak PDSI uvedené činnosti nevykonávalo prostredníctvom svojich zamestnancov, ale dodávateľským
spôsobom, tak PDSI bolo zodpovedné, aby malo uzatvorené (na základe dohôd či iných právnych
aktov) zmluvné vzťahy s príslušnými fyzickými osobami o vykonávaní predmetných činností. Ide

teda opäť o zavádzajúce tvrdenie svedka. Okrem toho svedok Ing. Z. Jurica tiež pred súdom
vypovedal (viď str. 4 zápisnice súdu z pojednávania dňa 8. 11. 2012), že "Družstvo a obchodník
s cennými papiermi (CI) bol v podstate organický celok, aj keď to boli dva rôzne subjekty, pričom
všetci pracovníci CI pracovali pre potreby družstiev. K tomu mal CI prispôsobenú organizačnú a
riadiacu štruktúru, ktorú taktiež schválila NBS.". Opäť ide o zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie svedka.

Obchodník s cennými papiermi má zákonom (podľa § 71 ods. 1 Zákona o cenných papieroch)
uloženú úlohu zaviesť a uplatňovať takú svoju organizačná štruktúra (vrátane postupov rozhodovania),
prostredníctvom ktorá musí obchodník s cennými papiermi zabezpečovať riadny a bezpečný výkon
investičných služieb uvedených v povolení na poskytovanie investičných služieb. NBS podľa Zákona
o cenných papieroch nemala ani nemá kompetenciu schvaľovať obchodníkom s cennými papiermi

ich organizačnú a riadiacu štruktúru. Aj preto žalovaná NBS neschvaľovala obchodníkovi s cennými
papiermi žiadnu organizačnú a riadiacu štruktúru, a to ani takú organizačnú a riadiacu štruktúru, aby
všetci pracovníci obchodníka s cennými papiermi (CI) pracovali pre potreby družstiev zo skupiny PDSI.
NBS je príslušná rozhodovať o žiadostiach o vydanie povolenia pre obchodníka s cennými papiermi
na poskytovanie investičných služieb, pričom žalovaná NBS - v súlade s ust. § 55 ods. 5 Zákona

o cenných papieroch - posudzuje splnenie vecných, personálnych a organizačných predpokladov
vo vzťahu k navrhovanému (požadovanému) rozsahu investičných služieb, investičných činností a
vedľajších služieb. Za vykonávanie či obstaranie vykonávania právnych, ekonomických, účtovných,
informačných a iných činnosti pre podnikateľský subjekt je zodpovedný štatutárny orgán toho ktorého
podnikateľského subjektu, a teda aj PDSI. Štatutárny orgán rozhoduje o tom, či tieto činnosti bude

vykonávaťprostredníctvomsvojichzamestnancov,prípadnedodávateľskýmspôsobom(čiužnazáklade
relevantného právneho vzťahu). Svedecké výpovede Adriany Darovcovej a Ing. Roberta Rezeka, títo
svedkovia svojimi výpoveďami potvrdili, že NBS nezanedbávala, ale riadne vykonávala dohľad nad
vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý bol (do 1. 6. 2010) zákonom limitovaný
na dodržiavanie oznamovacích a informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt,tedaPDSI.Uvedenídvajasvedkoviatiežodpovedalinaotázkuprávnehozástupcunavrhovateľa,
či sa NBS domáhala, aby PDSI zverejnilo oznámenie (informáciu), že portfólio PDSI je rizikové a
nevykazujedeklarovanúhodnotu.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žeNBSdlhodobonemalakdispozícii
informácie o tom, že portfólio PDSI nevykazuje deklarovanú hodnotu; takáto informácia nevyplývala anizo žiadnych hlásení PDSI (až dovtedy, kým PDSI v roku 2010 požiadalo žalovanú o zjednanie nápravy
v činnosti obchodníka s cennými papiermi). NBS nemá zákonom zverenú kompetenciu požadovať
zverejnenie žalobcami požadovaných oznámení, a to ani oznámení o hodnote portfólia jednotlivých

vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pokiaľ by NBS nariadila zverejnenie takýchto
oznámení, tak by konala nad rámec jej zákonných kompetencií, čo by mohlo byť napádané ako
nezákonný zásah odporcu. Mimochodom, aj zákon o dohľade vo svojom ust. § 2 ods. 2 a ust. § 17
ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou
bankou Slovenska vo veciach dohľadu je neverejné. Svedkovia A. Darovcová a Ing. R. Rezek vo

svojich výpovediach uviedli, že ako členovia predstavenstva (štatutárneho orgánu) PDSI pripájali svoj
podpis k iným členom predstavenstva PDSI na "kopu materiálov" či "hrbu papierov", medzi ktorými
boli aj zrealizované obchody na kúpu a predaj cenných papierov. To potvrdzuje, že cenné papiere do
majetku a z majetku PDSI nakupovalo a predávalo pre PDSI predstavenstvo PDSI (teda nie obchodník
s CP). Obaja svedkovia taktiež vo svojich výpovediach (viď str. 9 zápisnice súdu z pojednávania dňa
21. 1. 2013) uviedli, že PDSI nežiadalo od obchodníka s CP dokumentáciu týkajúcu sa nákupov a

predajov cenných papierov pre PDSI až do doby keď obchodník s CP vypovedal zmluvu. To potvrdzuje,
že predstavenstvo PDSI a jeho členovia nekonali s odbornou starostlivosťou. Svedok Ing. R. Rezek
vo svojej výpovedi (viď str. 7 zápisnice súdu z pojednávania dňa 21. 1. 2013) uviedol, že zmluva o
riadení portfólia z roku 2008 mala obsahovať prílohu so zoznamom cenných papierov odovzdaných
obchodníkovi s CP. Tento zoznam však neexistuje, čo napokon potvrdil aj svedok Ing. Z. Jurica (viď

str. 4 zápisnice súdu z pojednávania dňa 1. 10. 2012), pretože malo ísť o kontinuálnu spoluprácu.
Žiadny takýto zoznam nebol družstvom PDSI ani obchodníkom s CP nikdy predložený žalovanej. Takýto
zoznamnebolpredloženýanisprávcomkonkurznejpodstatyPDSIakoúpadcu.Zuvedenýchskutočností
vyplýva, že svedok vypovedal pred súdom nepravdivo. Z výpovedi oboch svedkov (A. Darovcovej a Ing.
R. Rezeka) tiež vyplynulo, že fyzické osoby, ktoré boli aj pracovníčkami obchodníka s cennými papiermi,

uhrádzali všetky platby z účtov PDSI vrátane platieb, pri ktorých išlo o bežné prevádzkové náklady
PDSI, napríklad platby za telefón, náklady za organizované plesy a podobné platby. V danom prípade
teda pri činnosti fyzických osôb, ktorá spočívala v uhrádzaní platieb, nešlo o poskytovanie investičnej
služby riadenie portfólia ani o poskytovanie inej investičnej činnosti. To nasvedčuje, že štatutárny orgán
PDSI splnomocnil predmetné fyzické osoby (a nie obchodníka s cennými papiermi), aby technicky

zrealizovali platby z účtu PDSI, ktorých zrealizovanie požadovalo PDSI. V tejto súvislosti svedkyňa A.
Darovcová (viď str. 5 zápisnice súdu z pojednávania dňa 21. 1. 2013) uviedla, že A. Darovcová dávala
splnomocneným fyzickým osobám zoznam čo a kam treba uhradiť. Tieto splnomocnené fyzické osoby
iba technicky zabezpečovali vykonanie platieb PDSI, podľa pokynov PDSI ako majiteľa účtu, respektíve
podľa usmernení členov štatutárneho orgánu PDSI.Navrhovateľ napriek svojmu dôkaznému bremenu

nepreukázal:
- či počas trvania členstva alebo po ukončení členstva v PDSI (koncom roka 2009 alebo v roku 2010 či
2011) nedošlo k zníženiu alebo vyplateniu celého členského podielu na základe žiadosti člena (či teda
finančné prostriedky boli trvale v dispozícii PDSI), respektíve
- z čoho pozostáva údajná škoda (či ide o vložený členský vklad, vyrovnací podiel, plnenie zo zmenky

alebo o ich kombináciu a v akých sumách), a to aj z hľadiska rozčlenenia na istinu a úroky, z hľadiska
výšky škody na istine a úrokoch ani z hľadiska obdobia, za ktoré mala škoda vzniknúť,
- na základe čoho si uplatňujú úrok z omeškania za obdobie od 19. 4. 2011.
Zo strany PDSI boli navrhovateľovi v roku 2010 a 2011 vystavené rôzne doklady o údajnej výške
ich členských podielov, vyrovnacích podielov či zmenky, pričom však vystavené doklady nemožno

považovať za hodnoverné, keďže existujú oprávnené pochybnosti o ich hodnovernosti z nasledovných
dôvodov. Predstavenstvo PDSI (ako štatutárny orgán PDSI) v konkurznej veci sp. zn. 3K/95/2010 (list
č. 77 súdneho spisu) podalo
7C 212/2011

návrh zo dňa 16. 2. 2011 na vyhlásenie konkurzu na majetok PDSI, pričom predstavenstvo PDSI
v podanom návrhu uvádza o PDSI (dlžníkovi), že "napriek vysokému počtu veriteľov dlžníka s
pohľadávkami po lehote splatnosti viac ako 30 dní však dlžník nemá ich presnú evidenciu a ani nevie
zostaviťichpresnýzoznam(anizoznamzáväzkov),pretoženedisponujeaktuálnouapresnoudatabázou
Členov, ako ani listinnými kópiami vystavených zmeniek a žiadostí Členov o zrušenie členstva alebo

zníženie členského podielu ...". Svedok Ing. R. Rezek vo svojej výpovedi (viď str. 8 zápisnice súdu z
pojednávania dňa 21. 1. 2013) uviedol, že evidencia členov PDSI, ich členských vkladov a zmien bola
vedená do mája 2010, respektíve do 15. 6. 2010. V auguste 2010 boli tieto záznamy, ako aj záznamy
uložené na záložnom médiu zaistené (odňaté) Prezídiom Policajného zboru SR, teda od augusta 2010ich už nemalo a nemá k dispozícii družstvo PDSI. Preto existuje oprávnená pochybnosť o tom, na
základe akých podkladov PDSI v roku 2010 a 2011 (po zaistení podkladov na účely trestného konania)
vystavovalo svojim členom doklady (listiny) o údajnej výške ich členských podielov, vyrovnacích podielov

či zmenky. Audítor vyjadril odmietavý názor na účtovnú závierku PDSI (čo znamená, že účtovná závierka
PDSI zrejme neposkytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie a výsledku hospodárenia PDSI),
ale taktiež treba upozorniť na závažné vyjadrenia správcu konkurznej podstaty družstva PDSI, ktoré
sa týkajú konkurznej podstaty (majetku) družstva PDSI. Správca konkurznej podstaty družstva PDSI
(viď str. 7 tretí odsek v správe o priebehu konkurzu pre I. schôdzu konkurzných veriteľov z 24. 8. 2011)

uvádza, že "masa prihlásených pohľadávok je vyššia, aký by mal byť odhad skutočných vkladov". Taktiež
správcu konkurznej podstaty družstva PDSI (viď str. 8 prvý odsek v správe o priebehu konkurzu pre I.
schôdzu konkurzných veriteľov z 24. 8. 2011) uvádza, že "uplatnené nároky bude možné porovnať s
evidenciou úpadcu až po podrobnom audite úpadcu a pokračovaní v účtovaní...". Odporca opätovne
poukázal na nasledovné skutočnosti:
- skutočnosť, že dispozičné práva k účtom PDSI mali fyzické osoby, ktoré boli aj zamestnancami

obchodníka s cennými papiermi, neznamená, že obchodník s cennými papiermi riadil portfólio PDSI.
Dispozičné práva mali fyzické osoby, ktoré boli aj zamestnancami obchodníka s cennými papiermi, ale -
ako vyplynulo aj z výpovedi svedkov - tieto fyzické osoby iba zrealizovali platby na základe usmernenia
(pokynov) členov štatutárnych orgánov PDSI;
- nepravdivé a zavádzajúce je tvrdenie navrhovateľov, že obchodník s cennými papiermi údajne riadil

portfólioPDSI,čobyúdajnemalovyplývaťzdokladovpredloženýchžalovanejvroku2007,keďžalovaná
v rámci svojho oprávnenia aj mimo konania prerokovala problémy a nezrovnalosti so štatutárnymi
zástupcami PDSI a ostatných družstiev. V skutočnosti však dohľadom na mieste v roku 2007 bolo
zistené, že obchodník s cennými papiermi za obdobie od 13. 5. 2003 do konca roka 2003 (teda za
cca 7 mesiacov) vystavoval štvrťročne pre družstvo PDSI "vyúčtovanie k zmluve o správe portfólia zo

dňa 28. 6. 2002", pričom obchodník s cennými papiermi nemohol od 13. 5. 2003 poskytovať investičnú
službu riadenie portfólia a minimálne od 1. 1. 2004 ju ani neposkytoval. To znamená, že z predložených
dokladov nemohlo vyplývať ani nevyplynulo, že obchodník s cennými papiermi riadil portfólio. Následne
po skončení dohľadu na mieste obchodník s cennými papiermi požiadal o povolenie riadiť portfólio
(podrobnosti o tom sú uvedené na stranách 7 a 8 tohto podania);

- podľa navrhovateľov je spolupráca obchodníka s CP a PDSI zdokumentovaná aj v profiloch
obchodníka s cennými papiermi z roku 2005,2006 a 2007, ktoré predložil svedok Ing. Z. Jurica. V
týchto profiloch obchodníka s CP však nie je ani raz uvedené, že obchodník s cennými papiermi riadil
portfólio PDSI. Podľa spomínaných profilov teda obchodník s cennými papiermi spolupracoval s PDSI,
ale portfólio mu neriadil.

Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že žalovaná vraj mala upozorniť a
neupozornila žalobcov (navrhovateľov) na nedostatky zistené v činnosti obchodníka s cennými papiermi.
Zákon o dohľade vo svojom ust. § 2 ods. 2 a ust. § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu je neverejné.

Zároveň ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje, že v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť
pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Na základe citovaných ustanovení zákona o dohľade
treba konštatovať, že účastníkom sankčného konania proti dohliadanému subjektu je len dohliadaný
subjekt (nie klienti dohliadaného subjektu ani zmluvní partneri klientov dohliadaného subjektu), pričom

iná osoba ako účastník konania nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone
dohľadu.

Právny zástupca navrhovateľa sa v úvode III. časti svojho spoločného vyjadrenia sa odvoláva na
rozsudok Najvyššieho súdu SR (NS SR) sp. zn. 3 Cdo 71/2009 z 27. 1. 2011, v ktorom sa dovolací

NajvyššísúdSRzaoberalajvýkladomustanovenia§18ods.1zákonač.58/1969Zb.(teda"predchodcu"
terajšieho zákona č. 514/2003 Z. z.), ktoré znelo: "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.". Druhostupňový Krajský súd v Žiline v danom prípade dospel k
záveru, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok fyzickým a právnickým osobám na

náhradu škody vzniknutej v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote nepriznáva
tak, ako to výslovne priznáva § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade (teda vo veci sp.
zn. 3Cdo 71/2009) vtedy platný zákon č. 58/1969 Zb. vôbec nedefinoval "nesprávny úradný postup" (na
rozdiel od terajšieho zákona č. 514/2003 Z. z.). Preto sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom pojmu"nesprávny úradný postup" na účely aplikácie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pričom Najvyšší súd
SR dospel k záveru, že "nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie [pozn.:

nie však samotné vydanie rozhodnutia], lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky)". Pritom právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zdôrazňuje časť predmetného
judikátu, podľa ktorej "treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu

ktorého postup štátneho orgánu smeruje". Túto (žalobcami citovanú časť predmetného judikátu) však
nemožno vytrhnúť z celkového obsahu a kontextu predmetného judikátu (a rovnako túto časť judikátu
nemožno ďalej aplikovať neobmedzene a izolovane) bez ohľadu na konkrétny skutkový a právny stav
posudzovaného prípadu, ale taktiež nemožno zároveň opomínať ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a čl.
2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých "štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a
medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon". Preto tvrdenie navrhovateľov,

že žalovaná si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o dohľade v ust. § 1 ods.
1, a to "prispievať k stabilite finančného trhu ako celku" je tvrdenie, ktoré nemožno vzťahovať na stabilitu
jednotlivých subjektov finančného trhu. Navyše, ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade je ustanovením, ktoré
- aj vzhľadom na nadpis ust. § 1 "Predmet a rozsah úpravy" - celkom zjavne obsahuje iba
7C 212/2011

všeobecné prvotné vymedzenie predmetu a rozsahu úpravy zákona o dohľade, pričom samotné
kompetencie(medze)apostupy(spôsobypostupu)žalovanejsúupravovanéažvďalšíchustanoveniach
zákone o dohľade a v ustanoveniach Zákona o cenných papieroch. Navrhovateľ nepreukázal, v čom
konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup žalovanej (odporkyne), teda neuviedol

(nešpecifikoval) relevantne, aké konkrétne rozhodnutia alebo iné úkony a kedy mala zanedbať NBS,
a podľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov a taktiež jasne nie sú
nešpecifikované, aké údajné prieťahy v konaní vraj mala spôsobiť NBS. Mylne a zavádzajúco právny
zástupca navrhovateľa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo
dňa 11. 4. 2012, podľa ktorého údajne právne neobstojí záver súdu o predčasnosti tvrdenej škody len

z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, pričom podkladom pre záver o výške škody údajne môže byť aj
stav konkurzného konania, respektíve správa správcu konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka v konkurze).
Odporca zastáva názor, že okolnosti, za ktorých sa žalobcovia domáhajú náhrady škody sú iné, ako
okolnosti vo veci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
zo dňa 11. 4. 2012. Okolnosti na, ktoré prihliadal Najvyšší súd ČR sú iné aj v tom, že žalobcovia sa

domáhali náhrady škody voči členom štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti preto,
lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa
žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody. Žiadny žalobca (navrhovateľ) podľa všetkého doteraz
v kauze družstva PDSI nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti žiadnemu členovi predstavenstva

družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI, hoci Obchodný zákonník v § 251
ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene
družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči
družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene
a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti

členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva,
ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva
proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca
konkurznej podstaty družstva. Najvyšší súd ČR v záverečnej časti predmetného rozsudku judikoval
(čo však navrhovatelia zamlčali), že "akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku

škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokovosôbuvedenýchv§3ods.2Zákonaocennýchpapieroch"(českéhozákonač.328/10991Sb.o
konkursu a vyrovnání ve znění pozdějších předpisů). Najvyšší súd ČR zároveň v predmetnom rozsudku
konštatoval, že aj zo súdneho rozsudku R 48/2011 (ktorý sa zaoberá nárokom na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka

sa "posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja až odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia súdu". V závere spoločného vyjadrenia navrhovateľa uvádza právny zástupca navrhovateľa
všeobecne , bez relevantnej konkretizácie, že navrhovateľovi údajne vznikla škoda v príčinnej súvislostis nesprávnym úradným postupom, pričom mylne a nepodložene uvádzajú päť údajných príčinných
súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov : Ing. Zdeněk Jurica, Adriana
Darovcová, JUDr. Marek Letkovský, Ing. Zuzana Červenková, Božena Slobodová, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu
Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 3K 95/2010, sp.zn. 19C 56/2011, sp.zn. 7C 194/2011, sp.zn. 7C

206/2011, s obsahom spisu zn. ČVS : PPZ-36/BPK-B-2012, listom OR PZ ČVS : PPZ-153/BPK-B-2010
zo dňa 20.9.2012 a zistil nasledovný skutkový stav :

PDSI ( družstvo ) spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO:
36020095, od roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35828749 (spoločnosť
mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003

(kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/
OCP zo dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie
investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to do
22. 4. 2008, z uvedeného vyplýva, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI
obchodníkom s cennými papiermi.

Úrad pre finančný trh rozhodol podľa ust. § 127 ods. 2 zák. o cenných papieroch dňa 21.3.2002 že
spoločnosti PDSI schvaľuje prospekt investície zo dňa 20.2.2002 v znení jeho doplnenia dňa 19.3.2002
s lehotou platnosti verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov s tým, že úrad podľa ust. § 127
ods. 4 v spojení s ust. § 122 ods. 5 cit. zák. v konaní pri rozhodovaní o žiadosti nie je povinný

preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt
investície.

Z listinného dôkazu "Písomného upozornenia družstva zo dňa 13.5.2003" zn. 3098/2003-G-4 od Úradu

pre finančný trh nesporne bolo preukázané, že PDSI bolo okrem iného upozornené, že úrad vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ( § 135 ods.1 zákona ) a nie
nad celkovou činnosťou družstva s tým, že v liste uvedené informácie nie sú v súlade so skutočnosťou
a šírenie nie je možné a to ani vo vzťahu k členom družstva ( list prevzalo PDSI dňa 16.5.2003 ).
Odporcom bol predložený list z 26.4.2007 zn. ODO-4282/2007 od NBS, z ktorého bolo preukázané, že

NBS vyzvala PDSI s poukazom na ust. § 35 ods. 1 zák.č . 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom , v spojení s ust. § 126 ods. 5 zák.č. 566/2001 Zb. , o predloženie dokladov a informácií a to
všeobecné informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva s informáciou, kto spravuje aktíva
družstva, štruktúru majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006, v členení investičné nástroje , peňažné
prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúra záväzkov družstva a zoznam obchodov,

ktoré boli do majetku družstva nakúpené alebo z majetku družstva predané investičné nástroje a iné
cenné papiere s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané.
Listom zo dňa 27.7.2010 NBS podala oznámenie zn. ODT-8926/2010 o skutočnostiach nasvedčujúcich,
že došlo k spáchaniu trestného činu na Prezídium policajného zboru , Odbor boja proti korupcii,
Bratislava.

7C 212/2011

NBS vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010 o predbežnom opatrení, ktorým
Obchodníkovi s cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným

Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Uvedené
rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14. 7. 2010.

NBS rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) zákona č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a porušenia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková radaNárodnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č.
GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3. 2011.

NBS podala dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010
začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona.

Z listinného dôkazu "Žiadosť o zrušenie členského podielu zo dňa 17.12.2010" vyplýva, že bola podaná
navrhovateľom žiadosť o zrušenie členského podielu poradové číslo člena 12761 na požadovanú sumu
18111,23eur.

Z "Dohody o úprave niektorých práv a povinností" zo dňa 17.12.2010 vyplýva, že navrhovateľovi ako
členovi na základe zrušenia členského podielu v družstve vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu v sume 18111,23eur. Následne na to bola navrhovateľovi vystavená zmenka .

Z "Potvrdenia o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel" zo dňa 20.1.2011

nesporne vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo voči družstvu PDSI právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vo výške 18111,23,- eur podľa čl. 21 ods. 2 Stanov Družstva PDSI, splatné do 6 mesiacov odo
dňa zániku účasti člena v družstve ( splatné do 20.7.2011 ).
Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011 právoplatným dňa 5.5.2011
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom

Poľná1,81108Bratislava,IČO:35784717.SúdustanovildofunkciesprávcuMgr.MarekaLetkovského
a vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky.
Písomným podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS ( odporcovi ) navrhovateľ požiadal o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.
Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Bratislava, oddelenie

vyšetrovania, Pribinova č. 2, Bratislava listom zo dňa 20.9.2012 , ČVS: 153/BPK-B-2010 oznámil súdu,
že začal trestné stíhanie podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku za obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa ust. § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ust. § 20 Trestného
zákona, prebieha naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo žiadnej konkrétnej osobe vznesené obvinenie
v zmysle ust. § 206.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Juricu Zdeněka ( svedok má vzdelanie vysokoškolské :
Vysoká škola poľnohospodárska, odbor prevádzka, ekonomika poľnohospodárstva), a týmto bolo
preukázané, že pôsobil som od samého začiatku vzniku spoločnosti Capital Invest v pozícii predsedu
predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v PDSI ( v družstve ). Capital Invest bol založený roku 1997
a pôsobil na Družstevnej ul.č. 1, kde až do roku 2000 pôsobilo 5 zamestnancov. Capital Invest hľadal

spôsob ako získavať zdroje od obyvateľov, ktoré by mohol následne investovať do podnikateľských
aktivít. Ako najvhodnejší spôsob pracovníci Capital Investu vybrali spôsob založenia podielového
družstva, ktoré formou získavania členov a ich členských vkladov malo kumulovať finančné zdroje.
Dňa 15.3.2000 za spolupráce Matičného fondu a.s. bolo založené PDSI. Na činnosť PDSI bol prijatý
pracovník so stredoškolským vzdelaním p. Robert Rezek so znalosťou výpočtovej techniky. Jeho úlohou

bolo zaznamenávať všetku evidenciu týkajúcu sa družstva. Následne bola prijatá pedagogička PeadDr.
Soňa Barányová, ktorá mala za úlohu vyvíjať aktivity smerom k členskej základne Matice Slovenskej ,
ktorej výsledkom mali byť členovia Matice Slovenskej ako členovia, ktorí mali vstúpiť do PDSI. Na
túto činnosť bol prijatý novinár, p. Križan, ktorého úlohou bolo spracovávať články a činnosť PDSI a
pripravovať materiály na prezentáciu PDSI navonok. Zhruba po ročnej činnosti na miesto p. Barányovej

bola prijatá p. Adriana Darovcová, ako novinárka, ktorá mala za úlohu pripravovať vnútro-družstevný
časopis "Podielnik", v ktorom mala byť prezentovaná všetka činnosť družstva. Všetku ostatnú činnosť
PDSI, t.z. ekonomickú agendu, právnu agendu, zabezpečovali pracovníci Capital Invest. Od začiatku
spolupráce Capital Invest a PDSI bola podpísaná Zmluva o finančných službách, ktorá ošetrovala
narábanie a zhodnocovanie finančných prostriedkov, ktoré prišli do družstiev ako členské vklady členov

družstva PDSI a samozrejme aj ostatných členov. Takýmto spôsobom spoločnosť PDSI pokračovala v
súčinnosti s Capital Invest až do roku 2002, kedy bola prijatá novela zákona o cenných papieroch. Vtedy
pred družstvom stála povinnosť, keďže chcelo naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať "Prospekt
investície", v zmysle novely zákona o cenných papieroch. Tento Prospekt investície spracoval kolektívpracovníkovCapitalInvestpodvedenímIng.DanielaMaka.ZoschváleniaProspektuinvestícieprePDSI
vyplynulo o.i. plnenie informačnej povinnosti , ktoré prevzal na seba opäť Capital Invest. Informačná
povinnosť pozostávala z predkladania polročných a ročných správ o finančnej situácii družstva , ktoré

spracovával Ing. Mako a Ing. Pariči Marek. Tieto správy boli predkladané NBS pred ich zverejnením v
Obchodnom vestníku , v Hospodárskych novinách a taktiež pred zverejnením na web stránke družstva
PDSI. Okrem toho bola povinnosť každý štvrťrok zverejniť zmenu aktuálnej hodnoty členského podielu,
ktoré opäť zabezpečovali pracovníci Capital Investu , konkrétne Ing. Pariči. Túto zmenu aktuálnej
hodnoty sme tak isto oznamovali NBS štvrťročne pred zverejnením rovnakým ako sa zverejňovali správy

o finančnej situácii družstva. Stalo sa, že NBS si vyžiadala doplňujúce informácie, resp. podklady k
zmene aktuálnej hodnoty, čím v podstate boli predkladané informácie z účtovníctva PDSI. Rovnakom k
polročným a ročným správam, vtedy to bol Úrad pre finančný trh, vyžadoval doplnenia alebo korekcie,
čo zabezpečoval Ing. Pariči, prípadne účtovnícke oddelenie Capital Invest. Tak ako prichádzali finančné
zdrojenaúčtyPDSI,bolinazákladezmluvyospoluprácisospoločnosťouCapitalInvestdistribuovanédo
projektov,ktorérealizovalCapitalInvest.Tátozmluvasavolala"Zmluvaofinančnýchslužbách"(uzavretá

1.4.2000 medzi PDSI a Capital Invest) a Capital Invest v nej vykonával
7C 212/2011
vyúčtovania. Rovnakú zmluvu mali uzavretú všetky dcérske družstvá, t.j. Dolárové družstvo, Euro
družstvo. Prijatím zákona o cenných papieroch bola potreba sa prispôsobiť zmluvný vzťah medzi
PDSI a Capital Invest novej legislatíve, a tak v zmysle Prospektu bola Zmluva o finančných službách

nahradená "Zmluvou o správe portfólia cenných papierov", (uzatvorená 28.11.2001 medzi PDSI a
Capital Invest). Súčasťou tejto zmluvy bolo i odovzdanie portfóliá družstiev do správy Capital Invest.
Rovnakúzmluvumaliuzatvorenúvšetkydružstvá.Ajvtejtozmluvevyúčtovaniaštvrťročnezabezpečoval
Capital Invest. V zmysle Prospektu investície bola Zmluva o správe cenných papierov. kontinuálne
nahradená Zmluvou o riadení portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002, medzi Capital Invest

a PDSI ako aj dcérskymi družstvami. Súčasťou tejto zmluvy bolo opätovné odovzdanie portfólia
družstiev do správy Capital Invest a udelenie plných mocí pre Capital Invest. Táto zmluva bola
kontinuálne nahradená Zmluvou o poradenskej činnosti vo veciach týkajúcich sa investovania do
investičných nástrojov, uzatvorenou 23.1.2004 medzi PDSI a Capital Invest. Súčasťou tejto zmluvy
bolo opätovné odovzdanie portfóliá družstiev. Capital Invest opätovne vystavoval vyúčtovania k tejto

zmluve, štvrťročne, pre PDSI a pre všetky družstvá. Zmluva o poradenskej činnosti bola kontinuálne
nahradená 2.6.2008 Zmluvou o riadení portfólia medzi PDSI a Capital Invest, opäť uzatvorenou medzi
všetkými družstvami. Capital Invest pokračoval v spravovaní portfólia družstva kontinuálne bez toho,
že by portfólio niekedy družstvám odovzdal. Opätovne zabezpečoval štvrťročne vyúčtovania pre každé
družstvonaúrovniplánovanéhozhodnoteniavkladov.ZmluvuoriadeníportfóliadružstievukončilCapital

Invest jednostrannou výpoveďou všetkým družstvám doručenou dňa 31.3.2010 a zmluva skončila
platnosť 30.4.2010. Capital Invest distribuovala finančné prostriedky družstva podľa svojho uváženia a
napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal družstvám portfólio , vrátane cenných
papierov., ktoré spravoval a mal v úschove. Capital Invest so svojim tímom zabezpečoval okrem
riadenia portfólia všetky právne služby a všetok ekonomický servis. Taktiež zabezpečoval riadenie

cashflow takým spôsobom , že mal dispozičné právo na všetky účty družstiev, z ktorých na základe
elektronického bankovníctva inkasoval finančné prostriedky, a tieto umiestňoval do projektov. Capital
Invest zabezpečoval taktiež komunikáciu s NBS, a to konkrétne prokuristom Capital Invest, Mgr.
Leonardom Hölblingom. Bola to predovšetkým právna komunikácia. Ekonomickú informovanosť NBS
o činnosti zabezpečovalo ekonomické oddelenie Capital Invest a informačnú povinnosť týkajúcu sa

zverejňovania publikovaných informácií o činnosti družstiev zabezpečovala p. Adriana Darovcová.
Svedok komunikoval taktiež s NBS buď na základe požiadania pracovníkov NBS, na základe ktorých
sa uskutočňovali pracovné stretnutia, alebo na základe požiadania svedka, kedy sa taktiež uskutočnili
pracovné stretnutia (zo dňa 24.8.2007 bol vyhotovený zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí
činnosti PDSI, svedok sa rokovania zúčastnil ,p. Leonard Holbing bol v tom čase poverený dohľadom

nad právnou dokumentáciou všetkých družstiev, taktiež nad právnou dokumentáciou spoločnosti
Capital Invest a taktiež právnou dokumentáciou CI Holding.). V roku 2007svedok bol predsedom
predstavenstva CI Holding. Ing. Červenka bol predsedom predstavenstva CI Holding a súčasne
predsedom predstavenstva CI o.c.p. a.s. pričom vlastnil 33% akcií, a svedok vlastnil 15% akcií celej
spoločnosti CI Holding. Svedok do zápisnice prehlásil, že nepovažoval za vážny problém skutočnosť,

že v roku 2008, v auguste došlo k právoplatnosti rozhodnutia NBS, útvaru dohľadu, v ktorom v rámci
dohľadu nad CI NBS ako závažné porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade
s poctivým obchodným stykom vytkla spoločnosti Capital Invest, že v rámci zmluvného vzťahu medzi
PDSI a CI založeného v Zmluve o riadení portfólia , spoločnosť CI zanedbala svoje povinnosti. Potvrdil,že Capital Invest si účtoval odmenu nepretržite od začiatku vzťahu s družstvom , t.j. od roku 2000 až do
8.1.2010,kedysivyúčtovalposlednúodmenuzaštvrtýkvartál2009.Zarok2008sicelkovoCapitalInvest
účtoval voči PDSI 278.038,-eur, za rok 2009 848.215,-eur. PDSI neinformovalo svojich členov o tom, že

NBS roku 2007 zistila v jeho činnosti nedostatky a ani o skutočnosti, že tieto nedostatky zistila NBS v
činnosti Capital Invest v roku 2008. Časopis Podielnik bol hlavným komunikačným prostriedkom medzi
družstvom a členmi, vychádzal od začiatku fungovania družstiev až do konca fungovania družstiev
( vychádzal štvrťročne, niekedy bolo vydaných až 5 čísiel v roku a dostávali ho všetci členovia ).
Na profesionálnu činnosť spojenú so zhodnocovaním portfólia družstiev si zakontrahovalo družstvo

obchodníka s cennými papiermi Capital Invest o.c.p. a.s. a táto zmluva trvala až kým ju obchodník s
cennými papiermi nevypovedal a neukončil. Čiastočne je majetok družstva v cenných papieroch, ktoré
Capital Invest pre družstvo nakúpilo v celom rozsahu, ktoré obchodník s cennými papiermi nakúpil
a nevrátil družstvu. Šlo o cenné papiere : zmenky spoločnosti CI Holding a .s. , CI Reality, Global
Production s.r.o., boli to dlhopisy CI Holding a s., na iné si svedok nepamätal. Svedok v roku 2008
ako predseda predstavenstva PDSI uzatvoril s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu o riadení

portfólia cenných papierov a aby mohol obchodník s cennými papiermi riadiť portfólio cenných papierov
družstva musel svedok tieto cenné papiere odovzdať obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj všetky
potrebné informácie, a podklady na naplnenie účelu zmluvy ( čl. III bod 2 písm. c) zmluvy), a to ku dňu
podpisu zmluvy ( predpoklad bol, že mal odovzdávať obchodníkovi s CP cenné papiere v hodnote
rádovo niekoľko miliónov ešte slovenských korún). K spôsobu akým odovzdal a zveril obchodníkovi s

cennými papiermi tieto cenné papiere ( v miliónových hodnotách ), ktoré nadobudlo družstvo do svojho
majetku z vkladov svojich členov., svedok uviedol do zápisnice pred súdom, že od 28.6.2002 zmluva
s novým Capital Invest bola kontinuálna, vtedy bolo odovzdané portfólio novému Capital Invest a toto
portfólio obchodník s cennými papiermi nevrátil ani pri uzatváraní nasledujúcich zmlúv, t.j. zmluvy o
poradenskej činnosti alebo zmluvy o riadení portfólia. Kontinuálne tak ako portfólio začal riadiť a mal k

dispozícii tak v tejto činnosti pokračoval až do skončenia spolupráce (obchodník začal kreovať portfólio
1.4.2000 a nový obchodník prevzal od starého Capital Invest portfólio 28.6.2002 a kontinuálne s ním
nakladal). Uzatvorením zmluvy medzi PDSI a CI bola daná plná moc PO CI na všetky právne úkony
pre riadenie portfólia, aby mohol podľa svojej vôle nakladať s majetkom družstva. Na to, aby mohli
pracovníci Capital Invest disponovať účtami družstva štatutári družstva museli udeliť plnú moc, alebo

dispozičné právo na účty družstiev zamestnancom Capital Invest. Svedok bol medzi tými , ktorí udeľovali
splnomocnenie. Výrok audítora k účtovnej závierke k roku 2009 z predloženej správy znel, že audítorka
nevie overiť stav účtovníctva spoločnosti, ktorej zmenky vlastní družstvo, nakoľko tieto spoločnosti
nemajú hotové účtovníctvo a neodovzdali daňové priznania. Túto správu dala audítorka v druhom
kvartály 2010. Potom, ako vypršala zmluva o riadení portfólia a družstvá vyčerpali všetky možnosti o

udržaní vzťahov s Capital Invest, predstavenstvá družstiev rozhodli o zastavení prijímania vkladov v máji
2010. Začiatok zastavení vyplácania podielu na zisku, vyrovnávacích podielov, výnosových zmeniek a
zmenkových vkladov. Požiadavky členov na výber finančných prostriedkov na družstvo sa stupňovali.
Družstvo sa dostávalo do insolventnosti a následne bol podaný návrh na konkurz a následne bol
vyhlásený konkurz. Svedok tým ako predseda predstavenstva ukončil svoju aktívnu činnosť v družstve.

Boli podniknuté kroky smerom voči spoločnosti Capital Invest, boli to opakované žiadosti o vrátenie
portfólia , odovzdanie dokumentácie, výzvy na NBS, aby zjednala nápravu v činnosti Capital Invest
ako aj stretnutia s predstaviteľmi NBS, na úrovni guvernéra, viceguvernéra, riaditeľov odborov, listiny
predsedovi vlády, predsedníčke vlády, predsedovi NR SR, bola to petícia členov družstva , žaloby či na
Capital Invest, žaloba na garančný fond investícií, žaloba na NBS a žaloba na štatutárov Capital Invest,

trestné oznámenie na štatutárov Capital Invest ( od 4 mesiaca 2010 do skončenia prvého kvartálu 2011).
7C 212/2011
Z výpovede svedka p. Zdeněka Juricu ako aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu
vyplýva,žeNárodnábankaSlovenskavykonalavroku2010uobchodníkascennýmipapiermidohľadna
mieste. Z účtovných dokladov obchodníka s cennými papiermi predložených obchodníkom s cennými

papiermi ako aj z denníka obchodníka s cennými papiermi, ktorý obchodník musí viesť a v ktorom
zaznamenáva všetky obchody, ktoré denne realizuje, bolo zistené, že obchodník s cennými papiermi
nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra
SR svedok vykonával roku 2002-2003 predsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi, t.
j. od samotného vzniku obchodníka s cennými papiermi, potom odo dňa 8.8.2003 do dňa 27.11.

2003 podpredsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi ( necelé 4 mesiace ) a odo dňa
28. 11. 2003 do dňa 3.9.2010 funkciu predsedu dozornej rady obchodníka s cennými papiermi.
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti
spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou ( ust. § 197Obchodného zákonníka ). Počas uvedeného času, čo bol svedok v najvyšších riadiacich funkciách
obchodníka s cennými papiermi a neskôr predsedom dozornej rady obchodníka s cennými papiermi
mal a musel mať vedomosť o tom, že obchodník s cennými papiermi neriadi portfólio družstva, ktoré

mu bolo podľa tvrdenia svedka ako listinných dôkazov zverené. Svedok Ing. Zdeněk Jurica, CSc. podľa
obchodného registra bol vedený v orgánoch týchto právnických osôb ako aj v orgánoch PDSI (Podielové
družstvo slovenské investície) :
1. CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - IČO: 36020095 ( Zmeny obchodného mena - podľa zápisov v
obchodnom registri :

CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 14.11.1997 do: 25.04.2002
CI HOLDING, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 26.04.2002 do: 29.01.2003
CI HOLDING, a.s. - obchodné meno od: 30.01.2003 do: 02.07.2003
CI HOLDING, akciová spoločnosť - obchodné meno od: 03.07.2003
Štatutárny orgán - predstavenstvo - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 15.05.1998 do: 02.07.2003

Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 03.07.2003 do: 17.06.2005
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 18.06.2005 do: 14.07.2008
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 15.07.2008 do: 16.06.2010
Skončenie funkcie (podľa poznámky v OR): 13.05.2010
2. CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - IČO: 35828749

Zmeny obchodného mena - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
CAPITAL INVEST HOLDING, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 09.01.2002 do: 25.04.2002
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 26.04.2002
Štatutárny orgán - predstavenstvo - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 09.01.2002 do: 07.08.2003

Skončenie funkcie (podľa poznámky v OR): 23.07.2003
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 08.08.2003 do: 27.11.2003
Dozorná rada - predseda dozornej rady - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 28.11.2003 do: 12.05.2008
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 13.05.2008 do: 03.09.2010

Skončenie funkcie (podľa poznámky v OR): 23.07.2010
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - IČO: 35784717
Obchodné meno - podľa zápisu v obchodnom registri (OR):
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - obchodné meno od: 23.03.2000
Štatutárny orgán - predstavenstvo - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):

Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 23.03.2000 do: 05.12.2000
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 06.12.2000 do: 15.01.2001
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 16.01.2001 do: 21.01.2004
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 22.01.2004 do: 09.04.2008
Ing. Zdeněk Jurica, CSc. - predseda - zápis v OR od: 10.04.2008

Vznik funkcie v ostatnom funkčnom období : 03.03.2008.
Z uvedeného vyplýva, že p. Zdeněk Jurica vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t.j. bol
súčasne predsedom predstavenstva PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE , EURO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI
HOLDING a.s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými

obchodnými menami, a to CI HOLDING, a.s., CI HOLDING, o.c.p.,a.s., a CAPITAL INVEST, o.s.p.,
a. s. ( IČO 36 020 095), podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a
predsedom dozornej rady obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., Bratislava,
IČO 35 828 749, s pánom Ing. Liborom Červenkom, ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených
spoločností

Z výsluchu svedkyne Adriany Darovcovej, mal súd za preukázané, že do PDSI nastúpila v októbri 2000,
jej pracovnou náplňou bola príprava interného časopisu, komunikácia s klientmi a od februára 2002,
odkedy bol schválený Prospekt investície, bola poverená komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie
PDSI navonok. Bola radovým zamestnancom a od roku 2004 sa stala členkou predstavenstva.
Fungovala pre oblasť vnútro - družstevného života a pre oblasť komunikácie s klientmi a prezentácie

družstva navonok v médiách. Pracovala v družstve do septembra 2010 s nezmenenou pracovnou
náplňou.ČosatýkakomunikáciesNBS,každývýstupvmédiáchbolpredmetomposúdeniaNBSkeďbol
daný na verejne dostupnom mieste. Napríklad keď sa mal zverejniť inzerát, bol daný NBS na posúdenie,
NBS mala 15 dňovú lehotu a keď sa k tomu negatívne nevyjadrila, inzerát bol7C 212/2011
zverejnený. Toto sa týkalo aj zverejňovania aktuálnej hodnoty členských vkladov na pravidelnej
štvrťročnej báze. Tak isto aj časopis "Podielnik", v prípade ak bol verejne distribuovaný, bol predmetom

posúdenia NBS. Z NBS bola v kontakte s p. Ing. Stanislavom Fúrom. Média, v ktorých sa tieto údaje
publikovali, zahrňovali väčšinou celoštátne médiá, údaje o zverejnení aktuálnej hodnoty boli vždy vo
celoštátnych médiách napr. Pravda a Hospodárske noviny, Nový čas. Ak NBS nesúhlasila s nejakým
údajom z NBS prišlo písomné vyjadrenie, že pozastavujú konanie vo veci posúdenia a žiadajú niečo
doložiť.Tobolovtedyakboliväčšienezrovnalosti,závažnejšie,aleakšlolenopreformulovanienejakého

slova, p. Fúra len telefonicky zavolal a svedkyňa opravila jedno, dve slovíčka. Akékoľvek väčšie zásahy
sa riešili písomne s NBS. Závažnejšie nezrovnalosti, ktoré banka vytkla boli napr. o spôsob doručovania
podkladov pre aktuálnu hodnotu. Zhruba do roku 2008-2009 vždy predkladali iba hodnotu, ktorá má
byť zverejnená, čiže hodnotu aktuálnych členských vkladov. Roku 2008-2009( presne si nepamätala),
začala NBS vyžadovať aj hospodársku závierku, ktorá bola podkladom pre výpočet aktuálnej hodnoty
členských vkladov. Odvtedy to fungovalo každý štvrťrok. Majetkové prepojenia respektíve vzťahy PDSI

a CI boli obsiahnuté v takom údaji, kde to bolo relevantné, kde sa hovorilo o spôsobe zhodnotenia
členských vkladov. Pripájali sme informáciu, že členské vklady sú zhodnocované na základe zmluvy
s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest. V zmysle zákona o cenných papieroch museli
ku každému verejnému oznamu prikladať zákonom definovanú formuláciu. "Back Office" obchodníka
s cennými papiermi Capital Invest bolo oddelenie obchodníka s cennými papiermi a svedkyňa

komunikovala konkrétne s pracovníčkami back officu, nakoľko v družstve mala na starosti pokladňu.
Napr.keďsommalaprevyšujúcuhotovosť,tak imjuodovzdávala,alebonaopakakpotrebovalahotovosť
dodať, tak jej bola dodaná. Potvrdila, že vybrali vklady od členov a všetku túto sumu odovzdávali "back
officu", t.j. pracovníčkam "back officu" obchodníka. Oni buď priamo hneď alebo dodatočne vystavovali
príjmové doklady a výdavkové doklady, ale väčšinou neskôr. Svedkyňa osobne mala prístup na účty

družstva niekedy v roku 2010 ( presne si nepamätala) , do tohto obdobia nemala prístup k účtu a
ani peniaze nevyberala. S bankovými účtami družstva nakladali pracovníčky "back officu" obchodníka
s cennými papiermi. Skutočnosť, že portfólio PDSI je nedostupné, znehodnotené, resp. odkedy to
prestalo fungovať svedkyňa zistila začiatkom roku 2010 v marci, kedy malo prísť k vyplácaniu výnosov
členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali obchodníka s cennými papiermi o zaslanie finančných

prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. O tomto bola upovedomená
NBS písomnou formou. Do roku 2010 nebola NBS upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým
spôsobomznehodnotené. Predtýmkeďbolapotrebavyplatiťklientov,muselitútoskutočnosťoznamovať
obchodníkovi s cennými papiermi, aby im pridelil finančné prostriedky, na základe žiadosti členov bol
zostavený zoznam klientov, a ten sa posielal obchodníkovi. Keď prišla hotovosť, finančné prostriedky sa

posielalinaoddelenie"backoffice"obchodníkascennýmipapiermianiepriamonaúčetdružstva.Bližšie
informácie o tom, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, či boli vložené na účet družstva alebo či boli za
ne nakúpené cenné papiere, svedkyňa nemala. Družstvo od obchodníka dokumentáciu žiadalo v apríli
2010. V marci 2010 družstvu obchodník vypovedal zmluvu písomne, ale nevrátil dokumentáciu. Platby
z pokladne družstva robila svedkyňa, Ing. Rezek, p. Konrádová Jana, predtým p. Darina Dvorská a p.

Jurica. Platby z účtov svedkyňa nevykonávala platby z účtov do roku 2009-2010 a vyslovila domnienku,
že to boli pracovníčky "back officu", lebo oni mali prístup k účtu PDSI. Svedkyňa fyzicky s účtom nerobila,
dávala zoznam na back office čo treba a kam treba uhradiť.
Z uvedenej svedeckej výpovede je preukázané ( ako aj v odôvodnení rozsudku opísanými listinnými
dôkazmi ), že NBS v danom prípade nezanedbávala dohľad nad vyhlasovateľom verejnej ponuky

majetkových hodnôt ( družstvom PDSI ), ktorý bol (do dňa 1. 6. 2010) zákonom limitovaný na
dodržiavanie oznamovacích a informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a teda NBS riadne dohľad vykonávala.
Z výsluchu svedka Ing. Róberta Rezeka, vyplýva, že nastúpil do PDSI v apríli 2000. Vtedy družstvo
bolo len pár dní založené, bol prijatý na pozíciu asistent generálnej riaditeľky ( Dr. Soňa Barániová).

Práca mala spočívať v bežnej agende prípravy "termínovníka", organizovanie a byť účastný stretnutí,
lebovtedysadružstvolenzaložilo.ZriaďovalisakanceláriepoSlovenskejrepublike.Hlavnýmpartnerom
pri umiestňovaní po SR bola Matica Slovenská. Kancelárie mali vznikať popri miestnych odboroch,
resp. domoch Matice Slovenskej. Boli vybrané miesta v spolupráci s predsedom Matice Slovenskej,
p. Markušom. Tým začínala prvá agenda v spolupráci s družstvom. Cieľom družstva je zhromažďovať

finančné prostriedky, prvá kancelária bola zriadená na Vajnorskej 8/a v priestoroch spoločnosti Capital
Invest. To boli vlastne prví ľudia, s ktorými svedok prišiel do kontaktu, p. Jurica, p. Červenka, p. Nosál,
sl. Slobodová. Do družstva vstúpili prví členovia, s tým začalo družstvo fungovať. Na konci roku 2000
bola spustená kampaň, podporná, v printových médiách, kde cieľom bolo osloviť širokú verejnosť, najmäčlenov Matice Slovenskej, aby sa stali členmi družstva. Prvé finančné prostriedky, ktoré sa vybrali od
členov,prišlivložiťdopokladnealebonaúčet.Oničostatnésmesanestarali,všetkoostatnériešilCapital
Invest. Zakladajúcim členom družstva bola z matičných fondov spoločnosť patriaca pod spoločnosť

Capital Invest. Následne v roku 2001 sa pozícia generálnej riaditeľky zrušila a svedok ostal pracovať v
spoločnosti na pozícii ako administratívny pracovník. Pokračoval v bežnej agende, ktorá vznikala, začali
saorganizovaťrôznestretnutiačlenov,napr.stretnutiapodKriváňom,družstevnékluby,začalsavydávať
časopis "Podielnik". Postupne sa začal nabaľovať počet členov družstva, svedok viedol databázu členov,
na výpočtovej technike v družstve. Následne roku 2008 sa svedok stal členom predstavenstva. S NBS

svedok komunikoval v rovnakej veci ako p. Darovcová, t.j. vedeli, že od roku 2002, keď bol schválený
"Prospekt investície", musel byť každý článok, ktorý bol verejne publikovaný, schválený NBS a v tej
súvislosti svedok , najmä p. Darovcová, komunikovali s NBS. Družstvo štvrťročne zverejňovalo novú ,
aktuálnu hodnotu členského podielu , hodnota sa zverejňovala v Hospodárskych novinách, kde tomu
predchádzalo schválenie hodnôt NBS. Podklady pre tie aktuálne hodnoty vypracovával Capital Invest.
Nakladanie s peňažnými prostriedkami prijatými od členov družstva z hľadiska podklade družstva a

bankových účtov družstva sa realizovali dvoma spôsobmi : ľudia mohli vložiť finančné prostriedky do
pokladne alebo na bankový účet, ktorých bolo niekoľko. S tými bankovými účtami svedok ako družstvo
v kancelárii, t.j. Rezek, p. Darovcová, nijako neprichádzali do kontaktu. K tým mali prístup zamestnanci
Capital Invest, aj podpisové vzory, aj prístupy, aj nakladanie s tými účtami. Čo prišlo do pokladne, to
svedok, p. Rezek, p. Darovcová, resp. nejaká kolegyňa, boli oprávnení prijať a za nejaké obdobie, či

už raz týždenne alebo podľa výšky naakumulovaných prostriedkov alebo podľa potreby Capital Invest
sa odobrali finančné prostriedky z pokladne, resp. sa doplnili finančné prostriedky do pokladne, keď sa
vyplácali vyrovnávacie podielu členom družstva. Úhrady z peňazí družstva, nevykonávali, to bolo všetko
riadené Capital Invest ako inštitúciou, ktorá to zastrešovala, zamestnancami "back officu". Družstvo a
Capital Invest od počiatku sídlili na tej istej adrese, to bol jeden priestor, kde boli 4 kancelárie, otvorené

dvere. Tie miestnosti mali cca 10m2 - 15m2, bolo to otvorené. Na Poľnej ul. boli priestory veľkorysejšie,
svedok mal kanceláriu na prízemí a zamestnanci "back officu" boli o poschodie nad ním, ale boli sme
v jednej budove. Od roku 2000 družstvo spolupracovalo s Capital Invest a od roku 2000 odovzdávalo
PDSI finančné prostriedky Capital Invest . V roku 2000 bola podpísaná Zmluva o riadení portfólia s
obchodníkom

7C 212/2011
s cennými papiermi a súčasťou zmluvy bolo odovzdanie portfólia cenných papierov družstva, ktoré
družstvo nadobudlo do roku 2008, ale svedok reálne nič nevidel. Vždy sa všetko kolegiálne , kamarátsky
odovzdávalo, boli "jeden tím". Platby za družstvo vykonával iba obchodník s cennými papiermi (režijné
náklady, za telefón, cestovné náhrady, financovanie plesov, financovanie aktivít za členov družstva ),

robili to pracovníci Capital Invest a z účtu výlučne. PDSI nemala od začiatku svoju účtovníčku. Účtoval
to Capital Invest, " back office". Potom niekedy, svedok nevedel v ktorom roku, družstvo malo svoju
účtovníčku, ale opäť to bola vybratá jedna z kolegýň Capital Invest, ktorá výlučne sa mala starať o
účtovanie družstva. Posledná účtovníčka bola p. Renáta Škulecová. Capital Invest vypovedal zmluvu
družstvu roku 2010, následne už družstvo koncom roku 2010 nemohlo narábať so žiadnou aktuálnou

hodnotou. Koeficient musel byť 1. tak to predstavenstvo povedalo. Keďže Capital Invest vypovedal
zmluvu, družstvo dovtedy ani netušilo, akým spôsobom sa vypočítava aktuálna hodnota. Určite si nikto
nedovolili vypočítavať aktuálne hodnoty, ktoré by mali odrážať zhodnotenia. Svedok od 15.6.2010 nebol
zamestnancom družstva. Server s PC boli odobraté políciou. NBS požadovala, aby v informáciách pre
verejnosť bola uvádzaná veta: "S investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko a doterajší

propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov", na to si svedok pamätal, odvtedy, odkedy bol
schválený Prospekt investície, odvtedy sa takáto formula musela uvádzať. Iba obchodník Capital Invest
nakupoval cenné papiere pre PDSI, PDSI to nemohlo robiť na priamo, tak to robil Capital Invest.
Z výpovede svedka JUDr. Mareka Letkovského ( správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI ), je
preukázané že bol vyzvaný súdom na doloženie dokladov ( doklady o tom, či a kedy PDSI poskytlo

obchodníkovi s cennými papiermi a v akej výške svoje finančné prostriedky, alebo aké cenné papiere
či portfólio cenných papierov sp.zn. 3K 95/2010 ) a na výzvu súdu som odpovedal ako SKP. Z pozície
správcu musí dbať na záujmy úpadcu, t.j. PDSI. Úpadca vedie súdne konanie voči NBS na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 19C/56/2011. preto niektoré skutočnosti, ktoré by mal v tomto konaní
osvedčiť , by mohli ohroziť záujmy úpadcu. Vzhľadom na to by sa k tomu, do akej miery môže vypovedať,

mal vyjadriť jednak konkurzný súd a jednak aj MS SR. Čo sa týka samotných dokladov, ktoré Okresný
súdBratislava I.požadoval,tietosaunehonenachádzajú.Vauguste2010PPZ(bolotoasitrištvrteroka
pred vyhlásením konkurzu), vykonal viacero ohliadok priestorov, medzi inými aj kancelárie úpadcu na
ul. Sasinkovej 10 v Bratislave, ale aj miesta pobytov členov predstavenstva úpadcu, aj predstavenstvaobchodníka s cennými papiermi, kde polícia zabezpečila, resp. zobrala veľké množstvo dokladov. O
vznesení obvinenia konkrétnej osobe nemal vedomosť. Na jeho konkrétnu žiadosť, mu boli vrátené
originály akcií spoločnosti Slovenské investície development a.s. v počte 10 kusov ( hodnotu uviesť

nevedel) a to sú všetky akcie spoločnosti. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI
je cca 32 a pol. milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase je 90% a zistených pohľadávok
odhadom asi 10%. K aktuálnemu výťažku podstaty ( či už bol nejaký majetok speňažovaný) uviedol, že
vzhľadom na doterajší priebeh konkurzu ešte neprebehlo speňažovanie, ale už prebieha. V decembri
2012 bola prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok.

Do výťažku sa započítava aj vrátený preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od Daňového
úradu Bratislava v sume cca 120.000,-eur. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku
úpadcu, ktoré je reprezentované najmä kancelárskym zariadením, nábytkom , výpočtovou technikou.
Súpisnú hodnotu uviesť nevedel. Základ nároku od úpadcu spočíva v nárokoch uplatnených voči NBS,
garančnémufonduinvestícií,protičlenompredstavenstva,protipoisťovni,ktoráuzavrelapoistnúzmluvu
na krytie škôd spôsobených predstavenstvom úpadcu, uplatňujú sa odporovateľné úkony v urobené

úpadcom pred vyhlásením konkurzu. V týchto súdnych konaniach nebolo právoplatne rozhodnuté.
Úpadca má k dispozícii zoznam členov, ale nie je zrejmé k akému dátumu bol tento zoznam vyhotovený,
bol SKP poskytnutý PPZ. K evidencii vkladov a vyrovnacích podielov, sa nevedel vyjadriť. Vyrovnacie
podiely neboli určené v súlade so stanovami družstva. K tomu, akým spôsobom boli určené vyrovnacie
podiely uplatnené v konkurze , sa vyjadriť nevie. V konkurze uplatnená pohľadávka spoločnosti CI

Holding, ktorá vychádza z jednej Zmluvy o kúpe cenných papierov, avšak táto zmluva existuje v dvoch
verziách, líšiacich sa kúpnou cenou. Väčšina dokumentácie sa nenachádza u SKP, ale na polícii.
Posledné zaúčtované položky boli v mesiaci jún 2010, účtovníctvo nebolo kompletné. Časť operácií bola
zachytená v účtovníctve, čo sa týka výberov z pokladne a hotovostných operácií. To či úpadca nakladal
so svojimi prostriedkami na účte prostredníctvom osôb, ktoré figurovali vo viacerých spriaznených

spoločnostiach, nedáva odpoveď na otázku, kto spravoval portfólio úpadcu. Zmluva o spravovaní
portfólia bola uzavretá a mala by sa nachádzať na polícii aj v originály, k ďalším veciam by sa mala
vyjadriť vyšetrovateľka.
Z výsluchu svedkyne Boženy Slobodovej vykonaného v súdnom v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I. pod sp.zn. sp.zn. 19C 56/2011 mal súd za preukázané , že v PODIELOVOM DRUŽSTVE

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, pracovala v rámci finančnej skupiny. PDSI pozná, pretože sedeli v jednej
budove a fungovali v rámci jednej finančnej skupiny. V CAPITAL INVESTE pracovala najskôr na základe
pracovnej zmluvy a neskôr na základe zmluvy o výkone funkcie t.j. od 01.02.2002 do 31.03.2006
pracovala v CAPITAL INVESTE na základe pracovnej zmluvy a od 01.04.2006 do 31.08.2010 na základe
zmluvy o výkone funkcie. S PDSI sedeli v jednej budove, bola zaradená pracovne do "back officu"

v CAPITAL INVESTE, s pracovníkmi podielového družstva prichádzala do kontaktu, pretože mali s
ním uzatvorenú Zmluvu o riadení portfólia, jednalo sa o poradenskú činnosť, nie o spravovanie akcii.
Jej činnosť v dozornej rade CAPITAL INVESTU, spočívala v tom, že keď sa schvaľovala účtovná
závierka a boli potrebné podpisy na valnom zhromaždení alebo na zápisnici z dozornej rady ( jednalo
sa o ekonomické veci, aký bol hospodársky výsledok) pripravovala vyúčtovanie za poradenské služby

na základe pokynov obchodného a finančného riaditeľa, bola výkonný pracovník, ktorý plnil pokyn
nadriadených.Potvrdilaskutočnosť,žeišlooporadenstvo,aleobsahvyúčtovanípripravovalinadriadení,
ja svedkyňa to technicky pripravovala. Náplňou práce svedkyne boli konkrétne administratívne práce,
týkajúce sa činnosti obchodníka s cennými papiermi, pokyny na predaj nákup cenných papierov,
mandátne a komisionárske zmluvy, denník makléra a výkazníctvo a podobne. a v súvislosti s PDSI

vyúčtovania k zmluve o riadení portfólia. Každá činnosť musí byť zaznamenávaná v denníku makléra
a keďže tam taká činnosť zaznamenaná nebola, tak takú činnosť nevykonávali. Každý predaj musí byť
zaznamenaný v denníku a v tom čase sa denník makléra odovzdával každý mesiac na CD médiu. Na
meno svedkyne bolo zriadené dispozičné právo k účtom PDSI , dali jej plnú moc, ktorú overili u notára.
Požiadal ju o to pán Jurica a toto oprávnenie podpísali ešte ďalší dvaja členovia predstavenstva a to pán

Rezek a pani Darovcová. V hotovosti svedkyňa finančné prostriedky nevyberala, robila bezhotovostné
operácie na základe pokynov pána Juricu, pani Darovcovej a pána Rezeka., jednalo sa o klasické
prevádzkové veci, faktúry, úroky Pán Jurica dával tieto pokyny v mene PDSI. Pre PDSI pripravovala
vyúčtovania. Činnosti vo vzťahu k PDSI vykonával len Pán Nosáľ a pán Mako. Výšku vyrovnávacieho
podielu vypočítavala pani Darovcová, pán Rezek a ešte nejaká brigádnička. Vyúčtovania poradenskej

činnosti alebo k riadeniu portfólia, podklady spracoval pán Mako a pán Nosáľ a konkrétne podklady mali
oni a svedkyňa dostala len končený výsledok.

7C 212/2011Z výsluchu svedkyne Ing. Zuzany Červenkovej, vyplýva, že bola v pracovnom pomere s CI
HOLDINGOM, to je materská firma PDSI. Pracovala tam do roku 2009 alebo 2010. Prioritne pracovala
prespoločnosťCIHOGLIDING,alekeďžetátospoločnosťmalaviaceročlenskýchspoločnostípracovala

aj pre ne, bola aj členkou dozornej rady v CAPITAL INVESTE na základe zmluvy o spolupráci, jej hlavnou
pracovnou úlohou bolo zabezpečiť chod marketingového oddelenia. Činnosti týkajúce sa nákupu a
predajaakcii,resp.činnostiobchodníkascennýmipapierminevykonávala,akCAPITALINVESTvydával
výročnú správu, jej úlohou bolo túto skorigovať, ale po dizajnovej stránke, nie po stránke obsahovej.
Toto isté mala na starosti aj vo vzťahu k PDSI, jej úlohou v dozornej rade CAPITAL INVESTU,

bolo podpisovať výročné závierky. Dispozičné oprávnenia na účty PDSI alebo CAPITAL INVESTU
svedkyňa nemala. Celú funkciu dozornej rady mal na starosti pán predseda p. Jurica. Za marketingovú
činnosť odmenu poberala od CI HOLGINGU a KAPITAL INVESTU. O vykonávanie marketingových
prác pre PDSI ?svedkyňu požiadal pán Jurica, pani Darovcová ( pracovníci PDSI), pomohla im s
prezentačnými materiálmi, letáčiky a jednalo sa o obdobie do roku 2008. Tieto činnosti svedkyni ukladal
jej zamestnávateľ, pretože pán Jurica bol v CI HOLDIGNU aj v družstve.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR ( zák.č. 460/1992 Z.z. ), Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods.3 Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal
niečo, čo zákon neukladá..

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

Podľa Zákona o dohľade ( ust. § 35 ods. 1 a 2 ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri
dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,

podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo
inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania
dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie
Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa

odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách,
podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené
výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti,
pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky

Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a
konsolidovanúúčtovnúzávierku.Opatreniami,ktorévydáNárodnábankaSlovenskaaktorésavyhlasujú
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií,
ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah,

obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov,
hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( platného a účinného v rozhodnom období ), štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Písomným podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS navrhovateľ požiadal o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.

Podľa ust. § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

7C 212/2011

V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok
a to:
1.existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2. nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo

cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou
princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý
orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže

môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu
moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp
právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom

právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania
orgánov verejnej moci. Základnou a podstatnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná
záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť
pre adresátov.V odôvodnení rozsudku opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany založiť nesprávny
úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. PDSI (PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré
sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich
potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva., je podnikateľský subjekt založený
podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika
( Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje

konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon
neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi
uzatváraním právnych úkonov ( predmetných zmlúv). A v súlade s princípom zmluvnej autonómie
rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového
vzťahu s PDSI a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a
povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby

v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne
zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a
právnických osôb.

Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva

PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné
vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení
Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených
vzťahov s členmi družstva (občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych
vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov

mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich
možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z
uvedených zmlúv.

Až odo dňa 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných

papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený
prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
1. 6. 2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc

jej neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov
má PDSI investovať. Odporca nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie
prospektu investície družstva PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI
(pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej
porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a

ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods.
8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI
nezodpovedá odporca.

V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných

právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými
osobami ( navrhovateľom ) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi ) uzatváraním
vyššie špecifikovaných. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie
vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva ) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu
na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by

bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť
vyššievýnosyzovloženýchpeňazísimusel byťvedomý,žeuzavretieprávnychúkonovsPDSImôžebyť
spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva a povinnosti
s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ disponoval odbornými
vedomosťami či skúsenosťami.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút
vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval. Ak chýba preukázanie čo i len jedného
atribútu vzniku škody nie uje možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody
tak ako to predpokladá zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje na výpoveďsvedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva ) Ing. Zdeněka Juricu, ktorý bol zároveň predsedom
dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi s tým, že aj prostredníctvom neho malo družstvo
(čiže aj navrhovateľ ako člen) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi,

a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi (vzhľadom na
kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až
§ 201 Obchodného zákonníka.

7C 212/2011

Súd dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej
NBS a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto nevznikla navrhovateľovi, tým,

že vložili finančné prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti
PDSI splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z
dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie ( navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom
konaní ), pričom navrhovateľ žalobu voči PDSI ( družstvu ) nepodal.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa §441Občianskehozákonníka,akbolaškodaspôsobenávýlučnezavinenímpoškodeného,znáša
ju sám.

PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ
DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE"
- sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka

(najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka).

Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných
prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité
práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.

Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva.

Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami družstva a všetkých jej členov ( sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť
škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú

uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom
družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú
zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili (Obchodný
zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2 ).

Navrhovateľ ( v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedel, že s takouto
investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust.
§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho

orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad
nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom
limitovanomrozsahuvymedzenomustanoveniamizákonaocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku
Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127

ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v
prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,
ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho

podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona
č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval
len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval.
Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá
povinnostitretímosobám(aniobchodníkoviscennýmipapiermi),alezaväzujelenvyhlasovateľaverejnej

ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo
uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia
uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou
splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).

Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si
splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a
povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a
odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda

kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods.
2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, ako aj

7C 212/2011

dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.

Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy
o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto
správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými
v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi
dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenieportfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev,

s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala,
že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil
žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy
o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov
či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Podľa ust. § 222 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich
záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

Podľa ust. § 222 ods. 2 Obchodného zákonníka, členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu
určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči

družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Podľa ust. § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka ,členský podiel predstavuje mieru účasti člena na
družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak
stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského

vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom,
ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí
rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

Podľa ust. § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka, vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov
(ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré
spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm.
b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona
spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie
- ust. § 243a ods. 1 a 2 ) .

Podľa čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

S poukazom na citované ustanovenie, vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom
družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas
zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či
zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových,

satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 3 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Štátne orgány ( teda aj Národná banka Slovenska ) , môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci t.j. aj pre NBS pri

výkone dohľadu. Povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá
priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu mocmožno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

Zo skutkových okolností prípadu súd dospel k záveru, že bol to práve samotný navrhovateľ ( v danom
prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených
povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám ), ktorý zanedbal prevenčnú
povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým
spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s

primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu
navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva
družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný zákonník ust. § 251 ods.
2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8 ) aj keď každý
7C 212/2011

člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva
z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo
svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva
a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku

družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom
predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej
podstaty družstva.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľovi ani v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje finančné
prostriedky v súlade so zákonom v domnení dohľadu vykonávaného NBS. Navrhovateľ sa mohol
a súčasne mal povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI,
navrhovateľ sa mal aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva ( výkon
svojich práv ) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám pričinil o znehodnotenie

alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ
sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie
vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že
navrhovateľ mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky.

Navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI
(štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI ) ,
či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na
výplatu údajných vyrovnacích podielov. Súd s poukazom na ustálený skutkový stav dospel k záveru,

že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej výške. A len v
prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne
by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľ vložil
finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa Stanov družstva
PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou

zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne
hospodárili s majetkom družstva.

Súd vec ( uplatnený nárok navrhovateľa ) posúdil v prvom rade vec v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v

znení neskorších predpisov. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala
relevantné rozhodnutia ( uvedené v odôvodnení ), pričom súd nezistil ani prieťahy v jej konaní , NBS
postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch

a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade.Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom označenou škodou,
ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy ( vkladu ) do PDSI a navrhovateľom označeným údajným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť, a

ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi,
nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril PDSI. Uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi
(členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI
a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto
skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom

hospodárení PDSI ( družstva ) v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná
činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka
navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by
mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.

Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom
prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie.
Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase Stanovami družstva ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská

schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Súd na záver ešte poukazuje na výsluch správcu konkurznej podstaty
úpadcu PDSI JUDr. Mareka Letkovského, z ktorého okrem iného vyplýva, že celková výška pohľadávok
prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur ( v danom prípade sa nejedná iba o jeden

vklad jedného člena ) ako aj na skutočnosť, že NBS dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní
podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu ( listinný dôkaz sa nachádza v súdnom
spise ). Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru
boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §

221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní
zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu

titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 ( veta prvá ) O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.