Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217428
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:8713217428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: S.. R. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XXXX/XX, občan SR, zastúpený Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom v
Spišskej Novej Vsi, Levočská ulica 3, proti žalovanému: MUDr. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. R.
9,t.č.R.XK.,(pôvodnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.RadovanHrabovecký-advocatis.r.o.,
so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 859 991), o ochranu osobnosti so zaplatením nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/301/2014-156 zo dňa 30.
septembra 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 03.12.2013 na Okresný súd Poprad prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadal, aby súd určil, že žalovaný neoprávneným a nedôvodným podaním trestného
oznámenia voči žalobcovi neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti, tiež
aby uložil žalovanému zverejniť do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady v
tlačenom periodiku Chemosvit a. s., Noviny Mesta Svit a na internetovej stránke www.prochem.sk
ospravedlnenie za podanie nepravdivého trestného oznámenia za údajné neoprávnené používanie
cudzieho motorového vozidla a za nepríjemnosti a ťažkosti, ktoré mu v súvislosti s trestným konaním

vznikli. Tiež žiadal z titulu náhrady nemajetkovej ujmy 3.000 eur. V žalobe a na pojednávaní uviedol,
že absolvoval výberové konanie na obsadenie funkcie v obchodnej spoločnosti Prochem Svit spol. s
r. o.. Sám žalovaný mu navrhoval, aby prevzal uvoľnenú pozíciu a výsledok pohovoru bol taký, že
ponúkanú pozíciu žalobca prijal. Pracovnú zmluvu však žalovaný napriek prísľubu nepodpísal ani na
druhý deň v piatok, hoci žalobca už začal vykonávať vo firme svoje pracovné povinnosti. Keďže so
žalovaným dohodli, že žalobca bude mať k dispozícii služobné motorové vozidlo, odišiel po pracovnej
dobe služobným vozidlom domov. V pondelok prišiel do práce, avšak žalovaný ho v priebehu dňa poslal

domov s tým, že sa mu ozve, a tak žalobca odišiel opäť služobným autom domov. Až v stredu mu
zamestnankyňa firmy telefonicky oznámila, že vozidlo budú potrebovať vo štvrtok. Vo štvrtok o 14. 30
hodine mu telefonoval žalovaný, aby vozidlo vrátil do 15. 00 hodiny, žalobca mu však oznámil, že tak
nemôže urobiť, nakoľko o 15. 00 hodine má neodkladné iné povinnosti a nech si žalovaný po vozidlo
príde. O 16. 30 hodine zasiahla polícia a vozidlo mu odobrala. Polícia zasahovala pred jeho bydliskom
na ulici, zabezpečovala pachové stopy a susedia a okoloidúci mohli toto dianie pozorovať. V dôsledku
trestného oznámenia bol vypočúvaný na polícii 5-6 hodín. Celá situácia, ktorá sa v dôsledku trestného

oznámenia podaného žalovaným vytvorila okolo žalobcu sa ho dotkla po každej stránke života. Vo
svojom aj širšom okolí je žalobca známy človek, pretože pôsobí ako znalec a veľmi rýchle sa roznieslo,
že ho vyšetruje polícia. Najbližší príbuzní, aj známi ho pristavovali a pýtali sa na to, čo sa stalo. Udalosťovplyvnila aj jeho rodinný život. Manželka situáciu využila proti nemu v rozvodovom konaní, ozvali sa
aj jeho deti žijúce v cudzine, ktorým musel vysvetľovať, čo sa stalo.

Žalovaný sa k veci sa vyjadril písomne dňa 15.10.2014. Vo vyjadrení poukázal na to, že uplatnenie práva
či už v civilnom, trestnom alebo v konaní pred príslušným orgánom verejnej správy je treba posúdiť
ako oprávnený a dovolený výkon práva a nie ako protiprávne konanie. Ide o zákonné obmedzenie
osobnostného práva fyzickej osoby, ktoré vylučuje neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu
osobnosti. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplývajú nepochybné skutkové zistenia o tom,

že žalobca použil motorové vozidlo, ktorého bola vlastníkom tretia osoba, spoločnosť Prochem Svit
s. r. o., pričom k vráteniu vlastníkovi došlo až na základe resp. zásahu polície. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu žalovaného, majúceho za následok
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu a vznik nemajetkovej ujmy. Žiadal žalobu
zamietnuť.

Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol
tak,žežalobu(žalobcu)vplnomrozsahuzamietaasúčasnevovýrokuuviedol,žeonáhradetrovkonania
(účastníkov voči sebe navzájom) rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, § 11, § 13 ods. 1 a 2) a všeobecné

predpoklady ochrany osobnosti nasledovne:

Žalobca so žalovaným, ako konateľom spoločnosti Prochem Svit s. r. o., v období od februára
2013 spolu rokovali o možnosti zamestnania žalobcu v spoločnosti. V štádiu rokovaní o pracovných
podmienkach a pracovnej pozícii žalobcu, kedy účastníci ešte neuzavreli písomnú pracovnú zmluvu,

začal už žalobca používať služobné osobné motorové vozidlo spoločnosti, na ktorom odchádzal aj
domov. Dňa 06.03.2013 v popoludňajších hodinách žalovaný telefonicky vyzval žalobu, aby vozidlo
priviezol do 15. 00 hodiny do firmy, čo však žalobca neurobil. Následne bol kontaktovaný políciou najprv
telefonicky, kedy bol informovaný, že žalovaný podal na neho trestné oznámenie pre neoprávnené
užívanie motorového vozidla a následne vo večerných hodinách polícia žalobcovi pred jeho bydliskom

vozidlo odňala. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ Poprad číslo ČVS: ORP-232/2-OVK-PP-2013
vyplýva, že boli vypočúvaní tak žalobca ako aj žalovaný.

Žalobca tvrdil, že zásah polície iniciovaný žalovaným a uskutočnený v jeho dome resp. pred jeho
domom, niekoľkohodinový výsluch na polícii, sa ho dotkli po každej stránke života. Podľa názoru

súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v danom prípade spočívalo na ňom, hoci ho súd
opakovane vyzýval, aby navrhol dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Žalobca tvrdil, že
konaním žalovaného boli porušené jeho osobné a osobnostné práva, jeho česť a dobré meno, toto
svoje tvrdenie mal však preukázať. Preukázané je, žalobca bol vypočúvaný na polícii, tiež to, že
polícia v mieste bydliska žalobcu zasiahla, ale na druhej strane nesporné je to, že motorové vozidlo

patriace firme Prochem Svit s. r. o. žalobca nevrátil v tom čase, kedy ho na vrátenie konateľ spoločnosti
vyzval. Sám žalobca uviedol, že práve v tom čase mal ešte naplánované vybaviť si svoju záležitosť
a okrem toho chcel, aby si žalovaný pre auto prišiel sám a aby s ním pri tej príležitosti prerokoval
podmienky pracovného pomeru. Nakoľko žalobca ničím nepreukázal, že motorové vozidlo patriace firme
oprávnene používal nielen na plnenie pracovných povinností, keď navyše nemal v tom období ani riadne

uzavretý pracovný pomer, vyvoláva pochybnosti o jeho práve vozidlo týmto spôsobom užívať. Možno
polemizovať, či žalovaného voľba postupu v snahe domôcť sa vrátenia vozidla bola primeraná, i keď
žalobca nepreukázal bez pochybností ani to, že vozidlo mal u seba oprávnene, podstatné je, že žalobca
nevrátil auto na požiadanie žalovaného, ktorý potom využil svoje právo obrátiť sa na príslušný orgán,
aby sa domohol vrátenia svojho majetku.

S poukazom na všetky uvedené okolnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že
žalobca vôbec nepreukázal, že žalovaný svojim konaním zasiahol do jeho osobných a osobnostných
práv, aké boli následky tohto zásahu a že tento zásah bol neoprávnený.

O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods. 3 OSP samostatným
uznesením.Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia (a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie), prípadne jeho zmeny odvolacím súdom v celom
rozsahu tak, aby sa jeho žalobe vyhovelo a bola mu priznaná aj náhrada trov konania. Svoje odvolanie

odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Rozsudok považuje za nesprávny po
stránke skutkovej a po stránke právnej, nesúhlasí ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré
je nedostatočné a nezohľadňuje skutočnosti uvedené v písomnom vyhotovení žalobného návrhu a

nedostatočne reflektuje predložené listinné dôkazy a jeho výpovede uskutočnené na pojednávaniach.
Nie je pravdou, že by dôkazné bremeno neuniesol, pretože podrobne a konkrétne opísal skutkový stav,
ktorý potvrdil a doložil relevantnými listinnými dôkazmi. Správanie a konanie žalovaného naplnilo všetky
znaky jeho protiprávneho správania, ktoré bolo v rozpore s jeho právom na ochranu osobnosti. Konanie
žalovaného bolo protiprávne, a to čo do rozsahu jeho správania, ako aj jeho intenzity, ktoré porušilo
jeho právo na ochranu osobnosti. Podľa jeho názoru žaloba bola dôvodná aj čo do požiadavky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa domáha primeraným spôsobom. Pokiaľ súd argumentuje
predpokladmiprepriznanienemajetkovejujmy,všetkyvkonaníjednoznačnepreukázal.Vtomtosúdnom
konaní sa nemali posudzovať otázky, ktoré sa mali p osudzovať a aj sa posudzovali v predmetnom
trestnom konaní. Súd mal jednoznačne riešiť protiprávny zásah a jeho intenzitu a nie riešiť to, čo už bolo
riešené a preukázané; súd mal vychádzať zo skutkových okolností uvedených v predmetnom trestnom

konaní. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, skutočnosť, že
išlo len o nedbanlivostné preberanie poznatkov a ich rozširovanie je bezvýznamná. Súd prvého stupňa
procesne pochybil, keď nevyužil všetky procesné možnosti na zabezpečenie prítomnosti žalovaného,
aby bol tento s ním konfrontovaný; súd nemohol dopredu dôvodne predpokladať, či žalovaný vypovedať
budealebonebude,ajnapriekargumentáciijehoprávnehozástupcu.Súdprvéhostupňarozhodnutímvo

veciajnapriekospravedlneniuažiadostižalovanéhooodročeniepojednávaniaporušilprávožalovaného
konať pred súdom, ako jednu zo základných procesných práv a oprávnení účastníka konania. V celom
štádiu konania trval na osobnej prítomnosti žalovaného a súd ho nesprávne poučil v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku; takéto explicitné poučenie súd neurobil vo vzťahu k
jeho procesnému poučeniu a nakoniec, žiadne takéto konštatovanie nie je ani uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku. A v konečnom dôsledku takéto poučenie nebolo adresované ani žalovanému
a ani jeho právnemu zástupcovi.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal podané odvolanie odmietnuť ako podané
oneskorene a v prípade jeho včasného podania žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa upustil od
jeho predvolania a vypočutia z dôvodu, že si uplatnil svoje právo nevypovedať, keď podľa konštatnej
judikatúry súdov SR nie je možné účastníka konania nútiť vypovedať a on opakovane uvádzal, že
svoje právo nevypovedať využíva. Nie je ani povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať všetky dôkazy
navrhnuté účastníkmi konania a konaním ani rozhodnutím súdu v tejto veci nedošlo k porušeniu práva

žalobcunaspravodlivýproces.Onniejepovinnýsvojouvýpoveďouuniesťdôkaznébremenozaťažujúce
žalobcu a žalobca nie je oprávnený vyžadovať od neho „poskytnutie súčinnosti“ smerujúcej k jeho
uneseniu. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom žalobcom tvrdené opomenutie poučenia účastníkov
konania súdom prvého stupňa mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa výslovne poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP v predvolaní na pojednávanie, čím došlo k

splneniu poučovacej povinnosti a to opakovane. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať napadnutý
rozsudok z dôvodu inej skutkovej vady rozsudku. Žalobca neuvádza žiaden z relevantných omylov pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. Občianske sporové súdne konanie je spravované prejednacím
princípom (princíp formálnej pravdy), ktoré má dve zložky a to skutkovú stránku a právnu stránku.
Podľa skutkovej stránky účastníci konania rozhodnú o tom, ktoré tvrdenia uvedú v súdnom konaní

a súčasne rozhodnú o tom, ktoré dôkazy predložia alebo označia na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení. Ich nesplnenie môže viesť k neuneseniu bremena tvrdenia, resp. dôkazného bremena, čo
má za následok zamietnutie uplatneného práva. Súd nie je oprávnený poučiť účastníkov konania o
hmotnoprávnych predpisoch a je oprávnený rozhodovať výlučne na základe skutkových okolností,
ktoré vyplynú z dokazovania vykonaného na základe návrhu účastníka konania. Právo súdu vykonať

aj dôkazy účastníkmi nenavrhnuté, je v sporových konaniach potrebné vykladať reštriktívne, aby
nemohlo byť kvalifikované ako arbitrárnosť (svojvôľa) konania súdu. V prejednávanej veci bol súd
prvého stupňa oprávnený vec rozhodnúť aj bez dokazovania navrhnutého účastníkmi konania. Súčasne
nebol oprávnený navrhovať resp. vykonávať dôkazy účastníkmi konania nenavrhnuté, nakoľko tietoneboli nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Dôkazné bremeno preukázať existenciu zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu zaťažuje žalobcu, preukazovanie existencie tohto relevantného
zásahu prostredníctvom subjektívnych pocitov je nenáležité, nepostačujúce a neprijateľné a vedie

k neuneseniu dôkazného bremena. Žalobca nepreukázal existenciu zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať mu nemajetkovú ujmu, nakoľko uplatnenie práva v trestnom konaní nie je a nemôže byť
takýmto zásahom. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi uplatnením práva podať trestné oznámenie a
následným konaním Policajného zboru SR, ktoré on nebol schopný a spôsobilý ovplyvniť a nie je možné
mu ho pričítať; z podaní žalobcu zreteľne vyplýva, že fakticky namieta konanie Policajného zboru SR.

Neoprávnenosť konania je vylúčená pri plnení povinností alebo pri výkone práva. Ktorákoľvek osoba je
oprávnená uplatniť svoje právo a to aj v trestnom konaní, pričom takéto uplatnenie práva nie je možné
za žiadnych podmienok právne posúdiť a kvalifikovať ako nezákonné a neoprávnené. On ako štatutárny
orgán spoločnosti PROCHEM SVIT s.r.o. bol z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu vydať jej motorové
vozidlo v jej výlučnom vlastníctve povinný podľa ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka
uplatniť právo na jeho vrátenie, súčasne bol k tomu povinný, v opačnom prípade by konal v rozpore s

odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti. Jeho konanie ako štatutárneho orgánu uvedenej
spoločnosti bolo uskutočnené primeraným spôsobom, ktorý nebol v rozpore s oprávnenými záujmami
žalobcu, na ktorých bolo potrebné bezpodmienečne trvať s ohľadom na zabezpečenie elementárnej
úcty, dôstojnosti žalobcu za všetkých okolností. Žalobca vozidlo spoločnosti nevrátil napriek viacerým
výzvam, čo svojou výpoveďou na pojednávaní potvrdil. S ohľadom na uvedené bolo jeho konanie ako

štatutárneho orgánu spoločnosti PROCHEM SVIT s.r.o. dôvodné a zákonné, pričom na toto konanie
bol nielen oprávnený ale aj povinný. V konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal tzv. dôkaz pravdy
o nesplnení povinnosti žalobcu vrátiť vozidlo spoločnosti odôvodňujúce uplatnenie práva v trestnom
konaní. Jeho konanie spĺňa podmienku vecnosti, konkrétnosti a primeranosti i z pohľadu tzv. výkonu
práva kritiky. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi napadnutým

jeho konaním a vznikom nemajetkovej ujmy. Prvý žalobný nárok je určovacím výrokom a žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, čo
je dôvod na zamietnutie žaloby aj bez prejednania veci. Výrok uvedený v žalobnom návrhu ako 2. a 4.
v poradí je nevykonateľný a čo sa týka výroku 3. v poradí, poukazuje na to, že na majetok spoločnosti
PROCHEM SVIT s.r.o. bol dňa 26.06.2014 vyhlásený konkurz, a preto on nie je oprávnený nakladať

s majetkom spoločnosti PROCHEM SVIT, na základe čoho nie je oprávnený uverejniť ospravedlnenie
spôsobom uplatneným žalobcom. Pre účely priznania materiálnej satisfakcie je potrebné preukázateľné
splnenie podmienky, že morálna satisfakcia sa javí ako nepostačujúca, ku zníženiu dôstojnosti a
vážnosti žalobcu v značnej miere; tieto skutkové zistenia z dokazovania pred súdom nevyplynuli. Z
dokazovania nevyplynulo ani skutkové zistenie preukazujúce primeranosť výšky uplatnenej materiálnej

satisfakcie. Z dokazovania nevyplynulo skutkové zistenie o povahe, intenzite, ani trvaní ujmy žalobcu,
keď poukazuje aj na jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 18.03.2015, že v prípade jeho ospravedlnenia
by určite nepostupoval takto, ale by sa s ospravedlnením uspokojil; teda samotný žalobca považoval
ospravedlnenie za postačujúce na zmiernenie následkov.

Súdu bolo oznámené vypovedanie plnomocenstva žalovaným, žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k
odvolaniu nevyjadril, z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol zástupcovi žalobcu doručený 25.11.2015,
odvolanie bolo podané dňa 10.12.2015.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 1 a § 156 OSP) viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdiť, keď o trovách odvolacieho konania bude konať a rozhodovať súd prvého
stupňa vrámci rozhodovania o trovách celého konania (§ 224 ods. 4 OSP).

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a na tieto aj ako na
svoje preto len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP).

K odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd len dodáva, že

- dôkazné bremeno preukázania jednotlivých skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu
zaťažovalo žalobcu, ktorý mal ním tvrdené skutočnosti jednoznačne (nad akúkoľvek pochybnosť)preukázať, čo sa však nestalo, keď napriek výzvam súdu na svoje skutkové tvrdenia dôkazné prostriedky
neoznačil, pričom predložené listinné dôkazy ním tvrdené skutočnosti nepreukazujú, keď inak procesné
podmienky ust. § 80 OSP naplnené boli,

- trestné konanie vedené voči žalobcovi bolo ukončené odmietnutím trestného oznámenia žalovaného z
dôvodu toho, nie že sa skutok nestal, ale z dôvodu, že na strane žalobcu absentuje subjektívna stránka
označeného prečinu, teda úmysel zmocniť sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty, teda v tomto
konaní a ani neexistujúcom trestnom konaní voči žalovanému pre krivé obvinenie nebolo preukázané
to, že žalobca s predmetným motorovým vozidlom disponoval oprávnene, teda bolo žalobcovou

povinnosťou skutočnosti ohľadom jeho oprávneného užívania motorového vozidla preukázať v tomto
občianskoprávnom konaní, rovnako tak aj protiprávnosť konania žalovaného, ktorá z trestného konania
nevyplýva,
- samotný žalobca potvrdil skutočnosť, že bol opakovane vyzývaný na vrátenie vozidla, že toto odmietol
vrátiťinémuzamestnancovispoločnostiPROCHEMSVITs.r.o.akoosobnežalovanémuatedaobrátenie
sa žalovaného na Políciu SR nemožno potom bez ďalšieho označiť ako konanie protiprávne (úmyselne)

smerujúce k zásahu smerujúceho do práv žalobcu,
- náhrada nemajetkovej ujmy oproti ostatným požadovaným výrokom predstavuje nezávislý výrok a bolo
na žalobcovi, aby v konaní preukázal ním tvrdené následky žalovanému vyčítaného konania, keď súd
nemádôvodveriťanineveriťlenjehoskutkovýmtvrdeniamúčastníkakonaní,nepodloženýmvykonaným
dokazovaním, pričom z rovnakého dôvodu neposudzoval ani nedostatočnosť len morálnej (nepeňažnej)

satisfakcie
- žalovaný nemôže niesť dôsledky za prípadne nesprávny postup Polície s ohľadom na nedôvodne
začaté trestné konanie voči žalobcovi, teda za nesprávne právne posúdenie oznámených skutočností,
- žalovaný ako účastník konania v zásade nie je povinný vypovedať a teda prípadne svojou výpoveďou
potvrdzovať alebo vyvracať tvrdenia žalobcu, pričom súd vo veci konal bez vypočutia žalovaného na

výslovnú žiadosť jeho právneho zástupcu na poslednom pojednávaní, ktorý ani po zákonnom poučení
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 OSP na výsluchu žalovaného netrval - vykonanie dokazovania jeho
výsluchom už nežiadal,
- v dôvodoch odvolania môže odvolateľ argumentovať len porušením jeho práv,
- pri nepreukázaní existencie predpokladov - dôvodnosti žaloby už neposudzoval realizovateľnosť

(vykonateľnosť) na žalovanou požadovaných konaní (ospravedlnení), a že
- súd (prvého stupňa) nebol sám povinný nahrádzať nečinnosť žalobcu a vykonávať (teda) dokazovanie
ním nenavrhnuté, čo potom nemožno považovať za jeho procesné pochybenie.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.