Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223800
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215223800.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. N. XXXX, W. W.,
zastúpená: JUDr. Anetta Klestincová, advokátka, Mesačná 5, Bratislava proti odporcovi: RRK s.r.o., so
sídlom Haburská 49/A, Bratislava, IČO: 46 058 885, zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova
23, Bratislava, v konaní o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 15. marca 2016, č.k. 18C/408/2015-53, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 15. marca 2016,
č.k. 18C/408/2015-53, p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 138,33 eur,
k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd odmietol odpor podaný odporcom zo dňa 27.11.2015 proti platobnému
rozkazu č.k. 18C/408/2015-36, zo dňa 10.11.2015 ako neodôvodnený. Zároveň rozhodol, že súd vráti
odporcovi súdny poplatok vo výške 173,30 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti
tohto uznesenia. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz
dňa 10.11.2015, pod č.k. 18C/408/2015-36, ktorým uložil odporcovi uhradiť navrhovateľke žalovanú
sumu s príslušenstvom a nahradiť trovy prvostupňového konania. Odporca podal proti platobnému

rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že uplatňovaný nárok navrhovateľky neuznáva, čo do dôvodu a
čo do výšky a odporuje aj skutkový stav, pretože nevychádza zo skutočností a rovnako aj právne
posúdenie veci. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 172 a ust. § 174 ods. 3 O.s.p. a mal za to, že
odporca v podanom odpore neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani vecné, ani právne, neuviedol,
na základe ktorých skutočností považuje nárok navrhovateľky za nedôvodný a prečo pohľadávku
neuznáva. Uviedol, že v odpore absentuje akékoľvek zdôvodnenie a preukázanie toho, prečo je návrh

navrhovateľky nedôvodný. Zároveň poukázal i na rozhodnutie NS SR zo dňa 29.04.2011, pod č.k.
5Obdo/16/2011 a preto podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. odpor ako neodôvodnený odmietol. Zároveň
podľa § 11 ods. 3 prvá veta, v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
rozhodol o vrátení odporcovi súdneho poplatku vo výške 173,30 eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací

súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a aby vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že uznesenie NS SR zo dňa 29.04.2011, č.k. 5Obdo/16/2011
nemožno aplikovať na túto vec, pretože v nej odporca uviedol aj tú skutočnosť, že poukazoval, napr. na
nesplatenie dlhu z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú si sám nespôsobil a preto požadoval
možnosť splácať dlh v splátkach. Odporca uznal nárok navrhovateľky, čo však v tomto konaní nie je
dané. Zdôraznil, že odporca sa v odpore jednoznačne vyjadril, že nárok navrhovateľky neuznáva a

preto odpor navrhovateľky nebol podaný bez odôvodnenia. Zároveň odporca poukázal na rozhodnutie
III. ÚS 161/2009 a rozsudok NS SR zo dňa 28.01.1999, sp. zn. 2Cdo/124/1998 a mal za to, že hocizákon predpokladá, že odpor má za následok zrušenie platobného rozkazu iba ak je odôvodnený, treba
považovať za odôvodnený aj odpor, v ktorom odporca iba uvedie, že samotný návrh na jeho vydanie
je bezzákladný, resp. že dôvody uvádzané v návrhu sú nepravdivé (nesprávne), pričom poukázal na

komentár 5. vydania Bratislava: Eurounion, 2010, s. 667, Krajčo, J. a kolektív. Uviedol, že súd prvého
stupňa odmietol odpor až po vyjadrení navrhovateľky k jeho podaniu, pričom zo spisu vyplýva, že
došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 174 ods. 2 O.s.p. a tento odpor bol následne zaslaný
na vyjadrenie navrhovateľke, pričom mal byť nariadený termín pojednávania v zmysle § 174 ods. 4
O.s.p.. Súd preto nebol oprávnený odpor odmietnuť, nakoľko tým, že zaslal podaný odpor na vyjadrenie

navrhovateľke, mal už raz za to, že odpor je kvalifikovaný a teda jeho podaním došlo ex lege k zrušeniu
platobného rozkazu. Právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia by paradoxne došlo k dodatočnému
obnoveniu platobného rozkazu, ktorý bol zrušený zo zákona, čo Občiansky súdny poriadok nepripúšťa,
preto napadnuté uznesenie trpí vadou odôvodňujúcou odvolanie.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že rozhodnutie NS SR č.k. 5Obdo/16/2011 rieši presne
rovnakú právnu situáciu ako je riešená v prejednávanej veci. Odporca vedome vytrhol z kontextu
ním citovanú pasáž z odôvodnenia rozhodnutia NS SR, pričom v uznesení súdu prvého stupňa
(Okresný súd Dolný Kubín) je presne uvedené ako odporca odôvodnil, resp. neodôvodnil svoj odpor,
pričom podaný odpor odôvodnil len tým, že žalobcove tvrdenia sa nezakladajú na pravde a v návrhu

na vydanie platobného rozkazu neuviedol pravdivo všetky skutočnosti tak, ako sú mu známe a sú
podstatné pre posúdenie veci. Neobstojí preto tvrdenie odporcu, že by sa na danú vec nemohlo
vzťahovať rozhodnutie NS SR z 29.04.2011, č.k. 5Obdo/16/2011. I v tomto konaní odporca uvádza len
všeobecné a nie konkrétne tvrdenia. Tiež navrhovateľka uviedla, že odporca podal na súd prvého stupňa
cyklostylovaný všeobecný a nie konkrétny odpor, v ktorom absentuje odôvodnenie vo veci samej, pričom

odpor bol vyhotovený advokátom, u ktorého sa dá predpokladať znalosť zákonných náležitostí odporu.
Dôvody odporcu nemajú však náležitosti riadneho odôvodnenia vo veci samej. V konštantnej judikatúre
súdy neuznávajú odpory podané bez vecného odôvodnenia. Zároveň navrhovateľka poukázala na
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Nitre, v Banskej Bystrici. Pokiaľ odporca
poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, navrhovateľka uvádza, že česká právna úprava je v

smere povinností odôvodnenia odporu úplne odlišná od právnej úpravy v Slovenskej republike, keďže
podľa Českého právneho poriadku zákon výslovne zakazuje odmietnuť odpor len pre nedostatok jeho
odôvodnenia. Naopak podľa našej právnej úpravy je súd povinný odmietnuť odpor bez odôvodnenia
vo veci samej. Preto rozhodnutie ústavného súdu - nález sp. zn. I. ÚS 2733/13 nie je možné
aplikovať na prejednávanú vec. Tiež, pokiaľ sa týka rozhodnutia NS SR č.k. 3Cdo/439/13, na ktorú v

odvolaní poukazuje odporca, toto rozhodnutie odlišným spôsobom rieši rovnakú vec ako navrhovateľkou
predložený judikát NS SR č.k. 5Obdo/16/2011. Ide o odlišné rozhodnutie najvyššej súdnej autority
v rovnakej právnej veci. K tomu navrhovateľ uviedol, že odpor, ktorý bol posudzovaný v rozhodnutí
NS SR č.k. 3Cdo/439/2013 bol odporkyňou podávaný dňa 22.04.2013, teda v čase účinnosti OSP
pred jeho novelou, prijatou zákonom č. 73/2015 Z.z., účinnou od 01.05.2015 a v čase, keď existovala

značná nejednotnosť v rozhodovaní súdov ohľadom odôvodnenia odporu. Práve novela OSP č. 73/2015
zakotvila v ust. § 172 ods. 1 a § 174 ods. 1 O.s.p. povinnosť odpor vecne odôvodniť. Zároveň predložil
ako prílohu uznesenie ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR z 10.03.2015, č. 566. Uviedol, že
vzhľadom na novelu OSP NS SR v prípade pod č.k. 3Cdo/439/2013 rozhodoval podľa znenia OSP
účinného pred uvedenou novelou a tiež bez ohľadu na zmenu prijatú pred vydaním jeho rozhodnutia.

Odpor v tejto prejednávanej veci bol podaný odporcom 27.11.2015, teda po účinnosti uvedenej novely
a mal teda spĺňať zákonné požiadavky na jeho odôvodnenie, upravené v OSP účinnom v čase podania
odporu. Preto rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo/439/2013 nie je možné považovať za rozhodnutie, ktoré by
bolo možné aplikovať na prejednávaný prípad.

K námietke odporcu, že súd nebol oprávnený odpor odmietnuť, nakoľko tým, že zaslal podaný odpor na
vyjadrenie navrhovateľke, mal už raz za to, že odpor je kvalifikovaný, navrhovateľ uviedol, že platobný
rozkaz sa zo zákona ex lege zrušuje iba vtedy, ak odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej. Ak odporca kvalifikovaný odpor nepodá, nemôžu nastať účinky zrušenia platobného rozkazu.
Súd nemôže pokračovať v konaní, keď neexistujú dôvody, pre ktoré sa zo zákona platobný rozkaz

zrušuje. Súdu žiadne ustanovenie zákona nebráni, aby nemohol vydať svoje deklaratórne rozhodnutie
o odmietnutí odporu až po tom, čo sa k nemu vyjadril navrhovateľ.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcu viazaný
rozsahomadôvodmiodvolania§212ods.1O.s.p.,preskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Podľa § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením,

má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia
vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

V zmysle cit. ust. § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p. len odpor proti platobnému rozkazu, ktorý obsahuje

odôvodnenie vo veci samej, má účinky zrušenia platobného rozkazu. Rozsah a obsah odôvodnenia
odporu proti platobnému rozkazu Občiansky súdny poriadok nijako bližšie neupravuje. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/88/2011, zo dňa 25.04.2012,
podľa ktorého povinnosť odôvodniť odpor znamená uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré
spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia vydaného v skrátenom konaní. Zo zmyslu tohto opravného

prostriedku možno vyvodiť, že má ísť o námietky, týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným
rozkazom navrhovateľovi priznanej peňažnej sumy. Správne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že odporca v odpore neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, žiadne konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých považuje nárok navrhovateľky za nedôvodný a tiež prečo pohľadávku
neuznáva, čo do dôvodu a čo do výšky. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie odporu proti platobnému

rozkazu musí obsahovať uvedenie nových, resp. iných skutkových okolností, oproti skutkovému stavu
uvedenému v návrhu na začatie konania, alebo iné právne posúdenie nároku, oproti právnej stránke veci
uvedenej alebo vyplývajúcej z návrhu na začatie konania. Odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo
veci samej, súd uznesením odmietne, avšak len za predpokladu, že účastník bol o týchto následkoch
v platobnom rozkaze poučený.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu mal za preukázané, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci platobným rozkazom uložil odporcovi, aby v lehote 15 dní zaplatil žalovanú sumu,
vrátane úroku z omeškania a nahradil navrhovateľovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia
alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Zároveň súd prvého stupňa v predmetnom platobnom

rozkaze odporcu riadne poučil, že súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez
odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené
znenie odporu proti platobnému rozkazu, tak ako to konštatoval i v odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvéhostupňaiodvolacísúddospelkzáveru,žeodôvodnenieodporuodporcuneobsahuježiadnevecné
tvrdenia, ktoré by spochybňovali, resp. vyvracali dôvodnosť alebo výšku navrhovateľom uplatneného a

platobným rozkazom mu priznaného nároku, a preto ho nemožno považovať za odpor s odôvodnením
vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď odpor odporcu
proti platobnému rozkazu s poukazom na ust. § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. odmietol ako neodôvodnený.

V súvislosti s ďalšou námietkou odporcu, že súd prvého stupňa nebol oprávnený odpor odmietnuť,

nakoľko tým, že zaslal podaný odpor na vyjadrenie navrhovateľke, mal už raz za to, že odpor je
kvalifikovaný a teda jeho podaním došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu, odvolací súd má
za to, že takéto odvolacie dôvody odporcu v danom prípade neobstoja. Správne vo svojom vyjadrení
navrhovateľ konštatoval, že ak odporca nepodá kvalifikovaný odpor, zo zákona nemôžu nastať účinky
zrušenia platobného rozkazu a ani súd následne nemôže pokračovať v konaní, keď absentujú dôvody,

pre ktoré sa zo zákona platobný rozkaz zrušuje. Nič nebránilo súdu prvého stupňa, aby súd prvého
stupňa zaslal odpor navrhovateľovi a následne aby vydal uznesenie o odmietnutí odporu až po tom, čo
sa k nemu vyjadrí navrhovateľ.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konaniapozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 129,75 eur + 8,58 eur režijný paušál k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v spojení s ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p. Trovy odvolacieho konania teda predstavujú sumu 138,33 eur (129,75 + 8,58 =

138,33 eur).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.