Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/1509/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012206675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: UP
LINE, s.r.o., IČO: 36746355, Černicová 6, Bratislava, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/226/19384-134271/2011/990618-r zo dňa 08. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2012 domáhal postupom podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
I/226/19384-134271/2011/990618-r zo dňa 08. decembra 2012, v spojení s dodatočným platobným
výmerom Daňového úradu Prievidza č.: 675/230/68783/11/Bír zo dňa 22.08.2011. Napadnutým
rozhodnutím žalovaného bol tento dodatočný platobný výmer vo veci nepriznania nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 v sume -XX XXX,XX eur a určenia vlastnej daňovej povinnosti
za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 vo výške XXXX,XX eur ako vecne správny potvrdený.

Svoje rozhodnutie správca dane odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly ako daňový
subjekt nedokázal preukázať vznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH“) u svojho dodávateľa -
spoločnosti Z., s.r.o. a nepreukázal ani svoj nárok na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm.
a/ zákona o DPH. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane aj z toho dôvodu, že žalobca
nepredložil počas kontroly predmetných faktúry od spoločnosti Z. s.r.o. také listiny, ktoré by spĺňali

náležitosti v zmysle ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH a z dôvodu, že preveroval dodávateľov
diela, ale niektorí z nich dodanie prác na dielo nepotvrdili, iní síce potvrdili, avšak v iných zdaňovacích
obdobiach.

Žalobca s predmetným rozhodnutím tak žalovaného ako i dodatočným platobným výmerom a závermi
v nich uvedenými nesúhlasí, tieto považuje za nesprávne a nezákonné. Zastáva názor, že rozhodnutia
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že oba správne orgány pri posudzovaní veci

nedostatočne zistili skutkový stav, pričom konanie správnych orgánov predchádzajúce vydaniu týchto
rozhodnutí vykazuje aj také vady, ktoré mohli mať vplyv na ich zákonnosť.Žalobou žalobca namieta, že tvrdenia správcu dane, že práce dodané pre spoločnosť Z., s.r.o.
nezodpovedajú skutočnosti, teda, že neboli vykonané dodávateľom F. S. - N. Z. Y. & J.. Toto nemá základ
v právnom poriadku a ani vo vykonanom dokazovaní, pretože:

1/ bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mal so spoločnosťou Z., s.r.o. uzavretú Zmluvu o dielo
č. 6-12/2008 (ďalej len „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bola aj realizácia výstavby predmetnej
nehnuteľnosti - rodinného domu na ul. Ľ. S. XX, A.
2/ bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť sa na adrese skutočne nachádza
3/ bolo preukázané, že dodávateľ - spoločnosť Z. s.r.o. vystavenie faktúr č. 10/006 zo dňa 29.01.2010

(DPH XX.XXX,XX eur), č. 10/012 zo dňa 26.02.2010 (DPH XX.XXX,XX eur) a č. 10/015 zo dňa
29.03.2010 (DPH XX.XXX,XX eur), ktoré boli predmetom preverovania, dostatočne potvrdil. Medzi
žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Z., s.r.o. ako dodávateľom bola uzatvorená Zmluva
o dielo, predmetom ktorej bolo zadanie vykonania diela. Konanie spoločnosti Z. s.r.o. ohľadne
zadania vykonania diela tretej osobe (svojmu dodávateľovi, resp. subdodávateľovi) je bez akejkoľvek
pochybnosti v súlade so zákonom. Skutočnosť, kto a akým spôsobom vykonal v subdodávke dielo

pre zmluvného partnera žalobcu (spoločnosť Z., s.r.o.), nemá v danom prípade, vzhľadom na reálnu
existenciu diela - nehnuteľnosti - rodinného domu na ul. Ľ. S. XX v A., žiaden vplyv na vznik nároku
na odpočet DPH.

Za právne irelevantné vo veci žalobca považuje akékoľvek úvahy správcu dane o platnosti alebo

neplatnosti akýchkoľvek právnych úkonov urobených F. S. pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku,
ktorým bol F. S. pozbavený spôsobilosti na právne úkony a k tomuto takéto oprávnenie ani neprináleží.

Žalobca ďalej namieta postup žalovaného vo vzťahu k ust. § 71 zákona o DPH, z ktorého nevyplýva,
že by podstatnou náležitosťou faktúry bola príloha s prípadným rozpisom jednotlivých služieb a tovarov

poskytnutých a dodaných dodávateľmi, resp. subdodávateľmi tak ako to požadoval správca dane.
Faktúry predložené žalobcom v rámci daňového konania považuje za vystavené v súlade s ust. § 71
ods. 2 písm. f/ zákona o DPH, i keď neobsahovali prílohu s položkovým rozpisom dodaných tovarov
a poskytnutých služieb, čo nemôže mať vplyv na právo na odpočet dane uplatnený zo strany žalobcu.
Predmetné faktúry obsahovali množstvo a druh dodaného tovaru, resp. rozsah a druh dodanej služby,

s odkazom na konkrétne ustanovenie Zmluvy o dielo, z ktorého je zrejmé, že predmetom fakturácie boli
priame náklady dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3 (t.j. náklady na realizáciu diela - stavby Ľ.S. XX v A.
podľa projektovej dokumentácie) a provízia podľa čl. VII. ods. 3 (t.j. 1,5 % z objemu týchto nákladov,
resp. investícií).

Žalobca je názoru, že v celom rozsahu vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno. Je neprijateľné,
aby odpočítanie DPH na vstupe správcom dane bolo podmienené preukázaním skutočností, ktoré
môžu preukázať iba ďalšie osoby zúčastnené na transakcii, pričom nie je možné od žalobcu žiadať
preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov, tu odkazujúc na
rozsudok NS SR 3Sžf 1/2011. Ak správca dane spochybňuje skutočnosť, či predmet plnenia fakturovaný

žalobcovi faktúrami č. 10/006, č. 10/012 a 10/015 bol skutočne poskytnutý spoločnosťou Z. s.r.o., pričom
z vykonaného dokazovania je nepochybné, že konateľ tejto spoločnosti ako zmluvného dodávateľa
žalobcu vystavenie týchto faktúr, ako i dodanie plnení týmito fakturovaných priamo potvrdil, potom je
na správcovi dane, aby v rámci svojho dôkazného bremena toto tvrdenie žalobcu vyvrátil, čo sa však v
danom prípade nestalo. Žalobca má za to, že postup vo veci konajúcich daňových úradov nie je v súlade

so zákonom o správe daní a s Ústavou SR a z dôvodov ako ich v žalobe vymedzil a preto žiadal, aby súd
zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 08.12.2011 č. I/226/19384-134271/2011/990618-r
a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prievidza zo dňa 22.08.2011 č. 675/230/68783/11/Bir.

Súčasťou žaloby bola zároveň námietka žalobcu vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia žalovaného

v dňoch 22.12. a 23.12.2011, keď žalobca tvrdí, že sa nezakladá na pravde, že by bol zásielku s
rozhodnutím žalovaného v uvedených dňoch neprevzal. Právny zástupca žalobcu, resp. zamestnanec
oprávnený pre adresáta prijímať písomnosti sa v dňoch označených na vrátenej zásielke 22.12.2011
a 23.12.2011 v mieste doručenia zdržiaval a zásielky doručované Slovenskou poštou aj preberal, a
to dňa 22.12.2011 10 ks a 23.11.2012 12 ks doručených iných zásielok (napr. na pojednávaní dňa

28.10.2014 predložené kópie doručenia predvolaní na pojednávania pred OS Topoľčany vo veci sp.zn.
5C 227/2010 a OS Bratislava II vo veci sp.zn. 25Cb 47/2011). Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdí, že
v danom prípade nemohla nastať právna fikcia doručenia rozhodnutia žalovaného tak ako to vyznačilžalovaný dňa 07.01.2012, pričom odkazuje v tomto na názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR
sp.zn. I.ÚS 119/07 z 27. septembra 2007.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.08.2013 v celom rozsahu
zotrval na svojom právnom názore a závere, že v danom prípade u žalobcu neboli splnené podmienky
pre priznanie nadmerného odpočtu dane s DPH v sume XX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie
I. štvrťrok 2010 z dôvodov a argumentáciou totožnou ako je táto obsiahnutá v prvostupňovom
rozhodnutí Daňového úradu Prievidza a len zopakoval, že správca dane zistil, čo i žalobca nepopiera,

že spoločnosť Z., s.r.o. osobne nevykonávala práce na stavbe predmetného rodinného domu a
nevykonávala ani iné činnosti, ku ktorým sa zaviazala v zmluve, napr. neviedla ani stavebný denník. Z
uvedeného dôvodu potom bolo nevyhnutné, aby správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných
obchodov subdodávateľom F. S.. Dokazovaním však bolo zistené, že faktúry predložené žalobcom
odkazovali na ustanovenia zmluvy, ktoré nekorešpondovali s dodanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu
v predmetnom zdaňovacom období, provízia podľa zmluvy bola stanovená percentom, avšak nie je

zrejmý základ zrealizovaných dodávok, z ktorých mala byť určená, keď uvedená skutočnosť zo žiadnych
predložených dokladov v administratívnom spise sa nachádzajúcich správcovi dane nevyplynula.
Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH a
tvrdí, že nakoľko v predložených faktúrach neboli uvedené konkrétne zdaniteľné obchody, z ktorých
by bolo možné identifikovať fakturované dodávky, správca dane potom umožnil žalobcovi nahradiť

konkrétne chýbajúce údaje predložením príloh (napr. dodacie listy), ktorými by bolo možné fakturované
dodávky konkretizovať. Toto žalobca nevyužil a vytýkané nedostatky neodstránil, čím predložené faktúry
nenaplnili podmienku stanovenú v § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH. Správca dane nespochybňuje
zrealizovanie diela, preveroval skutočné zdaniteľné obchody na stavbe vykonávané, vyhodnotil jediný
existujúci stavebný denník vedený spoločnosťou A.-Z., s.r.o. A. a tiež skutočných dodávateľov a

subdodávateľov na tejto stavbe, pričom zistil, že dodávky fakturované predmetnými faktúrami, z ktorých
si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, neboli v skutočnosti dodané.

K námietke žalobcu o presune dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane žalovaný poukazuje na
dve základné povinnosti, ktoré má daňový subjekt v daňovom konaní, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť

svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie sa jedná
o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto
si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak správca

dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní
a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Takýmto spôsobom

dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom. Vo vzťahu k námietke k osobe F. S. má žalovaný za to, že správca dane
rozsiahlym dokazovaním preukázal, že tento v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov trpel vážnym
duševným ochorením a nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ani
nebol schopný ovládať svoje konanie. V tejto súvislosti odkazuje na samotnú výpoveď F. S. obsiahnutú

na str. 13 a 14 znaleckého posudku č. 1/2009 znalca O.. O. A. a O.. G. O., odbor psychiatria vo veci
vyšetrenia duševného stavu menovaného, ktorý priznáva „že sám fungoval - je ako “biely kôň“, musí
chápať čo to je, nevie prečo z neho robia všetci dementa. Nevie, prečo do neho všetci hustia, robí
to normálne a hotovo, ináč sa to nedá. Žalovaný a rovnako správca dane nevyhlásili právne úkony F.
S. za neplatné, vykonaným dokazovaním však preukázali, že vystaveným faktúram a zmluvám chýba

skutková podstata, ktorá je rozhodná pre uznanie odpočítania DPH a žalovaný svojim konštatovaním
o zneužití F. S. si ani neprisvojoval práva orgánov činných v trestnom konaní, avšak bol povinný
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a potom i na rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp.zn. 8Ps 13/09 zo dňa 25.03.2010 vo veci spôsobilosti F. S.. Vo vzťahu k predmetným
faktúram žalovaný poukazuje, že práce, ktoré sú predmetom tejto fakturácie, z ktorej si žalobca uplatnil

odpočítanie dane, nie sú vykonávané na stavbe podľa stavebného denníka spoločnosti A.-Z., s.r.o. A.
v zdaňovacom období I. štvrťrok 2010 a tiež nie sú fakturované spoločnosti Z., s.r.o. pod dodávateľom
F. S. - N. Z. Y. & J. a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o I. štvrťrok 2010, námietka platiteľa, že mal
možnosťuplatnilsiodpočítaniedaneododňavznikudaňovejpovinnostiaždoposlednéhozdaňovaciehoobdobiakalendárnehoroka,vktoromprávonaodpočítaniedanevzniklo,jebezpredmetná.Niejechybou
daňových orgánov, že zo žalobcom predložených faktúr nie je možné zistiť, aké konkrétne zdaniteľné
obchody mali byť týmito faktúrami fakturované.

Z týchto dôvodov žalovaný navrhuje pre prípad, že súd uzná žalobu podanú včas v zákonnej lehote,
aby túto ako bezdôvodnú zamietol. Inak žalovaný má za to, že žaloba bola podaná oneskorene, pretože
z doručovania zásielky obsahujúcej druhostupňové rozhodnutie je zrejmé, že bol zachovaný postup
doručovaniavdňoch22.a23.12.2011,ktorýdeňopakovanéhodoručeniabolazásielkanapošteuložená

a keďže si ju žalobca neprevzal, má sa za to, že zásielka mu bola doručená 15 dňom jej uloženia, t.j.
07.01.2012, kedy bola vyznačená aj právoplatnosť rozhodnutia. Kópiu napadnutého rozhodnutia doručil
žalobcovi dňa 04.10.2012 na jeho žiadosť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250k ods. 1 OSP dospel k záveru,

že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom

SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. §
244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č.
1/226/19384-134271/2011/990618-r zo dňa 08.12.2011 v kontexte námietok žalobcu, a to či konajúce
správne orgány vo veci vykonali dostatočné dokazovanie a z toho vyvodili vecne správny záver a či
konanie správcu dane a žalovaného je zaťažené takými žalobcom vytýkanými vadami, ktoré by mohli

privodiť nezákonnosť rozhodnutia s následkom jeho zrušenia súdom.

Z administratívneho spisu ako bol súdu predložený súd zistil, že Daňový úrad Prievidza vykonal u
daňového subjektu UP LINE, s.r.o., t.j. žalobcu daňovú kontrolu, vo vzťahu k úplatnému nadmernému
odpočtu DPH v sume XX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 a za tým účelom

správcovi dane predložil faktúry č. 10/006 zo dňa 29.01.2010, č. 10/012 zo dňa 26.02.2010 a č.
10/015 zo dňa 29.03.2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z kontroly na oprávnenosť nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu č. 675/320/59101/2011/Mre zo dňa 11.07.2011, ktorý bol s platiteľom DPH
prerokovaný a doručený dňa 15.8.2011.

Na jeho základe správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 675/230/68783/11/Bír zo dňa
22.8.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) platiteľovi DPH - žalobcovi nepriznal nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 v sume XX XXX,XX Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť
v sume X.XXXX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane na základe vykonanej

daňovej kontroly nepriznal platiteľovi nárok na odpočítanie DPH v zdaňovacom období I. štvrťrok 2010
vo výške XX XXX,XX € na základe faktúr od dodávateľa Z. s.r.o., A.. Išlo o nasledovné faktúry:

-č.10/006zodňa29.01.2010,zaplnenieZmluvyodieloč.6-12/2008(Ľ.S.)podľačl.VII.,priamenáklady
dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3, provízia podľa čl. VII. bod 3, v sume XX XXX eur (základ dane XX

XXX,XX €, DPH XX XXX,XX eur),

-č.10/012zodňa26.02.2010,zaplnenieZmluvyodieloč.6-12/2009(Ľ.S.)podľačl.VII.,priamenáklady
dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3, provízia podľa čl. VII. bod 3 v sume XXX XXX eur (základ dane XXX
XXX,XX €, DPH XX XXX,XX eur),

-č.10/015zodňa29.03.2010,zaplnenieZmluvyodieloč.6-12/2008(Ľ.S.)podľačl.VII.,priamenáklady
dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3, provízia podľa čl. VII. bod 3 v sume XXX XXX eur (základ dane XXX
XXX,XX €, DPH XX XXX,XX eur).Správca dane svoje rozhodnutie dôvodil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o daní

s pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH“) u svojho dodávateľa -
spoločnosti Z. s.r.o., nepreukázal svoj nárok na odpočítanie dane ani podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm.
a/ zákona o DPH. Ďalším dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo, že žalobca nepredložil
počas kontroly faktúry od spoločnosti Z. s.r.o., ktoré by spĺňali náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. f/
zákona o DPH a tiež z dôvodu, že správca dane preveroval dodávateľov diela, ale niektorí z nich dodania

prác na dielo ani nepotvrdili, iní síce potvrdili, avšak v iných zdaňovacích obdobiach.

Súd v súvislosti zo zisťovaním skutkového stavu a námietkou žalobcu z administratívneho spisu ďalej
zistil, že správca dane s cieľom preveriť predložené dodávateľské faktúry č. 10/006, 10/012 a 10/015 od
spoločnosti Z. s.r.o., zaslal predvolanie č. 675/320/67177/2010/Mre zo dňa 7.9.2010 splnomocnenému
zástupcovi spoločnosti Z. s.r.o. M. T., R. XXX, XXX XX A., v ktorom žiadal predložiť všetky daňové

a účtovné doklady spoločnosti Z. s.r.o., T. XX/XXX, A. 1. Po vrátení nedoručenej zásielky správca
dane následne zaslal predvolanie zo dňa 11.10.2010 na dresu sídla spoločnosti (T. XX/XXX, A.) a na
meno konateľa tejto spoločnosti M. M. na adresu sídla spoločnosti. Obidve tieto predvolania boli riadne
doručené, na stanovený termín sa na ústne pojednávanie na DÚ Prievidza nikto nedostavil. Konateľ
spoločnosti M. M. nevyzdvihol v odbernej lehote ani výzvu na písomnú svedeckú výpoveď zo dňa

30.11.2010 a preto správca dane predvolal k výsluchu ako svedka bývalého konateľa spoločnosti L..
H. na termín dňa 03.11.2010 o čom bol upovedomený v tom čase splnomocnený zástupca daňového
subjektu L.. S. (doručené dňa 25.10.2010). V určenom dni 03.11.2011 sa ústne pojednávanie vo
veci s týmto svedkom a za prítomnosti predvolaného splnomocneného zástupcu S. uskutočnilo, z
ktorej výpovede svedka vyplynulo, že plnenia na predmete diela boli realizované dodávateľsky a

subdodávateľsky,avšakkonkrétnychsubdodávateľovsvedoknevedeluviesť.Kzápisnicizpojednávania
potom bolo správcovi dane doručené dňa 19.11.2010 písomné vyjadrenie k niektorým otázkam, avšak
neboli predložené nikým daňové a účtovné doklady spoločnosti Z. s.r.o. Preto správca dane žiadal
nového konateľa spoločnosti M. M. (výzva zo dňa 30.11.2010) o vyjadrenie k vyvstalým niektorým
otázkam a zapožičanie dokladov vo vzťahu k predmetným faktúram za I. štvrťrok 2010. Výzva nebola

konateľom prevzatá, v dôsledku čoho správca dane nemohol v účtovníctve Z. s.r.o. preveriť faktúry,
ktoré ku kontrole predložil daňový subjekt spoločnosť UP U. s.r.o. S týmito skutočnosťami bol daňový
subjekt riadne oboznámený v zápisnici č. 675/320/17986/2011/Mre dňa 22.3.2011. Z vyjadrenia L..
M. H. doručeného správcovi dane dňa 19.11.2010 vyplynulo, že mal tento vedomosť, že generálnym
dodávateľom spoločnosti Z. s.r.o. bola firma F. S.-N. Z. Y. & J. a tá mala subdodávateľov na rôzne časti

stavby, ako napr. G. s.r.o., V. s.r.o., A.-stav s.r.o., Z. styles s.r.o. a pod.
S cieľom preveriť tvrdenia tohto svedka správca dane zaslal na rôzne daňové úrady dožiadania týkajúce
sa uvedených subdodávateľov. Dňa 14.1.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď z DU Stará
Ľubovňa č. 735/320/505/2011/Guz z ktorej vyplynulo, že konateľ spoločnosti Z. Z. s.r.o. O. G. vypovedal,
že p. F. S. nepozná, zdaniteľné plnenia pre neho ako subjekt uskutočnil na rodinnom dome v A., ul. Ľ. S.

pozostávajúce zo stavby krbu aj s materiálom. Práce boli uskutočnené v januári 2010, avšak konečná
faktúra ešte nebola vystavená, keďže dielo nie je prevzaté. V mene F. S. práce objednával jemu bližšie
neznámy architekt. Úhrady za zálohové faktúry boli vkladané priamo na bankový účet firmy Z. Z. s.r.o.
a práce boli vykonané cez živnostníkov. Na ústnom pojednávaní v rámci dožiadania svedok predložil
zmluvu o dielo č. 290507, objednávku pre F. S., faktúry č. 290187174, 2x pohyby na účte, faktúru pre

Z., s.r.o. č. XXXXXXXXXXX, 2x pohyby na účte, zoznam vydaných faktúr od 1.1.2010 do 30.9.2010 a
výpisy z účtu.
Dňa 17.1.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie z DÚ Žiar nad Hronom č.
690/320/724/2011 z 12.1.2011, ktorý vykonal miestne zisťovanie u ďalšieho subdodávateľa a daňového
subjektu G., s.r.o. R. nad C. bolo zistené, že v rokoch 2009 a 2010 neboli vystavené žiadne odberateľské

faktúry a neboli uskutočnené žiadne plnenia pre odberateľa F. S.-N. Z. Y. & J., Z. s.r.o., X. U. s.r.o., len,
že táto spoločnosť dodala žalúzie pre odberateľa F. S. ešte v roku 2008.

Dňa 11.01.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie č. 600/21/261163/10 zo
dňa 22.12.2010 z DÚ Bratislava I. týkajúca sa preverovania požadovaných skutočností u ďalšieho

subdodávateľa spoločnosti A. s.r.o. N. a bolo zistené, že na F. S.- N. Z. Y. & J. bola na základe
objednávky p. O. vystavená na dodávky elektronických produktov N. & P. zálohová faktúra č. 229003
v sume XX XXX,- eur a zálohová faktúra č. 229004 za kabeláž pre tieto produkty v sume XXXX,- eur.
Do dňa zisťovania, t.j. 21.12.2010 neboli vystavené konečné faktúry a zálohové faktúry boli uhradené11.11.2009. Daňový subjekt originálmi faktúr nedisponoval a predložil len predlohy z počítača. Zároveň
predložil ďalšie doklady na tovar majúci byť dodaný v lete 2010, avšak ku dňu miestneho zisťovania
dodaný nebol. Konateľa tohto subjektu p. F. S. nepozná, ani spoločnosť Z. s.r.o. a zálohové faktúry

vystavil na základe požiadavky p. O..

Odpoveď na dožiadanie č. 603320/2056/2011/Ko zo dňa 12.1.2011 z DÚ Bratislava IV. ohľadne
preverovania skutočností u označeného subdodávateľa G. s.r.o. Bratislava bola správcovi dane
doručená dňa 17.1.2011 a z tejto vyplynulo, že spoločnosť fakturovala vyúčtovacie faktúry za dodávku

obkladov, dlažby, sanitárnej keramiky, vane, sprchovacích kútov priamo spoločnosti Z. s.r.o. v apríli 2010
(č.521038 z 25.3.2010 a č. 5210055 z 22.4.2010).

Dňa 24.1.2011 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie č. 604/320/5024/2011/Varg zo dňa
17.1.2011, ktorá sa týkala preverenia spoločnosti T. Z. s.r.o. N., ktorej konatelia do zápisnice o miestnom
zisťovaní dňa 14.1.2011 uviedli, že p. F. S. nepoznajú, nikdy ho nestretli, ale zdaniteľné plnenie pre

neho uskutočnili a aj vystavili zálohové faktúry č. 100800006 a č. 201000007 a ďalšie zálohové faktúry
č. 100800007 a 201000008 týkajúce sa dodávky parkiet, čo doposiaľ ale nebolo vykonané. Čiastkové
plnenia boli vykonané v mesiacoch apríl máj 2010 a neskôr boli poskytnuté servisné služby.

Dňa 27.1.2011 bola správcovi dani doručená odpoveď na dožiadanie č. 500/321/1721/2011/Miku zo

dňa 24.1.2011 od DÚ pri vybrané daňové subjekty, zamestnanci ktorého vykonali miestne zisťovanie u
daňového subjektu V. s.r.o., o čom spísali zápisnicu dňa 21.1.2011 s konateľmi spoločnosti L.. V. H. a L..
A. T.. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že tento daňový subjekt ako subdodávateľ zrealizoval v roku
2010 pre odberateľa F. S.- N. Z. Y. & J. jeden obchodný prípad, ktorým bola dodávka elektroinštalácie na
zákazku rodinný dom v A. v objeme XXXX,XX eur, ktorú subdodávateľsky pre neho zrealizovala L.. V. S.

z O.. Odberateľskú faktúru č. 807002111 F. S.- N. Z. Y. & J. neuhradil a táto pohľadávka bola postúpená
M. & H. s.r.o., ktorá ju aj 11.8.2010 uhradila. Zamestnanci tohto daňového subjektu poznajú pána F. S. z
podpisu objednávky na dodanie prác a táto spoločnosť vykonala pre neho len jednu zákazku - dodanie
projektu inteligentnej elektroinštalácie bola N. v období 12/2009 až marec 3/2010.

S predmetnými odpoveďami na dožiadanie bol daňový subjekt spoločnosť X. U. s.r.o. oboznámený
na pojednávaní dňa 21.01.2011 a následne správca dane vykonával ďalšie šetrenia u označených
subdodávateľov. Ani týmto rozsiahlym doplneným dokazovaním, tak ako to osvedčuje obsah
administratívneho spisu a ako to uzavrel správca dane, nevyplýva, žeby uvedené skutočnosti žalobca
osvedčil. Na základe takto vykonaného dokazovania, posúdiac závažnosť jednotlivých dôkazných

prostriedkov a ich vierohodnosť, potom správca dane rozhodol tak, že dodatočným platobným
výmerom zo dňa 22.08.2011 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie I.
štvrťrok 2010 v sume -XX.XXX,XX eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za predmetné zdaňovacie
obdobie vo výške XXXX,XX eur. Uvedené rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu s odvolacími
dôvodmi zhodnými so žalobnými námietkami potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č.

I/226/19384-134271/2011/990618-r dňa 08.12.2011, pričom žalovaný prevzal a stotožnil sa s právnym
názorom správcu dane, že neboli preukázané žiadne opodstatnené skutočnosti potvrdzujúce, že
fakturované dodávky, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, a to vo vzťahu k predmetnému
zdaňovaciemu obdobiu, že boli aj skutočne dodané spoločnosťou Z., s.r.o. A., resp. v tomto zdaňovacom
období.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu z
dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí sa súd s právnym záverom oboch konajúcich správnych
orgánov ako aj ich argumentáciou plne stotožnil. Na tomto mieste je treba pripomenúť, že vo vzťahu
k žalobcovi X. U. s.r.o. a vo vzťahu k predmetu diela - rodinný dom nachádzajúci sa v A. na ul. Ľ. S.
a vo vzťahu k zhotoviteľovi diela spoločnosti Z., s.r.o. na tunajšom súde prebiehalo a prebieha viacero
preskúmavacích konaní, a to vo vzťahu k rôznym zdaňovacím obdobiam. V danom prípade je súdu

z rozhodovacej činnosti vo veci zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2009 známe, že o tomto už bolo
právoplatnerozhodnuté,atorozsudkomtunajšiehosúduč.k.1S179/2012-67zodňa19.09.2013,ktorým
bola žaloba zamietnutá, v spojení s rozsudkom NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf/136/2013 zo dňa 12.03.2014.
Rovnako ako v prípade zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2009, tak aj predmetného tohto zdaňovaciehoobdobia, t.j. I. štvrťrok 2010 je treba skonštatovať, že daňovými orgánmi oboch stupňov bolo riadne
vykonané dokazovanie a v legitímnom procese a podobne ako to skonštatoval vo svojom rozsudku
3Sžf/136/2013 na str. 14 NS SR aj v tomto danom prípade absentuje reálny základ fakturovaných prác.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že nehnuteľnosť - stavba na ul. H. S. XX v A. je reálne postavená a ani,
že zo Zmluvy o dielo vyplynula možnosť zhotovenia diela cez subdodávateľov žalobcovho dodávateľa
dohodnutej služby, t.j. spoločnosti Z., s.r.o. Toto nespochybňujú ani daňové orgány, avšak je treba
súhlasiť s nimi v tom, že nebolo preukázané žalobcom splnenie zákonných podmienok pre priznanie
nadmerného odpočtu DPH v sume XX.XXX,XX eur a zásadným a nevyvrátiteľným spôsobom bolo

spochybnené, že tieto boli vykonané spoločnosťou Z., s.r.o., resp. jej dodávateľom F. S. - N. Z. Y.
& J.. Teda i v tomto danom zdaňovacom období bol spochybnený tzv. osobný charakter plnenia, v
dôsledku čoho nebolo možné uznať žalobcom uplatnený nárok na vrátenie zaplatenej DPH na vstupe,
nakoľko daňové doklady, ktoré boli správcovi dane predložené neodrážajú reálne plnenie, a to konkrétne
v osobe poskytovateľ zdaniteľných plnení, t.j. dodávateľa žalobcu. Preto i s námietkou nesprávneho
právnehoposúdeniaveciuplatnenouvžalobesúdnemôžesúhlasiť,pretoženazákladevýsledkovriadne

vykonanéhodokazovaniabezporušeniahmotnoprávnychustanovenízákonaoDPHnazistenýskutkový
stav, čo súdu z administratívneho spisu vyplýva, je treba potvrdiť, že správca dane aplikoval zásadu
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť
dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,
vykonal rozsiahle dokazovanie, a potom záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností

urobil a ktorý aj žalovaný ustálil, celkom zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je totiž
zrejmé, že žalobcom predložené daňové doklady a dôkazy na preukázanie nároku na odpočet DPH
nespĺňajú zákonné kritérium faktického uskutočnenia zdaniteľných obchodov (§ 19 ods. 2 a § 49 ods.
1 a 2 písm. a/ zákona o DPH) ako aj vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o

správedaní).Neobstojípotomaninámietkažalobcuvočipostupusprávcudane,ktorýmtentomalporušiť
ustanovenie § 71 zákona o DPH. Bol celkom legitímny postup Daňového úradu Prievidza, keď tento
vychádzajúc z jeho právomoci a určených povinností podľa § 2 zákona po zistení, že predložené faktúry
neobsahujú špecifikáciu prác a služieb, t.j. konkrétne zdaniteľné obchody, z ktorých by bolo možné
fakturované dodávky identifikovať, že tento umožnil žalobcovi nahradiť konkrétne chýbajúce údaje vo

faktúre predložením príloh, z ktorých by bolo možné fakturované dodávky konkretizovať, napr. v podobe
dodacích listov. Toto však žalobca nevyužil a potom predložené faktúry č. 10/006 zo dňa 29.01.2010,
č. 10/012 zo dňa 26.02.2010 a č. 10/015 zo dňa 29.03.2010 i podľa názoru súdu nenaplnili podmienku
stanovenú v § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

Podľa § 2 zákona o správe daní
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa

záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a

umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah

právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňovéhosubjektualebonamieste,kdetoúčelkontrolyvyžaduje;prisprávedanívykonávanejdaňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm.

j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru

oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalejlen"kontrolovanýdaňovýsubjekt"),mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávopredkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10

druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30a ods. 2 zákona o správe daní, v ostatných prípadoch je správca dane príslušný na
rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací
orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V
osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii
podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu

alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10
pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom
informačnom systéme.

Podľa § 30a ods. 3 zákona o správe daní, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné

závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní,
môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základepísomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií
Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho

konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku
4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak

odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Vychádzajúc z ust. § 2 zákona o správe daní a poplatkov postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených

na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti
ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou

zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či
si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči

štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby
mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi
predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných

evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.

V preskúmavanej veci bolo zistené, tak ako je už vyššie uvedené, že dodávateľovi daňová povinnosť
nevznikla, v dôsledku čoho nevzniklo ani právo na odpočítanie dane.

ZuvedenýchdôvodovKrajskýsúdvBratislavenepovažovalzadôvodnénámietkyžalobcu,pokiaľtentov
žalobenamietal,žeskutkovýstavbolvovecinedostatočnezistenýanesprávneprávneposúdený.Podľa
žalobcu dôkazné bremeno spočíva na správcovi dane a poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho
dvoraOptigenLtd(C-354/03),FulcrumElectronicsLtdC-353/03)aBondHouseSystemsLtd(C-484/03),
v ktorých Európsky súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb

povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo
pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli,
alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Súd však poukazuje aj na rozhodnutie vo
veci Kittel (C -439/04), v ktorom bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmysluje Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že
prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane
z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté.

K tejto námietke súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe
daní a aj s ohľadom na citované rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, je dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu. Žalobca ako daňový subjekt mohol a aj musel vedieť, že osoba, ktorá je uvedená na
faktúre ako dodávateľ, plnenia uvedené na faktúre reálne nedodala, keďže bol objednávateľom stavby

a určite mal aj vedomosť, kto stavbu a akým spôsobom realizuje. V daňovom konaní je povinnosťou
daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto
dôkazy len vykonáva.

Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu, tak i jemu predchádzajúceho konania pred
prvostupňovýmdaňovýmorgánom,nezistilžiadnuvadupredchádzajúcehokonaniapredprvostupňovým

orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho
nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade
so zákonom.

K námietkam žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane ako aj žalovaný nie sú oprávnení

spochybňovať právne úkony F. S. pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o obmedzení jeho
spôsobilosti na právne úkony súd uvádza, že správca dane a ani žalovaný nevyhlásil jeho úkony za
neplatné. V napadnutom rozhodnutí bolo len poukázané na jeho duševný stav a na skutočnosť, že v
čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov trpel vážnym duševným ochorením, ktoré mohlo ovplyvniť
vážnosťjehokonania.Vykonanýmdokazovanímbolopoukázanénazneužitiechoréhočlovekapreúčely

vystavenia faktúr za činnosti, ktoré reálne nevykonal a teda aj takto bolo preukázané, že vystaveným
faktúram chýba skutková podstata, potrebná pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty.

K námietke žalobcu, že ak predmetné faktúry neobsahovali prílohu s položkovým rozpisom dodaných
tovarov a poskytnutých služieb, nemôže to mať vplyv na právo na odpočet dane uplatnený zo strany

žalobcu,súduvádza,žestoutoniejemožnésastotožniťasprávnybolzáverdaňovýchorgánov,nakoľko
z predmetných faktúr nie je možné identifikovať fakturované dodávky a provízia stanovená percentom
bola nepreskúmateľná vzhľadom na základ zrealizovaných dodávok, ktoré neboli zrejmé.

Súd po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov potom dospel k záveru, že

správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v
súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Rovnako
žalovaný správny orgán sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa

názoru súdu potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.