Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226943
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213226943.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom L. T., Y. 4, v
konaní zastúpená advokátkou: Mgr. Mónika Telkesi, so sídlom AK v Komárne, Župná 14, IČO: 42
121 809, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti odporkyni: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom: Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní

odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. decembra 2013, pod č. k. 14C/136/2013-37,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice 3C/3059/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 40 ods. 1 a 2,
§ 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoRK“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu
povinnosť alebo právo. Z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že tento bol navrhovateľke
doručený dňa 29.10.2013. Návrh na jeho zrušenie podala navrhovateľka dňa 26.11.2013, teda v

zákonom určenej lehote na podanie tohto návrhu. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v žalobe mal
súd prvého stupňa za to, že je potrebné rozhodcovský rozsudok, ako aj samotné rozhodcovské
konanie preskúmať. Tiež mal za preukázané, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by
navrhovateľke hrozila závažná ujma, preto súd využil možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, v ktorom uviedla, že napadnuté
uznesenie je nezákonné, neoprávnene a hrubo zasahujúce do jej práv. Dôvodila, že rozhodcovský
rozsudok má charakter právoplatného rozhodnutia súdu a povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo
opierať o výnimočné skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. Mala za to,
že rozhodnutie súdu je predčasné, vychádzajúce z hypotetických a ničím nepodložených skutočností.
Dôvodila, že v danom prípade navrhovateľke žiadna reálna ujma nehrozí. Podotkla, že v prípade začatia

exekučného konania samotný Exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej ochrany povinného.
Žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporkyne vyjadrila písomným podaním, v ktorom poukázala
na znenie ust. § 40 ods. 2 ZoRK. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zmysle
§40 ods. 1 písm. j/ ZoRK v zákonnej lehote spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti. Poukázala na

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Mala za
to, že tento rozsudok je potom ako exekučný titul v rozpore so zákonom. Dôvodila, že existuje reálnahrozba,žeodporkyňavčasedorozhodnutiavovecisamejpodánávrhnavykonanieexekúcienazáklade
napadnutého rozhodcovského rozsudku. Výkon exekúcie na základe nezákonného exekučného titulu
by bol protizákonný, čím navrhovateľke hrozí ujma. Žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd

nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces

neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranuprávspotrebiteľaajedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapopieraplatnosťrozhodcovskej
zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že

navrhovateľka sa svojím návrhom domáha voči odporkyni zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
Arbitrážnym súdom Košice 3C/3059/2012 zo dňa 19.01.2012. Zároveň navrhla odloženie vykonateľnosti
citovaného rozhodcovského rozsudku. Svoj návrh odôvodnila predovšetkým skutočnosťou, že
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky,
má vo veci samej (v spotrebiteľskej veci) za následok materiálnu nevykonateľnosť napadnutého

rozhodcovského rozsudku.

Inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabezpečuje ochranu práv a právom
chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania za predpokladu, ak účastník konania, ktorý
podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podal.

Samotné rozhodnutie súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku týkajúce
sa odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zákon ponecháva na úvahu súdu. Táto ochrana
je dočasná, jej účelom je dočasne zastabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského
konania do doby, pokiaľ o návrhu o zrušení rozhodcovského rozsudku nebude právoplatne rozhodnuté.
Dočasne smeruje k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym

rozhodnutím o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia
toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku
vyplýva určité plnenie, alebo právo. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam,
kde existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkonspochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny
následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Takto plní významnú
ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr

zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre
ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov,
ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný
charakter predmetného sporu. Na druhej strane však nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov

aj ostatných účastníkov konania.

Odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu má za
to, že za daného stavu je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko
jeho správnosť a zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní zo strany navrhovateľky spochybnená
a namietaná. Zo samotného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského

rozsudku z dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK, poukazujúc najmä na neplatnosť
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súčasne žiadne okolnosti nenasvedčujú
obavám, že by sa predbežný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv
a záujmov odporkyne takým závažným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval.

Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania uznesenie prvostupňového súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.