Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201119
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215201119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX C. XXX, o zaplatenie 305,49 EUR s príslušenstvom, dňa 12.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 116,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a.
zo sumy 38,78 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 29,88 Eur od 26.04.2012
do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 18,36 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a.
zo sumy 6,53 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,90 Eur od 26.05.2012

do zaplatenia a vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,14 Eur od 26.06.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 305,49 EUR spolu s úrokom
z omeškania 9% p.a. zo sumy 38,78 EUR od 26.03.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 29,88 EUR

od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 61,56 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a.
zo sumy 3,50 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do
zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 6,53 EUR od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 11,90 EUR od
26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 54,24 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy
3,50 EUR od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia.
Žalobu odôvodňoval tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným podľa § 43
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 17.02.2012

zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax
60+ (120) a dňa 17.02.2012 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie
zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy Slovak Telekom, a.s.
žalovanému poskytoval plnenie riadne a včas. Žalovaný však neuhradil faktúry za poskytnuté plnenie a
pre nesplnenie zmluvného záväzku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu. Vystavené boli faktúry: číslo 7202716879 so splatnosťou 25.03.2012 na sumu
38,78 EUR, číslo 7203594137 so splatnosťou 25.04.2012 na sumu 29,88 EUR, číslo 7204803562 so

splatnosťou 25.05.2012 na sumu 65,56 EUR, číslo 7206041994 so splatnosťou 25.06.2012 na sumu
3,50 EUR a číslo 7303481384 so splatnosťou 25.04.2013 na sumu 47,80 EUR.Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 09.06.2014 a tak predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Postúpenie pohľadávky
žalovanému bolo oznámené.

Ďalej Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 15.03.2012 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax 60+ (120) a dňa 15.03.2012 dodatok k
zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti

24 mesiacov. Aj na základe tejto zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas.
Žalovaný za poskytované služby faktúry neuhradil čím nesplnil svoj zmluvný záväzok, porušil zmluvnú
povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vystavené boli nasledovné
faktúry: číslo 7203654089 splatná 25.04.2012 na sumu 6,53 EUR, číslo 7204866401 splatná 25.05.2012
na sumu 11,90 EUR, číslo 7206103309 splatná 25.06.2012 na sumu 54,24 EUR, číslo 7207154421
splatná 25.07.2012 na sumu 3,50 EUR a číslo 7303482475 splatná 25.04.2013 na sumu 47,80 EUR.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa
09.06.2014 a tak predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené.

Žalovaný zmluvu na program služieb Relax 60+ (120) porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal
si v zmluve dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a žalobcovi vznikol na základe toho
nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

V rámci prípravy veci na pojednávanie súd žalobcu vyzval ním produkované tvrdenia v žalobe doplniť a

predložiť ďalšie, podľa súdu, na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, najmä vo vzťahu k tej časti žaloby,
ktorou sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, no žalobca na výzvu súdu nereagoval.

Na prejednanie veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie na ktoré predvolal žalobcu,
jeho právneho zástupcu a žalovaného. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (§115 ods. 2 O.s.p.)

keď právny zástupca žalobcu, prostredníctvom ktorého bol predvolávaný aj žalobca, predvolanie na
pojednávanie prevzal dňa 11.04.2016, sa žalobca ani jeho právny zástupca na pojednávanie nedostavili
a svoju neúčasť neospravedlnili.

Žalovaný na pojednávaní prehlásil, že síce zmluvy o pripojení so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.

uzavrel tak, ako to tvrdí žalobca, ale obe zmluvy mu boli doručené poštou vo forme formulárov a on
ich bez bližšieho vysvetlenia podmienok podpísal a vrátil označenej spoločnosti. Aj keby chcel svoj dlh
splniť, nemôže tak v krátkom čase urobiť, lebo dlhšiu dobu bol bez zamestnania a do práce nastúpil
iba nedávno.

Súdvecprejednalvneprítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcu,lebopretakýtopostupbolisplnené
podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením
sa so zmluvami o poskytovaní verejných služieb uzatvorenými dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a ich dodatkami, faktúrami číslo 7202716879 zo dňa
08.03.2012 na sumu 38,78 EUR, číslo 7203594137 zo dňa 08.04.2012 na sumu 29,88 EUR, číslo

7204803562zodňa08.05.2012nasumu61,56EUR,číslo7206041994zodňa08.06.2012nasumu3,50
EUR, číslo 7303481384 zo dňa 08.04.2013 na sumu 47,80 EUR, číslo 7203654089 zo dňa 08.04.2012
na sumu 6,53 EUR, číslo 7204866401 zo dňa 08.05.2012 na sumu 11,90 EUR, číslo 7206103309 zo
dňa 08.06.2012 na sumu 54,24 EUR, číslo 7207154421 zo dňa 08.07.2012 na sumu 3,50 EUR a číslo
7303482475 zo dňa 08.04.2013 na sumu 47,80 EUR, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524

a násl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.07.2014 a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný dňa 17.02.2012 uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb a dodatok k nej z obsahu ktorých vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
poskytol žalovanému SIM kartu umožňujúcu využívanie telefónnych služieb poskytovaných označenou

spoločnosťou s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX od 15.02.2012 za cenu stanovenú v
cenníku spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej iba spoločnosť) sa
zaviazala žalovanému služby poskytovať v rozsahu programu Relax 60+ (120) s dobou viazanosti
žalovaného 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanieslužieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom
k nej, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete
spoločnosti a cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti. Žalovaný v dodatku zmluvy sa ďalej

zaviazal po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého
konania a neumožniť také konanie, na základe ktorého by spoločnosti vzniklo právo zrušiť zmluvu
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníkov
(žalovaného) s tým, že žalovaný súhlasí a berie na vedomie v prípade porušenia takéhoto dojednania
povinnosti spoločnosti uhradiť poriadkovú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t.j. vo výške 47,80 EUR.

Žalovaný zmluvou o poskytovaní verejných služieb so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a jej dodatkom
o rovnakom obsahu uzavrel aj dňa 15.03.2012 s tým rozdielom, že mu bolo pridelené telefónne číslo
XXXXXXXXXX.

Žalobca tvrdí, že aj keď spoločnosť Slovak Telekom, a.s. plnenie na základe týchto zmlúv poskytoval

žalovanému riadne a včas, žalovaný svoj záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, keď neuhradil
faktúry, ktorých zoznam tvorí obsah žaloby, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že obe zmluvy so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzavrel na

základe telefonickej ponuky. Po jeho súhlase mu spoločnosť obe zmluvy zaslala poštou spolu so SIM
kartami. Zmluvy po podpise vrátil poštou spoločnosti. Pre malé písmenka ani ich nečítal. Pri uzatváraní
zmlúv nebol v kontakte so zástupcom spoločnosti a nikto mu nevysvetlil podmienky za ktorých sa zmluvy
uzatvárajú a ani neupozornil, že v prípade nevyplatenia faktúr mu vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Je pravdou, že telefóny používal a chodili mu aj faktúry, ktoré neuhradil.

Zmluvný vzťah založený zmluvami uzavretými medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 17.02.2012
a 15.03.2012 je právne upravený zákonom č. 351/2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44 zákona, ktoré nadobudli účinnosť
dňa 01.01.2012 (teda nie zákonom č. 610/2003 Z.z. ako to tvrdí žalobca v žalobe, ktorý bol účinný do

31.10.2011 a ktorý v čase uzavretia zmlúv už bol zrušený zákonom č. 351/2011 Z.z.).

Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu 15.03.2012
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
(3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o

poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

(4) Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť
uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.
Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný

zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb.
(5) Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať
na písomnú formu.
(6) Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak

a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od

zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o

poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2, účastník má právo
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na
oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2.

(7)Aksanazákladezmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebposkytujeviacverejnýchslužieb,jeúčastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
(8) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
(9) Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
(10) Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať
verejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickejneuskutočniteľnosti

ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.
(11) Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

Podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu 15.03.2012
podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b).
(2) Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane

účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
(3) Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup
k informačnej službe o telefónnych číslach.
(4) Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú

sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným

postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
(5) Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.
(6) Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej

služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.
(7) Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania
pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného
spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
(8) Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie

krízových situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového
riadenia.
(9) Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(10) Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.

(11) Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich
údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania

„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
(13) Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého
mala na strane žalovaného vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na
jednej strane uzavrela právnická osoba (Slovak Telekom, a.s.) a na strane druhej fyzická osoba -nepodnikateľ,akotovyplývaajzobsahuzmlúv.Napriektomu,žeprávnyvzťahzaloženýtýmitozmluvami
je upravený osobitným zákonom (teraz a aj v čase vzniku právneho vzťahu zákonom č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách), ide o vzťah občianskoprávny a naviac charakteru spotrebiteľského

v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv t.j. ku dňu
15.03.2012.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 15.03.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom
svedčí jej zápis v obchodnom registri, a preto nemôžu byť pochybnosti o tom, že v zmluvnom vzťahu

vystupovala ako dodávateľ (§52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ju uzatváral žalovaný
ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), a preto rovnako nemôžu
byť pochybnosti o tom, že zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho obe zmluvy o poskytovaní
verejných služieb uzavreté dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 sú zmluvami spotrebiteľskými.

Pri posudzovaní obsahových náležitosti zmlúv, ale tiež podmienok za ktorých obe zmluvy boli
uzatvárané, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13 EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady
93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné

pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t.j. k 15.03.2012
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť
od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu

práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce

sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných
služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez
poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa
odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani

odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si

a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomneinformovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne

podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob

úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu 15.03.2012, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s

týmto ustanovením je neplatná.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, a bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi
v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.
Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.
Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 15.03.2012 každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ich dodatky, z ktorých si žalobca vyvodzuje svoje nároky,
sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami v rámci ktorých neboli zmluvné podmienky individuálne
dojednané.

Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané vustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú
podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho
zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý

je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.
Inými slovami, neprijateľnými sú aj aké zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej
praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

V tejto súvislosti súd nemohol neprihliadať na tú časť výpovede žalovaného na pojednávaní pred
súdom, v ktorej namietal veľkosť písmen testu, čo nakoniec malo za následok, že zmluvy si neprečítal,

neoboznámil sa s ich obsahom včítane podmienok za ktorých uzatvára zmluvný vzťah so spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s.. Pritom, ako to žalovaný rovnako uviedol na pojednávaní, zmluvy boli uzatvárané
na diaľku, t.j. na základe telefonickej ponuky zo strany Slovak Telekom, a.s. a zaslania formulárového
textu zmlúv a dodatku bez predchádzajúceho poskytnutia informácii zo strany Slovak Telekom, a.s.
ako dodávateľa. Už tento postup spoločnosti Slovak Telekom, a.s. je nutné hodnotiť ako odporujúci

nielen predtým citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenia § 53 ods. 4 a
ustanoveniam Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale tiež Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/
EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, konkrétne jej článku 6, 7, 8 a 22.

Na uzavretie zmlúv o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila ňou

bežne, pre tieto účely používané formuláre s predtlačeným textom, ktorý, ako to správne namieta
žalovaný, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi
čo i len oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Súd v tomto smere nemal dôvody
spochybňovať tvrdenie žalovaného na pojednávaní, že nemal vedomosť o záväzku, ktorý z textu zmlúv
a ich dodatkov vyplýva, zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade neuhradenia faktúr za realizované hovory

i ďalších následkoch porušenia zmluvných záväzkov, včítane záväzku viazanosti. Žalovaný zmluvy
podpísal bez toho, aby mal objektívne a podrobné vedomosti o obsahu zmluvného vzťahu, ktorý
podpisom zmlúv vznikol medzi ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo zmluvy pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť
oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy, ak už tak neurobil v rámci

ponuky, t.j. pri telefonickej komunikácii.

Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovaným
(podľa poznatkov súdu tento typ formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. používa dlhodobo a u veľkého počtu spotrebiteľov) použila zámerne, v snahe

odradiť spotrebiteľov od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane následkov porušenia
zmluvných záväzkov žalovaným ako spotrebiteľom a vyhodnotenia ich dôsledkov pre žalovaného.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmlúv o
poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov so žalovaným dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 konala
spôsobom, pre ktorý sú tieto zmluvy a ich dodatky absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka pre veľkosť písmen ich textu, čo je treba považovať za neprijateľnú
podmienku. Pre absolútnu neplatnosť týchto zmlúv ako takých je potom treba aj ich všetky ostatné
podmienky považovať za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení
skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka
nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu expresis verbis došlo

až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka,
okrem iného aj ustanovenia § 53 c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 01.01.2015, lebo tento
právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy
v obdobných veciach aj keď týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov napríklad Okresný
súd Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn.: 8C/48/2012 (rozsudok zo dňa 08.10.2012, č.k. 8C/48/2012-45,potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn.: 6Co/139/2013), Okresný
súd Žilina vo veci sp. zn. 13C/69/2011 (rozsudok zo dňa 10.01.2012, č.k. 13C/69/2011-13, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2013, sp. zn.: 6Co/176/2013), ale tiež Najvyšší

súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti uvedeným rozhodnutiam vedenom pod sp. zn.:
1Cdo/320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn.:
1Cdo/320/2013).

Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté

spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovaným v dňoch 17.02.2012 a 15.03.2012 i ich dodatky sú z
dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Súd dodáva, že v konaní nezistil také skutočnosti pre ktoré by mal pochybnosť o pravdivosti opisu
okolnosti za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmlúv tak, ako to na pojednávaní produkoval žalovaný. Za
týchto okolnosti preto išlo o uzavretie zmlúv na diaľku, v dôsledku čoho bolo povinnosťou dodávateľa

Slovak Telekom, a.s. pri ich uzatváraní postupovať aj podľa príslušných ustanovení vtedy platného
zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji i
príslušných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011
o právach spotrebiteľov, najmä podľa čl. 6, 7, 8 a 22, pričom už na prvý pohľad je zrejmé, že
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. podmienky citovanej právnej úpravy nenaplnila. Vzhľadom však na

už konštatovanú absolútnu neplatnosť zmlúv z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok, súd nepovažoval
za účelné tými skutočnosťami sa zaoberať, vyvodiť zo zistených skutočnosti právny záver a aj z tohto
pohľadu posudzovať žalobcom uplatňovaný nárok.

Z rovnakých dôvodov súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťami, ktoré vzhľadom na žalobcom

produkované tvrdenia v žalobe a súdu doposiaľ predložené listinné dôkazy považoval za sporné a
žalobcu z tohto dôvodu vyzval listom zo dňa 07.04.2016 žalobu doplniť a predložiť ďalšie na vec
sa vzťahujúce listinné dôkazy, ktorej výzve žalobca bez uvedenia dôvodov nevyhovel a naviac bez
ospravedlnenia a pri riadnom a včasnom predvolaní sa nedostavil na pojednávanie. Súd konštatuje,
že ani prípadné odstránenie spornosti súdom označených skutočnosti v jeho výzve, by nemohlo mať

za následok iný právny záver súdu, než ktorý súd vyslovil vyššie. Naviac žalobca neospravedlnenou
neprítomnosťou na pojednávaní sa sám zbavil povinnosti reagovať na tvrdenia žalovaného a predložiť
prípadné dôkazy, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvracali.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonník ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalovaný potvrdil, že na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých so spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s., mu označená spoločnosť služby poskytovala a doručila mu aj ich vyúčtovanie
formou faktúr. Zmluvy na základe ktorých vznikol medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalovaným

zmluvný vzťah v rámci ktorého spoločnosť Slovak Telekom, a.s. služby žalovanému poskytovala sú
absolútne neplatné, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, je každá
zo zmluvných strán povinná vrátiť to, čo na základe týchto zmlúv prijala. Žalovaný je tak povinný
vrátiť plnenie vo výške hovorného. Súd preto vychádzajúc so žalobcom predložených faktúr, ktorými
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému hovory vykonávané za pomoci SIM kariet, poskytnutých

mu uvedenou spoločnosťou, vyčíslil cenu týchto hovorov sumou 116,59 EUR, keď za primerané
považoval vychádzať pre tento prípad z cien podľa fakturácie, ktoré považoval za ceny obvyklé aj u
iných dodávateľov obdobných služieb.

Suma, ktorú súd vypočítal ako hodnotu toho plnenia, ktorú by mal žalovaný vrátiť pozostáva zo sumy

38,78 EUR podľa faktúry číslo 7202716879 zo dňa 08.03.2012, sumy 29,88 EUR podľa faktúry číslo
7203594137 zo dňa 08.04.2012, sumy 18,38 EUR podľa faktúry číslo 7204803562 zo dňa 08.05.2012
(ide o mesačné poplatky za obdobie od 08.04.2012 - 07.05.2012 v sume 9,5893 EUR, hlasové a
nehlasové služby za to isté obdobie v sume 5,7908 EUR plus 20% DPH), sumy 6,53 EUR podľafaktúry číslo 7203684089 zo dňa 08.04.2012, sumy 11,90 EUR podľa faktúry číslo 7204866401 zo dňa
08.05.2012 a sumy 11,14 EUR podľa faktúry číslo 7206103309 zo dňa 08.06.2012 (ide o mesačné
poplatky za obdobie 08.05.2012 - 07.06.2012 + 20% DPH).

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

Zmluvou uzavretou dňa 09.06.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých
dňa 17.02.2012 a dňa 15.03.2012 na žalobcu. Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému
bolo v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka oznámené listom zo dňa 01.07.2014,

čo žalovaný nepoprel. Uzavretím tejto zmluvy pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči
žalovanému, vrátane práva žiadať to, čo označená spoločnosť poskytla žalovanému na základe
neplatnej zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka, preto na strane
žalovanéhovzniklapovinnosťsvojdlhspočívajúcivzaplatenícenyslužieb,ktorémuposkytlaspoločnosť
Slovak Telekom, a.s. na základe neplatnej zmluvy (naturálne vrátenie neprichádza v úvahu), splniť

žalobcovi, lebo tento sa postúpením pohľadávky stal jeho veriteľom.

Žalobca podanou žalobou žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 38,78 EUR
od 26.03.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 29,80 EUR od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo
sumy 61,56 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 3,50 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia,

8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 6,53 EUR od 26.04.2012
do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 11,90 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 54,24 EUR
od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 3,50 EUR od 26.07.2012 do zaplatenia a 8,75% p.a.
zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu žalobcom tvrdeného
omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Žalobca počiatok omeškania žalovaného so splnením dlhu určil dňom nasledujúcim po splatnosti tej
ktorej faktúry. Žalovaný doručenie tej ktorej faktúry nepoprel a tak súd ustálil, že jednotlivé faktúry
žalovanému boli riadne doručené, preto fakturované ceny hovorného bol žalovaný povinný zaplatiť
najneskôr dňom uvedeným v tej ktorej faktúre ako deň splatnosti (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Žalovaný cenu hovorného nezaplatil doposiaľ, preto dňom nasledujúcim po dni splatnosti uvedeným na
tej ktorej faktúre sa dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť veriteľovi zaplatiť úrok z omeškania v
sadzbe podľa už citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..Vzhľadom na uvedené a po zistení, že žalobcom žiadaná výška úrokov z omeškania je v zhode s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny 116,59
EUR aj úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 38,78 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia, vo výške

9 % p.a. zo sumy 29,88 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 18,36 Eur od
26.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 6,53 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške
9 % p.a. zo sumy 11,90 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,14 Eur od
26.06.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmlúv z ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok je povinný
žalobcovi zaplatiť iba cenu hovorného a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nie je tak povinný
žalobcovi zaplatiť poplatky a zmluvné pokuty, ktoré žalovanému boli fakturované spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. a tvorili žalobcom v konaní uplatňovaný nárok, lebo na ich zaplatenia nie je právny
dôvod. Súd preto žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú istinu a priznané úroky z omeškania ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca už
v žalobe podal návrh na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil sumou 79,90 EUR na trovách právneho
zastúpenia a 18 EUR na súdnom poplatku zo žaloby. Žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal.

Žalobca sa žalobou domáhal peňažného plnenia vo výške 305,94 EUR len na istine a k tomu aj úroky
z omeškania. Súd žalobcovi priznal na istine 116,59 EUR a k tomu z tejto istiny úroky z omeškania.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobcov neúspech v konaní prevyšuje jeho úspech, preto žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaný u ktorého úspech prevyšuje neúspech, návrh na
náhradu trov konania nepodal, preto mu náhradu trov konania priznať nebolo možné. Súd preto vyslovil,

že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).