Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221361
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213221361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľky: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
N. XXX, proti odporcovi: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U M. XXX/XX, J. republika, o návrhu na
určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 8. decembra 2015 č. k. 5C/68/2013-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o
náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 08.12.2015 č. k. 5C/68/2013-75 pri právnom posúdení podľa
§ 78 ods. 1 a § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 60 eur mesačne od 01.09.2013 do 31.08.2015. Zaostalé výživné za
obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2015 v sume 1.440 eur určil súd za povinnosť splácať odporcovi
v mesačných splátkach po 60 eur počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku k
rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci, a to až do úplného vyrovnania s tým, že v prípade
nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas sa stane splatná celá istina. Vo zvyšku bol návrh

navrhovateľky ako nedôvodný zamietnutý. Súd napadnutým rozsudkom zmenil výrok Okresného súdu
Galanta zo dňa 01.07.1993 v časti o výživnom pre navrhovateľku. Vyživovacia povinnosť rodičov k
dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá je obmedzená obdobím, počas ktorého dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Navrhovateľka v konaní preukázala oprávnenosť svojho nároku, pretože jej výdavky
sa výrazne zvýšili štúdiom na vysokej škole, ktorá je mimo jej bydliska. Samotné výdavky sa týkajú
nielen štúdia, ale aj cestovného, ošatenia a úhrady nákladov na uspokojenie kultúrnych a zdravotných
potrieb. Pri určení výšky výživného súd akceptoval zárobkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov,

ako aj rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že matka zabezpečuje bývanie
pre navrhovateľku, súd určil otcovi výživné v sume 60 eur mesačne od 01.09.2013, t.j. od kedy
sa navrhovateľka stala študentkou denného štúdia. Vyživovaciu povinnosť určil súd odporcovi na
navrhovateľku v sume 60 eur mesačne iba za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2015, nakoľko od
01.09.2015 sa navrhovateľka zamestnala.
Zameškané výživné za inkriminované obdobie v sume spolu 1.440 eur zaviazal súd odporcu splácať
navrhovateľke mesačne po 60 eur (§ 160 ods. 1 OSP).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a s poukazom na čiastočný pomer úspechu a
neúspechu účastníkov v tomto konaní, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, navrhujúc jeho zrušenie a vyhlásenie nového
rozsudku, na základe ním predložených dokladov prvostupňového súdu. Súd prvého stupňa neúplnezistil skutkový stav. Od roku 2011 nepracuje, pričom je invalidný dôchodca a nemá dobrú ekonomickú
situáciu. V určenom období mal ešte aj inú vyživovaciu povinnosť a to k plnoletej dcére F. O.. Žiada, aby
v jeho prípade bol zohľadnený § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že matka nikdy nežiadala zvýšenie
výživného a odporca z vlastnej iniciatívy nikdy viac peňazí neposlal. Zastáva názor, že právom žiadala
výživné od otca.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutých častiach výrokov procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods.

2 OSP, následne dospejúc k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie otca zo dňa 18.01.2016
nepovažoval za dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V danom prípade odvolací súd, ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5C/68/2013-75 v časti výrokov o určení výživného,
zaostalého výživného a o náhrade trov konania, pretože sa stotožňuje s rozsahom a najmä obsahom

odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie v ďalšom odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Súd prvého stupňa v rozsahu postačujúcom obsahu ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový
stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho
predpisu (§ 78 a § 62 Zák. o rodine). Predovšetkým súd prvého stupňa správne ohraničil obdobie

dvoch rokov (od 01.09.2013 do 31.08.2015) počas ktorého je odporca povinný prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 60 eur mesačne. Začiatok tohto obdobia je vlastne determinovaný zmenou
pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) na strane navrhovateľky spočívajúcou v tom, že táto od
01.09.2013 začala navštevovať formu denného štúdia na vysokej škole v Komárne. Koniec tohto
obdobia takisto správne určil prvostupňový súd dňom 30.08.2015, pretože navrhovateľka od 01.09.2015

nastúpila do pracovného pomeru. Pokiaľ ide o rovnakú výšku výživného v sume 60 eur mesačne, tak táto
podľa názoru odvolacieho súdu na jednej strane zodpovedá veku a rozsahu uspokojenia odôvodnených
potrieb 25-ročnej navrhovateľky a na strane druhej zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam
odporcu, ako invalidného dôchodcu, ktorý podľa jeho vlastnej výpovede pred Okresným súdom v
Karvinej - pobočka Havířov zo dňa 03.11.2014 v tom čase poberal invalidný dôchodok vo výške 14.500

Kč, čo v prepočte na eurá predstavovalo sumu cca 537 eur, pričom počnúc od 08.04.2015 odporcovi
klesol dôchodok na sumu 9.204 Kč mesačne (340 eur). Pokiaľ ide o odvolávku odporcu na potrebu
posudzovania danej právnej veci s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, odvolací súd
poznamenáva, že v danom prípade priznanie súdom prvého stupňa stanoveného výživného v sume
60 eur mesačne za inkriminované obdobie nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o výživné

otca na jeho plnoletú dcéru študujúcu na vysokej škole, a takisto aj platenie výživného v tejto výške
odporcovi umožňuje, resp. umožňovala výška jeho invalidného dôchodku, ktorý v čase od 01.09.2013
odporca poberal.
Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní odporcu voči prvostupňovému rozsudku
zo dňa 08.12.2015 č. k. 5C/68/2013-75 ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
úspešnej navrhovateľke v tomto konaní nepriznal, nakoľko jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.