Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014897485
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov

JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: Ľ. K., Z.. XX.X.XXXX, A. Č..XX,
zastúpený JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad
Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Komenského 52, Košice, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: Co17/2010/Su, zo dňa 21.11.2013, sp.zn.: OU-
KE-OOP5-2013/00091/SUC, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.k.: Co17/2010/Su, sp.zn.: OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC zo
dňa 21.11.2013, ako aj rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. C26/2010/Mi zo dňa 18.9.2013,

podľa ust. § 250j ods.2 písm.c/, d/, e/, Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 70 Eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta,

Fejova 4, Košice, odmenu za zastupovanie v sume 511,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.k.: Co17/2010/Su, sp.zn.: OU-KE-OOP5-2013/00091/SUC zo
dňa 21.11.2013 žalovaný ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 2 písm.d/ zák.č. 180/2013 Z.z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na § 58 ods.1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) potvrdil rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánuč.C26/2010/Mizodňa18.9.2013vovecikonaniaoobnoveevidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa ust. § 12 ods.1 písm.b/ zákona č.180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení. Navrhovateľ

žiadal, aby správa katastra rozhodnutím potvrdila v katastrálnom území A. vlastníctvo k nehnuteľnostiam
uvedených v osvedčení žalobcu, nadobudnuté dedičstvo pod sp.zn.: D 1494/92 a č. D 3132/93 v
prislúchajúcom podiele.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prílohou žiadosti žalobcu bol výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/
XXXX zo dňa 13.6.1948, ďalej č. XXXX/XXXX zo dňa 18.6.1948, osvedčenie o dedičstve č. D 1494/92,
Dnot 86/94, osvedčenia o dedičstve č. D 3132/93, Dnot 87/94. V predmetnej veci bolo rozhodnutie

správnehoorgánuužrazzrušenénazákladerozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach,vydanéhopodsp.zn.
6S/23/2011 (súčasť súdneho spisu). Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca sa domáhal
usporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam parc. č. XX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X, nachádzajúce
sa v katastrálnom území A.. Nie je sporné to, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli predkovia žalobcu -D. K. a I. K., rod. V.Š., na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 13.6.1948 a 18.6.1948
a ktoré v roku 1992 a 1993 prešli na žalobcu na základe osvedčenia o dedičstve č. D 1494/1992 a č.
D 3132/1993.

Žalobca v prvom rade namietal, že uvedené pozemky prešli nezákonným spôsobom na základe
delimitačného protokolu do majetku obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce. V danom
prípade je vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam evidované v registri „C“ na listoch vlastníctva
a preto nie je možné postupovať ani podľa § 11 zák.č. 180/1995 Z.z. Z rozhodnutia žalovaného ďalej

vyplýva, že nie je sporné to, že osvedčenia o dedičstve D 3132/93 a D 1494/92 boli zapísané do katastra
pod číslom zmeny 67/98, 68/98, týkajúce sa parciel XX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/X, zapísané
v pozemkovoknižnej vložke, ďalej len „PKV“ č. XX na meno poručiteľa v spoluvlastníckom podiele jedna
polovica. Žalovaný v rozhodnutí tiež tvrdil, že uvedené parcely sú neidentifikovateľné. Uviedol ďalej, že
v pozemkovoknižnej mape sú taktiež zakreslené len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely č. XXX,
č.XXX/X a č. XXX, knihované na PKV č. XX.

Pozemkovoknižná parcela č. XX - roľa o výmere XXXXX m2 zapísaná na PKV č. XX bola v roku 1962 na
základe č.d. XXX rozdelená na mpč. XX/X-XX/XX zákres parciel bol prevedený do pozemkovoknižnej
mapy. Parcela č. XX/XX dom a dvor je evidovaná o výmere XXX m2. Prvostupňový správny orgán
ani na základe materiálov, ktoré si vyžiadal zo Štátneho archívu MV SR Košice nemal za preukázané

spôsob a smer deľby a konečné výmery jednotlivých parciel - tzv. konečný prídelový plán vo forme
napr. geometrického plánu a výkazu plôch pre evidenciu katastra a knihový súd. Na návrhu prídelového
plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území A. zo dňa 15.6.1948 bol
rukou dopísaný text „opravený a doplnený“, čo podľa názoru žalovaného preukazuje, že v roku 1948
boli vykonávané zásahy a doplnenia prídelového plánu.

Konečný pridelovací plán z konfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území A.,
bol schválený Krajským národným výborom v Košiciach dňa 31.5.1955. V predmetnom pláne sú
uvedené mená prídelcov a celková výmera pridelenej pôdy. V tejto však nie sú citované jednotlivé
pridelené parcely, ale len sumárne kultúra pozemku a celková pridelená výmera. Podľa tohto Konečného

pridelovacieho plánu bolo prídelcom (predchodcom žalobcu) pridelené X,XXXX ha a role X,XXXX ha,
spolu X.XXXX ha ako záhrady bez určenia parciel.

Podľa prídelovej listiny danej v Košiciach dňa 21.2.1959 a k nej priloženému geometrickému
plánu a výkazu plôch daných v Košiciach dňa 20.5.1956 č. XX-XX-XX-XX-XXX-XXX rozdelila sa

pozemkovoknižná parcela č.XX zapísaná na PKV č.XX. Listina bola registrovaná pod č. d. XXX v roku
1962. Mapové podklady predložené zo štátneho archívu neobsahujú písomnú časť, t.j. výkaz výmer
parciel a dielov parciel. Žalovaný mal tiež k dispozícii Grafický plán na rozdelenie pôdohospodárskych
majetkov zapísaných v pozemkovoknižných vložkách č. XX, XXX, XXX, XX a XXX, k.ú. Q. z 1. IX.
1948. Práve táto listina je podľa názoru účastníka konania (žalobcu) grafickým podkladom nesporne

zobrazujúcim stav prideľovaných parciel. Do grafického plánu však boli vykonávané zásahy, čísla parciel
sú preškrtnuté a na pláne chýba podpis zhotoviteľa.

V zbierke listín katastra nehnuteľností sa pod položkou výkazu zmien č.1 v roku 1966 nachádza
Prídelová listina vydaná Okresným národným výborom - odborom poľnohospodárstva, vodného

hospodárstva a lesníctva v Košiciach dňa 9.3.1966, v ktorej parcela č. XX/X záhrada o výmere X,XXXX
ha a parcela č. XX/XX zastavaná plocha o výmere X,XXXX ha v kat. území A., po vykonanom
prídelovom konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR bola pridelená pre D. U.G. a manželku F., rod.
X., O. Z. O., H. A. Č..L.. XXX. Vlastnícke právo bolo zapísané na list vlastníctva č. XX v k.ú. A..
Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný vyššie uvedené parcely vo výmeroch o vlastníctve pôdy

za neidentifikovateľné. Pozemky, ktoré užíval a vlastnil žalobca sa nachádzajú na miestach podľa
grafického plánu vyhotoveného dňa 1.9.1948. Žalovaný však tieto parcely považuje za nezhodné
s parcelami č. XX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/X. Bolo zistené, že pôvodné parcely sa
polohovo nachádzajú pod parcelami registra „C“, ktoré majú založené listy vlastníctva, v ktorých je
vlastnícke právo uzatvorené na 100 %. Vlastníci uvedení na jednotlivých listoch vlastníctva nadobudli

predmetné nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv od obce A.M.C..
Obec A. nehnuteľnosti č. XX, č. XXX, č. XXX a č. XXX zapísané na PKV č. XX nadobudla na
základe delimitačného protokolu č. 41/1995/OÚ/Ba-III podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Predmetný delimitačný protokol bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. Z 67/1995 na LV č. XXX.Prílohou tohto protokolu bola aj identifikácia parciel, v ktorej boli okrem iných nehnuteľností aj pôvodné
pozemkovoknižné parcely zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX identifikované na stav registra
E KN.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav správa katastra nevyhovela žalobcovi, pokiaľ ide
o jeho žiadosť, aby bolo potvrdené vlastníctvo žalobcu v katastrálnom území A. k nehnuteľnostiam
uvedeným v Osvedčení o dedičstve č. D 1494/92 a č. D 3132/93 v prislúchajúcom podiele.

K zásadným odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že mapové podklady, ktoré mal k dispozícii pri
rozhodovacej činnosti neobsahovali písomnú časť, t.j. výkaz výmer a dielov parciel. Pokiaľ ide o samotný
delimitačný protokol, uvedeným delimitačným protokolom prešli celé parcely do katastrálneho územia
A., pretože výmery o vlastníctve pôdy neboli zapísané do pozemkovej knihy a aj v pozemkovoknižnej
mape sú evidované len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely a okrem iného uvádzané parcely, ktoré
sú predmetom dedičského osvedčenia, nie sú totožné s parcelami č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/X. Pokiaľ

ide o zloženie komisie ROEP, uviedol, že súčasťou spisového materiálu je zápisnica zo zasadnutia
komisie vrátane prezenčnej listiny, z ktorej je zrejmé, že na zasadnutí dňa 25.6.2013 boli prítomní:
členovia komisie za Správu katastra, Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie, zástupca vlastníkov
pozemkov, t.j. štyria členovia, teda nadpolovičná väčšina a súčasne poukázal na stanovisko komisie
podľa § 12 ods.2 zák.č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého nie je rozhodnutie správneho orgánu záväzné, ale

má odporúčací charakter.

Zápis vlastníckeho práva obce A. považoval za legálny, pretože bol vykonaný na základe predloženého
návrhu obce A. a vklad bol zaznamenaný pod č. I. XX/XXXX. Tento vklad bol dotknutý ďalšími právnymi
zmenami, a to vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe ďalších kúpnych

zmlúv. Správny orgán teda nemôže napadnutý delimitačný protokol zrušiť, pretože nehnuteľnosti boli
predmetom ďalšieho prevodu, ktorého vklad do katastra bol povolený. Určovanie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam nepatrí do kompetencie správy katastra, ale do kompetencie príslušného
všeobecného súdu.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného.

Žalobné dôvody:

- nezákonnosť vykonaného zápisu č. Z 67/1995,

- správny orgán nedostatočne skúmal mapové podklady na identifikáciu pozemkovoknižných
nehnuteľností obsiahnutých vo výmeroch, ktorými boli pridelené do vlastníctva rodičov žalobcu a to
grafický plán vyžiadaný z archívu zo dňa 1.9.1948,
- bez identifikácie pridelených nehnuteľností do súčasného stavu nie je na mieste tvrdiť, nie je ani
preukázané, že časť z týchto pridelených nehnuteľností bola prevedená na tretie osoby, žalobca

rozhodne popiera, že by sa tak mohlo stať u každej parcely v plnom rozsahu, čo zisťované nebolo,
- nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že nie je možné z rozhodnutia správneho orgánu zistiť,
z ktorej pridelenej parcely aká časť mala byť prevedená pod zápisom Z 67/1995 do majetku Obec
A., bez stotožnenia pridelených parciel do súčasného stavu to ani nebolo možné tvrdiť bez grafického
stotožnenia a sám žalobca vie, ktoré pridelené parcely s rodičmi užíval a či u nich došlo k zmenám,

- žalobca sa nedomáha určenia vlastníckeho práva, ako to tvrdí žalovaný, ale zápisu svojho vlastníckeho
práva v katastrálnych operátoch k nehnuteľnostiam, ktoré do vlastníctva nadobudli rodičia žalobcu na
základededičskéhoosvedčeniaD1494/92aD3132/93,správnyorgánsanezaoberaltouskutočnosťou,
že vlastnícke práva žalobcu boli evidované na hluchom liste vlastníctva č. XXXX k.ú. A., pretože išlo o
označenie len pozemnoknižným stavom, ktorý správny orgán úmyselne odmietol stotožniť so súčasným

stavom,
- predchodcovia žalobcu, prídelcovia, ako vlastníci začali tieto pozemky užívať a užívali ich až do doby,
kým neboli združené do užívania JRD. Družstvo ich ďalej užívalo, štát preto ani nebol vlastníkom a ani
tieto pozemky nemal v správe, také dôkazy nie sú, preto je vylúčený prechod vlastníckeho práva na
obec podľa zák.č. 138/1991 Zb. Delimitačný protokol len ako evidenčná pomôcka nebol vyhotovený v

tej časti dôvodne a bol v rozpore so zákonom, nedôvodný bol návrh obce na záznam vlastníckeho práva
zo dňa 15.3.1996 a iné.K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 22.8.2014, v ktorom obsahová časť vyjadrenia je totožná s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobných dôvodov a obsahu
administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa ust. §
250j ods.2 písm.c/, d/, e/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Procesné vady konania

Podľa § 14 ods.1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“) účastníkom konania je ten,
o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa ust. § 15a ods.2 SP, zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných
podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať
dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

Súd je toho názoru, že minimálne obec A. mala byť zúčastnenou osobou pri začatí správneho konania,
t.j. odo dňa 29.10.2010, kedy bol komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov doručený
návrh žalobcu, bytom A. Č..XX na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods.1 písm.b/ zákona č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení.

V danom prípade nestačilo iba to, že zo zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP v kat. území A. konanej
dňa 25.6.2013 bol uvedený ako predseda komisie P.. B.C.. P. A. (starosta obce A.), ktorý však na tomto
konaní nebol prítomný, ale bolo potrebné v danom prípade od začiatku správneho konania s týmto
účastníkom konania, resp. zúčastnenou osobou - obec A. aj v skutočnosti konať.

Pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretože prostredníctvom
tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v
hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná
relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť.

Všeobecné kritériá účastníka sú definované tak, že

a/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má
konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo
na podnet správneho orgánu;

b/ účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť
rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie
môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím,

c/ účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach dotknutý. Takýto účastník sa považuje za účastníka do času, kým sa na
základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo, že účastníkom nie je.

Vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom jednak v žalobe, ako aj v odvolacích dôvodoch, je

nepochybné, že pokiaľ ide o delimitačný protokol a nadväzne na ďalšie kúpne zmluvy, na základe
ktorých boli predmetné nehnuteľnosti v katastrálnom území A. odpredávané, okrem iného možno aj
pozemky, ktoré správny orgán podľa prístupných geodetických informácií nevedel zidentifikovať, môžu
byťrozhodnutiamisúdudotknuté,keďžeopakovanetakrozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.:
6S/23/2011 zo dňa 2.2.2012, ako aj samotné súčasné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.:

7S/12/2014, opakovane zrušilo rozhodnutie žalovaného vo veci vydania rozhodnutia pre žalobcu podľa
§ 12 ods.1 písm.b/ zákona č. 180/1995 Z.z., teda aj rozhodnutím správneho orgánu by došlo k zmene
vlastníckych vzťahov obce.Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či správne orgány konali s obcou A., pretože obci A.
nebolo doručené tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie.

Hmotnoprávne podmienky konania:

Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods.3 prvá veta Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.

Podľa čl. 20 ods.4 Ústavy SR, vyhlásenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca preukazoval svoje vlastnícke práva

výmermi o vlastníctve pôdy č.XXXX/XXXX a č.XXXX/XXXX zo dňa 13.6.1948 a 18.6.1948, ktoré zdedil
po svojich predkoch na základe dedičského osvedčenia č.D1494/92, Dnot 86/94 a D3132/93, Dnot
87/94.

Podľaust.§5ods.1zák.č.180/1995Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujúvšeobecnépredpisy

o správnom konaní („SP“), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú
osobitné predpisy. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny orgán pre účely
ustanovenia § 32 SP je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods.2 SP podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v
správnom konaní. Ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu
skutočného stavu. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutkový stav veci je
procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods.4 SP).

Ako vyplýva z administratívneho spisu, správny orgán v tomto prípade nemôže sa uspokojiť iba s
predloženými písomnými dokumentami, ktoré podľa jeho názoru nie sú úplné, pretože neúplnosť
podkladovprevydanierozhodnutianemôžeísťnaťarchuvlastníkanehnuteľností.Správnyorgánvtomto
prípade môže vykonať aj ďalšie dôkazy, a to napríklad vo forme svedeckých výpovedí. Sám žalobca
však musí byť súčinný pri identifikácii parciel, ktoré, ako uvádza, zdedil a vie určiť, kde sa nachádzajú.

V súlade s teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné
zásady, a to:

a/ prejednacia zásada,

b/ vyhľadávacia zásada.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si podal žiadosť na vydanie rozhodnutia podľa §
12 ods.1 písm.b/ zák.č.180/1995 Z.z. dňa 29.10.2009, pričom z predloženého delimitačného protokolu
na pojednávaní zo dňa 25.10.1995 už vyplýva jednoznačne, že predmetom delimitácie bola aj PKV

a parcely tam vymenované (XX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X ako aj ostatné), čo v danom
prípade znamená, že predmetom delimitácie boli konkrétne nehnuteľnosti, na ktoré si žalobca žiadal
vydať rozhodnutie podľa zákona č. 180/1995 Z.z..

Z vyššie uvedených dôvodov súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedeného v

napadnutom rozhodnutí v časti, kde poukazuje na to, že v operátoch katastra nehnuteľností Správy
katastra A. - H. sú evidované v pozemkovoknižnej mape len celé pôvodné pozemkovoknižné parcely
č. XXX, č. XXX/X a č. XXX, knihované na PKV č. XX, pretože tak vymenované parcely v delimitačnom
protokole ako aj na PKV č.XX zapísané o.i.mpč.XXX roľa o výmere XXXXX m2, č.XXX/X roľa o výmereXXXXXX m2, č. XXX roľa o výmere XXXXXX m2 (konfiškát), boli súčasťou delimitácie v rámci celku.
Na ťarchu žalobcu nemôžu byť ani uskutočnené ďalšie zmeny v katastrálnom operáte, prípadne predaj
týchto pozemkov fyzickým či právnickým osobám na základe kúpnych zmlúv napr. uzavretou medzi

obcou A. a F. Q. T..Q.. a iné. V tejto časti sa súd stotožňuje so žalobnými námietkami žalobcu.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v tomto konaní nie
je možné riešiť otázku neplatnosti prevodu nehnuteľností podľa § 14 cit. zákona, prípadne ustanovenia
§ 2 ods.1 tohto zákona. Táto otázka mohla byť riešená pri vkladovom konaní na základe návrhu obce

A.M., ktorým žiadal povoliť vklad k takým nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia je sporná. V tejto časti
súd nepovažuje námietku žalobcu za opodstatnenú.

Podľa ust. § 2 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obce prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých

sa nachádzajú. Protokol o delimitácii č. 41/1991/OU bol uzavretý medzi Okresným úradom Košice-vidiek
a preberajúcim Obecným zastupiteľstvom v zastúpení starostu obce A.. Súd poznamenáva, že ust. §
14 ods.1 cit. zákona iba určilo postup v akej forme mali byť odovzdávané veci postúpené na obec.
Výsledkom takého postupu je protokol, z ktorého by malo byť zrejmé, že sa postupovalo v súlade so
zákonom a to s ust. § 2 ods.1, avšak uvedené nie je predmetom preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného.

Z hľadiska súdneho prieskumu je pre súd rozhodujúce, či žalovaný dôkazy predložené žalobcom
vyhodnotil v súlade s platnou právnou úpravou, či skutkový stav zistil správne a či dôkazy, ktoré boli k
dispozícii ako podklad pre vydanie rozhodnutia boli úplné a dostačujúce na to, aby správny orgán mohol

rozhodnúť.

Súd zistil procesné vady, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia a vzťahujú sa na všetky
fyzické a právnické osoby, ktorých sa táto zmena týka, nielen obce A., a ďalej zistil, že skutkový stav
nebol dostatočne zistený a preto rozhodnutie sa javí ako nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd vrátil žalovanému vec na ďalšie konanie, v
ktorom je viazaný právnym názorom súdu podľa ust. § 250r O.s.p. v nadväznosti na ust. § 250j ods.2
písm.c/, d/, e/ O.s.p..

Žalobcovi vznikli trovy konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku 70 Eur a boli priznané podľa výsledku
v spore podľa ust. § 250k ods.1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 151 ods.8 O.s.p., ďalej bola priznaná
odmena právnemu zástupcovi žalobcu v sume 511,32 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia 134 Eur
+ 8,04 Eur + 28,40 Eur DPH, t.j. 170,44 Eur, ďalej podanie žaloby na súd 170,44 Eur a účasť na
pojednávaní 170,44 Eur, celkom 511,32 Eur (1 úkon právnej pomoci 134 Eur, náhrada paušálu 8,4 Eur

+ 20 % DPH za každý jednotlivý úkon 28,40 Eur). Priznané podľa ust. § 11 ods.4, § 16 ods.3 a § 18
ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov.

Rozsudok bol prijatý senátom v pomerom hlasov 3 : 0, /ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.