Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244533
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244533.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci žalobcu: R.. B. B., I..
XX.XX.XXXX, Z. N. X, Z., štátny občan SR, zastúpený advokátskou kanceláriou: FUTEJ & Partners
s.r.o., so sídlo Radlinského 2, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenská L. E. I.L. Z. M.,
M. R. N. X, Z., o náhradu škody vo výške 5.467,39 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa26.11.2014,č.k.12C/187/2011-507,uzneseniuOkresného
súdu Bratislava I zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C/187/2011-542 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C/187/2011-544, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2014, č.k. 12C/187/2011-507 sa v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C/187/2011-542 sa p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.01.2015, č.k. 12C/187/2011-544 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX euro s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou B. X. M.
R. (ďalej len "." alebo „ X. „) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s H."). Súd prvého
stupňav rozhodnutíďalejzamietolnávrhžalobcunaprerušeniekonaniazdôvodupredloženianávrhuna
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Zamietajúci výrok rozhodnutia vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods.1,2, § 9 ods.1, § 15 ods.1,
§ 17 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zák.
č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. V odôvodnení rozhodnutia k tvrdeniam

žalobcu, ktorým odôvodňoval uplatnenú žalobu konštatoval, že dohľad NBS nad činnosťou X. ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch. X. bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež
Prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti X. schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre
finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a

oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Súd prvého stupňa poukázal na § 128 ods. 1 písm.
h/ zák. č. 566/2001 Z.z. z ktorého vyplýva, že za pravdivosť údajov v B. investície zo zákona zodpovedáa zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Žalovanej boli v
súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s H. v roku 2007 predložené aj údaje o štruktúre
majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 pričom boli zistené nedostatky v oblasti dodržiavania

Prospektu investície. Podľa zák. č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v roku 2007, však nebolo možné
vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie Prospektu investície a ani za
jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená
zákonom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalovaná ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2
Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon a nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej
úpravy. Povinnosť aktualizácie B. investície sa vzťahovala primárne na X., ktoré malo v takom prípade
vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán X.
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti X.. Štatutárny orgán X. počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal

za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.),
pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia,
ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod
10 zák. č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou X.. X. až do

15.4.2010,kedypožiadaloopreskúmaniepostupuobchodníkasH.,nesignalizovaloNBSzhoršeniejeho
finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s H.. Pri výkone dohľadu na mieste samom
v dňoch 20.4. do 6.5.2010 žalovaná zistila zmeny v údajoch v B. investície, ktoré by mohli ovplyvniť
hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti B. investície, nie však jeho neplatnosti ( zo
žiadnych ustanovení zák.č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť

jeho údajov).

Žalovaná vyzvala X. na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Z rozhodnutia
NBS zo dňa 26.8.2010, č. T.-XXXX/X-X/XXXX vyplýva, že X. predložená žiadosť neobsahovala všetky
náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok B. investície v zmysle

zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a
dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Žalovaná následne iniciovala konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona,
ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011 č. T.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala X. predaj
majetkových hodnôt. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za zrejmé, že žalovaná konala v

rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a v jej postupe nebol zistený nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postupu žalovanej spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd prvého stupňa uviedol,
že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k X. a nie obchodníka s H..

Žalobca nebol v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s obchodníkom s H.. Účastníkom takého vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len X. - preto z tohto právneho vzťahu vyplývali
práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zák.č. 566/2001 Z.z. a informácie
a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák.
č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, t.j. X.,

ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených
povinností.ZákonX.neukladalpovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizika,prípadnekrytiarizika.
NBS na základe údajov o štruktúre majetku X. k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v
oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007
nemohla uložiť X. sankciu ( povinnosť dodržiavať B. investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej

ponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala).Žalovanávdanom období(po24.8.2007) nemohlapristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
B. investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
B. investície po 1.6.2010.

K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka
pri činnosti voči X. súd prvého stupňa uviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení
pokuty vo výške XXX.XXX,-Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008 č. T. XXXX/X/XXXX), vo výške XXX.XXX,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008 č. T.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s H.
sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať X. o výsledných zisteniach. Podľa § 2 ods.2 zák. č.
747/2004 Z.z. dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu

rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Súd prvého stupňa naviac zdôraznil, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s H.
F. X., založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou X. zabezpečiť priamu kontrolu
plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči X.. Samotný žalobca sa ako člen X. mal

aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči X. a jeho orgánom, v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s X..

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že škoda , ktorá mala vzniknúť žalobcovi
nesprávnym úradným postupom žalovanej predstavovala nevyplatený vyrovnávací podiel po zániku

členstva žalobcu v Družstve dňa 10.12.2010. Žalobca bol členom X. B. X. M. R., do ktorého vložil
členský vklad pod por. č. XXXXX, jeho členstvo v X. zaniklo dňa 10.12.2010 a právo voči X. na
vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 5.1467,39 euro bolo splatné do 10.6.2011. Súd prvého
stupňa ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K
95/2010, zo dňa 11.4.2011 ( právoplatným dňa 5.5.2011), bol na majetok X. vyhlásený konkurz a do

funkcie správcu bol ustanovený W.. W. Y.. Žalobca si predmetnú pohľadávku prihlásil v konkurze a
po jej popretí správcom konkurznej podstaty podal incidenčnú žalobu, na určenie oprávnenosti jeho
pohľadávky ( konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi 421/2011 a nie je
právoplatne skončené). Súd prvého stupňa mal za to, že žalobca sa ako bývalý člen X.M., s ktorým bol v
právnom vzťahu a z ktorého mu v dôsledku zániku členstva vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho

podielu, prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči X., nakoľko X. je vo vzťahu k nemu v
pozícii dlžníka/povinného. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 O.s.p.
ale nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči X., nakoľko konanie o jej incidenčnej
žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu -
X. zo dňa 17.7.2014 mal súd prvého stupňa za preukázané, že konkurzné konanie nie je právoplatne

skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými
nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú nároky
uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni F. M. S., organizačná zložka poisťovne
z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií,

ako aj voči obchodníkovi s H. spoločnosti H. R. T..H..B..,F..M.. Okrem toho sú vedené i konania,
ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými právnymi úkonmi. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že v danom čase nie je možné
ustáliť majetok úpadcu - X., s ktorým bol žalobca v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť

uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní a i to, že predmetný žalobný návrh
bol podaný predčasne. V predmetnej veci neexistuje ani príčinná súvislosť medzi žalobcom uvádzanou
škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom žalovanej.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí napokon konštatoval, že upustil od dokazovania výsluchom svedkov

L.. B. J., R.. W. Š., R.. V. N.Y. F. R.. M. J. a účtovnej dokumentácie X. od roku 2002 do roku 2010
na preukázanie výšky uplatnenej škody žalobcom, nakoľko z listinných dôkazov založených žalovanou
v priebehu konania mal dostatočne preukázaný skutkový stav opísaný žalovaným vo vyjadrení k
žalobnému návrhu.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku vo veci samej podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh vo veci samej žalobca
poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade
s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup

bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na
jeho úkor, pretože vychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohol
predpokladať, že dohľad nad B. investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že
takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej , pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah
dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v
neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument

žalovanej, že upozornila X., že vykonáva dohľad nad činnosťou X. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
X. posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť.
Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a
porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone

dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný žalobca považoval
záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým",
nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené
povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené
právomoci dohľadu nad činnosťou X., ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť

dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt
donútiť. Uviedol, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa ust. § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch ( platného v tomto
znení od 1. mája 2007 ) X. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,

patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že
žalovaná vpriebehuceléhokonaniatvrdilaopak - pretomalaNárodnábankaSlovenskazisťovaťvšetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou
bankou Slovenska X. (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne
pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi . Povinný

zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať
informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík,
ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj X. činnosťou obchodníka, ako i vrátane
rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. Poukázal
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo

výpoveďou svedka R.. E. V., H.. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole
Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo
tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti H. K., F.. M.., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka s cennými papiermi, t.j. že X. malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a X.. Národná banka

Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia X. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených
spoločnosťouH.K.F..M..,H.L.,M..L..T..F.Q.B.M..L..T..,pričomposlednédvespoločnostiboliopäť100
% dcérskymi spoločnosťami H. K., F.. M.. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom
predstavenstva alebo konateľom R.. Y. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľ

poukázal ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio X. je
rozložené a investované do prepojených subjektov s H. K. F.. M.. a obchodníkom a napriek tomu, že
vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s
cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre X. porušil Zákon o
cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej

pokuty vo výške XX.XXX euro nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a
neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť
sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenieďalšej činnosti X. aj obchodníka s H. vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov
do X., pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila
aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu banka svojim

zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal ďalej na skutočnosť,
že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala
licenciu na činnosť a X. zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie Zákona o cenných
papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011 Národnou bankou Slovenska.

Odvolateľďalejuviedol,žeNárodnábankaSlovenskarozhodnutímzodňa30.mája2011č.T.-XXXXX-X/
XXXX ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala X. predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
B. investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája
2010 účelovo, nakoľko údaje do neho zahrnuté boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom
2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska dňa 27. augusta

2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva X. za účelom prerokovania nezrovnalostí a
problémov v jeho činnosti . Údaje o subjektoch, s ktorými je X. majetkovo prepojené boli neaktuálne
minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti X. boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva,

že X. svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak
Národná banka Slovenska voči X. úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Žalobca
konštatoval, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom,
ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto

návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav
konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom
konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla
2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu

konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie
od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo

podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii
fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon
v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to
znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť
je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Odvolateľ ďalej uviedol, že z

písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva,
že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami
z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému fondu investícií, či
poisťovni H. S. a iným žalovaným, a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju
pohľadávku z konkurzu uspokojiť. V odvolaní napokon poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli v značnom počte a rozsahu riadne vykonané spôsobom
podľa § 129 ods. 1 O.s.p..

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej
veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého
zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už

predložené žalobcom alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci , pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti ( § 121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne
prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovalasvoje počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa
daného prípadu a uviedla, že žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť, v
akej výške a kedy v budúcnosti jej eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí

od výsledku konkurzného konania B.. K námietke žalobcu o riadnom nevykonaní listinných dôkazov
uviedla, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Žalovaná napokon poukázala na to, že súd prvého
stupňa náležite posúdil skutkový i právny stav veci a konanie nemalo ani inú vadu, ktorá by údajne
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo
veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120
ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( §
132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami smerujúcimi proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej odvolací
súd udáva nasledovné.

K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ( t.j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého

stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie

je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p.

alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci

prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust.
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.
č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy

v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala . Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci

vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou X.. V danom
prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou X. ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy,žeažodúčinnostinovelizovanéhoust.§129ods.3zák.č.566/2001Z.z.(novelazák.č.566/2001
Z.z. vykonaná zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt rozšírené tak, že X. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo
zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS
dohliadať, či X. dodržiava schválený B. investície. Tiež povinnosť aktualizovať B. investície v zmysle
§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák.

č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od
vyhláseniaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovv
B. investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm.
h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi
verejnejponukymajetkovýchhodnôt,atedaaniX., žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdiel

od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto
tieto neexistujúce povinnosti X. nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi X. ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať
len to, či X. plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti
treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko

a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zák. č. 566/2001 Z.z.
vypustenénovelouvykonanouzák.č.206/2013Z.z.účinnýmdňa22.7.2013).Aksitohožalobcavedomý
nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť
zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS

nad činnosťou X. nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia X., nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani

Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností

Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotila ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi X. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou
bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných
nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodníks cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet X.. Uvedené znamená, že riziko nieslo
samotné X., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu X., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.

z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré X. ako klient obchodníka s cennými
papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená.
Žalobca si ako člen X., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj
na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom týchto
obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky

Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. T.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady
Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť X., ktorého bol žalobca
v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za
účelomichzhodnotenia,pričomtátoformanakladaniasvlastnýmmajetkomjespôsobzhodnocovaniana

vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť
štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči X., či sekundárnu
zodpovednosť X. voči žalobcovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej banky

Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči X. zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi
s cennými papiermi ( v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. T. - XXXX/X/
XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške XX.XXX,XX euro, opätovne
rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. T.-XXXX-X/XXXX , ktorým uložila obchodníkovi s cennými

papiermi pokutu vo výške X.XXX,XX euro a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č.
T.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní
domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení
v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne

pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za
nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval

žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady
škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením
tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku
poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci,
podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti

pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa, keď poškodený
obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo
4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie
R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná
aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že

miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu,
prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok
speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a
pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného
rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať

v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že:
1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v
tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej
výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočnéhorozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní
vyhlásenom na majetok X. nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej
podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to

nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie
je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to
nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa i v tom , že žaloba bola
podaná predčasne.

Vo vzťahu k námietke žalobcu namietajúceho okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 O.s.p. je treba uviesť, že podľa ust.
§ 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že
predsedasenátualebosamosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečítaalebooznámijejobsah.Z

obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej
boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na deň
26.11.2014, resp. v jeho priebehu. Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na deň 26.11.2014
vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa oznámil výsledky prípravy pojednávania a akceptoval
zhodné vyhlásenia prítomných účastníkov o tom, že sú „ listinné dôkazy poznajú z iných pojednávaní,

majú ich k dispozícii a na ich čítaní netrvajú „. Uvedené znamená, že žalobcom vytýkané procesné
pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu
rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Postup súdu prvého stupňa v priebehu označeného pojednávania, ktorý zamietol ako nadbytočné

vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom v jeho písomných podaniach ( vrátane navrhnutého dôkazu
zabezpečením účtovníctva družstva B., vyžiadaním správy o stave konkurzu a výsluch svedkov R.. E.I.
V. H.., L.. J., R.. Š., R.. V. N. F. R.. M. J. ), bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O.s.p.. V zmysle
citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Na
základe uvedeného je potom možné za nedôvodnú považovať i námietku žalobcu o tom, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p.).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
( vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.
ako vecne a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich

náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.1.2015, č.k. 12 C/187/2011-542 uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške XX euro
v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na ust. §
18ca zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení mal za to, že nie je povinný poplatok za odvolanie zaplatiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)
sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak
je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto

podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ, dovolateľ. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta
prvá citovaného zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012, za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume XX eur.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30. 09. 2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka

vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.
10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. nebolo do 30.9.2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie.
Berúc v úvahu hore citované ustanovenia, žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo odvolacie
konanie začaté po 1.10.2012, preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie

podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie
konania (po 1.10.2012). Skutočnosť, že v Sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za
odvolanieprotirozsudkusúduprvéhostupňavydanéhovkonaníonáhraduškody,náhradunemajetkovej
ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobcu bez právneho

významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1.10.2012
oslobodené od súdnych poplatkov ( zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené

ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.OkresnýsúdBratislavaIuznesenímzodňa27.1.2015,č.k.12C/187/2011-544uložilžalobcovi povinnosť
uhradiť súdny poplatok za elektronické podanie v zmysle pol. č. 20a zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch vo výške XX,XX euro - 3 euro za podanie doručené súdu dňa 25.1.2013 v rozsahu 13 strán,
X,XX euro za podanie doručené dňa 30.1.2013 v rozsahu 56 strán a XX,XX euro za podanie doručené
dňa 17.6.2014 v rozsahu 278 strán.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávnosť

postupu súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za elektronické podanie, nakoľko v konaní
ide o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym
úradným postupom, ktoré je v zmysle e § 4 ods. 1 písmeno k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
vecne oslobodené od všetkých súdnych poplatkov. Mal za to, že nakoľko predmetom konania v danej
veci je jeho nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. uplatnený do 30.9.2012, vzťahuje sa na neho neobmedzené

vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka zákona o
súdnych poplatkoch. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5M Cdo 20/2010 zo dňa 9.8.2011 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012,
č.k. 5Co/313/2012-131. Poukazujúc na § 42 ods.1 veta druhá O.s.p. napokon uviedol, že samotná
elektronická forma podania s jeho podpísaním zaručeným elektronickým podpisom vylučuje povinnosť

účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a príloh.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.
Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012, za podanie návrhu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume XX eur.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď

sa stanú splatnými po 30. 09. 2012.

Spornou otázkou pri prejednaní odvolania žalobcu je, či právny vzťah tvoriaci predmet konania spadá
pod § 4 ods.1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., a tým celé konanie pod vecné oslobodenie od platenia
súdneho poplatku. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie vzťahujúce sa k prejednaniu odvolania

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.1.2015, č.k. 12C/187/2011-542 a
konštatuje, že ak súd prvého stupňa v rozhodnutí vyrubil súdny poplatok za úkony žalobcu realizované
v priebehu konania po 1.10.2012, postupoval vecne a právne správne. Na žalobcom citované závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5M Cdo 20/2010 zo dňa 9.8.2011 a z rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012, č.k. 5Co/313/2012-131. neprihliadal, keďže tieto nie je

možné vzhľadom na zmenu zákona o súdnych poplatkoch , ktorá nadobudla účinnosť k 1.10.2012 ,
na prejednávaný prípad aplikovať.

Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a príloh, ktoré
tvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,
je súdny poplatok vo výške X,XX eura najmenej XX eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania
s prílohami , najmenej X eurá za ostatné podania s prílohami.Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na ust. § 42 ods.1 veta druhá O.s.p. a na to, že samotná
elektronická forma podania s jeho podpísaním zaručeným elektronickým podpisom vylučuje povinnosť
účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a príloh, jemu právnemu

názoru je treba prisvedčiť. Odvolateľ však opomenul na to, že v danom prípade bola súdom prvého
stupňa vyrubená poplatková povinnosť za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny
spis, ktoré poplatkovej povinnosti podľa citovanej položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov podlieha.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.1.2015, č.k.

12C/187/2011-544 ako vecne a právne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.