Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/704/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členov

senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ,
proti odporkyni: C. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, E., o zaplatenie 980,21 eura s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. februára 2015, č.k.
5C/119/2014-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 980,21 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od
05.12.2013 do zaplatenia. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke napadnutý
rozsudok odôvodnil ustanoveniami §657, § 658 ods. 1,§ 52 ods.1,2, , § 53 ods. 1,5 Občianskeho
zákonníka, § 5b/zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) posúdiac zmluvu zo dňa 25.02.2008
č. 23434741 uzavretú medzi odporkyňou a pôvodným veriteľom ako zmluvu spotrebiteľskú. Pôvodný

veriteľ (Všeobecná úverová banka a.s.) postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa 04.12.2013
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 a dlžná suma ku dňu postúpenia predstavovala
sumu 1.480,06 eura. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil v tomto konaní zaplatenie sumy vo výške
980,21 eura ako dlžnú sumu z neuhradenej istiny úveru s ročným úrokom z omeškania 8,25% zo
sumy 980,21 eura od 05.12.2013 do zaplatenia a trovy konania, príslušenstvo pohľadávky vo výške
499, 85 eura si neuplatnil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že
nárok navrhovateľa je nedôvodný pretože je premlčaný ,skúmajúc z úradnej povinnosti ,či si navrhovateľ

uplatnil svoje právo včas. Zmluvu o pôžičke, z ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok uzavrel právny
predchodcasodporkyňoudňa25.02.2008akpostúpeniupohľadávkydošlozmluvouzodňa04.12.2013.
V danom prípade súd konštatoval, že premlčacia doba začala plynúť 22.12.2010, kedy bola pohľadávka
postúpená k vymáhaniu a uplynula 22.12.2013. Navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy domáhal
návrhom podaným na súde dňa 29.04.2014 , čo je po uplynutí trojročnej premlčacej doby (22.12.2013),
v ktorej si mohol svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatniť po prvý raz na súde (§ 101 Občianskeho
zákonníka), no navrhovateľ podal žalobu až 29.04.2014, preto jeho návrh ako premlčaný zamietol. O

náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP") a úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si žiadne neuplatnila.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
odvolací súd vyhovie návrhu, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil
s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že v

danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola uzavretá 25.02.2008 a v období do 31.12.2007 sa
ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka nevzťahovali na úverové zmluvy, preto mal súd daný
právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok úveru spolu s úrokom z omeškania až do

zaplatenia. Ďalej namietal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zák.č.250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pretože toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.05.2014.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a
konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania navrhovateľa podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého

stupňa ( § 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 OSP), za
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach s tým rozdielom, že výška i čas plnenia (splatnosť
jednotlivých splátok) sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky dospievajú dodatočne podľa zvoleného

splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a
právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri
plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých
splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok potom
zaniká postupne tak, ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej splátke zvlášť.

V prípade peňažnej pôžičky sa účastníci záväzkového vzťahu môžu dojednať buď na jednorazovom
vrátení požičanej sumy alebo sa plnenie požadovaného dlhu rozdelí na splátky. Ak dlžník plní dlh v
splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez všetkého
splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne
uplatňovať na súde. Toto však platí iba za situácie, ak medzi účastníkmi konania nie je dohodnutá

osobitnásplatnosťnapr.tak,akojetovprejednávanejveci,keďpodľaVOPjeveriteľ(žalobca)oprávnený
požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v prípade omeškania s platením
riadnych splátok v lehote splatnosti.
V prejednávanej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne , keď zamietol žalobu na

zaplatenie sumy 980,21 eura z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Odvolací súd však plynutie
premlčacej doby posúdil inak ako súd prvého stupňa.
Navrhovateľ návrh zdôvodnil uzatvorením zmluvy o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa
(nekonkretizoval subjekt ) a odporkyňou dňa 25.02. 2008, na základe ktorej sa mala odporkyňa zaviazaťposkytnuté finančné prostriedky ( nekonkretizované) splácať v mesačných splátkach riadne a včas
(nekonkretizované). Odporkyňa si túto povinnosť neplanila a s úhradou dlžnej sumy sa dostala do
omeškania (neuvedené kedy) a ku dňu postúpenia pohľadávky 04.12.2013 (uzatvorenie zmluvy o

postúpení pohľadávok) dlhovala sumu 1480,06 eura, z ktorej si navrhovateľ uplatnil sumu 980,21 eura
z titulu neuhradenej istiny úveru so zákonným ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 980,21
eura do zaplatenia (§ 517 od. 2 Obč. zákonníka). Z listín priložených k návrhu vyplýva, že medzi
odporkyňou a Všeobecnou úverovou bankou a.s. bola dňa 25.02.2008 uzavretá „Zmluva o vydaní a
používaní kreditenej karty VÚB a.s.“, vydanej v spolupráci so správcom (Cosumer Finance Holding, a.s.)

podľa ktorej bol odporkyni schválený úverový rámec 30.000Sk ( 995,82 eura ) s mesačnými splátkami
1000Sk (33,19 eura). Dňa 04.12.2013 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupcom
a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a z prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o. a Všeobecnou úverovou bankou
a.s. zo dňa 04.12.2013 vyplýva, že výška úveru poskytnutého odporkyni bola 995,82 eura, odporkyňa
začala splácať úver po 33,19 eura mesačne od 25.02.2008 do26.03.2010 , spolu zaplatila 796,58 eura

a od 24.04.2010 už úver nesplácala. Navrhovateľ v súlade s bodom 35. Všeobecných obchodných
podmienok pre používanie a vydanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. pristúpil k
vyhláseniu okamžitej splatnosti celého zostatku dlhu pre neplatenie splátok, ktorý ku dňu zospoplatnenia
06.08.2010, predstavoval sumu 1480,06 eura (980,21 istina, 358,79 eura poplatky, 97,34 eura základný
úrok a 43,72 eura sankčný úrok). Navrhovateľ si návrhom podaným na súd dňa 29.04.2014 uplatnil

istinu 980,21 eura s úrokom z omeškania 8,25% od 05.12.2013 (deň nasledujúci po uzatvorení zmluvy
o postúpení).
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku navrhovateľa, premlčaciu lehotu
posúdil podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil dňom postúpenia
pohľadávky k vymáhaniu 22.12.2010 (tento deň je nesprávny, lebo k postúpeniu pohľadávky došlo

04.12.2013). Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu uzatvorenú medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa (Všeobecnou úverovou bankou. a s.) ako zmluvu spotrebiteľskú (ide o
zmluvu o úvere), ale nesprávne posúdil počiatok plynutia premlčacej doby ( od postúpenia pohľadávky),
pretože správne začala premlčacia lehota plynúť zospoplatnením celého zostatku neuhradeného úveru
(06.08.2010) , trojročná premlčacia lehota začala plynúť 07.08.2010 a uplynula 07.08.2013 a žalobca

sa domáhal svojho nároku na súde až dňa 29. 04. 2014. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci -
premlčaním podľa Občianskeho zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň
07.08.2010 , pričom posledným dňom premlčacej trojročnej lehoty bol deň 07.08 .2013. Za situácie,
že žalobca podal návrh súdu dňa 29. 04. 2014, je potrebné konštatovať, že návrh bol uplatnený na
súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie navrhovateľa preto v tejto časti nie je dôvodné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť
novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom
č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem

Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvostupňový súd preto správne aplikoval na danú vec trojročnú
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru (09.
06. 2010) mohol žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku
mu uplynula 09.06. 2013. Návrh na začatie konania podal na súd 29. 04. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej
doby.

Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa spočívajúcu v porušení
rovnosti účastníkov konania, keď súd prvého stupňa uplatnil § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a bez toho,
že by niektorý z účastníkov vzniesol námietku premlčania, súd ju skúmal ex offo. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z. z. zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslobodenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby na to bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Predmetné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. tak zakotvilo súdu povinnosť konania,v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie
nároku ex offo, teda z úradnej povinnosti. Keďže zákon č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu a
absentujú u neho prechodné ustanovenia, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v

čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval v konaní ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. a to aj v konaniach, ktoré začali pred 01. 05. 2014 (rovnaký názor zaujal aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 05. 2016 2MCdo 5/2015). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá teda súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo

na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne
súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu.
Keďžedospelkzáveruoneskoromuplatneníprávažalobcom,správne,zdôvodupremlčania,jehonárok
zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto
záverom súdu prvého stupňa stotožnil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s

ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si žiadne neuplatnil a žiadne mu nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.