Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/322/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413230077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413230077.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. XXXX/XX, G. X.
B., o zaplatenie 184,32 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
11Er/1787/2013 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn.

Ex31250/13,oodvolaníoprávnenéhozodňa08.09.2014protiuzneseniuOkresnéhosúduNovéZámky
zo dňa 15. augusta 2014 č. k. 11Er/1787/2013-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05549/13, zo dňa
23. 05. 2013, ktorého vydaniu predchádzala Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 11. 2004,
uzatvorená medzi povinným a právnym predchodcom veriteľa, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť

povinnému finančné prostriedky.

Súčasťou Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je v bode 4 obsiahnutá
Rozhodcovská doložka. Oprávnený a povinný sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo vzájomných
zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s., alebo pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o.

Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ
obsahzmluvynemení-tiežformulárová,adhézna,typovázmluva),nazákladeexekučnéhotitulu,ktorým

je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osobarozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravom je plne opodstatnená.

V prípade, ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
na mieste. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšie situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný

titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Za neprehliadnuteľnú nemohol neoznačiť súd prvého stupňa úroveň rozhodcovského rozsudku z
hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako
zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Nevysporiadal sa s vylúčením
inštitútovzameranýchnaochranuspotrebiteľa,čímvlastneporušilkogentnépredpisyurčenénaochranu

spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria i ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na
to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd
takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je
vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie

exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd
prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená
Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho

ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému
súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do
princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu
preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Táto

nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v
Úradnom vestníku EÚ. Poukázal na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159 OSP, čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po

uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol
že zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnenýpoukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09.
2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1

písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).
Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 15. 08. 2014 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 02. 12. 2013,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 23. 05. 2013, sp.
zn. SR 05549/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 06. 2013 a vykonateľnosť dňa 27. 06. 2013.

Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 05. 12. 2013 požiadal príslušný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 15.
08. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej

veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 23. 05. 2013, sp. zn. SR 05549/13. O jeho vydanie
požiadal žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní). Žalobca
v návrhu uviedol, že dňa 25. 11. 2004 bola uzatvorená Zmluva č. 1922822355 (ďalej ako „Zmluva“),
na základe ktorej boli žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) poskytnuté finančné prostriedky

zo strany spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. Žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. uzatvoril so
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 30. 04. 2007 Zmluvu o postúpení pohľadávok, v
zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej Zmluvou z postupcu na žalobcu v celkovej
výške 235,70 eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, v ktorej je v čl. 4 obsiahnutá rozhodcovská doložka, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,

že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s. so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným
rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím
poriadkom Rozhodcovského súdu, alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúcazmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobuorozhodnutieakéhokoľveksporu,ktorývznikneztejtodohodyvrátanesporuojejplatnosť,výklad

alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“.

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 08. 03. 2012 a
tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred

spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať
rozhodcovskú doložku bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.

Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná

podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je
súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním
teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského

rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne
viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako
taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia
tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.
Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto
postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu
nárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,nakoľkobolisplnenépodmienkynazamietnutienávrhu,
ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.