Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207110
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815207110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: S. K., bytom H., K. cesta XX/
XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 1.251,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. júna 2015, č.k. 15Er/1437/2015-15,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015 domáhal proti

povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.251,87 Eur (správne má byť 1.251,98)
s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 13.05.2011, sp. zn.
IBB0310152, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2011 a vykonateľnosť
dňa 21.07.2011. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekučné konanie vedené
pod sp. zn. 16Er/4195/2011 (EX 3757/2011) v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., proti

povinnému: S. K., bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza
zo dňa 13.07.2012, č.k. 16Er/4195/2011-51 podľa § 44 ods. 3 Ex. por. po tom, ako Okresný súd Prievidza
uznesením zo dňa 23.01.2012, č.k. 16Er/4195/2011-17 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, a toto uznesenie v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.06.2012, č.k. 23CoE/124/2012-42
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2012. Dôvodil, že z uvedeného

je zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/4195/2011 sa viedlo na podklade toho istého
exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom
zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Keďže v tomto exekučnom konaní, sp.
zn. 15Er/1437/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 23.01.2012,
č.k. 16Er/4195/2011-17 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého

stupňa je toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci, a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p.

Uviedol, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostio vydanie poverenia, súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím

o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na skutočnosť, že
zákonodarca v Ex. por. úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na
spravodlivý proces, ktoré
je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté
o návrhu na vydanie poverenia. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie
je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o
udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený poukázal

na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.02.2012, sp. zn. 5 Cdo 205/2011, sp.
zn. 7 Cdo 108/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2012, sp. zn. III. ÚS
254/2012, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 85/06, sp. zn. II. ÚS 380/2013,
sp. zn. II. ÚS 499/2012. Dôvodil, že napriek tomu,
že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky

predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd
prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Ďalšie
dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie
žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Z
preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Exekučný súd svojim
postupom znemožnili uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.251,98 Eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského

rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 13.05.2011, sp. zn. IBB0310152, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 30.06.2011 a vykonateľnosť dňa 21.07.2011.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 16Er/4195/2011

návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.12.2011 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.251,98 Eur s príslušenstvom,
a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo
dňa 13.05.2011, sp. zn. IBB0310152. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením zo

dňa 23.01.2012, č.k. 16Er/4195/2011-17 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol z dôvodu,
že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2012

v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.06.2012, č.k.
23CoE/124/2012-42. Okresný súd Prievidza následne uznesením zo dňa 13.07.2012, č.k.
16Er/4195/2011-51exekučnékonanievzmysleustanovenia§44ods.3Ex.por.zastavil,keďuznesenie,
ktorým sa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietla, nadobudlo právoplatnosť.V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V

ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne

ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa
rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu

vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie

na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne,
resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadostisúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, notárska
zápisnica nie je materiálne vykonateľná,
už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade

toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie
exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata zakladá zastavenie exekúcie z iného dôvodu už
nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej

strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu po vydaní
rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy,
keď súd zistí,
že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné
rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme
záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16Er/4195/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo

medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného
konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu
podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne
v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné

konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .