Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112234247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112234247.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa: F. U., Z.

XX.XX.XXXX, B. U. O. XXX, U. O., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO:
47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 806,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 10.8.2012, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia 806,43 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť

tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie vo výške žalovanej istiny na základe neplatnej zmluvy
(v časti úrokov a poplatku).

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 05.12.2012 (čl. 24) tak,
že nárok navrhovateľa považuje s odkazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčaný, keďže
zamestnávateľvykonalposlednúzrážkuzomzdynavrhovateľanazákladezmluvyoúvereč.7520220zo
dňa07.01.2008dňa13.07.2009aodnasledujúcehodňa-14.07.2009začalaplynúťtrojročnápremlčacia

doba, ktorá uplynula 14.07.2009. Keďže návrh na začatie konania bol podaný až dňa 10.08.2012, bol
uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Odporca súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 15.1.2015 navrhovateľ doplnil
svoj návrh o vyjadrenie k námietke premlčania, vznesenej odporcom. S odkazom na ustanovenie §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že navrhovateľ sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel

až dňom udelenia plnomocenstva, tj. od svojho právneho zástupcu. Daným momentom podľa neho
došlo k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na judikát R 1/79,
podľaktorého„pokiaľideopočítaniesubjektívnejpremlčacejdobynauplatnenieprávazneoprávneného
majetkového prospechu, správne postupujú súdy vtedy, keď za začiatok jej plynutia považujú deň, keď
účastník zistil neplatnosť zmluvy“. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe uviedol, že táto je podľa
neho desaťročná, keďže ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Toto odôvodnil tým, že odporca
ako podnikateľ dlhodobo poskytujúci úvery z vlastných zdrojov dlhodobo ignoruje zákonnú povinnosť

uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto jej jeho konanie nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu - uvedené potvrdzuje
aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 12.12.2011 vo veci sp. zn. 7Co/84/2011.Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu zo dňa 11.3.2016 (čl. 96) doplnil
navrhovateľ svoje vyjadrenie k námietke premlčania, osobitne vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote.
Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov: rozsudok NS ČR zo dňa 20.02.2003 sp. zn. 33 Odo/938/2002,

rozsudky Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veciach sp. zn. 12C/203/2014 a sp. zn. 12C/116/2014,
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011, 3Co/178/2013, 3Co/89/2011 a iné. Vo
vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe doplnil, že odporca vo svojom vyjadrení nepreukázal, že od
momentu, keď sa navrhovateľ dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom kto sa na jeho úkor
obohatil, do momentu podania jeho návrhu na začatie konania v predmetnej veci márne uplynula 2 ročná

subjektívna lehota. Odporca nezdôvodnil a nepreukázal uplynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej
doby,pričombolnázoru,žedôkaznébremenootejtoskutočnostizaťažujeodporcu.Navrhovateľvyhlásil,
že o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil, resp. že tým kto sa na jeho úkor obohatil je odporca, sa
dozvedel od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval
zmluvu, ktorú mu predložil žalobca a informoval ho o možnostiach uplatnenia si jeho práv. Navrhovateľ
následne udelil v uvedenom období, t.j. júl 2012 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie

v predmetnej veci, pričom od tohto dátumu do podania návrhu na začatie konania z augusta 2012 ubehol
len jediný mesiac. Navrhovateľ bol preto presvedčený, že si svoje právo voči odporcovi uplatnil v 2
ročnej subjektívnej dobe. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia navrhovateľom
na strane odporcu nebol nijako preukázaný. Bolo by absurdné, aby navrhovateľ platil niečo, čo vie že
je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To, že platil svedčí skôr o

tom, že bol presvedčený o tom, že adresát má nárok na plnenie. Je nelogické platiť niekomu dobrovoľne
bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ bol toho názoru, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je
taká, kedy sa navrhovateľ dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.3.2007, sp. zn. 330do/306/2005, rozhodnutia NS ČR zo

dňa 31. 08.2000 sp. zn. 25 Cdo 2581/98, zo dňa 27.03.2003sp. zn. 33 Odo 766/200 ako aj rozsudok
zo dňa 25.04.2001 sp. Zn. 33 Cdo/3003/99. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby súd uskutočnil pojdnávanie
bez jeho účasti a bez účasti jeho právneho zástupcu.

Na pojednávaní dňa 30.6.2016 odporca doplnil svoje vyjadrenie tak, že zotrval na uplatnenej námietke

premlčania a poukázal vo vzťahu k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10 Co/113/2015-119 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/1064/2014.

Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu: Výzva na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 19.07.2012 s pripojenou doručenkou (čl. 5), Zmluva o úvere zo dňa 07.1.2008 č. 7520220

(čl.7), Listina Prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere zo dňa 14.09.2009
(čl. 7), Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 07.1.2008 (čl. 28), Listina Splátky a pokuty
zo dňa 10.12.2012 (čl. 29-30). Oznámenie zo dňa 21.08.2009 (čl. 31) ako aj oboznámením s ostatným
obsahom spisu a rozhodnutiami označenými účastníkmi konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:
ZVýzvynaúhradudlžnejsumyzodňa19.07.2012malsúdzapreukázané,ženazákladezmluvyoúvere
č. 7520220 žiadal navrhovateľ od odporcu vrátenie žalovanej istiny z dôvodu bezdôvodného obohatenia
na strane odporcu.
Zo Zmluvy o úvere zo dňa 07.1.2008 č. 7520220 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako dlžník s

odporcom ako veriteľom uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 20.000,- Sk, pričom
navrhovateľ mal túto sumu vrátiť odporcovi v 12 mesačných splátkach á 3.260,- Sk, počnúc dňom
14.02.2008.
Z Listiny Prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere zo dňa 14.09.2009 mal
súd za preukázané, že v období od 16.03.2008 do 13.07.2009 navrhovateľ zaplatil odporcovi spolu

1.470,31 €.
Z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 07.1.2008 mal súd za preukázané, že navrhovateľ
touto listinou udelil odporcovi súhlas, aby sa uspokojenie pohľadávky odporcu zo zmluvy č. 7520220
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo strany jeho zamestnávateľa.
Listina Splátky a pokuty zo dňa 10.12.2012 osvedčuje rovnaké skutočnosti ako Prehľad práv, povinností

a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere zo dňa 14.09.2009.
Oznámení zo dňa 21.08.2009 oznámila spoločnosť DOMITRI, s.r.o odporcovi, že navrhovateľ u nich
ukončil pracovný pomer a teda nemôžu v prospech odporcu vykonávať ďalej zrážky zo mzdy.Súd vec právne posúdil nasledovne:

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej resp.

čiastočne neplatnej zmluvy o úvere.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeodporcavzniesolnámietkupremlčaniakuplatnenémunároku,súdpredtým,
ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či nárok
navrhovateľa nie je premlčaný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (BO) je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100

ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka - začiatok
jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z BO dozvedel, že došlo k BO a o tom, kto sa
na jeho úkor obohatil.
Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri BO začínajú spravidla plynúť rôzne - v závislosti
od druhu BO (napr. komentár k § 107 OZ ASPI).

K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod
neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený
začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa
postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.
Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 452), vzniká a

objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia
právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom,
keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.
Akideobezdôvodnéobohateniezískanéplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu(§452),trebarozlišovať
prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi (účastníkom) právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci
okamih na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania

sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Na tom nič
nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku (ex tunc).
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právnehoúkonu, resp. od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne

neplatného právneho úkonu resp. vtedy, keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie.(napr. ÚS
sp. zn. III. ÚS 158/99: „Ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť), tak
akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho
úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna lehota na jeho
vydanie.“)

Navrhovateľ odvodzuje neplatnosť resp. čiastočnú neplatnosť zmluvy o úvere (čo do úrokov a poplatkov)
z § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s §§ 52, 39 a 41 Občianskeho zákonníka. Na
základe týchto zákonných ustanovení označil úverovú zmluvu ako absolútne neplatnú. Keďže tvrdený
dôvod neplatnosti nespadá pod § 40a Občianskeho zákonníka (relatívna neplatnosť právneho úkonu),
jedná sa v tomto prípade o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pri ktorom objektívna premlčacia doba

začala plynúť poskytnutím každej jednotlivej splátky, nad rámec zaplatenej istiny, pričom prvou takouto
splátkou bola splátka zaplatená odporcovi dňa 12.11.2008.
V konaní bolo (okrem iného) sporné, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa

vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal
majetkový prospech (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo/306/2005).

Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa
mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z IV (s. 649)

Skutočná vedomosť oprávneného/navrhovateľa o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v
akej výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.

Navrhovateľ tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od svojho právneho zástupcu, na základe
právnehoposúdeniazmluvyoúvere.Navrhovateľvpodstatetvrdí,žeodprávnehozástupcusadozvedel
o ustanoveniach § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a §§ 52, 39 a 41 Občianskeho zákonníka,
z ktorých možno vyvodiť čiastočnú neplatnosť zmluvy o úvere.

Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od svojho právneho zástupcu,
tomuto tvrdeniu s prihliadnutím na § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. nemožno priznať právnu relevanciu.
O prípadných dôvodov neplatnosti zmluvy o úvere vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku
znalosti právnych predpisov mal navrhovateľ podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise
zmluvy o úvere, rovnako mal vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom

zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Navrhovateľ od svojho právneho
zástupcu získal iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením
sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. Na
základe týchto skutočností súd uzavrel, že subjektívna lehota na vydanie prípadného bezdôvodného
obohatenia (z absolútne neplatného právneho úkonu) začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru

nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti. Pretože poslednú splátku úveru navrhovateľ zaplatil dňa
13.07.2009 (táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola a vyplýva aj z listinných dôkazov
predložených účastníkmi konania), subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula najneskôr dňa 14.07.2011. S prihliadnutím na skutočnosť, že návrh na začatiekonania bol podaný na súd až 10.08.2012, je potrebné konštatovať, že sa tak stalo až po uplynutí
subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdvyhodnotilakodôvodnúnámietkupremlčaniapreuplynutiesubjektívnej
premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, ani samotného nároku už nebolo
právne relevantné.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý mal v spore plný
úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania nevyčíslil a zo súdneho spisu mu iné
trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.