Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, August 4, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212128
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114212128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 865 421, za
ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD, proti žalovanej: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H.
XXXX/X,ozaplateniezmenkovejsumy1.010,98eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 14C/74/2014-59 zo dňa 18. novembra 2015 a čiastočnom späťvzatí žaloby,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti požadovaného zmenkového
úroku nad výšku 0,06% denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v
tejto časti z a s t a v u j e.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti
p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 17. 04.2013 bol súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobcu na uplatnenie pohľadávky
na tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Žalobca
sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.010,98 eur a zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy
1.110,63 eura od 06. 03. 2011 do 23. 05. 2011 čo predstavuje sumu 325,64 Eur, zo sumy 1533,83
eur od 24.5.2011 do 22.6.2011 čo predstavuje sumu 115,04 Eur, zo sumy 1524,08 Eur od 23.6.2011
do 20.7.2011 čo predstavuje sumu 106,69 Eur, zo sumy 1401,25 Eur od 21.7.2011 do 21.8.2011 čo

predstavuje sumu 112,10 eur, zo sumy 1319,23 Eur od 22.8.2011 do 25.9.2011 čo predstavuje sumu
115,43 Eur, zo sumy 1214,81 Eur od 26.9.2011 do 27.10.2011 čo predstavuje sumu 97,18 Eur, zo
sumy 1151,66 Eur od 28.10.2011 do 27.11.2011 čo predstavuje sumu 89,25 Eur, zo sumy 1097,82 Eur
od 28.11.2011 do 21.12.2011 čo predstavuje sumu 65,87 Eur, zo sumy 1010,98 Eur od 22.12.2011 do
zaplatenia a zaplatenia 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1648,83 Eur od 20.4.2011 do 23.5.2011
čo predstavuje sumu 9,49 Eur, zo sumy 1533,83 Eur od 24.5.2011 do 22.6.2011 čo predstavuje
sumu 7,56 Eur, zo sumy 1524,08 Eur od 23.6.2011 do 20.7.2011 čo predstavuje sumu 7,01 Eur, zo

sumy 1401,25 Eur od 21.7.2011 do 21.8.2011 čo predstavuje sumu 7,37 Eur, zo sumy 1319,23 Eur od
22.8.2011do25.9.2011čopredstavujesumu7,59Eur, zosumy1214,81Eurod26.9.2011do27.10.2011
čo predstavuje sumu 6,39 Eur, zo sumy 1151,66 Eur od 28.10.2011 do 27.11.2011 čo predstavuje sumu
5,87 eur, zo sumy 1097,82 Eur od 28.11.2011 do 21.12.2011 čo predstavuje sumu 4,33 Eur, zo sumy1010,98 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 35,50 eur a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 19. 08. 2010 na zmenkovú sumu 637,85 eur. Indosovaná

zmenka je vistazmenkou s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnila.
Rozhodnutie právne odôvodnil článkom 3, 5 ods. 1 nar. č.. 861/2007 Z.z.,čl. 2 písm. a) a čl. 3 Smernice

(Rady) 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 4 písm. k/
a l/, § 39) OZ (- zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 6), citované ust. § 265 Obchodného
zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) a ust. zák. č. 191/1950 Zb. (Zákona zmenkového a šekového - článok
I. § 77 ods. 1 a 2, § 10 , § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1 - 3 a § 48 ods. 1 a 2). Mal
za to, že súd je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) povinný z úradnej

povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom
konaní uplatňuje právo zo zmenky, keď z činnosti súdu je mu známe, že pôvodný remitent - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila sa zaoberá aj poskytovaním
spotrebiteľských úverov, a preto si zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
predmetná zmenka vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy. Vychádzal z názoru, že

nariadenie č. 861/2007 v článku 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
potrebných na rozhodnutie, pričom keďže žiadne pravidlá nariadenie neobsahujú, v súlade s týmto
ustanovením je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky, keď žiadne ustanovenie
uvedeného nariadenia č. 861/2007 Z. z. nevylučuje skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu, ktoré je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je odporca prípadne nečinný; článok 7 ods. 3

nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať, vydať rozsudok, čo však
neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský
vzťah, keď cieľom nariadenia v žiadnom prípade nebolo v konaniach s nízkou hodnotou sporu vylúčiť
ochranu spotrebiteľa, ktorého vysoká úroveň ochrany je jedným zo základných princípov Európskej
únie a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo. V zmysle článku 3 nariadenia sa jedná

o cezhraničný spor. Konanie je písomné v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, avšak v
právnej veci nariadil pojednávanie, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania -
oboznámením sa so spisom sp. zn. 12Er/1261/2012, zmluvou o úvere č. 404200624 zo dňa 19. 08.
2010, uzavretou medzi predchodcom žalobcu - spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, vrátane
VOP a žalovanou na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa

strany sporu mohli vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom..

3. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle ust.
§ 101 ods. 2 OSP, pričom vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 19. 08. 2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovanou na predtlačenom
formulári zmluvu o úvere, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 eur (ďalej len "zmluva
o úvere"). Žalovaná sa zaviazala úver zaplatiť zvýšený o poplatok 680 eur v 12 mesačných splátkach
po 115 eur počnúc 20. 10. 2010. V zmluve nebolo uvedené RPMN ani úroky z úveru, je uvedené, že
peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania. Vo VOP poskytnutia úveru v bode 13 sú

uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitentnajskôrvdeň,kedysastanecelýdlhsplatnýokamžite,Zmluvnéstranysadohodli,žezmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková

suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknúkudňuvyplneniazmenkyadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenkeremitent
tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 19.8.2010
na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 1648,83 eur a zmenkový
úrok 0,25% denne od 6.3.2011. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez

protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v
rámčeku nachádza číslo 404200624 ( zhodné s číslom úverovej zmluvy). Zároveň súd zistil, že práva
vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na
žalobcu. V exekučnom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 12Er/1261/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤs.r.o., Bratislava ako oprávnená domáhala voči žalovanej ako povinnej vymoženia sumy 1.468,49 eur
s prísl., pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č.
404200624, všeobecné podmienky a zmenka vystavená žalovanou 19. 08. 2010.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovanou ako
zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č.404200624, v súlade s bodom 13 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol
do zmenky doplnený dodatočne. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je vylúčená jej

uhradzovacia funkcia, vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v
§ 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola
v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011., preto mal za to, že
ide o zmenku, ktorá bola vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej len za
zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovanej.

6. Súd v prvom rade považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Zmluva o
úvere č. 404200624 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v
§ 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ),

ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako fyzická osoba
- dlžník, je spotrebiteľom. V zmluve síce bol označený údaj, že žalovanej sú finančné prostriedky
poskytnuté na výkon zamestnania, avšak na pojednávaní žalovaná potvrdila, že peniaze z úveru použila
na súkromné účely, určite nie na výkon zamestnania, keďže pracovala v práčovni. Súd mal preto za
preukázané, že žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preskúmal zmluvu a zistil, že v nej nie je uvedený údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN), ani o priemernej RPMN, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy
povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. Zmluva spolu so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru je koncipovaná tak, že je v nej významná nerovnováha medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, čo je vidno najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch - spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka. Tiež v
samotnej zmluve je uvedené, že dlžníkovi bola poskytnutá suma 700 eur a v 12 mesačných splátkach ju
má vrátiť zvýšenú o poplatok 680 eur, čo predstavuje vyše 97 % ročný úrok z požičanej istiny. Je zrejmé,

že veriteľ sa pritom úmyselne vyhol vyjadreniu úrokovej sadzby, keď svoju odplatu vyjadril pevným
poplatkom a nie úrokom. Napriek tomu je zrejmé, že výška poplatku za poskytnutý úver je v rozpore s
dobrými mravmi. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoloočnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo
na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne
domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na
základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia NS SR

zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007.

7.Súd tiež osobitne posúdil dohodu o vyplnení zmenky, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá a bola súčasťou jednoliateho uceleného textu všeobecných podmienok, ktoré

sú navyše napísané drobným ťažko čitateľným písmom, preto je tu dôvodná pochybnosť o tom, či vôbec
spotrebiteľ bol o tejto dohode oboznámený. V tomto prípade sama žalovaná nevedela, či podpisovala
dohodu o vyplnení zmenky. Súd dohodu o vypĺňacom práve blankozmeniek považoval za neplatnú, z
ktorej nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky.

8. Nakoniec súd poukázal, že predloženú zmenku veriteľ nemohol prijať ani ako zabezpečovací inštitút,
pretože bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou ako pripúšťa ustanovenie zákona § 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo však v danom prípade nie je splnené, keď zmenková
suma je vo výške 1648,83 eur a odporkyňa mala vrátiť celkovo sumu 1380 eur ( istina s poplatkom).
Navyše veriteľ súčasne prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný, keďže

na zmenke je uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto vysoký zmenkový
úrok by znamenal pre dlžníka ďalšie takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Konanie, ktorým by
veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom je jednoznačne výkon práva, ktorý je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia
žalobe a priznania náhrady trov odvolacieho konania v uplatnenej výške. Mal za to, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie je aj
prekvapivým rozhodnutím, čo vyplýva zo skutočností, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, ale

najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR,
(na ktorú v odvolaní poukazuje). Uviedol, že podľa dostupných informácií ani žalovaná dokazovanie
žiadne nenavrhla, pričom toto je v sporovom konaní ovládané prejednacou zásadou a prejednacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti

predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva, pričom zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. Uviedol, že ust. § 120 ods. 1 OSP je možné využiť len výnimočne a v danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky,

keďže z uskutočnených prednesov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy - v danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil, že predpokladom vydania rozsudku
bolo výlučne predloženie originálu zmenky, keď zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo navrhovateľa. Ďalej vyslovil, že žalovaná mohla vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením - súd samotný nie je legitimovaný na to, aby
námietky voči zmenke vznášal za žalovanú a ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie a
súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností a z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa, teda neobjektívne podporil žalovanú

v tomto konaní bez jej vôle. Dodal, že súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal
podľa neho z nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol, takéto skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné, keďže účastníci sa k nim nikdy nevyjadrili, a ak
súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie

nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť, prvostupňový súd dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných predpisov a práva Európskej únie, súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky a zároveň uviedol, že nakoľko
zmluva o úvere je absolútne neplatná, návrh zamietol. Poukázal na to, že je majiteľom zmenky, a nie

je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené - prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu, v konaní si uplatňuje bezpodmienečne záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí, avšak

súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Poukázal na to, že
prvostupňový súd ignoroval § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky; keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná,
tým menej tak môže činiť sám súd, keď tiež dôkazné bremeno spočíva na žalovanej (povinnom) a

nie na ňom ako oprávnenom a prenesenie dôkazného bremena pri kauzálnych námietkach nie je
možné, je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým tá nesie v tejto situácii dôkazné bremeno, nie je
prípustné,abytútoúlohuainiciatívunaseba(protivôliodporcu)prevzalsúdasuplovalaktivitužalovanej,pričom uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, a preto v záujme zachovania rovnosti strán
súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol

na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu, vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný
právny úkon, uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní
nevzniesol, sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom
je po indosovaní irelevantný, pričom tento vzťah - jeho obsah mu nie je ani známy. Poukázal na

rozsudok NS ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ktorý vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, a teda je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a že tomuto zákonu odporuje; zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, a uplatňovaný nárok
je tak v celom rozsahu dôvodný. Považoval za potrebné vyjadriť sa i k záveru o tom, že dohoda o

vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku - samotný
zákon pripúšťal vystavenie zmenky, limitovaná bola len výška zabezpečenia, zmenka preto mohla byť
používaná a aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňovacom práve zákonodarca
pripúšťal, z čoho vyplýva, že dohoda o vypĺňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici zo
dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie KS v Košiciach zo dňa 13. 06. 2014 sp. zn.
4CoZm/3/2014 vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa, ktoré rozhodnutia potvrdzujú
jeho závery (a ktoré rozhodnutia k odvolaniu pripojil spolu s rozsudkom NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo
dňa 22. 10. 2008).

10.Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovanej podané nebolo.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení

právnych predpisov vzťahujúcich sa na posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa ust. § 387 ods. 2
CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti.

12. Žalobca prípisom doručeným súdu 29.12.2015 zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa uplatnenia
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne tak, že vzal žalobu späť vo výške 0,19 % denne. Žalovaná

na výzvu súdu neoznámila výslovný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14 Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

16. Podľa § 370 ods. 2 druhej vety CSP, ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

17. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť, keď už rozhodol súd prvej inštancie ale jeho

rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví.18. Žalobca žalobu vzal čiastočne späť, žalovaná so späťvzatím nevyslovila nesúhlas, preto odvolací
súd v súlade s ustanovením §370 ods. 2 druhej vety CSP pripustil vzatie žaloby rozsudok v tejto časti
zrušil a konanie zastavil.

19. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bola žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého

návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

20. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky

a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou. Jednou
zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd

musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť
súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani

možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 Nariadenia.

21. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ako základný procesný predpis platný v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v

tretej vete odseku 1 umožnilo súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak
ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach
právneho predchodcu žalobcu so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal

charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek
pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené pre

veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu

vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
jej uzatvorenia uvedený nebol.

22. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný

abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 (ďalej
len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa
čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochranyspotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť

vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom
z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
23. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho

dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

24. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej
dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca
a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech odporcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach

ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych
vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky bolo odporcovi zhoršené jeho zmluvné
postavenie. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporcovi zo
zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj

ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

25. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a
keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila zmenky používať (do 31.12.2010) aj v
spotrebiteľských vzťahoch, javí sa byť spornou. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu
v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti konať pred súdom. Prvoinštančný súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval
svoj postup, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil

žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

26. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod č. 93/2015
publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra
2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu

k ochrane spotrebiteľa, ktoré správnosť prijatých záverov (oboch) súdov potvrdzuje.

27. Tiež zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z.
účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť
zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo
na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky
3,4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti žaloby pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu

za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie
žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Uvedené tiež správnosť prijatých záverov potvrdzuje.

28. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo

vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol k uvedenému
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe
ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj prijaté stanovisko NS SR v judikáte R
93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za vyvrátený.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba zamietnutá za vecne správny, a preto ho podľa § 387 CSP ako potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a§ 256 ods. 1 CSP

tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej v plnom rozsahu, pretože bola v odvolacom
konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).