Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Janka Butašová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/197/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711208490
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2711208490.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: F. T., A.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX X. o zaplatenie 2140,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 20.12.2011 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2140,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy

1923,27eurod9.12.2006dozaplateniaatrovykonania.Navrhovateľnávrhodôvodniltým,ženazáklade
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka z 8.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči
odporcovi. Navrhovateľ tvrdil, že postupca uzavrel s odporcom dňa 14.2.2005 Zmluvu k úverovému účtu
alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla odporcovi kreditnú

platobnú kartu, prostredníctvom ktorej jej odporca vykonával bezhotovostné (platby za tovar a služby u
obchodníka) a hotovostné platobné operácie (výber hotovosti z bankomatu, v banke alebo zmenárni) na
území Slovenskej republiky alebo v zahraničí na ťarchu kartového účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol
postupcaodporcoviúver,ktorýbolomožnéčerpaťkreditnouplatobnoukartouatodovýškyposkytnutého
úverového limitu. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy

o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Citované je ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2140,95
€, ktorá pozostáva z istiny 1923,27 €, riadneho úroku 171,90 eur, úroku z omeškania 20,88 € a
ostatného príslušenstva a poplatkov 24,90 eur, v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu,
kde postupca deklaruje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, generovanú bankovým
systémom a je aktuálnou sumou postúpenej pohľadávky. Odporca ku dňu podania návrhu uhradil sumu
0,01eur.Navrhovateľsiuplatnilzákonnýúrokzomeškaniaododňa9.12.2006t.j.ododňanasledujúceho

po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/197/2011-39 zo dňa 7.5.2012, ktorým návrh navrhovateľa
zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom. Proti rozsudku podal navrhovateľodvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.11Co/311/2012-73 zo dňa 29.1.2014 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení uviedol, že úlohou súdu
prvého stupňa bude v ďalšom konaní v prvom rade vykonať dôkaz - výsluchom odporcu na podstatnú

skutkovúokolnosťatoexistenciudlhu,ktorýmalvzniknúťzoZmluvykúverovémuúčtuzodňa14.2.2005.
Následne musí vyhodnotiť aj právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom Zmluvou k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX, už aj s ohľadom
na to, že zo žiadosti o poskytnutí karty mal odporca vystupovať v postavení podnikateľa, čo by
vylučovalo aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa. Naopak, ak by dospel k záveru, že v postavení

podnikateľa nevystupoval, t.j. bol spotrebiteľ a na daný právny vzťah je treba aplikovať normy na
ochranu spotrebiteľa, bude zároveň potrebné s ohľadom na to, že s účinnosťou od 1.3.2010 bolo
skoršie ustanovenie § 153 O.s.p. doplnené novým odsekom 4 zakotvujúcim, že ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu. Zmluva bola s odporcom uzatváraná ako s podnikateľom
a bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Čo sa týka skončenia úverového vzťahu medzi bankou

a navrhovateľom k tomu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ navrhovateľ disponuje spisom
banky odovzdaným mu pri postúpení pohľadávky, nie je v ňom žiadny dokument napríklad výpoveď,
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, alebo odstúpenie od zmluvy s odporcom a navrhovateľ vychádza z
toho, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi trvá.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a rozhodol bez účasti odporcu a prihliadol na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe
listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o bezplatnú aktiváciu karty Viac, obchodnými podmienkami
Všeobecnej úverovej banky a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby
občanov, výpisom z účtovných kníh, Výzvou na zaplatenie zo dňa 3.8.2005, Zmluvou o postúpení
pohľadávokaknejpatriacouPrílohouč.1,Pokusomozmierz3.10.2011,správamiVšeobecnejúverovej

banky a.s., výsluchom zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu, ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 19.1.2005 odporca písomne požiadal o aktiváciu karty Viac, pričom žiadosť obsahuje osobné údaje
o žiadateľovi, informácie o bývaní žiadateľa, informácie o zamestnaní a finančnú situáciu žiadateľa, ktoré

vypĺňalodporcavpisovanímdopredtlačenýchkolóniek.Žiadosťsúčasneobsahujeajvopredpredtlačené
vyhlásenia najmä o tom, že odporca bol oboznámený s Obchodnými podmienkami a cenníkom, že bol
oboznámený so spôsobom výpočtu výšky ročného percenta miery nákladov, ktorá by bola 9,81 % za
predpokladu, že: priemerná výška úverového limitu je 38.000 Sk, klient nečerpá ďalšie prostriedky a
mesačne splatí minimálnu mesačnú splátku 5%, t.j. 1900 Sk + úrok + poplatok a dobo splatnosti je 20

mesiacov. Žiadosť tiež obsahovala ustanovenie o tom, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB,
a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní Karty Viac uzatvorenej medzi držiteľom hlavnej/
dodatkovej karty a VÚB, a.s. podľa § 269 ods. 2 z.č. 513/1991. Žiadosť bola schválené dňa 1.2.2005.
Z odpovede na výzvu splnomocnenca navrhovateľa zo dňa 21.9.2015 súd zistil, že splnomocnenec
navrhovateľa zaslal súdu zmluvu, kde je vyznačený typ zamestnaneckého pomeru a profesia odporcu

a platobnú históriu odporcu, z ktorej vyplývajú úhrady odporcu aj čerpanie finančných prostriedkov. Z
platobnej histórie tak jasne vyplýva, že odporca úverovú kartu využíval.

Z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte XXXXXXXXX súd zistil, že VUB banka viedla k menu
odporcu prehľad histórie transakcií na kartovom účte XXXXXXXXX a to od 18.2.2005 do 1.2.2006, takto

je prehľad transakcií vyhotovený. Z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte odporcu XXXXXXXXX
vyplýva, že odporca využíval kreditnú kartu P. I. B. na výber finančných prostriedkov, pričom mu boli
právnym predchodcom navrhovateľa účtované poplatky za výber hotovosti z bankomatu, poplatok za
omeškanie, základný úrok a sankčný úrok.Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 28.9.2015 súd zistil, že živnostenský list odporcu je z
21.2.2003, právoplatný 4.3.2003, zmenové rozhodnutie podnikateľská činnosť odporcu pozastavená od

30.11.2011 do 29.11.2014, zmena bola 16.9.2004 v súvislosti s ohlásenou prevádzkou, ďalšia zmena
5.4.2005 zrušenie prevádzky, ďalšia zmena 22.1.2010 zriadenie prevádzky.

Zo správy splnomocnenca navrhovateľa zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že navrhovateľ nedisponuje
dokladom o prevzatí kreditnej karty odporcom, karta bola zasielaná poštou.

Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet pre fyzické osoby občanov postupcu boli súdu doručené navrhovateľom. Podľa ich posledného
ustanovenia boli účinné od 4.4.2005, sú pripravené na formulárovej predtlači a nie sú odporcom
podpísané.

Súd z výzvy na zaplatenie z 3.8.2005, vyhotovenej VÚB bankou a.s. zistil, že jej adresátom bol odporca.
Banka odporcovi oznamuje, že neuhradil minimálnu splátku z celkovej dlžnej sumy, z toho dôvodu
bola jeho karta zablokovaná. K dátumu 3.8.2005 je celková výška dlžnej sumy 2089,24 eur (62940,50
Sk) k číslu účtu XXXXXXXXXX. Banka vo výzve uviedla, že ak odporca v lehote 20 kalendárnych dní
od dátumu vystavenia tejto výzvy neuhradí v prospech kartového účtu minimálnu splátku 412,72 eur

(12433,60 Sk), je banka oprávnená postupovať v zmysle platných Obchodných podmienok Všeobecnej
úverovej banky a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok I. zo dňa 8.12.2006 súd zistil, že ju uzavreli Všeobecná úverová
banka a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok

postupcu postupníkovi. V prílohe k zmluve o postúpení sú uvedené údaje o odporcovi, jeho meno,
adresa Q. XX, X., číslo kartového účtu XXXXXXXXX, zostatok 08/12/2006 v sume 64498,10 Sk, istina
8/12/2006 v sume 57940,50 Sk a príslušenstvo 8/12/2006 v sume 6557,60 Sk.

Z pokusu o zmier zo dňa 3.10.2011 súd zistil, že navrhovateľ titulom odkúpenia pohľadávky vyzval

odporcu na zaplatenie záväzku vo výške 3345,17 eur najneskôr do 10.10.2011.

Podľa správy právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 12.5.2016 F. T., r.č. XXXXXXXXXX , Q. XXXX/
XX, XXX XX X. bol zriadený bežný účet fyzickej osoby XXXXXXXXXX dňa 31.10.1995 a tento bol
zrušený3.4.2006.EvidujekreditnúkartupodVS:XXXXXXXXXX,ktorábola8.12.2006predanáagentúre

EOS KSI SLOVAKIA.

Odporca počas výsluchu uviedol, že čo sa týka tých prostriedkov, ktoré čerpal od VUB, a.s., použil ich pre
osobné účely, na osobnú potrebu, použil ich na bývanie, to, čo obdržal od banky, ani nemá zaevidované
ako podnikateľ vo svojom účtovníctve. Nepamätá si, či sa ho banka pri jeho žiadosti o poskytnutie úveru

pýtala, či berie úver pre potreby podnikania. On bol v tom čase podnikateľom, ale úverom chcel riešiť
potrebybývania,vtomčasesasťahovali.Prerábaldomusvojejbabky.Nepamätási,vakejvýškemuboli
bankou poskytnuté finančné prostriedky. Nemu sa zdá, že vtedy, keď požadoval poskytnúť úver, banka
úver podnikateľom neposkytovala. Nepamätá si, či v čase uzatvárania zmluvy bol ešte zamestnaný u
T. X..H..E.. alebo F. S. X..H..E.. alebo či už bol podnikateľom. Čo sa týka poskytnutia peňazí tieto mu

boli bankou pripísané na jeho účet a je možné, že peniaze čerpal aj kreditnou platobnou kartou. Uviedol
k podpisu na žiadosti o aktiváciu karty viac, že tam kde je reklama na B. kartu je jeho vlastnoručný
podpis v rámčeku, v ktorom vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke. Uviedol, že si
nepamätá, koľko z úveru čerpal, ani takú kartu. Nemu sa zdá, že v roku 2005 už nemal vo VUB vedený
bežný účet. Odporca uviedol, že on sa mylne domnieval, že sa jedná o spor z úveru, nepamätá si, že

by mal od VUB kartu typu P. B., myslí si, že úver vo VUB už je splatený. Úver od VUB bral, nepamätá
si, v ktorom roku bral úver na bývanie. Nevie povedať, či P. B. bola k úveru. VUB dokladal pri žiadosti o
úver daňové priznanie živnostníka. On nepodpisoval toto tlačivo v banke, ale asi v B.. Odporca namietol
k tvrdeniu navrhovateľa, že s bola uzatvorená zmluva ako s podnikateľom, že potom by k zmluve malo
patriť aj daňové priznanie, žiadal zodpovedať navrhovateľa, či k tejto zmluve sú, alebo nie sú iné doklady,

vyriešiť na základe čoho mu bola vydaná karta, podpis na tlačive je jeho. Keď kartu podpisoval, musel
zdokladovať príjem. Odporca uviedol, že on kartu vôbec nepoužíva, ani nevie, či je karta aktívna, či takú
kartu má.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( §
476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o
otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy

o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok

uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v
obchodnom styku.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.2005 (ďalej len Občiansky
zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 2 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia, ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( v znení
účinnom do 30.6.2006):
§ 1 ods. 1 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa,
§ 2 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené sposkytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem

úrokov.§ 3 ods. 1 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci,
§ 3 ods. 1 a 2 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
§ 4 ods. 1 a 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb

s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,

spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
§ 4 ods. 3 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský
úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky,
za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa
podľa § 7,

§ 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba,
§ 4 ods. 6 veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon
upravujeniektorévzťahysúvisiacesovznikom,sorganizáciou,riadením,podnikanímasozánikombánk
so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných

subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Súd,viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,nazákladevýsluchuodporcu,ktorýuviedol,žepodpis
na žiadosti o bezplatnú aktiváciu karty Viac je jeho, dospel k záveru, že došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), pričom

z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte odporcu XXXXXXXXX mal preukázané, že odporca
kartou uskutočňoval výbery platobnou kartou, teda zo strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo
k poskytnutiu úveru odporcovi. Ďalej z výsluchu odporcu zistil, že i napriek tomu, že v čase uzatvorenia
zmluvy, bol podnikateľom, zmluvu neuzatváral ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba, úverom chcel riešiť
potreby bývania t.j. osobné potreby, teda nebral si úver na podnikateľské účely.

V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na navrhovateľa
bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je navrhovateľ vo veci aktívne legitimovaným
účastníkom po oboznámení sa s rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/203/2015-394
z 19. mája 2015 účastníkov CASH COLLECTORS, SK proti žalovanej XY, bytom A. N. o zaplatenie

sumy s príslušenstvom, rozhodujúc o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo 14. januára 2015 č.k. 10C/73/2012-361 v spojení s opravným uznesením zo 14.1.2015 č.k.
10C/73/2012 - 366 odvolací súd uvedeným uznesením rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku,
ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť sumu s príslušenstvom, zrušil opravné uznesenia,
pričom z odvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že vo veci ide o pohľadávku, postúpenú

SLSP a.s. na navrhovateľa - postupníka, ktorým je v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách subjekt,
ktorý bankou nie je. Čo sa týka skutkového opisu, krajský súd vychádzal z toho, že žalovanej SLSP
a.s. poskytla v roku 2006 splátkový úver a podľa zmluvy o úvere mala konečná splatnosť úveru nastať
21.10.2006. Pohľadávka z úveru bola SLSP a.s. postúpená na subjekt, ktorý nebol bankou, zmluvouo postúpení pohľadávok z 21.10.2010. Krajský súd v odôvodnení poukázal na čl. 7.6 bod 7.6.1 VOP
Slovenskej sporiteľne a.s., týkajúci sa aj vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ukončenia zmluvy
o úvere výpoveďou zo strany banky alebo ukončenia odstúpením bankou. Konštatuje sa, že SLSP

a.s. nevyužila ani jednu z možností a pohľadávku postúpila bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu
splatnosť, resp. zanikol spôsobom uvedeným v čl. 7.6., mimoriadnu splatnosť vyhlásil postupník. Krajský
súd dospel k záveru, že ak zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od
nej, nemožno urobiť záver o tom, žeby úver bol spolu s úrokmi splatný. Splatnými sa stali iba jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Podľa odôvodnenia s odkazom na

§ 92 ods. 8 zákona o bankách je vyvodené, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu so záverom, že ak nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v
celosti inému subjektu. Krajský súd v odôvodnení uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávok je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, podľa zásady nikto nemôže previesť na iného viac
práv ako má, je uvedené, že ani postupník v zmluve z 21.10.2010 nemohol previesť ako postupca

ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.12.2010 na žalobcu, aj táto zmluva je preto neplatná
a žalobcovi preto chýba v spore aktívna legitimácia. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru je
uvedené, že ide o úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru a žalobca zrejme nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pretože nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a
nebol oprávnený zrejme ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. K obdobným záverom ohľadom

aktívnej legitimácie toho, kto nadobudol pohľadávku z úveru od banky so zameraním sa § 92 ods. 8
zákona o bankách a pred postúpením pohľadávky ukončením právneho vzťahu z úverovej zmluvy
banky (veriteľa) a odporcu (dlžníka) dospel aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn.
6Co/119/2013 z 29.5.2014, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29C/194/202-110 z
10.4.2013 týkajúci sa účastníkov EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava proti žalovanému XY, bytom Q v

zaväzujúcej časti žalovaného, zaoberajúc sa aj otázkou premlčania jednotlivých splátok. Súdu prvého
stupňa bolo odvolacím súdom vytknuté, že sa pred prejednávaním veci nevyporiadal s namietanou
aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Pokiaľ sa týka dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa
je uvedené, že nie je preukázané listinnými dôkazmi, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval
žalovaného na plnenie dlžných splátok a javí sa preto, že aktívna legitimácia žalobcu na uplatnený

nárok je daná len čo do časti pohľadávky. Uvádza sa, že prvostupňový súd mal v súvislosti s posúdením
námietky premlčania zistiť, či zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy
alebo či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie
navrhovateľa vo veci účastníkov súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v
Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní navrhovateľa EOS

KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012 a zdôvodnené, že banka
mohla postúpiť na navrhovateľa len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy
o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods.
8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so

zákonom je absolútne neplatná a navrhovateľovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu a na
na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/328/2015 z 20.4.2016, v ktorom súd dospel k záveru, že
navrhovateľovi EOS KSI Slovensko s.r.o. sa nepodarilo pri postúpení pohľadávky od banky preukázať
aktívnu legitimáciu, nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky Slovenskej
sporiteľne a.s. voči odporcovi ako dlžníkovi. Pre závery, vyjadrené v uvedených rozhodnutiach krajských

súdov, týkajúcich sa vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľov, ktorí v podstate o sebe tvrdili tak ako aj vo
veci Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/197/2011 navrhovateľ, že sú aktívne legitimovaným účastníkom
z postúpenej pohľadávky bankou, súd v prvom rade riešil otázku, či je alebo nie je navrhovateľ v spore
účastníkom aktívne legitimovaným v konaní.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia
sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia

(navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.
Navrhovateľ sa v konaní po odporcovi domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o
postúpení bankovej pohľadávky novým veriteľom odporcu. Pohľadávka je nárok veriteľa požadovať od
dlžníka peňažné plnenie, navrhovateľ tvrdil, že má voči odporcovi peňažnú pohľadávku.V konaní bolo zmluvou o úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávok I. preukázané, že pohľadávka
vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou

skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení
§ 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého
podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a
dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa stal na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po odporcovi mu niečo dať a že je oprávnený
to požadovať dôvodu, že je namiesto postupcu veriteľom odporcu na základe postúpenej peňažnej
pohľadávky.

V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju
písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho

záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so
všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení
a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestáva
byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej
ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526

ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník
upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia.
Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila

odporcovi postúpenie pohľadávky voči odporcovi postupníkovi t.j. navrhovateľovi. Kým postupca
dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh
splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Navrhovateľ sa pre neexistenciu právneho úkonu
postupcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol stať veriteľom odporcu namiesto postupcu.
Zmluva o postúpení pohľadávky medzi bankou a navrhovateľom síce môže byť právnym úkonom

platným, súd jej platnosť neskúmal, ale zaväzuje iba jej strany, to je postupcu a postupníka, nie odporcu,
voči nemu ako dlžníkovi je neúčinná. Súd preto vyvodil vo veci účastníkov, že veriteľom odporcu zostala
banka a navrhovateľovi v konaní chýba aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu.

Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe

veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu jej oznámené
postúpenie postupcom, pokiaľ nejde o zmluvu, kde jednou stranou je spotrebiteľ. Občiansky zákonník
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky chránil spotrebiteľa pred postúpením pohľadávky na
tretiu osobu, ktorá bankou nie je, cez ustanovenie § 53 ods. 2 písm. b). Napriek tomu, že v zmluve

o úvere nie je vyjadrený súhlas spotrebiteľa k právu budúceho postupcu previesť práva a povinnosti z
úverovej zmluvy na iný subjekt, došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky a malo dôjsť k zmene
v osobe veriteľa odporcu. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu taký prevod práv a povinností, ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka.
V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda dodávateľa a spotrebiteľa, z ktorej by vyplývalo, že dal

dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej s odporcom
je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka, pretože prevodom na subjekt,
ktorý bankou nie je došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby banka
postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky
Slovenska podľa zákona o bankách. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky

zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva z
ustanovení občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.

V zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase zmluvy o úvere nie je vylúčené
ani postúpenie pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu.

Pri vyriešení otázky, či sa stal navrhovateľ veriteľom odporcu, súd vzal v úvahu aj skutočnosť, že
postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečokonať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej
činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z návrhu navrhovateľa
je zrejmé, že odporca sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, pretože neplnil minimálne mesačné splátky dohodnuté v zmluve o úvere
riadne a včas. Ako vyplýva z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, predpokladom vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom je predchádzajúca dohoda veriteľa a dlžníka o práve veriteľa
pri omeškaní dlžníka požadovať od neho plnenie naraz . Súdu nebol v konaní predložený žiadny
dôkaz, spôsobilý preukázať, keď bolo podľa zmluvy o úvere dohodnuté plnenie v splátkach, že

medzi bankou a odporcom došlo k dohode o práve banky pri porušení povinnosti dlžníka splácať
splátky riadne a včas, teda pri jeho omeškaní, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z Obchodných
podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. bolo preukázané, že ani v tomto, odporcom nepodpísanom
dokumente, nie sú ustanovenia, týkajúce sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Podľa čl. 9 bod 1
dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami Všeobecnej úverovej banky, a.s. a
súhlasí s nimi. Obchodné podmienky sú určitým dokumentom podnikateľa, tu banky, do ktorého sa

premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj
skvalitňuje proces kontraktácie. Bežne ich využívajú podnikatelia vo vzájomných vzťahoch, ich použitie
v obchodných vzťahoch Obchodný zákonník s využívaním osobitných zmluvných dojednaní počíta v
ustanovení § 273. Umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a povinností
zmluvných strán. Pritom obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že

zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Odsek 1 ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka rozlišuje
všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky. Režim použitia oboch druhov podmienok
jezhľadiskazáväznostirôzny.Privšeobecnýchobchodnýchpodmienkachsapredpokladá,žekaždému,
kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe. Preto odsek 1 ako predpoklad ich
záväznosti požaduje odkaz na všeobecné obchodné podmienky v zmluve, čo je vyjadrené aj v zmluve o

úvere uzavretej s odporcom. Odkazom sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu
zmluvy, strany tým dajú najavo, že ich vôľa smeruje k tomu, aby sa stali obsahom zmluvy, a tým
pre obe strany záväznými. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje
ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú
im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Odporca pri

uzatváraní zmluvy o úvere s Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými
podmienkami tejto banky a súhlasí s nimi a v takom prípade sa môže jednať iba o iné obchodné
podmienky podľa § 273 Obchodného zákonníka. Odporca nevystupoval ako podnikateľ v tej obchodnej
oblasti, v ktorej vystupuje ako podnikateľ banka, a nie je splnené, že ak sa ho má dotýkať obsah OP
a zaväzovať ho, že by mu ako priemernému spotrebiteľovi vôbec mohli byť známe. Napriek tomu, že

základný právny vzťah, z ktorého záväzok odporcovi vznikol, je upravený ako záväzkovoprávny vzťah
a absolútny obchod v Obchodnom zákonníku, postavenie odporcu ako podnikateľa v zmluve o úvere
je vylúčené, v zmluve vystupoval ako spotrebiteľ, pretože úver nepožadoval na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, ale pre svoju osobnú potrebu a úver nebol požadovaný ani spotrebovaný
pre účel povolania, zamestnania ani pre podnikanie. Zmluva o úvere uzavretá medzi Všeobecnou

úverovou bankou, a.s. a odporcom je zmluvou formulárovou vrátane OP, sú predtlačou, vypracovanou
a používanou Všeobecnou úverovou bankou, a.s. pri svojom podnikaní s veľkým množstvom ďalších
svojich klientov, podnikateľov aj spotrebiteľov, s ktorými uzatvára úverové zmluvy a so spotrebiteľmi
ich dohoduje za rovnakých podmienok, určených bankou, pričom spravidla klienti obsah zmluvy
nevyjednávajú, t.j. práva a povinnosti z nej vyplývajúce sú zadané dodávateľom u všetkých zmlúv v

rovnakom čase za rovnakých podmienok a odlišujú sa iba menom spotrebiteľa, zmluvné podmienky sú
stanovené dodávateľom služby spotrebiteľovi. Znaky typovej formulárovej zmluvy vykazuje aj zmluva
o úvere uzavretá s odporcom a v takejto zmluve je uvedené v čl. 9 bod 1 vyhlásenie odporcu
(dlžníka), že sa oboznámil s obchodnými podmienkami Všeobecnej úverovej banky, a.s. a súhlasí s
nimi. Úplný návrh zmluvy o úvere aj s obchodnými podmienkami predložila odporcovi banka, odporca

mohol zmluvu buď ako celok prijať alebo odmietnuť, podmienky zmluvy nemohol vyjednať. Ustanovenie
§ 262 Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa,
že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle
§ 261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Zákon dáva možnosť dohodou
rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. V úverovom vzťahu vzniknutom medzi Všeobecnou

úverovou bankou, a.s. a odporcom ide o prípad, keď iba na strane veriteľa je podnikateľ. Došlo k
tomu, že si spotrebiteľ podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zhoršil svoje zmluvné postavenie, pretože OP boli
všeobecne známe iba dodávateľovi, podnikateľovi poskytujúcemu službu a ním vopred podmienky boli
pripravené. Odporca si podpisom časti zmluvy, vopred pripravenej dodávateľom zhoršil svoje zmluvnépostavenie, pretože vyhlásil, že sa cíti byť viazaný aj tou časťou zmluvy, ktorej obsah nepoznal. Súd
pretonatievzťahy,ktoréObchodnýzákonníkneupravuje,aplikovalustanoveniaObčianskehozákonníka
o uzatváraní zmlúv a to v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože Obchodný

zákonník pozná iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch (§ 266 Obchodného zákonníka) a
niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy (§ 269 Obchodného zákonníka) a v súvislosti s písomnou
formou právneho úkonu vyžadujúcou sa pre jeho platnosť podľa § 40 ods. 1 OZ vyvodil, že ak bola
zmluva uzavretá písomne a túto formu vyžaduje aj zákon o spotrebiteľských úveroch pre jej platnosť,
ak písomne vyhotovené OP mali byť súčasťou písomnej zmluvy a mali sa stať súčasťou písomnej

zmluvy o úvere, na znak súhlasu s obsahom zmluvy, t.j. vzájomných práv povinností účastníkov v
nich uvedených a nahrádzajúcich časť zmluvy, mali byť podľa § 40 ods. 3 OZ odporcom podpísané.
V konaní neboli predložené odporcom podpísané OP a tieto sa nestali platnou súčasťou zmluvy o
úvere. Navrhovateľ v konaní nepredložil dôkaz, svedčiaci k tomu, že odporca podpísal okrem zmluvy
o úvere akékoľvek ďalšie súčasti zmluvy a takýto právny úkon je podľa § 40 ods. 1 OZ a § 272
Obchodného zákonníka neplatný, pričom pre nedodržanie zákonom predpísanej formy právneho úkonu

ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. OP sú neplatné ako celok. Oprávnenie veriteľa vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť nie je stanovená v podpísanej zmluve o úvere. Súd nemá preukázané, že
banka vyhotovila výzvu podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Do dňa 8.12.2006, t.j.
do dňa podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi bankou a navrhovateľom bola
veriteľom odporcu nepochybne banka a banka postúpila na navrhovateľa nesplatnú pohľadávku. Za

splatnú postúpenú pohľadávku bankou by bolo možné jej pohľadávku považovať vtedy, keď by v
konaní bolo preukázané, že nastal deň alebo obdobie, počas ktorého má dlžník povinnosť veriteľovi
plniť pred postúpením pohľadávky. Nebolo tvrdené ani zistené v konaní ukončenie zmluvy výpoveďou
ani odstúpením od zmluvy.

Navrhovateľ v ním vyhotovenom pokuse o zmier uviedol, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka,
a.s. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom neuviedol deň, ku ktorému mala byť vyhlásená a
ani nijakým dôkazom nepreukázal, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom
došlo. Naopak právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v spise banky odovzdanom
navrhovateľovi pri postúpení pohľadávky nie je žiadny dokument napr. výpoveď, vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti alebo odstúpenie od zmluvy s odporcom a navrhovateľ vychádza z toho, že zmluvný vzťah
medzi účastníkmi trvá.

Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace

so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky
poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovo-právnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo
požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj
u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal. Ak v
konaní nebolo preukázané, že banka urobila platne zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k

tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením záväzku, má
súd za to, že nebol ani splnený základný predpoklad postúpenia pohľadávky v ustanovení § 92 ods.
8 zákona o bankách, ďalej nebolo preukázané navrhovateľom, že banka splnila povinnosť postupcu
voči dlžníkovi pri postúpení pohľadávky a v konaní tak neboli preukázané zákonné predpoklady na
postúpenie pohľadávky bankou na navrhovateľa. Podľa názoru súdu zákonodarca ustanovením § 92

ods. 8 zákona o bankách dal oprávnenie banke postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník
po tam stanovenú dobu v omeškaní a sledoval ten cieľ a naplnenie účelu zákona o bankách, aby banka
podnikla kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom,
keďže poskytovanie úverov a ich správa je podľa zákona o bankách jednou z jej hlavných činností,
upravených zákonom. V konaní nebol preukázaný jeden z predpokladov pred postúpením pohľadávky

na navrhovateľa a postúpenie je svojím účelom a obsahom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok nemohol nadobudnúť navrhovateľ právo veriteľa domáhať sa po
odporcovi ako dlžníkovi splnenia záväzku. „Skutočným“ veriteľom odporcu zostala Všeobecná úverová

banka, a.s. Na strane navrhovateľa nie je daná aktívna legitimácia na podanie návrhu, práva veriteľa
mu nesvedčia, čo je dôvodom vedúcim súd k zamietnutiu návrhu. Bezpredmetným je preto zaoberať sa
hodnotením ďalších častí dôkazu ako sú jednotlivé časti obchodných podmienok Všeobecnej úverovej
banky, a.s., či skúmať, či je nárok navrhovateľa premlčaný úplne alebo čiastočne alebo vzhľadomna spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, či vznikol navrhovateľovi nárok na poplatky, úroky podľa
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a do akej výšky, prípadne či zmluva o úvere neobsahuje
pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky, zo zákona neplatné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pre rozhodnutie o trovách sa v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p vyžaduje, aby bol podaný návrh na rozhodnutie
o trovách a podľa ods. 2 aby boli vyčíslené v lehote tam stanovenej. Navrhovateľ návrh na rozhodnutie
o trovách konania podal, ale právo na ne mu pre jeho neúspech v konaní nesvedčí. V konaní úspešný

odporca si náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania neuplatnil, ani mu žiadne zo spisu
nevyplývajú, súd preto rozhodol, že sa odporcovi náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania
nepriznáva.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.