Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816892256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816892256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľky Márie E., nar.
XX.X.XXXX, bytom X., U. cesta XXX/XX proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter č.k. RK-PC-754/15-
EK zo dňa 5.1.2016 v celom rozsahu.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok za konanie
v sume 331,50 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter č.k. RK-PC-754/15-EK zo dňa 5.1.2016 z dôvodu, že nebola

riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a nebolo jej umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní
nebol správne zistený skutkový stav, boli nesprávne vyhodnotené dôkazy, vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca, rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na

ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktorého povaha je objektívne
nemožná, právom nedovolená a odporujúca dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by
bol v rozpore s verejným poriadkom SR a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. trovy konania neuplatnila.

Odporca zostal v súdnom konaní nečinný. K obsahu návrhu sa nevyjadril. Na pojednávanie sa
neustanovil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal, preto súd

podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu
a vykonané dôkazy.

Po vypočutí navrhovateľky, oboznámení sa s rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter č.k. RK-PC-754/15-EK zo dňa 5.1.2016, s odporom navrhovateľky podaným v
rozhodcovskom konaní zo dňa 3.11.2015, so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500038549 zo dňa

3.1.2014, s rozhodcovskou zmluvou č. 8500038549 zo dňa 3.1.2014, s obsahom spisu Okresného súdu
Prievidza sp.zn.15Csr/1/2015, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými súd zistil nasledovný
skutkový stav:Dňa 27.12.2013 navrhovateľka požiadala odporcu o poskytnutie revolvingového úveru v sume 660,-
eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 35,36 eur. Celkom sa zaviazala zaplatiť sumu

1.485,125 eur. Predpokladaná RPMN predstavovala 70%, ročná úroková sadzba 70%, a priemerná
RPMN 45,94%. Účelom úveru bolo zariadenie domácnosti. V časti formulára "Žiadosť o poskytnutie
úveru/zmluvaorevolvingovomúvere"č.8500038549sanachádzajúúdajeoschválenomrevolvingovom
úvere, na základe ktorých bola navrhovateľke poskytnutá suma úveru 660,- eur so splatnosť v 42
mesačných splátkach po 35,36 eur. Celkom sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť sumu 1.485,12 eur.

RPMN predstavovala 69,93%, ročná úroková sadzba 70% a priemerná RPMN 45,94%. Odporca ako
veriteľ úverovú zmluvu podpísal dňa 3.1.2014.

Dňa 3.1.2014 bola medzi účastníkmi uzavretá Rozhodcovská zmluva č. 8500038549, v ktorej je
predformulovaný text, podľa ktorého dlžník svojím podpisom vyhlasuje a potvrdzuje, že súhlasí s
uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je

podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Veriteľ pred podpisom rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to možnosť
riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. V čl. 5. Rozhodcovskej zmluvy bolo dojednané, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniamiZmluvyoRÚ,sporušením,ukončením,čineplatnosťouzmluvyoRÚbudúriešenécestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o Bratislava, Victoria rozhodcovský súd v
ŽilinezriadenýspoločnosťouVictorialegalarbiters.r.o.sosídlomvŽiline,RozhodcovskýsúdvBratislave

zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodcú, a.s. so sídlom v Brne, ČR a Rozhodcovský súdny dvor
zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. V čl.7 rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté oprávnenie dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy do 14
kalendárnych dní od jej uzavretia v písomnej forme.

Z písomného odporu zo dňa 3.11.2015 vyplýva, že v rámci rozhodcovského konania navrhovateľka
namietala rozhodcovské zmluvy č. 8500032397 zo dňa 2.10.2013 a č. 8500038549 zo dňa 3.1.2014.
Obidve zmluvy považovala za neprijateľné a nekalé, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, pretože rozhodcovské zmluvy neboli dojednané

individuálne. Rozhodcovské zmluvy pripravil odporca aj pre ostaných spotrebiteľov, sám koncipoval
podmienky a mal záujem na ich uzavretí, preto považovala celé konanie na rozhodcovskom súde za
nezákonné. Odporcu viacnásobne informovala o tom, že má záujem a vôľu splatiť oprávnené záväzky,
žije sama s dvomi deťmi, prekonáva vážne rodinné a existenčné problémy, svojim veriteľom môže
uhrádzať maximálne 50,- eur mesačne.

Dňa5.1.2016bolvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomVictoria Arbiter sosídlomvŽilinerozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-754/15-EK na žiadosť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1.029,95 eur so
zmluvnou pokutou 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne z jednotlivých

omeškaných súm až do zaplatenia s tým, že zmluvná pokuta a úrok z omeškania mali byť počítané až
do sumy 660,- eur a odo dňa nasledujúceho po tomto dni bola povinná zaplatiť úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1.029,95 eur do zaplatenia a nahradiť náklady spojené s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky v sume 83,76 eur, trovy rozhodcovského konania v sume 31,80 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 167,52 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa jednalo o nárok

odporcu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500038549 zo dňa 3.1.2014, na základe ktorej bol
navrhovateľke poskytnutý úver v sume 660,- eur, ktorý bola povinná splatiť v 42 mesačných splátkach
po 35,36 eur. Svoju právomoc odvodil od Rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 8500038549 uzavretej
dňa 3.1.2014, ktorú posúdil ako riadne a platne uzavretú v súlade so Zákonom č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na daný úverový vzťah aplikoval Zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Sankcie v súvislosti s neplnením záväzku navrhovateľky uplatnil podľa § 3a
ods. 1, 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v platnom znení.Navrhovateľka potvrdila, že s odporcom uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500038549 dňa
3.1.2014, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 660,- eur so splatnosťou 42 mesiacov.
Reálne jej odporca na bankový účet poukázal sumu 574,- eur po odpočítaní ním uplatneného poplatku.

Pred uzavretím úverovej zmluvy ju kontaktovala finančná agentka odporcu a sama jej ponúkla možnosť
vziať si úver. Takýmto spôsobom si u odporcu vzala 5 úverov, ktoré splácala, pokiaľ mala dostatok
finančnýchprostriedkov.Finančnáagentkajejkúverupovedalalentoľko,žehobudesplácaťvmesačnej
splátke, výšku ktorej jej uviedla a oznámila jej, že zmluvný úrok je rovnaký ako v iných bankách.
Súčasne s uzavretím zmluvy podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej jej aj toho času

zamestnávateľvykonávazrážkynasplatenieúverovposkytnutýchodporcom.Poukázalanato,ževčase
uzatvárania úverovej zmluvy nemala čas si ju riadne prečítať, pretože agentka jej predložila veľa listín na
podpis s tým, že ich má hneď podpísať a keď žiadala pre svoju potrebu ďalšie vyhotovenie týchto listín,
povedala jej, že jej ich odporca pošle poštou, čo sa aj stalo s časovým odstupom. Nevedela o tom, že
v zmluve bol určený zmluvný úrok vo výške 70 % ročne. Rovnako nevedela, že jej povinnosťou je vrátiť
odporcovi celkovo sumu 1.485,12 eur, ktorá o viac ako 100 % prevyšovala hodnotu poskytnutého úveru.

Agentka jej nevysvetlila dôvody uzavretia rozhodcovskej zmluvy č. 8500038549 dňa 3.1.2014, tiež jej
prikázala túto listinu podpísať. Všetky údaje do rozhodcovskej zmluvy a do zmluvy o revolvingovom
úvere vpisovala agentka odporcu. Jednalo sa o formulárové zmluvy. Navrhovateľka namietala platnosť
rozhodcovskej zmluvy, pretože nevedela, akú zmluvu podpisovala a aké mala táto zmluva účinky.
Namietala spôsob určenia rozhodcu a nesprávny postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom

konaní, ktorý opísala v obsahu návrhu. Od odporcu si celkom vzala úvery vo výške dvakrát po 660,- eur,
jedenkrát740,-euradvakrátpo1.000,-eurnazákladezmlúvoúvere.Finančnéprostriedkynasplácanie
týchto úverov jej zráža zamestnávateľ. Nevedela sa vyjadriť, akú sumu už na splatenie revolvingového
úveru zo dňa 3.1.2014 v skutočnosti zaplatila. Účtovníčka jej oznámila, že celkom uplatnená pohľadávka
odporcom voči nej je okolo 7.000,- eur, na zaplatenie ktorej by jej zamestnávateľ vykonávať zrážky na

základe dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že v priebehu rozhodcovského konania podala odpor dňa
3.11.2015, v ktorom namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom ku dňu uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými

stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 73 ods. 3 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 citovaného zákona, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom

2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v
konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 73 ods. 5 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom
uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych

rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona,
ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a
i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší

rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Zhodnotením skutkového stravu dospel súd k právnemu názoru, že návrh navrhovateľky na zrušenie
rozhodcovského rozsudku je opodstatnený.

Navrhovateľka v súlade s cit. ust. § 46 ods. 1 veta prvá Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. Rozhodcovský
rozsudok bol vynesený dňa 5.1.2016. Návrh navrhovateľky bol podaný na súd dňa 10.2.2016, t.j. v rámci
3-mesačnej lehoty plynúcej odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka namietala okrem iného i neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 45
ods. 1 písm. e/ citovaného zákona a poukazovala aj na iné vady rozhodcovského konania. Predmetná
rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 3.1.2014, teda za účinnosti Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a podľa §73 ods. 3 Zákona č. 355/2014 Z.z. sa spravuje predpismi účinnými
v čase jej uzavretia.

Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 3.1.2014 rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v
rozhodnom čase.

Súd zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 3.1.2014 posúdil podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že navrhovateľka nemohla individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali
vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne
postavenie účastníkov zmluvy, vyplýva, že úver bol navrhovateľke poskytnutý ako spotrebiteľke.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS") na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné

podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 až 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)

za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na

inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny

vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

V danom prípade, vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z úverovej zmluvy, uplatnil si odporca ako veriteľ svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
súlade s uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou č. 8500038549 zo dňa 3.1.2014, v ktorom rozhodca

bez vypočutia navrhovateľky vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. Súd sa zaoberal právomocou
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci predmetný spor, a to vzhľadom na dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Podľa čl. 4, 5 Rozhodcovskej zmluvy č. 8500038549 zo dňa 3.1.2014 sa veriteľ a dlžník dohodli
na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi

zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska
14, Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krížna 56,

Victoria rozhodcovský súd v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, Rozhodcovský súdny dvor so sídlom v
Bratislave, Pribinova 30. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom ako spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá.

V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia
sporov. Zaoberal sa aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch riešenie sporov prostredníctvom

rozhodcu výslovne nezakazuje. Na druhej strane, vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie
reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú
právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 Zákona č.
244/2002 Z.z., takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Touto
otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo

2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch

zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. Podľa § 73 ods. 4 Zákona č.
355/2004Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,nazáklade rozhodcovskej zmluvyuzatvorenej
pred 1.1.2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1.1.2015 rozhodovať len

rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
Ďalšie podmienky rozhodcovského konania sú upravené v § 73 ods. 5 citovaného zákona. V odôvodnení
rozhodcovského rozsudku sa pritom konštatuje, že osoba rozhodcu spĺňa všetky zákonom stanovené
podmienky rozhodcu a je zapísaná v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu.

V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a tým osoba rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu a tým i rozhodcu na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu dlžníka si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere vôbec pristúpil.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý

definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca, pretože tento zostavil znenie vo
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu
a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia,
má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje),vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou
mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade
táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo

v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie
sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich
obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy, a na ich základe opakovane
zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa
spor riešil pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácia o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s
odbornou starostlivosťou príslušný zástupca veriteľa najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na

rozhodnutie a voľbu. Spotrebiteľovi je takto odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom vo všetkých prípadoch, ak veriteľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Predtlačené
poučenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné
považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ak použije veriteľ
neplatnú rozhodcovskú doložku, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /uznesenie ÚS SR z

24.2.2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011/. Preto predmetný rozsudok, ktorý vydal rozhodca, ktorý si odvodil
právomoc na konanie a rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym
aktom. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej doručenia, súd udáva, že odstúpiť je
možné len od platne zmluvy. Ak je zmluva od začiatku ex tunc neplatná, nie sú splnené podmienky

na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že
spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.

Vychádzajúc z uvedeného súd v rámci konania o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
preto ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samého začiatku, pretože nebola individuálne

dojednaná, rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, navrhovateľ
dôvodne namietal jej platnosť, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok práve z tohto dôvodu.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa

ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená

aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská zmluva dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,
povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ

podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť účinnú súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorá

bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS
(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá a absolútne

neplatná /§ 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka/.Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského
súdu.Aksirozhodcasvojuprávomocztaktouzavretejzmluvyodvodil,naktoromzákladenáslednevydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.

Navrhovateľka uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že nebola riadne upovedomená
o ustanovení rozhodcu, v konaní nebol správne zistený skutkový stav, tento bol nesprávne
vyhodnotený a iné okolnosti, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti

rozhodcovskej doložky /§ 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní/ a nepriznal teda rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné
zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého rozsudku. Pre úplnosť súd dodáva, že zmluva o úvere
nemá zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože v nej absentuje údaj o splatnosti splátok, termíne konečnej splatnosti
úveru, ročná úroková sadzba vo výške 70% je neprimerane vysoká a zjavne prekračuje úrokové sadzby

bánk v obdobných úveroch a je zjavne určená nesprávne vzhľadom na výšku úveru a výšku sumy,
ktorú je navrhovateľka ako spotrebiteľ povinná vrátiť. Úver je preto potrebné podľa § 11 ods. 1 písm.
b/ citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z rozhodcovského rozsudku vôbec
nie je zrejmé, z čoho pozostáva prisúdená istina, aké plnenia sú v nej zahrnuté, pretože rozhodca
len pretransformoval žalovaný nárok do rozsudku bez náležitej špecifikácie tohto plnenia. Z obsahu

rozsudku len vyplýva, že navrhovateľka zaplatila len sumu 455,17 eur, nie 660,- eur za stavu, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je preto naplnený aj druhý dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g/, i/, l/ Zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom
rozsahu, pretože neprichádza do úvahy čiastočné zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na
neplatnú rozhodcovskú zmluvu ako celok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná navrhovateľka,

ktorá trovy konania neuplatnila, resp. jej nevznikli. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol,
preto účastníkom ich náhrada nebola priznaná.

O poplatkovej povinnosti odporcu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení s poukazom na osobné oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov

podľa § 4 ods. 2 písm. u/ citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.