Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/311/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711208490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2711208490.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. XX, o 2.140,94 eur a
príslušenstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Skalici, č. k. 3C/197/2011-39
zo dňa 7. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil ust. § 1 ods.2 písm. f/, § 4 ods.1, 2 a 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 79 ods. 1 a 2, § 101 ods.1, 120 ods.1 a 4 a § 121 ods. 1,
5 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne

potom tým, že návrhu nie je možné vyhovieť, pretože navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť žalobného
nároku. Uviedol, že zmysle § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci pričom vykonaným dokazovaním nemal preukázané,
že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 2140,94 eur a príslušenstva. Predložené listinné
dôkazy navrhovateľa v dostatočnej miere nepreukazovali tvrdenia, že bol odporcovi naozaj poskytnutý

úver, napríklad výpisom z účtu, že finančné prostriedky dal odporcovi k dispozícii a teda že mu vznikol
nárok na zaplatenie dlžnej sumy, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo jeho. Z tak
všeobecného návrhu, nebolo možné bez konkrétneho zdôvodnenia hmotnoprávneho nároku - zmluvy o
úvere, ako nároku na peňažné plnenie vo výške 2140,52 eur, bez uvedenia, čo podľa hmotného práva
odporca plnil pred podaním návrhu, bez uvedenia aká úroková sadzba sa pri výpočte úroku z úveru
použila, ako bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 20,88 eur (za aké obdobie, z akej čiastky a

aké sadzba úroku sa použila) a čo predstavuje ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 24,90 eur
a celkovo v súvislostiach s listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, nedalo sa vôbec zistiť a
preskúmať, či je alebo nie je navrhovateľom požadované plnenie v súlade s hmotným právom.
Z priložených listinných dôkazov mal preukázané, že pôvodný veriteľ na základe žiadosti odporcu o
vydanie karty poskytol odporcovi úver avšak nie je zrejmé, v akej výške a s akými podmienkami,
nakoľko to z priloženej žiadosti, ktorú navrhovateľ považuje za zmluvu o vydaní a používaní platobnej

karty nevyplýva. Taktiež nemal preukázané, akú sumu pôvodný veriteľ odporcovi poskytol a odovzdal,
prípadne previedol na jeho účet. Z týchto dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nedostatočne splnil
dôkaznú povinnosť, dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena, čoho výsledkom bolo,
že súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcovi,
ktorý mal plný úspech v konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil ani nevyčíslil a zo spisu
mu žiadne trovy nevplynuli.Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenca a navrhol ho zmeniť
vyhovením jeho návrhu prípadne zrušením a vrátením rozsudku prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.Poukázalnanesprávneprávneposúdenieveci anedostatočnezistenýskutkovýstav.Poukázal

na to, že jeho právny predchodca a odporca preukázateľne uzavreli zmluvu na základe, ktorej bola
odporcovi poskytnutá platobná karta na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných
operácií, pričom odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal, keď neplatil pravidelné
mesačné splátky, čo preukazuje aj výzva na zaplatenie zo dňa 3.8.2005 a k preukázaniu dlžnej sumy
predložil aj výpis z bankovej knihy s názvom vyčíslenie pohľadávky z úveru, ktorý listinný dôkaz je

generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Odvolateľ poukázal aj na to, že odporca nikdy nespochybnil výšku dlžnej sumy.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec obsahom a dôvodmi

podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 214 ods. 2 O.s.p., po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a
§ 204 O.s.p.) a zistil, že prvostupňový súd svojim postupom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 125 vety prvej O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,

najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy
2.140,94 eur a príslušenstva, ktorá pozostávala z istiny 1.923,27 eur, úroku 171,90 eur, úroku
z omeškania 20,88 eur, ostatného príslušenstva a poplatkov 24,90 eur. Súd prvého stupňa síce
nespochybnilexistenciuprávnehovzťahuvzniknutéhomedziprávnympredchodcomnavrhovateľa(VÚB

a.s.) a odporcom založeného Zmluvou k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX,
keď mal z listinných dôkazov preukázané len poskytnutie úveru, avšak nie to v akej výške a s akými
podmienkami, pretože to zo žiadosti, ktorú navrhovateľ považoval za zmluvu o vydaní a používaní
platobnejkartynevyplýva.Prvostupňovýsúdtaktiežvodôvodnenírozsudkucitovalustanoveniatýkajúce
sa spotrebiteľského úveru, avšak z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či mali byť aplikované na daný

právny vzťah (Zmluva k úverovému účtu zo dňa 14.2.2005 medzi VÚB a.s. a odporcom) minimálne čo
do poskytnutia úveru (istiny), keď na viac z listinného dôkazu na č. l.4 (žiadosť o poskytnutie
karty) vyplýva, že by mal odporca v tomto právnom vzťahu vystupovať v postavení podnikateľa, čo by
vylučovalo aplikáciu noriem spotrebiteľského práva.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol vo veci z pohľadu jeho konštatovania
neunesenia dôkazného bremena predčasne, pretože v tomto konaní predmetom, ktorého bolo uloženie
povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu zo Zmluvy k úverovému účtu dňa 14.2.2005
uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa VÚB a.s. a odporcom, navrhovateľ si svoju
povinnosť tvrdenia splnil tým, keď tvrdil existenciu právneho vzťahu založeného uvedenou zmluvou na

základe, ktorého bolo jeho právnym predchodcom poskytnuté odporcovi peňažné plnenie, ktoré mal
vrátiť v dohodnutej dobe avšak ho nevrátil, čím vznikla právnemu predchodcovi pohľadávka, t.j. právo na
plnenie, ktorú postúpil navrhovateľovi. Na uvedenú povinnosť tvrdenia predložil aj dôkazy a to Zmluvu
o postúpení predmetnej pohľadávky, Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX,
výpis z bankovej knihy (jedná sa o listinný dôkaz, ktorý bol generovaný bankovým systémom, bol

certifikovaný a podliehal dohľadu Národnej banky Slovenska), ako aj výzvu zo dňa 3.8.2005 adresovanú
odporcovi, odôvodnene preukazujú záver o splnení si povinnosti navrhovateľa označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Tu je potrebné taktiež uviesť, že odporca nikdy nespochybnil poskytnutie
mu peňažných prostriedkov (istinu) a ani ich výšku, ktorá mu mala byť poskytnutá resp., ktorú sám čerpalkreditnou platobnou kartou, a to ani počas konania na súde prvého stupňa, z ktorého vyplynulo, že bol v
tomto pasívny (nevyjadril sa ani k podanému návrhu po tom čo mu bol doručený súdom prvého stupňa a
ani nevyužil svoje právo byť prítomný na pojednávaní, resp. pojednávaniach o ktorých mal vedomosť).

Odvolací súd poukazuje na jednu z nosných zásad občianskeho súdneho procesu, a to zásadu
kontradiktórnosti, ktorá je typická pre sporové konanie, kde jedna strana uplatňuje žalobný nárok a druhá
sa jeho uplatneniu bráni. Prostredníctvom tejto zásady sú proti sebe stojace strany motivované aktívne
vystupovať pri zhromažďovaní skutkového materiálu, pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Podľa

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. decembra 2001 zverejneného v
Zbierke nálezov pod c. 56/01 je zásada kontradiktórnosti porušená tam, kde jedna zo sporových strán
nemá možnosť vyjadriť sa k obsahu a autenticite tvrdenia vzťahujúceho sa na jednu z podstatných
skutkových okolností sporu. V danej veci je treba uviesť, že k podstatnej skutkovej okolnosti (dlhu), ktorá
vyplynula z tvrdenia navrhovateľa, v rámci kontradiktórnosti malo viesť odporcu v zmysle jeho povinnosti
tvrdenia k tomu, že mu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nebolo poskytnuté žiadne plnenie,

resp. nie v žalovanej výške.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa
ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní v prvom rade vykonať dôkaz - výsluchom odporcu
na podstatnú skutkovú okolnosť a to existenciu dlhu, ktorý mal vzniknúť zo Zmluvy k úverovému
účtu zo dňa 14.2.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa VÚB a.s. a ním v
dôsledku nesplnenia si jeho povinnosti vrátenia poskytnutého mu peňažného plnenia, čím mala vzniknúť
právnemu predchodcovi navrhovateľa pohľadávka, t.j. právo na plnenie, ktorú postúpil navrhovateľovi.

Následne musí vyhodnotiť aj právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom Zmluvou k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX, už aj s ohľadom
na to, že zo žiadosti o poskytnutí karty mal odporca vystupovať v postavení podnikateľa, čo by
vylučovalo aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa. Naopak, ak by dospel k záveru, že v postavení
podnikateľa nevystupoval, t.j. bol spotrebiteľ a na daný právny vzťah je treba aplikovať normy na ochranu

spotrebiteľa, bude zároveň potrebné s ohľadom na to, že s účinnosťou od 1. marca 2010 bolo skoršie
znenie ustanovenia § 153 O.s.p. doplnené novým odsekom 4 zakotvujúcim, že ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (odkaz poznámkou č. 16ab v tu citovanom ustanovení
na § 53a O. z. - Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Z uvedeného plynie, že počnúc
1. marcom 2010 bola skoršia možnosť vyslovenia sa súdom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to
aj bez návrhu vo všetkých prípadoch predpokladaných v hypotéze právnej normy zakomponovanej do

ust. § 153 ods. 4 O. s. p. nahradená povinnosťou tak urobiť t.z., v každom prípade ustálenia súdom v
tzv. základnom konaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky a založenia na tom rozhodnutia vydaného po
1. marci 2010 a vyznievajúceho (a to čo i len čiastočne) v neprospech procesného súpera spotrebiteľa
musí byť súčasťou výroku rozsudku aj záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.