Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112217168
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112217168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci: Xalastor a.s., Hattalova 12/
C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 466 343 proti odporcovi: HDH Development, s.r.o., Obchodná 7, 811 06
Bratislava, IČO: 35 912 804, pr. zast.: I.U.S. JUDr. Katarína Marková s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07
Bratislava, IČO: 47 236 981 o zaplatenie 6.456,77 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb 143/2012-72 zo dňa 21.11.2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/143/2012-72 zo dňa

21.11.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 295,53 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 965,37 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet
I.U.S. JUDr. Katarína Marková s.r.o., Bratislava, IČO: 47 236 981.

V odôvodnení uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.456,77 eur s príslušenstvom a
zmluvnou pokutou.
Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru,
že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko súd nemal nárok navrhovateľa na zaplatenie
sumy 6.456,77 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou za preukázaný.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na predmet záväzku medzi navrhovateľom a odporcom
posúdil záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku
v zmysle ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa ako prvú posudzoval otázku platnosti Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 2010 637. V zmysle čl. I ods. 1 zmluvy je prenajímateľ (navrhovateľ) „oprávneným držiteľom“
motorového vozidla. Z uvedeného slovného spojenia jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy

o nájme dopravného prostriedku navrhovateľ nebol vlastníkom motorového vozidla. Nevyhnutným
predpokladom na platné uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku je preto, podľa názoru súdu,
udelenie súhlasu vlastníka motorového vozidla na uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy a odovzdanie
motorového vozidla do užívania tretej osoby. Súd konštatuje, že navrhovateľ súdu nepredložil nijakýdôkaz, ktorý by preukazoval, že zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 bola uzavretá so
súhlasom oprávneného vlastníka motorového vozidla. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani so samotnej
zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 a s touto otázkou sa navrhovateľ žiadnym

spôsobom nevysporiadal ani v návrhu na začatie konania. Prípadný súhlas vlastníka motorového
vozidla na uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku udelený navrhovateľovi navrhovateľ
súdu nepredložil ani medzi k návrhu priloženými listinnými dôkazmi. Súd sa plne stotožnil s názorom
odporcu, že udelenie súhlasu vlastníka predmetu nájmu na jeho nájom tretej osobe je podmienkou
platnosti zmluvy medzi prenajímateľom a touto treťou osobou. Súd má na základe uvedeného za to, že

absencia súhlasu vlastníka motorového vozidla udeleného navrhovateľovi na prenechanie motorového
vozidla do nájmu tretej osobe (odporcovi) je takým nedostatkom, ktorý spôsobuje neplatnosť zmluvy
o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637, a to od jej počiatku. Nakoľko je podľa názoru súdu
predmetná zmluva neplatná ex tunc, nie je preukázaný ani nárok navrhovateľa na zaplatenie ostatnej
časti nájomného za mesiac október 2010 vo výške 2.020,- eur spolu s úrokom z omeškania. Súd mal
ďalej za to, že nakoľko je zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 neplatná ako celok,

tak sú neplatné aj ustanovenia zmluvy upravujúce zmluvnú pokutu. Záväzok z dohody o zmluvnej
pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok.
Neplatnosť hlavného záväzku, a teda skutočnosť, že hlavný záväzok nevznikol, preto spôsobuje, že
nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Preto vzhľadom
na súdom konštatovanú neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku, nevznikol navrhovateľovi

ani nárok na zaplatenie ním požadovanej zmluvnej pokuty. Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia
sumy vo výške 2.990,- eur s príslušenstvom a sumy vo výške 1.446,77 eur s príslušenstvom, a to
titulom bezdôvodného užívania motorového vozidla odporcom za obdobie mesiaca november 2010 a
za obdobie od 01.12.2010 do 15.12.2010. Súd mal pri posudzovaní predmetného nároku navrhovateľa
na to, že nijakým spôsobom nepreukázal, že odporca v uvedenom čase vozidlo bezdôvodne užíval, a

to napríklad tým, že počas uvedenej doby vykonával opatrenia na získanie motorového vozidla späť
do svojej dispozície. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ v
predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto jeho návrh zamietol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na konštatovanú neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 z dôvodu
absencie súhlasu vlastníka motorového vozidla udeleného navrhovateľovi na prenechanie motorového
vozidla do nájmu odporcovi sa súd nezaoberal ďalšími skutočnosťami uvádzanými účastníkmi konania.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška trov konania odporcu predstavuje sumu 965,37 eur a pozostáva z náhrady trov právneho
zastupovania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ
predvolanie prevzal dňa 03.11.2014. Doporučeným listom sa navrhovateľ z konaného pojednávania
ospravedlnil dňa 20.11.2014 nakoľko sa nachádzal mimo územia SR. Mal zato, že súd mal konanie
odročiť na nový termín. Keďže sa tak nestalo, bolo porušené právo navrhovateľa a účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd v odôvodnení rozsudku nájomnú zmluvu
o nájme dopravného prostriedku z ktorej je uplatňovaná škoda vyhodnotil ako neplatnú od samého
začiatku, nakoľko navrhovateľ je nájomca predmetu zmluvy a bez súhlasu vlastníka nebolo možné ďalej
vozidlo dať do podnájmu týmto typom zmluvy. Navrhovateľ súdu predkladá súhlas vlastníka na prenájom
vozidla nájomcom, ktorý bol v čase keď bola zmluva s dlžníkom podpisovaná daný ústne. Vlastník týmto

vyhlásením deklaruje, že súhlasil s ďalším prenájmom vozidla spoločností HDH Develompet. Vzhľadom
na vyššie uvedené žiada odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
nové pre jednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že v danom prípade je absolútne

vylúčené, aby konajúci súd svojim postupom odňal možnosť navrhovateľovi konať pred súdom, keď
konajúci súd dňa 21.11.2014 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a zároveň rozhodol vo veci
samej. Výlučnosť je daná tým, že navrhovateľ v skutočnosti včas: neoznámil konajúcemu súdu svoju
neprítomnosť na pojednávaní, svoju neprítomnosť ani neospravedlnil, dôvod svojej neprítomnostina pojednávaní ani nepreukázal, nepožiadal konajúci súd, aby v jeho neprítomnosti nepojednával,
nepožiadal konajúci súd, aby odročil pojednávanie na ďalší termín. Aby odňatie možnosti konať pred
súdom mohlo byť relevantným odvolacím dôvodom, musia byť splnené určité podmienky, ktoré istým

spôsobom sú aj pojmovými znakmi tohto dôvodu odvolania, medzi ktoré o.i. patrí to, že k odňatiu
možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu. Podľa jeho názoru, nie sú v tomto prípade
dané podmienky na to, aby odvolací súd vykonal ďalšie dokazovanie v zmysle výnimiek podľa ust. § 213
ods. 2 až 7 OSP, ale že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Dôvodom
odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom

odvolanialenpreto,žejuúčastníkzosvojejvinyneuplatnilvkonanínasúdeprvéhostupňa.Pokiaľlistina,
ktorú navrhovateľ priložil k odvolaniu má napovedať o navrhovateľom navrhovanom dokazovaní, takéto
dokazovanie by bolo irelevantné a nehospodárne. Z tejto listiny explicitne nevyplýva, že vlastník vozidla
dal súhlas na in concreto nájom tretej osobe, čo je podmienkou platností zmluvy medzi prenajímateľom
(navrhovateľom) s touto treťou osobou (odporcom). A teda, navrhovateľ ani v tomto štádiu konania nie
je evidentne schopný dokázať taký skutkový stav, ktorý by preukázal platnosť predmetnej zmluvy.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížiadaodvolacísúd,abyrozsudokakovecnesprávnypotvrdila
priznalodporcovináhradutrovprávnehozastúpeniavodvolacomkonanívsume295,53eur[zapísomné
podanie na súd vo veci samej podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 287,14
eur + režijný paušál v sume 8,39 eur].

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 24.05.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi bolo dňa 3.11.2014 doručené predvolanie na
pojednávanie na termín 21.11.2014. Súd prvého stupňa pojednával dňa 21.11.2014 v neprítomnosti
navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľ sa na pojednávanie napriek riadne
doručenému predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa

21.11.2014 (po pojednávaní) bola súdu doručená žiadosť odporcu o preloženie termínu pojednávania.
Navrhovateľ v žiadosti uvádza, že žiada o preloženie termínu pojednávania z dôvodu odcestovania
predsedu predstavenstva spoločnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že ak súd prvého stupňa vo veci pojednával a

rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, účastníkovi konania sa týmto postupom odňala možnosť konať
pred súdom.

Z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd pokračuje v konaní, ak si účastníci neplnia povinnosti
uložené ustanovením ods. 1, v prípade ak sú nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedeného vyplýva,
že súd za splnenia predpokladov uvedených v zákone môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj
rozhodnúť vo veci samej, pričom neprítomnosť účastníka konania pri vykonaní procesných úkonov nie
je možné označiť ako odňatie práva na súdnu ochranu. Rozhodné je iba to, aby súd dal účastníkovi

možnosť sa týchto úkonov zúčastniť.

Z ustanovenia § 119 O.s.p. vyplýva, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť
dôvod odročenia bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel s tým, že uvedie samotný dôvod
a deň, kedy sa o ňom dozvedel. Hoci zákon expressis verbis neupravuje povinnosť účastníka konania

preukázať dôležitý dôvod pre ktorý žiada odročenie pojednávania, preukázanie tohto dôvodu treba
považovať za predpoklad, ktorý musí byť pre povinnosť súdu odročiť pojednávania naplnený. Iný výklad
by popieral zmysel a opodstatnenie takejto úpravy, pretože každá žiadosť o odročenie pojednávania bez
reálnej existencie dôvodu by zmarila vykonanie procesného úkonu.

V tomto prípade navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa
21.11.2014 t.j. v deň pojednávania, pričom predvolanie na termín pojednávanie prevzal dňa 3.11.2014.
Navrhovateľ teda neospravedlnil svoju neúčasť bez zbytočného odkladu a spôsobom, aký vyžaduje
zákon, keďže z jeho podania nie je zrejmé, kedy sa o dôvode dozvedel a teda, že žiadosť podal bezzbytočného odkladu. Zo žiadosti tiež nevyplýva, že ide o taký vážny dôvod, ktorý by mal súd akceptovať,
vzhľadom na všeobecný údaj, že predseda predstavenstva musí odcestovať. Navrhovateľ nijakým
spôsobom neosvedčil, ani neuviedol v akom termíne a z akého dôvodu má predseda predstavenstva

cestovať. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že ak súd prvého stupňa pojednával a
rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, svojim postupom neodňal odporcovi právo konať pred súdom.
O procesné pochybenie a porušenie práva na spravodlivý proces by išlo iba v tom prípade, ak by súd
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to neboli splnené podmienky.

Súd prvého stupňa rozhodol na základe predložených listinných dôkazov a skutočnosť, že navrhovateľ
sa na pojednávanie nedostavil a súd prvého stupňa v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
jeho neprítomnosti, neznamená, že navrhovateľovi bolo znemožnené predkladať dôkazy. Ako už bolo
uvedené, podstatné je, že navrhovateľ mal možnosť sa takéhoto úkonu zúčastniť.

Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o tom,

že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti označené a predložené neskôr
sa neprihliadne. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd prvého stupňa účastníkov konania poučil a
vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa súdnej judikatúry odvolateľ, ktorý nebol poučený podľa § 120

ods.4O.s.p.,pretožesabezriadnehoospravedlnenianedostavilnapojednávanie,nemôževodvolacom
konaní uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy v zmysle § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže prihliadať na dôkazy predložené navrhovateľom v
odvolacom konaní, keďže nejde o dôkaz, ktorý nemohol predložiť bez svojej viny už v prvostupňovom

konaní. Naviac je potrebné uviesť, že listinný dôkaz predložený navrhovateľom - Vyhlásenie vlastníka
vozidla, nie je dôkazom, že vlastník vozidla dal súhlas na nájom tretej osobe, čo je podmienkou
platnostizmluvymedzinavrhovateľomakoprenajímateľomaodporcomakotreťouosobou.Podľasúdnej
judikatúry prenajímateľom môže byť i osoba odlišná od vlastníka, ak jej právo disponovať s predmetom
nájmu vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd priznal odporcovi odmenu vo výške 295,53 eur za
úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu pri sadzbe 287,14 eur podľa § 13a ods. 1 písm.c)
VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
(ďalej iba vyhlášky) a režijný paušál 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.