Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214922
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114214922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne C. Y., T., Ž. XX, zast. JUDr. Pavlom
Gombošom, advokátom, Košice, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa,
a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Košice,
Němcovej 22, o zaplatenie 2 508,43 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 35C/70/2014-25,
z 20.1.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaná nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že návrh žalovanej z 22.10.2010 na prerušenie
konania podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. zamieta, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2
508,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
804,37 a to k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Pavla Gomboša, advokáta, Moldavská cesta
21/A, 040 11 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 150,00 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná napadla rozsudok včas podaným odvolaním.

Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným mu
17.2.2010 domáhala a čím ho odôvodnila. Konštatoval, že uznesením zo 16.3.2010 konanie sp. zn.
35C/28/2010 vedené uňho spojil s konaním sp.zn. 35C/29/2010, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť

5.5.2010. Ďalej uviedol ako sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo 16.7.2010 žalovaná,
v ktorom žiadala konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému
súdu SR na zaujatie stanoviska a vo veci samej navrhla rozhodnúť tak, že žalobu zamietne a nahradí
žalovanej trovy konania. Uviedol, aké stanovisko podala žalobkyňa podaním z 23.8.2010, že podaniami
z 22.10.2010 žalovaná sa domáhala prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a postúpenie
návrhu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a taktiež prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev,

že uznesením z 18.1.2011 neprerušil konanie podľa návrhu žalovanej z 22.10.2010 podľa § 109
ods. 1 písm. b) O.s.p. a, že na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
2Co/240/2011-450 z 31.1.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré nadobudlo právoplatnosť
13.2.2012, že na pojednávaní 20.1.2015 uznesením návrh žalovanej z 22.10.2010 na prerušeniekonania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol. Citoval znenie § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.)auviedol,žezuvedenéhoustanoveniaO.s.p.jezrejmé,žezákonná
úprava predpokladá, že súd bude na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov

účastníkov niekedy potrebovať na rozhodnutie vo veci samej výklad práva Európskeho spoločenstva
podávaný Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. Účastník konania
nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev. Vlastnou lustráciou v jeho evidenčných pomôckach zistil, že uňho
sú vedené konania vo viacerých právnych veciach občanov s obdobným predmetom sporu, že okrem

týchto žalovaná v postavení žalobkyne vedie spor proti SR, zastúpenej Národnou bankou Slovenska
(ďalej len NBS) o náhradu škody spôsobenej jej pri výkone verejnej moci, ktorú jej spôsobil predchodca
NBS, pretože Úrad pre finančný trh nezistil pochybenia v kalkulačných vzorcoch pred uzatvorením
poistných zmlúv (23C 74/2009). Po preskúmaní písomného podania žalovanej z 22.10.2010 dospel
k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na postup podľa § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. Pri rozhodovaní o procesnom návrhu žalovanej neposudzoval, či žalovanou uvedené argumenty

sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenia článkov Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva a ustanovenia Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorých výklad žalovaná
žiada, sa týkajú prejednávanej veci. Považoval za nesporné, že prejudiciálna otázka, ktorú žalovaná
navrhla predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie je neprípustná. Otázka právomoci NBS vo veciach
dohľadu nad poisťovníctvom právny základ pre rozhodnutie v danom prípade nevytvára, NBS nie je

zmluvnou stranou z poistnej zmluvy, práva a povinnosti z nej vyplývajúce nemôže ovplyvniť. Povinnosť
predložiť predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie navyše má v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie
(Vaasen - Göbbels, 61/65, Broekmeulen, 246/80) len ten vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore, t.j. súd, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný

prostriedok. Podľa platného právneho poriadku všeobecný súd I. stupňa takýmto súdom nie je. Pre
posúdenie predmetu sporu sa javí byť preto významným preskúmať, či závery akéhokoľvek imperatívu
vyplývajúceho z protokolu o vykonaní dohľadu NBS nad činnosťou žalovanej sú zákonné a majú vplyv
na posudzované konanie. Je toho názoru, že žalovaná v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS
mala možnosť, namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre

uzavretieobčiansko-právnychzmlúvaneústavnosťpostupuNBSprivýkonedohľadu.Podľajehonázoru
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Štatút Európskeho systému centrálnych bánk, resp. ich
ustanovenia, výklad ktorých žalovaná žiada, sa netýkajú merita veci, ktorou je určenie platnosti poistnej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre
posúdenie predmetu sporu sú totiž dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení,

nie rozhodnutie o predbežných otázkach nastolených žalovanou. Konštatoval, že na základe návrhov
žalobkyne uznesením zo 6.8.2012 spolu s opravným uznesením č.k. 35C/28/2010-484 z 3.12.2012
pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že petit mal znieť: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
dlžnú sumu vo výške 2 508,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 508,53
€ od 1.12.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške podľa

záverečného vyčíslenia, k rukám právnej zástupkyni žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uviedol, čo zistil z listinného dôkazu listu NBS č. ODT-7467/2012 z 30.7.2012, že vykonal dokazovanie
prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa, ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovanou, ako poistiteľom poistnú zmluvu
UDP-K číslo 5008100014, produkt UDP-K s dátumom začiatku poistenia 30.11.1996, dátumom konca

poistenia 30.11.2011, doba platenia poistného bola 15 rokov, s mesačným poistným vo výške 351,-
Sk, poistná suma pre prípad smrti bola 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.572,- Sk, že žalovaná
predložila žalobkyni list, ktorým jej oznámila, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné
nezohľadňujevšetkyzáväzkyzjejpoistenia,predložila3alternatívy,akopostupovaťvzmluvnomvzťahu,
že žalobkyňa listom z 12.6. reagovala na list - prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-

K-vyčíslenie, kedy uviedla, že so žiadnou z ponúkaných alternatív nesúhlasí, žiada zotrvať na všetkých
pôvodných podmienkach dohodnutých pri uzatvorení týchto poistných zmlúv a jej stanovisko oznamuje
už opakovane, nakoľko tak učinila už listom z 5.5.2008, že listom zo 20.6.2008 žalovaná oznámila
žalobkyni, že 16.5.2008 došlo na základe ust. Občianskeho zákonníka (ďalej len O. z.) v nadväznosti na
list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. 5008100014 a to s výplatou

odkupnej hodnoty podľa § 788 ods.2 písm. f) O. z., že žalovaná oznámila, že 16.5.2008 o 00,00 hod.
došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie PČSP Rapid, a.s.. a poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou
zmluvou kryté. Odbytné bolo stanovené vo výške 30 610,- Sk, ktorá mala byť „žalovanej“ následnevyplatená šekovou poukážkou. Uviedol, čo zistil z tlačovej správy z 30.4.2008 NBS, ktorej časť znenia
citoval, čo bolo konštatované v protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovanej od 30.4.2007 do
5.9.2007, že v znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené,

že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584 961 tis. Sk uvedenej
v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318 501
tis. Sk, že v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k
vznikuskutočnejškodyvdôsledkunesprávnehourčeniavýškypoistnéhovprodukteUDPK,alepoisťovni

ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom
poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.
Uviedol, čo vyplynulo z listu NBS z 15.2.2008, z notárskej zápisnice N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s
23161/2008 z 2.6.2008, čo vypovedala žalobkyňa, čo zistil z pripojeného spisu OS Košice I. sp. zn.
15C/166/2008 (osobitne poukázal na svedeckú výpoveď JUDr. Jaroslava Škapinca). Skonštatoval, že
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy najmä vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. 52/1024/1995,

nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a vo veci bolo nepochybné, že
poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého. Citoval znenie § 80 písm.
c) O. s. p., čl. 1,3 bod 1,2, čl. 5 bod 1,2, čl. 13 bod 1, čl. 16 bod 1 Všeobecných poistných podmienok
pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995
(ďalej len “VPP”), § 788 ods. 1, 2, 3, § 790 písm. b), § 800 ods. 1, 2, § 801 ods. 1, 2, § 802 ods. 1,

§ 804 O. z., čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/
EHS, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 493, § 497, § 570 ods. 1, § 570 ods. 2, § 572 ods. 2, 3,
§ 574 ods. 1, § 575 ods. 1, 2 O. z., § 31a, § 67, § 70a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení
do 30.3.2008), § 37 ods. 3, § 50a ods. 3 O. z. a uviedol, že pri podaní návrhu na začatie konania
sa žalobkyňa určovacou žalobou v danom prípade domáhala vydania autoritatívneho výroku, že určitý

právny vzťah alebo právo tu je, že následne pripustil zmenu návrhu na začatie konania, kedy predmetom
konania bolo už zaplatenie sumy 2 508,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2
508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa, ako
poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva
a povinností, a to povinnosť žalobkyne platiť dohodnuté poistné po dobu 10 rokov, pričom poistné krytie

malo byť na dobu 15 rokov a žalovaná bola povinná v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti
- smrť a dožitie konca poistenia - vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 50 000,- Sk
v prípade smrti a 75 572,- Sk v prípade dožitia, že žalovaná listom z 20.6.2008 oznámila žalobkyni,
že žalovaná nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a, že 16.5.2008 o 00,00
hod. došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 VPP, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto

termíne nie sú už touto poistnou zmluvou kryté a, že suma 30 610,- Sk (odkupná hodnota) jej bude
následne vyplatená šekovou poukážkou. Poukázal na to, že ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje
podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť
iba na žiadosť poistníka, že žalobkyňa žalovanú nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno
aplikovať čl. 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného, že žalobkyňa nikdy

neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú
zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list z 5.5.2008, 12.6.2008) prejavila vôľu zotrvať
v poistnom vzťahu so žalovanou. Jednostranný úkon žalovanej - Oznámenie o zániku poistenia nemá
oporu ani v ustanoveniach O. z., podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-
ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Zdôraznil, že podľa vyššie uvedeného ustanovenia

VPP, na ktoré sa žalovaná v oznámení odvolávala, žalovaná nemala právo podať žiadosť o zrušenie
poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobkyňa. Ak
žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovanej na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila
svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovanou v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol
medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumela aj žalovaná a preto sa snažil ich právny

vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Poukázal na to, že osobitné dôvody zániku poistenia upravuje
O. z. v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z § 800, § 801 a § 802
O. z., poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej
zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Z § 800 ods. 2 O. z. vyplýva právo každého
z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy.

Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi
konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi
konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného
v zmysle § 801 O. z., čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošloani v zmysle § 802 ods. 1 O. z.. Žalovaná ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpila z dôvodu
vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne
na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku

poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 O. z.. Dospel k záveru,
že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania
ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani
odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 O. z., ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade,
ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z čl. 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci

konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia
zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle
§ 570 ods. 1 O. z. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože
žalobkyňa neprijala žiadnu zo žalovanou ponúkaných zmien poistných podmienok. Ďalej skonštatoval,
že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej
dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 O. z.. Uviedol,

že zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné
pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaná
uviedla matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní.
Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovanou uvedená a daná a nepochybne bola i jedným
z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovanou, pretože ako sama

uviedla, podmienky sa jej zdali výhodné. V neposlednom rade uviedol, že na daný prípad nemožno ani
analogicky použiť výklad § 50a ods. 3 O. z., ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu.
Poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve. Analogická aplikácia daného ustanovenia je
zo strany žalovanej výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený paragraf na skutkové okolnosti
tohto prípadu, s čím sa však nestotožnil. Kľúčová argumentácia žalovanej o zániku poistenia medzi

účastníkmi konania bola postavená na jej tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv.
dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 O. z.. Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť
a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j.
nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o
taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne,

t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť,
inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je
plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna
nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo
faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad

prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri
tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno
od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá
spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie,

na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate
ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku,
prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť
plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia
nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575 ods. 2 O. z., ktoré výslovne stanovuje,

že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase. V danom prípade mal za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je
nepochybné, že žalovaná sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru
(poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k
zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej

poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku
poistnéhovypočítalaanavrhlanesprávne,vrozporespoistno-matematickýminormamialebometódami,
je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá
reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné
poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda

neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre
objektívne príčiny. Ak žalovaná argumentovala právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok
NS SR sp.zn. 1 Cdo 169/1996 z 20.3.1997 má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti
tohto prípadu od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgánštátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou
kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik
jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp.

ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si dovolil poznamenať, že je
nesprávny záver žalovanej o tom, že len žalobkyňa je oprávnená uplatniť si nárok na náhradu škody
predstavujúci rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne
žalovaná ochotná splniť. Žalobkyňa vstupovala do právneho vzťahu jedine so žalovanou a práve preto
presúvanie ťarchy vymáhania náhrady škody na žalobkyňu považuje za neprijateľné. Má jednoznačne

za to, že žalovaná je povinná aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti
plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne
je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo
žalovanej uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-
K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto
sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec

takýmto spôsobom, akým to urobila žalovaná, upravovať už existujúce poistné vzťahy nevyplýva z textu
Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovanej. Odkazovanie na § 67 cit. novely zák. o poisťovníctve
taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy
vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zák. č. 95/2002 zrušil doterajší
právny predpis - zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému uzavrel, že v

danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 O. z. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal. Podľa
§ 31a zák. č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa
a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. NBS ako orgán vykonávajúci dozor nad

finančným trhom po kontrole u žalovanej prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že
kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na
výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie cit. ust. § 31a zákona č. 186/2004 Z.z.
zák. č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť
15.4.2004. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený

medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol 2.12.1996, teda v čase kedy vyššie cit. zák. ust.
ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a
ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy
do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp,

že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity
ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s
dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych
úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony
a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom prípade bolo potrebné vec

posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu,
ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky
z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na vyššie
uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene
právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto

skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže
žalobkyňa žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j.
jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi
vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo 2.12.1996. Vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatoval, že
kzánikuzáväzkovoprávnehovzťahuzaloženéhopoistnouzmluvouúčastníkmikonaniavdanomprípade

nedošlo k žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trval až do jeho
zániku ku dňu dohodnutému ako koniec poistného vzťahu 30.11.2011. Na základe zisteného skutkového
stavu a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým nezanikla
žiadnym zo spôsobov upravených v O. z. a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná
právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Na tomto

mieste vzhľadom na zmenu návrhu na začatie konania pripustenú súdom v tomto konaní sa zaoberal
nárokom žalobkyne na vyplatenie poistného plnenia vo výške 2 508,53 € spolu s požadovaným 9,25 %
ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 1.12.2011 do zaplatenia.Mal preukázané, že zmluva v čase rozhodovania súdu je platná, účastníci sú jej obsahom viazaní,
nemal dôvod nevyhovieť žalobkyni v jej zmenenom návrhu, kedy žiadala už o vyplatení časti poistného
plnenia, na ktoré jej vznikol nárok 30.11.2011, t.j. v prípade dožitia v celkovej sume 75 572,- Sk, t.j. 2

508,53 €. Z tohto pohľadu potom považoval žalovanú sumu za plne dôvodnú. Nebral do úvahy obrannú
argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa neprijala dohodu vo forme súdneho zmieru len kvôli trovám
a úrokom z omeškania, nakoľko toto je len právo účastníka konania, ktoré nevyužila. Vzhľadom na
uvedené považoval za dôvodné aj priznanie úroku z omeškania od 1.12.2011 do zaplatenia, nakoľko
samotnápoistnázmluva(poistka)obsahovalaustanovenie,žeaksapoistenýdožijekoncapoistnejdoby,

poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. To znamená, že žalovaný
bol povinný vyplatiť žalobkyni sumu poistného plnenia pri dožití bez akéhokoľvek ďalšieho právneho
úkonu výzvy alebo žiadosti zo strany žalobkyne. Z tohto pohľadu prvým dňom, kedy žalovaná mohla
a mala vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, bolo 1.12.2012 a preto, keďže tak žalovaná neučinila je v
omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobkyni. Posudzoval aj výšku úroku z omeškania,
mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko k 1.12.2011 bola sadzba Európskej centrálnej banky

1,25 %, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 9 % ročne. Vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na cit. zák. ust. rozhodol tak, zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 2 508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 5 O. s. p. (ich znenie citoval) a
úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v celkovej

výške 804,37 €, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyrátané v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b), § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 12 úkonov právnej služby: v roku 2010
- prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie žalobcu z 23.8.2010, účasť na
pojednávaní 3.11.2010, vyjadrenie žalobcu k návrhom na prerušenie konania z 5.11.2010 každý úkon

vo výške 55,49 €, okrem odmeny za účasť na pojednávaní 3.11.2010, za ktorý patrí len 1 odmeny,
nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej, v roku 2011 - vyjadrenie žalobcu z
30.3.2011, upresnenie žalobného návrhu z 12.8.2011, zmena žaloby každý úkon vo výške 57,00 €, v
roku 2013 - účasť na pojednávaní 13.6.2013, 2.10.2013, vyjadrenie k listinnému dôkazu žalovaného z
26.6.2013 každý úkon vo výške 60,07 €, v roku 2015 - účasť na pojednávaní 20.1.2015 úkon vo výške

64,53 € spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv.
režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 6 x 7,21 € (za
úkony v roku 2010), 3 x 7,41 € (za úkony v roku 2011), 3 x 7,81 € (za úkony v roku 2013) a 1 x 8,39
€ (za úkon v roku 2015), nepriznal žalobkyni odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie žalobkyne
k vyjadreniu žalovaného z 4.11.2010 (č.l. 411 spisu), nakoľko sa v prvom rade jedná o vyjadrenie ku

skutočnosti ohľadom spojenia vecí na spoločné konanie a duplicitného doručovania podaní žalovanej
(t.j. procesné stanovisko), pričom k meritu veci sa žalobkyňa vyjadrila len jednou vetou tak, že sa pridŕža
svojho predchádzajúceho vyjadrenia z 23.8.2010, a teda by sa jednalo o dvakrát priznanú odmenu za
totožný úkon právnej služby. Citoval znenie § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 2 písm. za), § 6 ods. 1,
§ 7 ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, Položku 1

písm. a) prílohy cit. zák. uviedol, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku
podľa § 4 ods. 2 písm. za) cit. zák., a preto v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zaviazal na zaplatenie poplatku
žalovanú, ktorá v konaní nebola úspešná a rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo
výške 150,00 eur (6% z 2 508 €) na účet Okresného súdu Košice I.

Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním žalovaná a to proti všetkým výrokom rozsudku, pretože
považuje rozsudok za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nasledovne:
Napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 odst. 2 písm. a), b), c), d), e), f)
O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne,
alebo ak dôjde ku záveru, že v okolnostiach prípadu sú dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa

§ 221 O.s.p., aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a vymienila si chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v odôvodnení a konkretizácii odvolacích
dôvodov(§205ods.1O.s.p.)doplniťpopostupesúdupodľa§209ods.1O.s.p..Doplnenieodôvodnenia
dôvodov odvolania žalovaná doplnila podaním z 1.7.2015 doručeným súdu 6.7.2015 o nasledovnú
argumentáciu: 1. Protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K

vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby (viď § 9 ods.
3 v spojení s § 11 ods. 3 bod e) zák. 24/91 Zb. v znení jeho doplnkov) a pokračovala aj za pôsobnosti
zák. 95/2002 Z.z. resp. i zák. 8/2008 Z.z. § 9 ods. 3 zák. 24/91 v znení platnom ku dňu vydania
povolenia (ktorého znenie citovala), § 11 ods. 3 zák. 24/91 Zb. (rovnako aj jeho znenie citovala). Je totižnesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený
reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť inak, než schválením správnych sadzieb poistného,
ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie povolenia s

nielenže poistno-matematicky nesprávnymi ale logicky, podľa vyššieho, aj s nevyhnutne protiprávnymi
sadzbami poistného (kalkuláciami). 2. Je teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v
uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zákona 95/2002 Z.z. v podobe § 3la:
„Poisťovňa ...sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov..." Citované ustanovenie zákona len

presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo strany štátneho
regulačného úradu na samotné poisťovne a to v dôsledku zavedenia inštitútu „zodpovedného aktuára
poisťovne", samostatne dohliadaného pri jeho činnosti štátnym orgánom. Uvedený nesprávny skutkový
a právny záver súdu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb, je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného
skutkového stavu, keďže súd ignoroval Protokol o kontrole NBS z r.2007, stanovisko zodpovedného
aktuára spoločnosti, Znalecký posudok č.4/2008, ktorý naše tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb

v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali (preukazovali) ako i dôsledok nesprávneho právneho
posúdenia uvedeného zo strany súdu. 3. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho
úkonu (akým nepochybne je aj posudzovaná poistná zmluva) a to navyše v podobe jej podstatnej
náležitosti („plnenie a cena plnenia"), robí celý úkon (dojednanie o cene a adekvátnom plnení ako
i celú poistnú zmluvu) „nepolatným“ v zmysle § 39 O. z., lebo svojim obsahom a účelom obchádza

zákon, vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a je teda
zjavne protiprávnym. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti
(essentialia negotii) podľa § 788 O. z.. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je
takáto zmluva absolútne neplatná. 4. Vzhľadom na dikciu § 40 a je zrejmé, že sa jedná nie o
relatívnu neplatnosť, ale o absolútne neplatný právny úkon. S rozporom so zákonom spája § 39 O.

z. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „iba"
s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by §
39 O. z. použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu", ale „odporuje tomuto zákonu". Z pohľadu
platnosti právneho úkonu podľa § 39 O. z. je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je
zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo či súkromné právo). 5.

Súd flagrantne opomenul vo svojich úvahách právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý
zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak štátom schválených) sadzieb, nezisťuje
u dohliadaných subjektov akékoľvek nedostatky v činnosti a to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale
len nedostatky podľa zákonných kritérií, t.j. musí byť zrejmé, že zistené nedostatky sú jednoznačne
zo strany dohliadaného subjektu postupy alebo úkony protiprávne (odporujúce relevantnému zákonu).

6. Preto aj vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií produktu UDP-K vcelku, bolo zo
strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby (napr. zrejmej banálnej chyby
v počítaní, zahrnutej nebodaj v podnikateľskom riziku poisťovne, ako to posúdil súd) ale vytknutím ich
zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a
v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu

v poistných zmluvách, i keď ich aplikácia v uzatváraných poistných zmluvách zo strany dohliadaného
subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Poistno-
matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou.
Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne
neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok

neplatnosť celej poistnej zmluvy. 7. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho, ktoré neplatné právne
úkony sú absolútne neplatnými úkonmi, je zjavné že aj v tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť,
na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo (t.j. aj bez návrhu). 8. Súd si túto povinnosť zjavne nesplnil. A
aj týmto porušil súd jej právo na spravodlivé súdne konanie, pretože ona má právo aby na jej prípad
súd použil (aplikoval) relevantnú právnu normu (čl. 144 ústavy SR vo svetle čl. 152 ods. 4 ústavy

a čl. 2 ods. 2 ústavy). 9. Je to aj dôsledok neúplne zisteného skutkového stavu a to aj v dôsledku
skutočnosti, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 a neusmernil ju pri
jej procesnom postupe na aké otázky súdu sa má dôkazné reagovať. 10. Súd uvedeným konaním
obmedzil jej právo na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR. 11.
Preto aj rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, kde až z rozsudku sa

dozvedela, ktoré jej tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané resp. ako súd hodnotil skutkovo a
právnenesprávne(alenajmäprotiprávne)sadzbypoistnéhovoväzbenapoistnéplnenie.12.Dôsledkom
toho je, že až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočností z nich vyplývajúcich,
by zákonite viedli ku inému rozhodnutiu súdu vo veci samej. 13. Snažila riešiť, ňou nezavinenú situáciuvzniknutú nesprávnym (protiprávnym) postupom štátu, s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre
klienta. Ňou navrhnutý postup pozostával z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého
poistná zmluva obsahovala protiprávne nesprávne kalkulácie poistného. 14. Pritom tretia alternatíva v

jej ponuke, oznámenie o ukončení poistného vzťahu bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho
úkonu (t.j. neplatnosti poistnej zmluvy), pričom aj tu sa dobrovoľne (nad rámec jej zákonných povinností)
zaväzovalavyplatiťklientoviaspoňdopredudohodnutúčiastkuvpodobeodkúpnejhodnoty.15.Uvedené
kroky nenašli adekvátnu odozvu u klienta. Preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý
však nebol ukončený jednostranne z jej strany, ako sa chybne domnieva súd. 16. Poistná zmluva totiž,

ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného totiž právne ani nikdy nevznikla.
17. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy, nemôže obstáť, pretože absolútne
neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani
práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto
úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
Súd nesprávne právne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej výške poistného vo

väzbe na poistné plnenie len ako chybu v počítaní (§37 ods. 3 O. z.), pričom je zrejmé, že protiprávne
stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo osebe protiprávnosť celého
tohto právneho úkonu („dojednanie o cene a plnení"). Nie je mysliteľné, aby protiprávny prvok obsiahnutý
v právnom úkone bol v dôsledku uplatnenia princípu zmluvnej autonómie vôle na takýto právny úkon,
konvalidovaný. Je nepochybné, že takýto právny úkon sám o sebe je odporujúci zákonu a ako taký,

v zmysle § 39 O. z. - aj absolútne neplatným právnym úkonom. 18. Len na margo prípadu uviedla,
že za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu pokladať za súčasť
jej podnikateľského rizika. Rozhodnutie štátu požíva prezumpciu správnosti. K tomu uviedla v prílohe
odborné stanovisko. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko
zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne

bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Ako dôkazy pripojila
Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 (výňatok) - príloha č. 1, List NBS č. ODO-2262/2008 z
15.2.2008 (Skončenie dohľadu) - príloha č. 2, List NBS č. ODO-3162/2008 z 18.03.2008 (predĺženie
termínu) - príloha č. 3, Stanovisko zodpovedného aktuára - príloha č. 4, Znalecký posudok č. 4/2008 -
príloha č. 5, Notárska zápisnica č. N 29/2008 z 3.6.2008-príloha č. 6, List NBS č. ODT-13070/2013 zo

dňa 02.12.2013 - príloha č. 7, Odborné stanovisko ku podnikateľskému riziku č. 2/2014 - príloha č. 8,
Odborné stanovisko zodpovedného aktuára z 14.2.2013 - príloha č. 9 a záverom uviedla: Poistné je bez
pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného
a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne
v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak,

aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j.
výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého ona pri
vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej
zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 NBS skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne

bolo v rozpore s § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle
citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb.
dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
(technické rezervy sú podmnožinou tvorenou výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak
je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej

Notárskej zápisnice N 29/2008 zo 2.6.2008: „ ide o zle a nízko kalkulované poistné", „poistné bolo
počítané /nie ňou, ale úradníkmi ministerstva! / z poistnej sumy pre prípad smrti, pričom správne malo
byť počítané z poistnej sumy pre prípad dožitia"). Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného
schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to
autorizovaní zamestnanci NBS, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 2.6.2008. Z

toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219

ods.1,2O.s.p.,lebosúdúplnezistilskutkovýstav,správnejuprávneposúdil,odôvodneniemápodkladv
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.Podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

Podľa § 221 ods. 1 O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Žalovaná v odvolaní netvrdí, k akej konkrétnej vade podľa § 221 ods. 1 O. s. p. v konaní došlo a
skutočnostiuvedenévodvolanísanedajúsubsumovaťpodžiadnuskutkovúpodstatuupravenúvcit.ust.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami [§ 205 ods. 2 písm. b)], ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa

pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovanou tvrdené procesne opomenutie súdu, v súlade s § 118 ods. 2 O. s. p., oboznámiť účastníkov
s tým, ktoré dôkazy pokladá za nesporné, ktoré za sporné, a tým jej neumožnil produkovať dôkazy
a podpornú právnu argumentáciu na potvrdenie jej stanoviska, nemohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, lebo žalovaná mala možnosť aj v odvolaní produkovať dôkazy a podpornú právnu

argumentáciu na potvrdenie svojho stanoviska.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalovaná neuvádza, ktorý dôkaz, hoci bol ňou navrhovaný, súd nevykonal.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - § 135 O.s.p.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - § 135 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O.s.p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.
Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého
stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli

v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

Žalovaná neuviedla v odvolaní nič, čo by zakladalo existenciu uvedeného odvolacieho dôvodu.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania.

Pokiaľ žalovaná považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ide len o jej ničím nepodložený
subjektívny názor.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto nie je nepreskúmateľný.

Pokiaľ žalovaná považuje rozhodnutie za prekvapivé je nutné uviesť, že konanie prebehlo podľa zásad
spravodlivého konania, súd svoje rozhodnutie nezaložil „nečakane“ na iných právnych záveroch než

vyplývajú zo žaloby a zmeny žalobného petitu a žalovanej neodňal možnosť konať pred súdom,
neznemožnil jej realizáciu procesných práv.

Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

K niektorým námietkam žalovanej uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že žalovaná v konaní
nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, nepreukázala ani
takú skutočnosť, ktorej následkom by bola neplatnosť poistnej zmluvy. Správne súd konštatoval,
že k zániku poistenia nedošlo v zmysle čl. 11 ods. 2 VPP a rovnako správne konštatoval, žek zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa
§ 575 ods. 1 O. z.. Aj keď § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve stanovil poisťovniam
povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného

zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických
rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná
nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Práve naopak ako žalovaná vo
svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako dozorný orgán

nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci obchodného plánu. Táto
kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o kontrole zo 4.6.1999 - č. l. 60,
č. k. 35C/28/2010) a za správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003 (porovnaj
protokol o vykonanom dohľade - č. l. 66, č. k. 35C/28/2010). Žalovaná bola teda toho názoru, že
pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v súlade s takým vzorcom,
ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru) nad poisťovníctvom. NBS

ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii žalovanej až 22.2.2008.
Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistno-matematickej chybe vyplýva aj
zo znaleckého posudku č. 4/2008. Žalovaná tvrdí, že poistno-matematická chyba v kalkulácii poistnej
sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným nesprávny úradným postupom orgánu štátu.
Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná má zato, že došlo k zániku zmluvy z

dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu, ale nesprávny úradný postup orgánu
dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej sadzby. Skutočnosť, že žalovaná
odvodzuje zánik zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia, z dôvodu nesprávneho postupu orgánu
dohľadu na poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho predpisu vyplýva aj zo skutočnosti, že
ani v čase udelenia jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti, t.j. 30.5.1995, vtedy účinný zákon č.

24/1991 Zb. o poisťovníctve, neumožňoval určovať výšku poistného v rozpore s poistno-matematickými
metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť záväzkov poisťovne. Dôsledkom
toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej činnosti udeľoval štát prostredníctvom
dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky, ktorým v zmysle zákona č.
24/1991 Zb. bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému

pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej
činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie
je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobkyne významná. Je tomu tak preto, že
ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného
plánu poisťovacej činnosti žalovanej, by nemal za následok nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575

O. z.. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k zániku poistného vzťahu
z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa § 575 nedošlo. Nesprávnosť výpočtu výšky
poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii poisťovne - žalovanej, berúc do úvahy
činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti výpočtu výšky poistného, sa nemôže premietnuť do dvojstranného
zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a poistencom - žalobkyňou, bez súhlasu poisteného

a v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nemožno nútiť, aby súhlasila s inou
výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníkmi konania v čase uzavretia zmluvy, len pre
chybu žalovanej pri výpočte výšky poistného, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu.
Odhliadnuc od uvedeného je potrebné vziať zreteľ na to, že žalovaná mala podľa § 22 (Technické
rezervy poisťovne a zaisťovne) ods. 1 zák. č. 95/02 Z. z. na vykonávanie poisťovacej činnosti vytvárať

v súlade s vymedzeným predmetom podnikania, o. i. technickú rezervu na poistné budúcich období,
technickú rezervu na poistné plnenie a technickú rezervu na životné poistenie, aby bola v každom
okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z poistných
zmlúv a záväzky vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že
podľa § 31 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z

poisťovacejčinnostialebozozaisťovacejčinnostibolapovinnávytvoriťanepretržitedodržiavaťskutočnú
mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho
predpisu zák. č. 95/2002 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníkmi konania a to zák.
č. 186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a
pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických

metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods. 1 zák. č. 8/08 Z. z.) nespôsobuje
objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte
výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadnea včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite
dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať
si technické rezervy. Nesúhlas poistených so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu

kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej
strany - poistených ako spotrebiteľov, ktorí vstúpili s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a
určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu - nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy,
ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie.

Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym aj upravenými predpismi súkromného
práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je poistná platiť poistné (§ 788 ods. 1 O. z.). Vzťahy v poisťovníctve
sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č. 24/1991 Zb. (v znení
platnom v čase uzatvárania zmluvy), ktorý bol zrušený zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, v znení

neskorších predpisov, ktorý v Spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach v § 67 uvádza, že
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Je
nutné opakovane zdôrazniť (ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa), že postupom žalovanej by

bol narušený základný znak právneho štátu, ktorým je požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany
dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov, resp. ich ustanovení.

Tvrdenia žalovanej, že ide od počiatku o neplatný právny úkon sú nedôvodné a nemajú oporu ani vo

vykonanom dokazovaní ani v odvolaní cit. zák. ust.. Samotná skutočnosť, že žalovaná ponúkla žalobkyni
tri alternatívy riešenia situácie, listom z 22.4.2008 (znížiť poistnú sumu, zvýšiť inkaso pri zachovaní
poistnej sumy, ukončiť vzťah výplatou odkupnej hodnoty) svedčí o tom, že zmluvu považovala za platnú.

Záverom odvolací súd podotýka, že rozhodnutie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov ako aj

rozhodnutiami NS SR (viď napr. 3Cdo 325/2014).

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobcovia mali aj v odvolacom konaní plný úspech, ale žiadne trovy neuplatnili, preto im ich náhrada
nebola priznaná a žalovaná nemala v ňom úspech, preto nemá právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.