Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245009
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111245009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: H. P., U. Y. I.. Č.. XX, F., zast.
advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanej:
Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu
škody 12.788,39 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 4.
februára 2015, č. k. 12C/220/2011- 523, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu tohto súdu z 28. apríla
2015, č. k. 12C/220/2011-557 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu tohto súdu z 28. apríla 2015, č.
k. 12C/220/2011- 559, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 28. apríla 2015, č. k. 12C/220/2011-557 sa p o t v r d z u j e.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 28. apríla 2015, č. k. 12C/220/2011- 559 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
1.225,26 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002
schválil Družstvu prospekt investície a Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania, doručeným
Úradu pre finančný trh dňa 16.04.2003, o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh v upozornení z
13.05.2003 Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4,
v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. a v rozhodnutí uviedol, že prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva z 09.01.2003, ktorej je uvedené, že "úrad schválením

Prospektu investície odobril projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky jeho činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu,
systém fungovania i plán rozvoja. To znamená, že od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu,
ktorý ich pozorne sleduje, posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemá k činnosti výhrady." Tieto
informácie nie sú pravdivé a upozornil Družstvo na to, že Úrad pre finančný trh nie je povinný preverovať
pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt,

pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
§ 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008
uzavrelo Družstvo s Obchodníkom s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s
CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schválenýmProspektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe
rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie
predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu

portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru
zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. NBS rozhodnutím z 08.01.2008, č. K. - XXXX/X/XXXX
na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za
porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. Banková rada NBS v konaní
o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 07.05.2008, č. E.-XXX/XXXX zrušila

a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím z 20.08.2008, č. K.-
XXXX-X/XXXX uložila Obchodníkovi s CP opätovne pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie ust.
§ 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím
z 22.04.2008, č. K.-XXXX-X/XXXX-R. podľa § 59 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. Obchodníkovi s CP
zmenila povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím z 22.04.2003 a povolila,
okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d), v spojení s § 5 ods. 1 písm.

a), b), a c) zák. č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2, v spojení s § 5
ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NBS
po doručení výpovede Zmluvy o riadení portfólia z 30.03.2010 Obchodníkom s CP o preskúmanie
postupu Obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste. Družstvo túto žiadosť odôvodnilo tým, že

výpoveďou Zmluvy sa dostalo do zložitej situácie, pretože Obchodník s CP zabezpečoval pre Družstvo
odbyt výrobkov a Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov a tiež pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo tiež poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú Obchodník s CP spôsobil Družstvu

pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur.
Predstavenstvo Družstva rozhodnutím z 20.04.2010 prijalo žalobcu za člena družstva pod poradovým
č. XXXXX a žalobca sa stal vlastníkom členského podielu v hodnote 1.225,26 eur. Listom z 23.04.2010
žiadalo Družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti Obchodníka s CP z dôvodu, že si neplnil
svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, ktoré spočívali v

zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom z 30.04.2010
a následne urgenciou z 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné
o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na
mieste. V súvislosti s oznámením Družstva z 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva
za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila Družstvo listom zo 14.05.2010,

že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z.z., žiadala o
jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola
overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy
audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť
účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej

závierkeDružstvakudňu31.12.2009bolavykázanávreálnejhodnote.Nazákladepredbežnezískaných
informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke,
preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v
reálnej hodnote. NBS listom z 01.06.2010 žiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä
uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre Z.. S. Č. G. Z.. M. H., O.. na zastupovanie

Družstva,akoajdokladyofinančnomvysporiadanípodľaZmluvyokúpecennýchpapierovz05.10.2009.
NBS vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení č. K.-XXXX/XXXX, ktorým podľa §
25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. uložila Obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s
majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia
klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s

cennými papiermi. NBS rozhodnutím z 21.12.2010, č. K.-XXXX-X/XXXX podľa § 144 ods. 1 písm. l)
zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z
dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2, v spojení s § 84 ods. 1 písm.
b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z.. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v
konaní o rozklade Banková rada NBS rozhodnutím z 01.03.2011, č. E.-XXX/XXXX. NBS rozhodnutím z

26.08.2010, č. K.-XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku
k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada
NBS rozhodnutím zo 07.12.2010, č. E.-XXXX/XXXX. Týmto rozhodnutiam predchádzala výzva NBSz 10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície z 28.04.2010,
ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10.05.2010, č. k. K.-XXXX/
X-X/XXXX NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade.

Žalobca dňa 23.02.2011 požiadal Družstvo o zrušenie/zníženie členského podielu a požiadal súčasne
o vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 1.225,26 eur. Družstvo potvrdilo, že žalobcovi zaniklo
členstvo v Družstve dňom 30.03.2011, čím zároveň žalobcovi vzniklo proti Družstvu právo na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu vo výške 1.225,26 eur so splatnosťou do 30.09.2011. NBS rozhodnutím z
30.05.2011, č. K.-XXXXX-X/XXXX zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1,
v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte
investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také
zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave
a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na

svojejwebovejstránkeobsahpredmetnéhorozhodnutia,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa18.07.2011.
NBS na základe skutočností zistených pri výkone dohľadu na diaľku podala dňa 27.07.2010 trestné
oznámenie z dôvodu, že niektoré skutočnosti nasvedčujú tomu, že neznámy páchateľ spáchal skutok,
ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu. NBS listom z 26.04.2007 vyzvala v
zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo

o predloženie a) všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva
spravuje, b) štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje,
peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c) zoznamu
všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje
a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané.

Družstvo listom z 09.05.2007 a s listom z 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú
účtovanú závierku za rok 2006 a listom z 02.06.2008 reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov
náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za
polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených
údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva

je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI
HOLDING, a.s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky a podiel emitenta CI HOLDING, a.s. na celkových aktívach predstavoval 91,45 %, Družstvo
v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach

Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007. Družstvo sa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie
splnomocnený zástupca Družstva J.. S. F. v liste z 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k

porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie
finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného
emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci
medzi spoločnosťami CI HOLDING a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by
mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29.01.2008 informovalo NBS, že počnúc od

01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto
doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného
rizika so schváleným znením Prospektu investície. Vo vzťahu k Obchodníkovi s CP súd prvého stupňa z
listinných dokladov zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 08.01.2010 Družstvo
vo vyjadrení z 19.03.2010 upozorňovalo Obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej

kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania z 08.01.2010. Listom z 12.04.2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo 16.04.2010 Družstvo oznámilo Obchodníkovi
s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991,- eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo

za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností, stanovených právnymi predpismi a
súčasne Obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil.
Listom z 03.05.2010 a zo 17.05.2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na odovzdanie dokumentácie
súvisiacej s činnosťou podľa Zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cennýchpapierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z
18.05.2010 Družstvo vyzvalo Obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške
228.954,- eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, keďže

portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 % úroveň a bolo vo výraznej strate.
Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 z 11.04.2011, právoplatným dňa 05.05.2011,
vyhlásil konkurz na majetok Družstva. Správca konkurznej podstaty podal dňa 24.08.2011 správu o
priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti
Družstva a v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa

obchodyuskutočnilivsúladestoutozmluvou.Dôkazypotvrdzovali,žeDružstvosamonakupovalocenné
papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho Obchodníka s CP, ktorý potom
nemohol niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody
na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť
je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako
stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však

správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu
k nárokom na výplatu vyrovnávacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Uviedol, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
pretože v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,

že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Správca
konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy o stave konkurzu
vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 zo 17.07.2014 uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na

úkor ostatných veriteľov úpadcu. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu
na niektoré spriaznené spoločnosti pariace do finančnej skupiny CI HOLDING a.s., okrem iného je
uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii FUTEJ & PARTNERS s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu
pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- eur v čase, kedy
už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú nároky uplatnené voči

SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG s Europe, organizačná zložka poisťovne z iného
členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj voči
obchodníkovi s cennými papiermi spoločnosti Capital Invest o.c.p., a.s. Okrem toho sú vedené i konania,
ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený

podozrivými právnymi úkonmi. Žalobca uviedol, že ako veriteľ si svoju pohľadávku voči Družstvu
prihlásil do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, ktorá
však správca konkurznej podstaty v celom rozsahu poprel a vedie sa o nej incidenčné konanie na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/327/2011, ktoré nie je právoplatne skončené. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nesprávny úradný

postup NBS špecifikoval takto: 1. oneskorené zistenie neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu
investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie
činnosti Družstva, 2. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach
v prerokovaní nedostatkov, 3. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po
zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu. K nesprávnemu úradnému postupu

NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície
a následného oneskorenia zákazu činnosti Družstva (bod 1.) súd prvého stupňa uviedol, že dohľad
NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný
zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský
plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva

schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa
§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona
zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad

nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol vykonávaný v obmedzenom,
resp.vymedzenomrozsahu,spočívajúcomvkontroletýchpovinnostíuloženýchvyhlasovateľoviverejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investíciepočas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zák. č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky

z peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). Až od
01.06.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zák.
č. 566/2001 Z.z.). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad Obchodníkom s CP v roku 2007 boli
predložené aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006, pričom boli zistené
nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa zák. č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v

roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola
vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla
si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade

vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej
ponukyzodpovedal zapravdivosť aúplnosťúdajovvProspekteinvestície(§128ods.1písm.h/zákona

č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o
riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zák. č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka

s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka
s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 NBS zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala

Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia
NBS z 26.08.2010, č. K.-XXXX/X-X/XXXX Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však
neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok
Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu
lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo preto zastavené. Medzičasom NBS

iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ust. § 129
ods. 3 cit. zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. K.-XXXXX-X/XXXX, ktorým
zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení
stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil nesprávny úradný postup. K nesprávnemu úradnému
postupu žalovanej spočívajúcemu v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu

po zisteniach v prerokovaní nedostatkov (bod 2.) súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania
je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie Obchodníka s CP. Žalobkyňa nebola v
žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na
základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali
práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a

preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods.
2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre

majetku Družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu
investície, ale podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu,
pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl.
2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto zistené

nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu
Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období
(po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj
majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.,ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. K nesprávnemu
úradnémupostupužalovanejspočívajúcemuvprijatínedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávneho
stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu (bod 3.) súd prvého stupňa

uviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie
z 08.01.2008, č. K. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie z 20.08.2008, č. K.-XXXX-X/
XXXX), je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať
Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2,
že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako

neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia
na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť.
Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Obchodníkom s CP a Družstvom založený Zmluvou o
riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti
Obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou
voči Družstvu. Nemožno prehliadnuť ani povinnosti samotného žalobcu, ktorý sa ako člen Družstva mal

aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, v zmysle zásady
"práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných
práv súvisiacich s Družstvom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa zaujal stanovisko,
že v prejednávanej veci nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu ako jedna
z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť s nesprávnym úradným
postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania nemusel skúmať, pretože všetky tri vyššie uvedené
podmienky musia byť splnené súčasne. Podľa súdu prvého stupňa však žalobca nepreukázal ani
splnenie týchto podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Žalobca za škodu, ktorá mu mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom žalovanej, označil sumu 1.225,26 eur ako Družstvom nevyplatený
vyrovnávací podiel po zániku jeho členstva v Družstve. Z výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I Družstva mal súd prvého stupňa za preukázané, že uznesením OS Bratislava I sp. zn.
3K/95/2010 z 11.04.2011, právoplatným dňa 05.05.2011, bol na majetok Družstva vyhlásený konkurz.
Žalobca na pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedol, že si predmetnú pohľadávku prihlásil v konkurze, ale

správca konkurznej podstaty ju v celom rozsahu poprel a preto podal incidenčnú žalobu na určenie
oprávnenosti jeho pohľadávky, konanie je vedené na OS Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/327/2011 a nie je
ešte právoplatne skončené. Žalobca bol v právnom vzťahu s Družstvom a prioritne sa musí domáhať
zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, pretože Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/
povinného. Žalobca si svoj nárok voči Družstvu aj skutočne uplatnil v konkurznom konaní vyhlásenom

na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 O.s.p.,
ale žalobca nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, keďže konanie o jeho
incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych
konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred

vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov
úpadcu. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu
nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času
nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol žalobca v záväzkovom vzťahu a z ktorého

majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prejednávanej veci titulom náhrady
škody. Súd prvého stupňa zhrnul, že nemožno ustáliť, či žalobcovi škoda vôbec vznikla a v akej výške.
Tieto okolnosti sú rozhodné pre konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody voči štátu a žaloba bola
preto podaná predčasne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa

ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v
občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči
tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu,
ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné

domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný
postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolonesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. V predmetnej veci podľa súdu prvého stupňa
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a vytýkaným
(nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom žalovanej. S poukazom na tieto závery súd prvého

stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Návrh žalobcu na začatie
prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej súd prvého stupňa zamietol
s odôvodnením, že nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať
prejudiciálne konanie o žalobcom položených otázkach z dôvodu, že vo veci rozhoduje ako súd prvého
stupňa a žalobca nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a okrem toho, zodpovedanie

prejudiciálnych otázok žalobcu nie je pre rozhodnutie v predmetnej veci potrebné.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba
o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil
tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom

je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup
bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode
na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že
dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny resp. že takýto je jeho obsah

podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý
sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala
dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135
ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný,

ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobcu správny
záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni
a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým
bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti
žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol

„bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona
na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia
ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov
dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007,
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papierov mala
žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky

informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu
a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom pre finančný
trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol
dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako
tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané

subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod
sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo
má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou
jediného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka.

Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa
ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou
stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej
do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY .r.o. a

GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo
konateľom Z.. S. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CIHOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo

výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia
akonapr.predbežnýalebocelkovýzákazčinnostiobchodníkovialebodružstvu,resp.zrušeniepovolenia
načinnosťobchodníkovialeboudeleniepeňažnejsankciepriamočlenompredstavenstvadružstvaalebo
obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo

vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne
svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo
porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na
činnosť a družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov
minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že NBS rozhodnutím z
30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z

výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny
v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté
do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006,
kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva

za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli
neaktuálne minimálne od 01.10.2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je družstvo majetkovo prepojené
boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného

potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128
ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch od roku 31.12.2006, ale NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním
rozhodnutiaozákazečinnostikonečnezakázalačinnosť.Ohľadompredčasnostižalobyžalobcauviedol,
že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili

svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má
v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje
možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom
pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je
povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.

Žalobca poukázal na to, že jeho pohľadávku správca poprel a vedie proti správcovi incidenčnú žalobu,
t. j. v danom konkurze ani viac ako 2 roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky,
pričom správca sa navyše opakovane vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze
družstva 100 % v rozsahu, resp. že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Žalobca napokon
v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné

dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané
spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový
stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok podrobne a
presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky
Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na
podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad
nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol

sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.
3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosťdodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo
dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby
od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z.

neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov / napr. správcovské spoločnosti
pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať.
NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca.
NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v
zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si

musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do
21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom
č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na
ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.

To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva
nemal vedomosť.
K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobcu na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací
súd uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 04.02.2015 vyhlásila, že je jej známy

obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise a netrvá na tom, aby ich súd prvého
stupňa čítal, resp. aby oboznamoval ich obsah. K tomu odvolací súd dodáva, že na súd prvého stupňa
bolo podaných niekoľko stoviek obdobných žalôb (žaloby bývalých členov Družstva domáhajúcich sa
proti štátu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS), pričom vo všetkých týchto
veciach sú v spisoch založené tie isté listinné dôkazy. Je preto celkom nepochybné, že obsah týchto

listinných dôkazov je právnym zástupcom oboch účastníkov dobre známy; pritom advokátska kancelária
FUTEJ & PARTNERS, spol. s r. o. zastupuje vo všetkých veciach žalobcov - bývalých členov Družstva.
Okrem toho, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné zohľadniť v prospech žalobcu postup jej
právneho zástupcu, ktorý na jednej strane na pojednávaní netrval na čítaní, resp. oboznamovaní obsahu
listinných dôkazov z dôvodu, že ich obsah pozná a na druhej strane potom v odvolaní namieta, že

súd prvého stupňa sa tým, že nepostupoval striktne podľa § 129 ods. 1 O.s.p., dopustil procesného
pochybenia.
Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba o náhradu škody. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol

právoplatnosť.
Napadnutým uznesením z 28.04.2015, č. k. 12C/220/2011- 557 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do
10 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Uviedol, že poplatok za odvolanie nie je povinný
zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vloženánovelouzák.č.71/1992Zb.vykonanouzákonomč.286/2012Z.z.,ktorýnadobudolúčinnosťdňa
01.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. nebolo do 30.09.2012 uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je žalobca
povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba

poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. To znamená, že žalobca by
nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom
2012. Odvolanie však podal dňa 20.02.2015. Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zák. č.
71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z.. Preto je žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo

zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého bolo konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradnýmpostupomoslobodenéodsúdnychpoplatkov.Toznamená,žetotokonanieniejeod01.10.2012
oslobodené od súdnych poplatkov.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Napadnutým uznesením 28.04.2015, č. k. 12C/220/2011- 559 súd prvého stupňa uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní 38,60 eur v zmysle pol.
20a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Uviedol, že poplatok za vyhotovenie rovnopisov a elektronických podaní nie je povinný zaplatiť
vzhľadom na ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2010, z ktorého vyplýva, že oslobodenie od súdnych poplatkov (či už
osobné alebo vecné) nie je zákonom o súdnych poplatkoch nijako obmedzené a vzťahuje sa na všetky
položky uvedené v sadzobníku zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň poukázal na to, že podania
boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a preto nebolo potrebné ich doplňovať v potrebnom
počte rovnopisov.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 273/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť

dňa 01.07.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zák. č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm.
k/, podľa ktorého bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zároveň
bol týmto zákonom do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo
za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa

stanú splatnými po 30. septembri 2012. Z toho vyplýva, že toto konanie nie je od 01.10.2012 oslobodené
od súdnych poplatkov. Posudzovaný poplatok nie je poplatkom za konanie, ale za úkon súdu, ktorým
je vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní. Iba ak by sa poplatok vyberal za konanie súdu, tak
by sa jeho sadzba týkala konania na jednom stupni (§ 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.). Keďže v danom
prípade išlo o poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, oslobodenie od jeho platenia

sa s poukazom na § 18ca vzťahuje len na úkony navrhnuté do 30.09.2012. Vychádzajúc teda z názoru
Najvyššieho súdu prezentovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 20/2010 je žalobca oslobodený
od všetkých poplatkov uvedených v Sadzobníku súdnych poplatkov, avšak len za úkony navrhnuté do
30.09.2012.
V prejednávanej veci bol poplatok vyrúbený za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, ktoré

boli súdu prvého stupňa doručené v roku 2014, teda po termíne 30.09.2012. Preto je žalobca povinný
zaplatiť súdny poplatok v zmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že netreba dopĺňať podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a preto mu nevzniká poplatková povinnosť (zrejme odvolateľ mala na mysli
poznámku č. 1 k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkoch). Nebolo sporné, že podania žalobcu

doručené súdu prvého stupňa boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd
však poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi súdnym poplatkom za vyhotovenie rovnopisu
podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona (viď položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov) od úhrady vecných nákladov
podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Ak bolo podanie urobené elektronickým prostriedkom podpísaným zaručeným

elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal
náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (poznámka 1 k položke 20a sadzobníka). Uvedené
však nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatiť súdny poplatok, keďže súdny poplatok nepredstavuje
náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ide o dva rozdielne, samostatné nároky).Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.